Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/150/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200624
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8319200624.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne Y. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. J. X. XXX, XXX XX V. J. X., prechodne bytom Z. XX, XXX XX K., právne zastúpená
advokátom JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému
E. U. N., M.., so sídlom Y. XXXX/XXX, XXX XX K., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska
kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. Mája 173/11, 921 22 Piešťany, IČO: 47 234 679,
o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné,
č.k. 10Csp/11/2019-45 zo dňa 17. septembra 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 831,84 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods. 5, § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 12C/173/2016 zo dňa

29.05.2018 vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 1.672,88 Eur titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Súd priznal žalobkyni sumu 831,84 Eur s príslušným úrokom z omeškania
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu, že nárok žalobkyne bol premlčaný. Z odôvodnenia
uvedeného rozsudku vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala úrok, a preto ho veriteľ
od spotrebiteľa nemôže požadovať. Žalobkyňa celkovo uhradila žalovanému 4.672,82 Eur, pričom jej
boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3.431,74 Eur, rozdiel tak predstavuje sumu 1.241,05 Eur,
pričom nepremlčaná suma bola 831,84 Eur.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v pôvodnom konaní bola žalobkyňa úspešná a súd jej priznal
vydanie bezdôvodného obohatenia. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu práva žalobkyne v tom, že
napriek tomu, že v zmluve nebol dohodnutý úrok, žalovaný si tento uplatnil a žalobkyňa ho uhradila.V pôvodnom konaní bolo deklarované, že došlo k porušeniu práv žalobkyne v tom, že žalovaný v
uzatvorenej zmluvne neuviedol všetky náležitosti, ktoré vyžadoval zákon o spotrebiteľských úveroch a
napriek tomu od žalobkyne požadoval zaplatenie úroku, hoci tento nebol dohodnutý. Žalobkyňa si v

pôvodnom konaní uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale k tomu došlo na základe
konania žalovaného, ktorý si uplatnil zo zmluvy nároky, ktoré neboli dohodnuté, a teda pokiaľ by si
žalobkyňa neuplatnila bezdôvodné obohatenie, ponechal by si žalovaný finančné prostriedky, na ktoré
nemal nárok a zaplatenie ktorých nebolo v zmluve dohodnuté a teda žalovaný porušil práva žalobkyne.
Súd priznal výšku primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle nároku žalobkyne vo výške 50% z

uplatneného nároku v pôvodnom konaní. Súd je toho názoru, že žalobkyni vznikla ujma v nemajetkovej
sfére, keďže v pôvodnom konaní si uplatňovala nároky, na ktoré žalovaný nemal nárok. Žalobkyňa si na
ochranu svojich práv musela nájsť právneho zástupcu, čím jej vznikli ďalšie náklady.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, preto priznal žalobkyni náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne
odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je

nedôvodné a nepodložené. Poukázal na to, že zákonné ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
vyžaduje splnenie niekoľkých podmienok zo strany žalobcu, ktoré v podanom odvolaní žalovaný bližšie
špecifikoval. Poukázal na to, že účelom a zmyslom uvedeného ustanovenia je odškodniť spotrebiteľa
za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a
povinnostízostranydodávateľanasúde,avtomtokonaníbolúspešný,avšaknepostačuje,žedodávateľ

porušil svoje povinnosti. Primerané finančné zadosťučinenie nemôže tak ani v zmysle citovaných
rozhodnutí slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu sa spotrebiteľov. Dal do pozornosti, že
to bola práve žalobkyňa, ktorá si o poskytnutie úveru žiadala, s výškou poskytnutého úveru bola
oboznámená a taktiež si bola vedomá, že si berie spotrebiteľský úver, z ktorého si veriteľ uplatňuje úroky
a poplatky. Uviedol, že mu nie je zrejmé k akému poškodeniu práv spotrebiteľa vôbec dochádza, pričom

to pre neho predstavuje výlučne výhodu a nie škodu. Jediným poškodeným, ktorý po takomto rozhodnutí
súdu zostane je samotný veriteľ. Uviedol, že je zrejmé, že žalobkyni žiadne, ani len potencionálne
riziko ujmy nehrozilo, ale z celého zmluvného vzťahu so žalovaným sa snaží len vyťažiť výhody a iné
finančné prostriedky, preto ani súdy by nemali spotrebiteľov zbavovať zodpovednosti za svoje záväzky
a následne im ešte priznať primerané finančné zadosťučinenie. Poukázal na to, že postavenie slabšej

zmluvnej strany však neznamená, že tejto bude poskytnutá bezbrehá ochrana voči dodávateľovi ako
strane silnejšej, bez ohľadu na platné právo. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie prípadne, aby rozhodnutie
zmenil a priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že podľa jej názoru sa súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia zaoberal všetkými relevantnými otázkami skutkového a právneho charakteru, čím
rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Uviedla, že jedinou podmienkou práva na primerané
finančné zadosťučinenie je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, bez ohľadu na to, aké právo

spotrebiteľa bolo porušené. Základným konaním, na ktoré nadväzuje jej žaloba o primerané finančné
zadosťučinenie bolo konanie na Okresnom súdu v Prešove pod sp. zn. 12C/173/2016 o vydanie
bezdôvodného obohatenia, čím splnila podmienky primeraného finančného zadosťučinenia. Pokiaľ ide
o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, poukázala na to, že nárok tak, ako ho požaduje
zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný sa práve o túto sumu na jej úkor obohatil. Zároveň poukázala na

početné množstvo rozhodnutí Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach. Z uvedených dôvodov
navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej aj náhradu odvolacích trov.

8. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súduv Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací

súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z

najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje
aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný

postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať
návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné
na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v
ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného

procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto
odvolacia námietka taktiež naplnená nebola.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami odvolateľa dopĺňa nižšie uvedené.

16. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane
spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa

môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľskýchpráv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods.
5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom.
Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak
k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

18. Samotné ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva na finančné
zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj dožadovanie
vydania bezdôvodného obohatenia. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú
formulované v ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a z tohto ustanovenia nie je možné
vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie

práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri
iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Za
daného stavu nie je potom možné považovať konanie žalobkyne, kedy po zaviazaní žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatnila aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie za
šikanózne a v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

19. Odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné
prihliadať na okolnosti prípadu, bol to však žalovaný, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou,
predostrel žalobkyni na podpis formulárovú zmluvu, ktorá neobsahovala obligatórne náležitosti
požadované zákonom, čo spôsobilo jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Z obsahu rozsudku v pôvodnej

veci tiež vyplýva, že žalobkyňa vrátila žalovanému viac, ako bola v zmysle vyhlásenej bezúročnosti a
bezpoplatkovosti povinná vrátiť, preto bol daný dôvod na vyhovenie žaloby žalobkynev predmetnej veci.
Takéto konanie žalovaného bolo nepochybne spôsobilé privodiť žalobkyni ako spotrebiteľovi ujmu. S
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na závažné
porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohola

na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a jeho priznaná výška je primeraná
povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne, zodpovedá svojmu účelu (teda poskytnúť satisfakciu
spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov) pričom vo vzťahu k žalobkyni -
spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie
nároku spotrebiteľa.

20. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil (§ 3 ods. 5 Zákona
o ochrane spotrebiteľa). Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).