Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616205732
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2616205732.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. E. XX/
X, X., zastúpený JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.222,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 12. septembra 2018, č.k. 7Csp/55/2017-89, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu
1.222,94 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.222,94 eur od
05.08.2018 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu
trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. i) a j), § 11 ods.
1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, ako aj § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj
ako „OZ“), keď z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver,
že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o
úvere, ktorý svojim charakterom spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Táto zmluva je aj zmluvou spotrebiteľskou v zmysle príslušných

ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp.
inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (poskytovanie
pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov je ako predmet podnikania uvedený vo
výpise z obchodného registra), pričom žalobca mal v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetných zmlúv nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (vystupoval ako dlžník) a z uvedeného dôvodu je
na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zo zmluvy

o poskytnutí revolvingového úveru (ako aj zo skutočností uvedených v žalobe) vyplýva, že žalovaný
poskytol žalobcovi úver vo výške 1.200 eur. Žalobca mal v zmysle uzavretej zmluvy vrátiť žalovanému
sumu 2.700,18 eur. V skutočnosti žalovaný vyplatil žalobcovi len sumu 1.027,21 eur, nakoľko súčasťou
zmluvy bola aj dohoda o poskytnutí služby, za ktorú si žalovaný uplatnil odplatu vo výške 172,79 eur,pričom túto sumu započítal do poskytnutého úveru a žalobcovi vyplatil finančné prostriedky znížené o
tútosumu.ZpredmetnejzmluvyďalejvyplývavýškaRPMNzaúver68,21%,ročnáúrokovásadzbaúveru
70%, RPMN revolvingu 60,48% a ročná úroková sadzba revolvingu 76,20%. V hodnote RPMN za úver

sú zahrnuté všetky náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Jednou z položiek týchto
nákladov je úrok za poskytnutý úver, ktorého percentuálnym vyjadrením je úroková sadzba. Okrem
úroku môžu medzi náklady úveru patriť rôzne poplatky, poistenie úveru, apod. Je zrejmé, že pokiaľ sa
v zmluve uvádza hodnota úrokovej sadzby úveru, hodnota RPMN za úver nemôže byť od nej nižšia;
môže byť minimálne rovnaká. Z vyššie uvedených údajov bodu 6. Údaje o schválenom revolvingovom

úvere zmluvy o (revolvingovom) úvere zo dňa 19.09.2012 však vyplýva, že RPMN za úver (68,21%),
resp. revolving (60,48%) je nižšia, než úroková sadzba úveru (70%), resp. revolvingu (76,20%), čo pri
správnosti oboch údajov nie je možné. Buď je nesprávna hodnota RPMN za úver (revolving) alebo
hodnota ročnej úrokovej sadzby úveru (revolvingu). Údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru a údaj o RPMN
je z hľadiska informovanosti spotrebiteľa o podmienkach, resp. nákladoch úveru, nevyhnutné považovať
za základné údaje zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedenú požiadavku zdôrazňuje samotný ZoSÚ,

ktorý absenciu či už údaja o ročnej úrokovej sadzbe úveru alebo údaja o RPMN za úver sankcionuje (vo
vzťahukdodávateľovi-poskytovateľoviúveru)bezúročnosťouabezpoplatkovosťouúveru.Nesprávnosť
niektorého z uvedených dvoch údajov možno vyhodnotiť ako jeho absenciu. Spotrebiteľ totiž nemá a
nemôže mať záujem na tom, aby bol o podmienkach úveru v tak dôležitej oblasti, akou sú náklady
úveru, informovaný mylne. Nesprávny údaj o výške úrokovej sadzby alebo o RPMN za úver môže

ovplyvniťrozhodnutiespotrebiteľauzatvoriťprenehovskutočnostinevýhodnúzmluvuospotrebiteľskom
úvere, vychádzajúc z nesprávnych informácií od poskytovateľa úveru. Vzhľadom na uvedené je nutné
úver poskytnutý žalobcovi zo strany žalovaného na základe zmluvy o (revolvingovom) úvere zo dňa
19.09.2012 vo výške 1.200 eur považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd súčasne považuje dohodu
o poskytnutí služby (bod 8. úverovej zmluvy), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného poskytnúť

žalobcovi na jeho žiadosť odklad splátok a záväzok žalobcu zaplatiť za poskytnutie tejto služby odplatu
vo výške 172,79 eur, za neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný si odplatu v sume 172,79 eur
započítal do výšky poskytnutého úveru, a teda žalobcovi bola skutočne vyplatená podstatne nižšia suma
(1.027,21 eur), ako je uvedené v zmluve (1.200 eur). Toto fiktívne plnenie žalovaného nie je plnením v
záujme spotrebiteľa. V prípade, ak by sa žalobca ako dlžník, dostal v rozpore so zmluvou do omeškania

s platbou za úver, a to hneď na začiatku splácania, potom by úrok z omeškania za takého obdobie troch
mesiacov tvoril sumu cca 30 eur, čo je výrazne menej než je výška odplaty za takúto službu (172,79 eur).
Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občiansko-právnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/137/2003 Najvyšší súd

SR uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 OZ treba považovať
úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a
princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. V zmysle uvedeného sa aj na výšku odplaty za poskytnutie
služby (možnosť odkladu troch splátok) je potrebné pozerať nielen z hľadiska platnosti jej dojednania
v zmysle účinného zákonného ustanovenia, ale aj z hľadiska toho, či takto dojednaná služba a odplata

za ňu neodporuje všeobecnej predstave primeranosti za zachovania základných zásad, na ktorých
je občianske právo postavené, t.j. i na zachovaní zásady ekvity. Pritom platí, že neprimerane vysoká
odplata je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu je aj spôsob zaplatenia tejto
odplaty(započítaniedovýškyúveru)vrozporesdobrýmimravmi,nakoľkojednostrannézapočítanietejto
sumy zo strany žalovaného (veriteľa) malo za následok, že žalobcovi (dlžníkovi) boli vyplatené úverové

prostriedky reálne v nižšej sume (1.027,21 eur), než si účastníci dohodli (1.200 eur), pričom žalobca boli
povinný platiť úroky z dohodnutej výšky úveru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je dohodnutý úver
zo zmluvy č. 8100048409 zo dňa 19.09.2012, uzavretej stranami sporu, bezúročný a bez poplatkov
a dohoda o poskytnutí služby, ktorá bola súčasťou zmluvy, je absolútne neplatná. Žalobca mal preto
žalovanému zaplatiť len reálne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.027,21 eur. Nakoľko žalobca

zaplatil žalovanému sumu v celkovej výške 2.250,15 eur, žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatil. S poukazom na uvedené súd zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil sumu 1.222,94 eur
(rozdiel 2.250,15 eur - 1.027,21 eur), o ktorú sa na jeho úkor obohatil, spolu s úrokom z omeškania
vo výške určenej v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. s účinnosťou od 05.08.2018, t.j. odo
dňa, keď bol žalovanému doručený návrh na zmenu žaloby. Nakoľko súd mal v konaní preukázané,

že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a dohoda o poskytnutí služby je absolútne neplatná,
a teda že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, súd sa v ďalšom nezaoberal tvrdeniami
žalobcu o ďalších nedostatkoch úverovej zmluvy. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1Civilného sporového poriadku, a pretože mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov konania.
Podľa jeho názoru ide o predčasné rozhodnutie, založené skôr na domnienkach ako na preukázaných
skutočnostiach. Súd prvej inštancie uviedol, že uzavretá zmluva obsahuje buď nesprávnu hodnotu
RPMN, alebo ročnej úrokovej sadzby (pretože úroková sadzba podľa súdu nemôže byť vyššia ako

RPMN). Na základe toho usúdil, že bez ohľadu na to, ktorá z nich je nespráva, má to rovnaký výsledok,
ako keby v zmluve uvedené neboli. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 19.09.2012, kedy bola uzavretá zmluva, vyplýva, že poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospechspotrebiteľa.Onesprávnostiiných
údajov v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa zákon neustanovuje žiadny následok v podobe

bezúročnosti. Súd prvej inštancie v rozsudku neuviedol žiadne dôvody pre taký výklad zákona, že by
nesprávnosť akéhokoľvek iného údaju (v prospech alebo neprospech spotrebiteľa) mala za následok
bezúročnosť úveru. V konaní nebolo ani dokázané, že by niektorý z údajov bol uvedený nesprávne, súd
vychádzal len z domnienky, čo je však minimálne predčasné s ohľadom na § 11 ods. 1 písm. a) a b)
zákona č. 129/2010 Z.z. Uviedol, že spomedzi údajov RPMN a úrokovej sadzby kritérium nesprávnosti

samôževzťahovaťlennaúdajúrokovejsadzby.Tátonesprávnosťvšakniejevneprospechspotrebiteľa,
pretože hodnota úrokovej sadzby nie je podhodnotená, ale naopak nadhodnotená (čiže vyššia, ako
je v skutočnosti). Takýto stav nie je v neprospech spotrebiteľa (nezavádza ho nižšou sadzbou než
v skutočnosti je). Odvolateľ tvrdil, že dôvod pre záver o bezúročnosti úveru nie je vecne správnym,
nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, a nie je v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. Súd prvej

inštancie ďalej uviedol, že dohoda o poskytnutí služby je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý
odôvodnil tým, že ak by sa žalobca dostal do omeškania so splácaním hneď na začiatku splácania,
potom by úrok z omeškania tvoril cca 30 eur, a to je výrazne menej, než je výška odplaty za takúto
službu (172,79 eur). V prípade „dobrých mravov“ zákon neustanovuje, z akých hľadísk má súd síce
vychádzať, čo však súvisí ale len s tým, že sa majú zvážiť a vziať do úvahy všetky okolnosti prípadu, teda

skutkové a aj právne, čo napádaný rozsudok nespĺňa. Porovnávanie uvádzané súdom je skresľujúce,
pretože súd neberie do úvahy aj zosplatnenie úveru ako dôsledok nesplácania, vyznačenie údaju o
omeškanýchsplátkachvregistriúdajovospotrebiteľskýchúverochatiežto,žeokremúrokuzomeškania
by žalobcovi ako dlžníkovi vznikla povinnosť aj zmluvnú sankciu za omeškanie s úhradou a tiež fakt,
že dohoda o poskytnutí služby nevznikla ako nutná či povinná dohoda. Po právnej stránke je tiež

nepreskúmateľné, z akého dôvodu posúdenie ceny služby má byť ekvivalentom úroku z omeškania,
ktorý môže nastať. Posúdenie a závery súdu o neplatnosti dohody pre rozpor s dobrými mravmi sú
predčasné a jednostranne zamerané. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 43CoR/5/2016-14.

4. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7Csp/55/2017 je zaplatenie
1.222,94 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému

uložil zaplatiť žalobcovi sumu 1.222,94 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 1.222,94 eur od 05.08.2018 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie v celom rozsahu.8. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku.

9. Zákonom č. 129/2010 Z.z. bola do právneho poriadku Slovenskej republiky implementovaná smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, vnútroštátne súdy, ktoré
uplatňujú vnútroštátne právo, sú povinné vykladať ho v čo najväčšej miere s ohľadom na znenie a účel
predmetnej smernice tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, a teda konať v súlade s článkom

288 tretí odsek Zmluvy o fungovaní EÚ. Vyžaduje sa, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v
ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac ich výkladové metódy, s cieľom
zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným
smernicou. Z citovaných zásad tak pre súdy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť, aby pri výklade
oddielu I. prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v čo najväčšej možnej miere vzali do úvahy znenie a účel

týchto ustanovení smernice, na ktorých implementáciou toto ustanovenie do nášho právneho poriadku
zavedené, aby zaručili tejto smernici úplnú účinnosť. Prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. bola do
právneho poriadku Slovenskej republiky prevzatá príloha I. smernice 2008/48/ES. Tieto ustanovenia
smernice boli predmetom výkladu Súdneho dvora EÚ, ktorý vo svojom rozsudku z 21.04.2016 vo veci
C-377/14 vyslovil, že čl. 10 ods. 2 písm. d) smernice sa má vykladať v tom zmysle, že výška čerpania

úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si
poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré nie sú tomuto
spotrebiteľovi reálne vyplatené. Z citovaného rozsudku teda možno vyvodiť, že pod pojmom „celková
výškačerpania“vpríloheI.smernicenemožnorozumieťsumudohodnutúakosumaúverualeboúverový
limit v zmluve o úvere, ale sumu, ktorá bola reálne daná spotrebiteľovi k dispozícii na ten účel, na ktorý

sa zmluva uzatvára. Tým sa samozrejme nie je vylúčené, že napr. v zmluve môže byť ako suma úveru
dohodnutá určitá suma, z ktorej dlžník dostane k dispozícii len časť, po zrážkach (započítaní) poplatkov
účtovaných zo strany veriteľa, ba dokonca to nevylučuje ani to, aby sa z takejto dohodnutej sumy
vychádzalo pri úročení. Zmluva však potom zároveň musí podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z.z. obsahovať aj celkovú výšku úveru v zmysle, v akom ju definuje citovaný rozsudok Súdneho dvora

a z takejto výšky sa potom podľa prílohy č. 2 citovaného zákona musí vychádzať aj pri výpočte RPMN.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný takto nepostupoval.

10. Záver súdu prvej inštancie o tom, že úver poskytnutý podľa zmluvy o revolvingovom úvere je
bezúročný a bez poplatkov, je teda správny už z tohto dôvodu. Preto nie je potrebné ďalej rozoberať

ostatné ním použité dôvody. Právny následok ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. znamená v
podstate čiastočnú neplatnosť zmluvy o úvere v časti úrokov a poplatkov, takže veriteľ nemá na ne nárok
(porovnaj v tomto smere napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 238/2017). Žalovaný ako
veriteľ mal nárok len na zaplatenie reálne vyplatenej istiny.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď prvoinštančný súd rozhodol správne i o nároku na
náhradu trov konania.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

13. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).