Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/196/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719202969
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5719202969.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v spore žalobcov: 1/ W. J.,
rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, J., 2/ H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, J.,
3/ J. G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, J. proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s. so
sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s. so sídlom Zelinárska
6, Bratislava, IČO: 35 849 703, o určenie neplatnosti právnych úkonov, v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k.
21Csp/86/2019-129 zo dňa 31.7.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie okresného súdu m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin uznesením č.k. 21Csp/86/2019-129 zo dňa 31.7.2019 rozhodol tak, že :
I. Žalovaný 1/ je povinný zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti vedenej
Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pre okres J., obec J., katastrálne územie J. na LV č. XXX
a to pozemky registra C parcela č. 3730/143 zastavané plochy a nádvoria o výmere 266 m2, parcela
č. 3730/169 záhrady o výmere 479 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX postavený na pozemku parcela č.
3730/143 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Žalovaný 2/ je povinný zdržať sa vykonávania úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby
nehnuteľností vedených Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pre okres J., obec J., katastrálne
územie J. na LV č. XXX a to pozemky registra C parcela č. 3730/143 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 266 m2, parcela č. 3730/169 záhrady o výmere 479 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX postavený
na pozemku parcela č. 3730/143 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcov 1/ - 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
IV. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu 3/ zamieta.
V. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobou podanou dňa 16.7.2019 sa žalobcovia
domáhali určenia, že zmluva o splátkovom úvere č. 5068827808 zo dňa 04.03.2015 a zmluva o
splátkovom úvere č. 5072449694 zo dňa 26.05.2015 uzavretá medzi žalobcom 1/ a 3/ na jednej strane
a žalovaným 1/ na strane druhej, sú neplatné. Zároveň žiadali, aby súd určil, že záložné právo zriadené
na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. J., ktoré sú bližšie
špecifikované v žalobe, je neplatné. Žalobu odôvodnili tým, že uzavreté zmluvy obsahujú množstvo
neprijateľných podmienok a že žalovaný 1/ v postavení veriteľa použil voči nim nekalé praktiky, neskúmal
bonitu žalobcov pri uzatváraní úverových zmlúv a neposkytol im odbornú pomoc, ktorú ako dodávateľ
bol povinný spotrebiteľom poskytnúť. Ďalej žalobcovia namietali pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky
a tiež to, že žalovaný 1/ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru v rozpore so zákonom.
Žiadali preto, aby úverové zmluvy boli podrobené súdnej kontrole z hľadiska ich súladu so zákonnými
ustanoveniami poskytujúcimi ochranu spotrebiteľom. Spolu so žalobou podali žalobcovia návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na vyššie špecifikované nehnuteľnosti a zdržať sa úkonov
smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby na uvedené nehnuteľnosti rovnako, a to všetko až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh odôvodňovali tým, že žalovaný 1/ pristúpil k
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby ich nehnuteľnosti a žalobcovia majú obavu, že k jej
predaju dôjde skôr, ako súd rozhodne o platnosti či neplatnosti zmlúv, z ktorých sa právo vykonať dražbu
odvodzuje. Nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom dražby užívajú okrem žalobcov 1/ až 3/ aj ďalší piati
členovia ich rodiny, vrátane maloletých detí, ktorí by v dôsledku prípadného predaja nehnuteľnosti na
dražbe stratili svoje obydlie.
Súd prvej inštancie po vyhodnotení tvrdení a skutočností uvedených v žalobe a v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili dôvodnosť potreby nariadenia
neodkladného opatrenia. Z predložených listinných dôkazov zistil, že zo strany žalovaného v 1/
rade prebieha realizácia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov v 1/ a 2/ rade
špecifikovaných v návrhu, a to vo forme dobrovoľnej dražby, ktorú vykonáva žalovaný v 2/ rade.
Žalobcovia teda preukázali, že obaja žalovaní vykonali úkony smerujúce k realizácii dobrovoľnej
dražby na nehnuteľný majetok žalobcov pre spornú pohľadávky a že im vykonaní dražby reálne hrozí,
že o svoje nehnuteľnosti prídu skôr ako sa vo veci samej uskutoční súdna kontrola uzavretých
spotrebiteľských zmlúv, na základe ktorých sa má dražba realizovať. Súd mal teda osvedčené, že práva
žalobcov, konkrétne vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ale aj nemenej významné právo
na obydlie, sú zo strany žalovaných bezprostredne ohrozené. Preto nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia a zároveň uložil žalovanému
2/, dražobníkovi, povinnosť zdržať sa vykonávania úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej
dražby uvedených nehnuteľností, pričom platnosť takto nariadeného neodkladného opatrenia obmedzil
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcov 1/ a 2/ na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože títo sa domáhali uloženia povinnosti zdržať sa
výkonu záložného práva ako aj zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby tak
voči žalovanému 1/ (veriteľ) ako aj voči žalovanému 2/ (dražobník). Žalovanému 1/ ako veriteľovi zo
zmluvy o úvere a záložnému veriteľovi bola vo výroku I. uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva, čo mu zamedzuje aj vykonanie úkonov smerujúcich k uskutočneniu dražby, preto ukladanie
takejto povinnosti je nadbytočné. Žalovanému 2/ ako dražobníkovi, ktorý fakticky vykonáva dražbu nie
je možné uložiť povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, nakoľko nie je záložným veriteľom. Z
uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov 1/ a 2/ v tejto časti
zamietol. Súd zároveň zamietol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu 3/, a to z
dôvodu, že nie je účastníkom záložného vzťahu (záložnej zmluvy), keďže nie je vlastníkom uvedenej
nehnuteľnosti, týmito sú len žalobca 1/ a žalobca 2/. O trovách neodkladného opatrenia rozhodol podľa
ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že bude o nich rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v 1/ rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Napadnutému rozhodnutiu vytkol absenciu relevantného odôvodnenia a tým spojenú arbitrárnosť
a nezrozumiteľnosť. Nesúhlasí s tým, že žalobcovia dostatočným spôsobom osvedčili dôvodnosť
potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolateľ namieta, že neodkladné opatrenie bolo vydané,
hoci žalobcovia neosvedčili žiadnu skutočnosť na spravdepodobnenie „nároku“, ktorému by mala
byť poskytnutá ochrana. Zdôraznil ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva,
že jedinou zákonnou podmienkou pre oprávnené začatie výkonu záložného práva je existencia
omeškanej zabezpečenej pohľadávky; ak je táto podmienka splnená, záložný veriteľ môže iniciovať
výkon záložného práva zákonom dovolenými spôsobmi. Ak sa teda žalobcovia domáhali zákazu výkonu
záložného práva ako takého, boli povinní tvrdiť a osvedčovať, že v plnom rozsahu uspokojili úverovú
pohľadávku, resp. že došlo k zániku záložného práva zriadeného v prospech žalovaného v 1/ rade
z iného dôvodu. Zároveň mali predložiť listinné dôkazy osvedčujúce také prípadné tvrdenie, napr.
kvitanciu alebo doklady o plnom predčasnom splatení úveru. K ničomu z uvedeného však nielen
nedošlo, ale žalobcovia v žalobe sami uvádzajú skutočnosti, z ktorých vychádza úplne opačný záver
- o ich dlhodobom porušovaní povinností z úverového vzťahu. Podľa odvolateľa žaloba neobsahuje
žiadne konkrétne a určité tvrdenia, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k príslušným žalobným návrhom,
t. j. k určeniu úplnej absolútnej neplatnosti uzavretých zmlúv. Zákon výslovne priznáva záložnému
veriteľovi možnosť výkonu záložného práva, pretože ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu
záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom

zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa
osobitných predpisov. Zo strany odvolateľa nedošlo k žiadnemu svojvoľnému jednostrannému zásahu
do vlastníckeho práva žalobcov. Boli to žalobcovia, ktorí navrhli príslušné nehnuteľnosti ako zábezpeku
za úverový záväzok, čoho výsledkom bolo uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva s jednoznačnou
úpravou vzájomných práv a povinností. Samotní záložcovia sa teda obmedzili vo svojom vlastníckom
práve, čo sa udialo na základe výslovnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Odvolateľ
preto namieta, že neodkladné opatrenie bolo vydané, hoci žalobcovia neosvedčili vonkoncom žiadnu
skutočnosť na spravdepodobnenie „nároku“, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana. Súd môže
neodkladné opatrenie vydať, iba ak je aspoň osvedčená danosť práva, že uplatňovaný nárok nie je
zjavne neopodstatnený. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že
zamietne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1/ rade je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie
podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobcovia 1/ a 3/ rade uzavreli so žalovaným v 1/
rade dňa 04.03.2015 zmluvu o splátkovom úvere č. 5068827808, na základe ktorého žalovaný v 1/ rade
poskytol žalobkyni v 1/ a žalobcovi v 3/ rade úver na bývanie vo výške 51.000,- eur. Dňa 26.05.2015
uzavreli ďalšiu zmluvu o splátkovom úvere č. 5072449694, na základe ktorej žalovaný v 1/ rade poskytol
žalobkyni v 1/ rade úver vo výške 13.000,- eur.

5. Dňa 26.05.2015 uzavrel žalovaný v 1/ rade ako záložný veriteľ so žalobcami v 1/ a 2/ rade ako
záložcami zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Pre účely zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
vymedzených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa zabezpečovala pohľadávka záložného
veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5072449694 a zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5068827808.

6. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, popísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329
ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje súdu
v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom za
predpokladu, že sú v návrhu osvedčené také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie,
na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné

poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnená naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery
sporových strán, alebo je v ňom odôvodnená oprava, že prípadná exekúcia vedená na odporcu bude
ohrozená.

14. Žalovaný v 1/ rade v podanom odvolaní namietol viacero dôvodov, pre ktoré neboli splnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa sústredil len na tie, ktoré mali pre
jeho rozhodnutie podstatný vplyv.

15. V prvom rade je nutné zdôrazniť, že pre nariadenie neodkladného opatrenia musí byť v zmysle
§ 325 ods. 1 CSP nevyhnutne splnená podmienka, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery
sporových strán, alebo je odôvodnená obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v zmysle § 326 ods.
1 CSP posúdiť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, resp. posúdiť obavu, či exekúcia bude
ohrozená, môže súd vydať iba za predpokladu, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bola hodnoverne osvedčená dôvodnosť nároku a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Základnou náležitosťou, ktorú súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia teda posudzuje
je, či je osvedčený nárok, na základe ktorého sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného
opatrenia a zároveň, či pokiaľ je takýto nárok osvedčený, je daná bezodkladná potreba úpravy pomerov,
resp. je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Žalobcovia sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhali z dôvodu, že majú za to, že je
bezodkladne potrebné upraviť pomery, keď tento návrh odôvodňovali tým, že sa možno domnievať, že
výkon záložného práva nie je v súlade so zákonom a uviedli, že v prípade vykonania dražby by došlo
k zásahu do ich práva na obydlie.

17. Vzhľadom na odôvodnenie žalobcovi je nutné prisvedčiť žalovanému v 1/ rade, že žalobcovia v
návrhu nevymedzili, pre ktorý konkrétny nárok sa domáhajú poskytnutia ochrany formou nariadenia
neodkladného opatrenia. Z rozhodnutia okresného súdu však nepriamo vyplýva, že okresný súd
považoval za tento nárok, ktorému poskytol ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného
opatrenia, nárok na určenie neplatnosti záložnej zmluvy, určenie neplatnosti úverovej zmluvy, určenie
neplatnosti právnych úkonov žalovaného a nárok na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

18. Okresný súd pritom osvedčenie takéhoto nároku žiadnym spôsobom nevyhodnotil.

19. Pokiaľ ide o osvedčenie nároku na poskytnutie ochrany ohľadom návrhu žalobcu, aby súd určil
neplatnosť zmluvy o splátkovom úvere č. 5068827808, na základe ktorého žalovaný v 1/ rade poskytol
žalobkyni v 1/ žalobcovi v 2/ rade úver na bývanie vo výške 51.000,- eur a neplatnosť zmluvy o
splátkovom úvere č. 5072449694 zo dňa 26.05.2015, na základe ktorého žalovaný v 1/ rade poskytol
žalobkyni v 1/ rade úver vo výške 13.000,- eur, je nutné zdôrazniť, že nariadiť neodkladné opatrenie je
možné iba v konaní o takom návrhu, ktorému je možné poskytnúť ochranu formou civilného sporového
konania. V tomto zmysle je primárne posúdiť, či z obsahu žaloby vyplýva, že o nároku uplatnenom v
konaní bude okresný súd vôbec môcť rozhodnúť. Podľa § 137 CSP je žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo v zmysle písm. c/ o určení, či tu právo je alebo nie je a v zmysle písm.d/ o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku, za
účinnosti ktorého bolo možné domáhať sa aj neplatnosti jednotlivých zmlúv, pokiaľ navrhovateľ osvedčil
naliehavý právny záujem, Civilný sporový poriadok pripustil konania smerujúce k určeniu neplatnosti
zmluvy iba v tých prípadoch, kedy táto možnosť vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o splátkovom úvere medzi žalobcami a žalovaným v 1/ rade. Spotrebiteľským úverom
v zmysle § 1 ods. 3 písm. b/ a c/ nie sú úver na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na
bývanie a úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti.

20. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o splátkovom úvere na bývanie uzavretá medzi žalobcami a
žalovaným v 1/rade nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ako taká nepodlieha regulácii zák. č.
129/2010 Z.z., podlieha regulácii Obchodného zákonníka v rozsahu zmluvy o úvere a keďže je to
zmluva uzavretá medzi spotrebiteľom a dodávateľom, vzťahujú sa na ňu aj všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami a všeobecné ustanovenia Zákona o
ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. Keďže však možnosť domáhať sa neplatnosti určenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je vymedzená v zák. č. 129/2010 Z.z. v ust. § 11 ods. 4 v súčasnom znení zákona

výlučne pre zmluvy, ktoré sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere na základe tohto zákona, táto možnosť
sa nevzťahuje všeobecne na domáhanie sa určenia neplatnosti každej zmluvy o úvere ako takej. Pokiaľ
v konaní nie je možné rozhodnúť o neplatnosti zmluvy o úvere nie je osvedčené, že sa navrhovateľ
domáha nároku, o ktorom môže byť v konaní rozhodnuté. V súvislosti s napadnutím platnosti tejto zmluvy
potom nie je možné ani nariadiť neodkladné opatrenie, pretože nie je osvedčený nárok na rozhodnutie
o tvrdenom porušení práva.

21. Zhodný záver platí pre návrh žalobcov na určenie, že zmluva o zriadení záložného práva je
neplatná. V súvislosti s ust. § 137 CSP Obchodný ani Občiansky zákonník neumožňuje vo všeobecnom
základnom konaní domáhať sa určenia neplatnosti záložnej zmluvy. Preverenie platnosti záložnej zmluvy
je predmetom konania v zmysle § 21 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého v
prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby.

22. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nezistil, že by žalobcovia hodnoverne osvedčili dôvodnosť
nároku, ktorého sa domáhajú, teda nároku na určenie neplatnosti zmlúv o splátkovom úvere, z ktorých
jeden je úver na bývanie a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, pričom súd zdôrazňuje,
že v tomto prípade ide iba o osvedčenie nároku. Predmetom konania o nariadení neodkladného
opatrenia, nie je vykonanie dokazovanie. Postačuje osvedčenie existencie nároku. Ak však nárok
uplatnený v Civilnom sporovom konaní nemôže byť v zmysle Civilného sporového poriadku predmetom
žaloby v civilnom sporovom konaní nie je v takomto prípade ani možné uložiť v súvislosti s takto
formulovaným nárokom neodkladné opatrenie.

23. Pre posúdenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia je tiež nutné prihliadnuť k tomu, že
rozhodnutie o tom, či by bolo možné platne dražbu nehnuteľnosti vykonať, je možné urobiť výlučne iba
v konaní o neplatnosť dražby. V žiadnom inom konaní nie je možné ako prejudiciálnu otázku riešiť, či
je veriteľ oprávnený alebo nie je oprávnený dobrovoľnú dražbu vykonať. Rovnako nie je možno ani v
konaní o nariadení neodkladného opatrenia, skôr než dobrovoľná dražba vôbec prebehne, hypoteticky
vôbec prejudiciálne riešiť, či by takáto dražba vôbec prebehnúť mohla.

24. Zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z. upravuje mechanizmus, ktorým sa môže osoba
domáhať neplatnosti dobrovoľnej dražby. Samotné konanie dražby nepredstavuje moment, kedy je
osoba obývajúca predmet dobrovoľnej dražby povinná túto nehnuteľnosť opustiť, keďže v zmysle § 21
ods. 2 cit. zákona má možnosť požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Výlučne v takomto konaní
bude súd oprávnený preveriť, či k dražbe došlo v súlade so zákonom alebo či bola vykonaná v rozpore s
uzavretou záložnou zmluvou, resp. v rozpore s ust. Zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa § 21 ods.
5 Zákona o dobrovoľných dražbách, ak by súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zaniknú ku dňu
príklepu, to znamená, že nastane stav ako keby k dobrovoľnej dražbe nebolo došlo. Žalobcom tak ostáva
zachovaný prostriedok právnej ochrany pred tým, aby v dôsledku neplatnej dobrovoľnej dražby nastal
ten následok, že by boli povinní svoju nehnuteľnosť opustiť. Medzi žalobcami a žalovaným v 1/ rade
tak v dôsledku zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebude vytvorený nenávratný
stav, ktorý by neprimerane zasahoval do práv a povinností žalobcov. V takom prípade však nie je daná
naliehavosť úpravy vzájomných pomerov žalobcov a žalovaného v 1/ a 2/ rade prostredníctvom uloženia
povinnosti, aby sa zdržali výkonu dobrovoľnej dražby.

25. Žalobcom teda ostanú voči žalovaným v 1/ a 2/ rade zachované všetky nároky, ktoré im prináležia za
predpokladu, ak k dobrovoľnej dražbe pristúpi žalovaný v 1/ rade v rozpore so zákonom alebo zmluvou
o zriadení záložného práva a ak žalobcom z tohto vznikne škoda.

26. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili, že by dôvod, pre
ktorý považovali nariadenie neodkladného opatrenia za nevyhnutný v súvislosti s výkonom dobrovoľnej
dražby bol dôvodom, ktorý by odôvodňoval neodkladnú úpravu pomerov. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

27. Keďže vec bude vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie vo veci samej, o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.