Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. marec 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/352/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116207889
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116207889.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcov 1) K. B. W. X) C. B., F. D., A. XX,
oboch zastúpených JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom, Advokátska kancelária, Bardejov, Na hradbách
5, IČO: 42 246 237, proti žalovanému Mesto Košice, Košice, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135, o
nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcov proti rozsudku 36C/98/2016-26 z 27.4.2017 Okresného
súdu Košice I

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku I.
P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. N e p r i p ú š ť a zmenu žaloby. II. Žalobu
z a m i e t a. III. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobcovia žalobou, došlou mu 28.4.2011, domáhali, čím
ju odôvodnili (na čo poukázali), čo mu spolu so žalobou na preukázanie svojho nároku doručili, aké
použili prostriedky procesného útoku, na čo poukázal žalovaný (čo dodal, čo uviedol, aké námietky
vzniesol) v písomnom podaní z 19.5.2011, ktorým sa k žalobe vyjadril, čo mu spolu s vyjadrením doručil,
aké použil prostriedky procesnej obrany, aký návrh na pripustenie zmeny žaloby podali žalobcovia

návrhom z 20.5.2011 a čím ho odôvodnili, ktoré skutočnosti považuje za preukázané po posúdení
podstatných skutkových tvrdení strán sporu a ich právnych argumentov, že vykonal dokazovanie
uvedenými dôkazmi a to ich oboznámením, z predmetných dôkazov vychádzal a vyhodnotil skutkový
stav, tak ako bolo uvedené, že vykonal dokazovanie prednesom poverenej zamestnankyne žalovaného
(uviedol, na čo poukázala, čo dodala a, čo mu navrhuje) a opakoval, čoho sa žalobcovia žalobou
domáhajú, na čo v žalobe poukázali a ako dôvodili. Ďalej, citujúc znenie § 29a ods.1 prvá veta a
§ 5 ods.4 zák.č.182/93 Z. z. o vlastníctve bytov nebytových priestorov, uviedol: Z listinných dôkazov

predložených stranami sporu vyplynulo, že žalobcovia požiadali žiadosťou z 29.1.1995 ako nájomcovia
bytuč.2,nachádzajúcehosavobytnomdomesúp.č.XXX,E.A.XXK.D.žalovanéhooprevodvlastníctva
bytu. Žalovaný uzatvoril s nimi zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu 24.5.2010 a predmetný
byt nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je pravdou to, že predmetná zmluva o
prevode vlastníctva bytu bola uzatvorená po stanovenom zákonnom období 2 rokov odo dňa, keď
ako nájomcovia požiadali o prevod vlastníctva bytu podľa cit. zák. Stanovené obdobie 2 rokov, ktorého
márne uplynutie sa vyžaduje na to, aby mohol oprávnený nájomca domáhať nahradenia prejavu vôle

obce v súdnom konaní začína plynúť odo dňa, keď prvýkrát nastali právne účinky žiadosti spĺňajúcich
v konkrétnych podmienkach bytového domu opísané kvórum. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ
by obec, v prejednávanom prípade žalovaný, s nimi ako nájomcami predmetného bytu neuzatvoril
zmluvu o prevode vlastníctva do 29.11.1997, mohli sa žalobou domáhať nahradenia prejavu vôle obcesúdnym rozhodnutím. V danom prípade tomu tak nebolo a so žalobcami bola uzatvorená zmluva o
prevode vlastníctva bytu (hoci oneskorene) 24.5.2010. Nedodržanie zák. ustanovenej 2 ročnej lehoty
nemá za následok zánik povinnosti vlastníka bytu previesť byt do vlastníctva nájomcu, ale ak sa tak

v 2 ročnej lehote nestane, nájomcovi bytu vzniká právo domáhať sa na súde splnenia povinnosti
vlastníka bytu previesť mu byt do vlastníctva. Právoplatný vyhovujúci rozsudok bude potom podkladom
pre rozhodnutie príslušného katastrálneho úradu, ktorý vykoná zápis vlastníckeho práva v prospech
nájomcu.Zvykonanéhodokazovaniavyšlonajavo,žežalovanýuzatvorilsožalobcamizmluvuoprevode
vlastníctva bytu 24.5.2010, ktorá následne bola podkladom pre zápis vlastníckych práv v Katastri

nehnuteľnosti v ich prospech. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si povinnosť v súlade s § 29a prvá
veta cit. zák. splnil. Tak, ako sa domáhajú žalobcovia svojho právneho nároku - nahradenie prejavu
vôle, konštatuje, že táto vôľa bola už dávno splnená, nie je čo už nahrádzať, táto povinnosť žalovanému
nevyplýva ani z cit. ust. cit. zák. a ani zo žiadneho iného záväzku medzi stranami sporu. Je toho
názoru, že pokiaľ žalobcovia tvrdia, že malo ísť o inú výmeru, resp. podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, nároku sa môžu domáhať určovacou žalobou, žalobou vlastníckou, že

sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v konkrétnom podiele. Vzhľadom na to, že nie je daný hmotnoprávny
základ nároku, žalobu zamietol. Nevyhovel návrhu žalobcov týkajúceho sa zmeny žaloby a v súlade s
§ 143 ods.1 CSP (jeho znenie, ako aj znenie § 139,§ 140 ods.1,2 a § 143 ods.3 CSP) zmenu žaloby
nepripustil. Považuje za potrebné ešte uviesť, že žalobcovia k žiadaným nárokom nedoručili žiadne
hodnoverné listinné dôkazy, pojednávania sa nezúčastnili a ich žalobu považuje za účelovú. O nároku

na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods.1 CSP (jeho znenie,
ako aj znenie § 262 ods.1,2 CSP cituje). Žalovaný mal v konaní plný úspech a preto mu priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
3. Proti tomuto rozsudku podávajú žalobcovia v celom rozsahu odvolanie, nakoľko súd (i) nevykonal

všetky navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, (ii) vec nesprávne právne
posúdil a (iii) nesprávnym procesným postupom znemožnil im v uskutočňovaní, ich procesných práv v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím sú na ich strane dané odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b),e) a h) C. s. p. Vo vzťahu k I. zamietajúcemu výroku je nutné
namietať, že súd vôbec neodôvodnil, prečo nie je možné pokračovať v konaní o zmenenom návrhu, teda

rozhodnutie je v tomto výroku nepreskúmateľné. Na druhej strane treba obratom dodať, že z hľadiska
merita veci nie je pre takéto rozhodnutie zákonný podklad, nakoľko k zmene žaloby došlo hneď po
podaní, teda pred vykonaním akéhokoľvek dokazovania a právne základy pôvodného i zmeneného
nároku sú totožné. Uvedené je však pre meritórne rozhodnutie zásadné a má zásadný vplyv aj na
rozhodnutie o zmenenom návrhu. Práve v tomto smere majú za to, že žaloba musí byť podaná na

právnom základe daným samotným obsahom žaloby a nemôže sa jednať o spor o určenie vlastníckeho
práva. Im ako nájomcom nebol prevedený celý predmet nájmu. Oni v dobrej viere (nakoľko v takomto
rovnakom rozsahu 3 izbový byt - oba evidované byty užíval aj predchádzajúci nájomca, ktorý im ho takto
odovzdal) užívali prenajatý 3 izbový byt pozostávajúci v zmysle aktuálnych zápisov z 2 samostatných
bytových jednotiek a to z prevedeného 2 izbového bytu a neprevedeného 1 izbového bytu. Uvedené

skutočnosti bolo potrebné zistiť aj ich výsluchom. Z hľadiska merita veci je teda podstatné, či žalovaný
na nich previedol predmet nájmu v zmysle nájomnej zmluvy. Čo sa týka nevykonaných dôkazov, tak
súdu predložili aj odborný posudok U.. O. D. (znalca) z 23.9.2008, č.80/2013, z ktorého vyplýva záver,
že v prípade prevedeného bytu, t.j. časti predmetu nájmu sa nejedná o 3 izbový byt, čím preukazovali
správnosť svojej argumentácie. Žalovaný posudok žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil a

preto je nevyhnutný záver, že si svoju povinnosť previesť 3 izbový byt na nich nesplnil, preto je daný
dôvod, aby súd nahradil vôľu žalobcu tak, ako to mal na mysli zákonodarca pri tvorbe právneho
predpisu (§ 29a ods.1 zák.č.182/93 Z. z., ktorý je pre tieto prípady lex specialis). Záverom uvádzajú,
že administratívnym nedopatrením kancelárie ich zástupcu nebol vyznačený termín pojednávania v
tejto veci, ale vo veci vedenej pred súdom pod sp. zn. 36C/112/2015, v ktorej bolo pojednávanie

nariadené nadväzne (v prejednávanej veci na 9:00 a nadväzne na to o 10:00 hod. v označenej veci).
Ich zástupca zaslal súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom na 27.4.2017 o 10:00
hod. z dôvodu kolízie s iným termínom pojednávania (príloha). Nakoľko obe veci rozhodoval ten istý
sudca, nie je zrejmé prečo v jednom prípade bolo ospravedlnenie akceptované a v tejto veci súd dáva
im na ťarchu ich neprítomnosť. Viacerými urgenciami sa domáhali rozhodnutia vo veci a práve len týmto

nedopatrením nemohla byť ich účasť zabezpečená. Majú za to, že kolízia s iným pojednávaním bola
súdu riadne oznámená a preukázaná a táto prekážka sa vzťahuje aj na pojednávanie v tejto veci, ktoré
bolo nariadené o hodinu skôr. S prihliadnutím na všetky okolnosti a siahodlhé prieťahy v konaní majú
za to, že prejednaním veci v ich neprítomnosti ich a ich zástupcu došlo k poškodeniu ich procesnýchpráv. Na druhej strane, ak by súd riadne vykonal všetky dôkazy a vec správne posúdil, bolo možné
dospieťkzáveruodôvodnostižalobyajvneprítomnostižalujúcejstrany.Nazákladeuvedenéhonavrhujú
napadnuté uznesenie zmeniť a žalobe po vykonaní dôkazu v podobe znaleckého posudku U.. D. v celom

rozsahu vyhovieť.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol: Nesúhlasí s názorom žalobcov, že im nebol prevedený celý
predmet nájmu. Na základe zmluvy o nájme bytu č.95/00308/IZM/500 z 22. 11. 1995 (I. časť nájomnej
zmluvy) užívali na 1. poschodí bytového domu A. XX K. D. byt pozostávajúci z 3 izieb a prísl. Zmluvou o
prevode vlastníctva bytu z 24.5.2010 (čl. II. zmluvy) previedol do ich bezpodielového spoluvlastníctva byt

č.2 v predmetnom dome, ktorý taktiež pozostával z 3 obytných miestností a prísl., spolu s podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielom na pozemku vo veľkosti 3871/10000
(tak ako je uvedené vo výpise z LV č.XXXXX pre k. ú. S. A.). Teda si (pred podaním žaloby na súd) splnil
povinnosť (previesť 3 - izbový byt na žalobcov), vyplývajúcu z § 29a zák.č.182/93 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného je toho názoru,
že súd správne rozhodol, keď žalobu zamietol. Pokiaľ ide o nepripustenie zmeny žaloby, doručenej

súdu 27.5.2011, voči tomuto rozhodnutiu súdu (I. výrok) nie je prípustné odvolanie. Záverom už len
dodáva, že voľba druhu žaloby a dôkazných prostriedkov je vecou žalobcov a závisí od otázok, ktoré
sa majú v súdnom konaní objasniť. Súdy nemajú žiadnu poučovaciu povinnosť, ak je strana zastúpená
advokátom (ako v tomto prípade) a rovnako súdy nemajú žiadnu povinnosť zabezpečovať dôkazy v
prospech niektorej zo sporových strán, pretože podľa C. s. p. v súdnom konaní platí prejednávacia

zásada (a nie vyhľadávacia). Žalobcovia mali dostatok času (začatie konania apríl 2011, resp. návrh na
zmenu žaloby máj 2011) na to, aby súdu a jemu doručili všetky dôkazy (napr. dôkazy preukazujúce ich
nájomnývzťahkbytuč.4vpredmetnomdome,ktoréhoprevodusazmenoužalobydomáhali),nazáklade
ktorých by súd mohol o zmene žaloby rozhodnúť inak ako rozhodol. Navrhuje odvolanie žalobcov voči
I. výroku rozhodnutia odmietnuť [pretože je neprípustné - § 386 písm. c) C. s. p.] a vo výrokoch II. a III.

jeho rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne (§ 387 ods. C. s. p.).
5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Podľa § 234 ods.1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
9. Uznesením súd rozhoduje aj o zmene žaloby.
10. Rozhodnutie o zmene žaloby má povahu uznesenia, aj keď je formálne súčasťou rozsudku.
11. Pri uzneseniach platí, že odvolanie je prípustné iba vtedy, ak to zákon pripúšťa. Uznesenia, proti

ktorým je možné podať odvolanie sú taxatívne vymenované v § 357. Ak je podané odvolanie proti
uzneseniu, ktoré nie je obsiahnuté v enumeratívnom výpočte, musí byť odmietnuté.
12. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, odmietol, podľa §

386 písm. c) CSP, odvolanie proti výroku I. rozsudku a rozsudok vo výrokoch II. a III. potvrdil podľa §
387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku.
13. Žalobcami uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
14. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (medzi jeho zložky

možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zák., právo na
nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v

konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia).
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie.
O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodnízáverotom,žecelékonaniesanejavíakospravodlivé.Konkrétnepochybeniesúdupretomusí

byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho
postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo
na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody.15. Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom
znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva a preto ani nemohlo dôjsť k
porušeniu ich práva na spravodlivý proces.

16. Proti uzneseniu, ktorým zmena žaloby nebola pripustená, odvolanie - ako už bolo uvedené nie je
prípustné -, toto uznesenie (ako súčasť napadnutého rozsudku) je právoplatné, lebo bolo zástupcovi
žalobcov a žalovanému riadne doručené, preto aj keby bolo odôvodnené, nič by sa na právnom
postavení žalobcov, čo sa týka predmetu sporu, nezmenilo.
17. Súd nemal nijaký dôvod považovať neúčasť zástupcu žalobcov na pojednávaní 27.4.2017 ako

dôsledok údajného administratívneho nedopatrenia jeho kancelárie, ale správne vychádzal iba z toho
čo je v spise a správne pojednávanie uskutočnil.
18. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods.1 písm. e) CSP] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

dôkazy stranami sporu navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.
Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne
označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti,
ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne
významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej

inštancie.
19. Súd správne nevykonal dôkaz odborným posudkom Ing. Kapu z 23.9.2008, č.80/2013 a nevýsluchol
žalobcov, lebo skutkový stav bol riadne zistený z ostatných vykonaných dôkazov a okrem toho,
menovaný v posudku zodpovedal právnu otázku, na čo nie je oprávnený, lebo právne otázky posudzuje
vždy len súd.

20. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale

nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
21. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu, čo je zrejme aj z vyjadrenia žalovaného k odvolaniu.
22. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
23. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
25. Žalobcovia nemali v odvolacom konaní úspech, preto im náhrada jeho trov nebola priznaná a
žalovaný v ňom žiadne trovy neuplatnil.
26. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istejveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.