Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202688
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318202688.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcu Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanej X.. F. G., nar. X.X.XXXX,
bytom F. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Námestie slobody 13/25, Humenné,
o zaplatenie 1 107,17 eur takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v ažalovanej vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku

vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 28.6.2018 žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 1 107,17 eur.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.8.2016 utrpel policajt, nstržm. E.. W. C. počas služobného
zákroku úraz, ktorý mu spôsobila žalovaná. V súvislosti s týmto úrazom vznikla žalobcovi škoda v
celkovej výške 1 107,17 eur a to vyplatením bolestného vo výške 708 eur a služobný plat počas PN
vrátane odvodov vo výške 399,17 eur.

2. Dňa 21.8.2016 bola do rodinného domu č. XX v obci F. vyslaná policajná hliadka na

základe telefonického oznámenia žalovanej o podozrení zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu. Počas preverovania oznámenia žalovaná chytila do ruky dáždnik, ktorým opakovanej
udrela do čela nstržm. E.. C., ktorý utrpel bodnú ranu a odierky vo frontálnej oblasti hlavy, pričom
bol práceneschopný od 22.8.2016 do 31.8.2016. Na základe lekárskeho posudku mu bola vyplatená
náhrada za bolesť vo výške 708 eur a bol mu vyplatený služobný plat počas PN vo výške 293,07 eur
a odvedené odvody vo výške 106,10 eur, čím žalobcovi vznikla celková škoda vo výške 1 107,17 eur.
Žalobca túto škodu uplatnil podľa ustanovenia § 114 ods. 5 Zák. č. 328/2002 Z. z. a podľa ustanovenia

§ 188 ods. 1 Zák. č. 73/1998 Z. z.

3. Žalovaná bola v súvislosti s protiprávnym konaním trestne stíhaná, ale dňa 7.12.2016 bolo vydané
uznesenie, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že žalovaná nebola v čase činu pre
nepríčetnosť trestne zodpovedná. Žalovaná nie je v súčasnosti a ani v čase spáchania skutku nebola
obmedzená, či pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Žalobca je toho názoru, že v prípade žalovanej
boli naplnené všetky zodpovednostné predpoklady pre vymáhanie náhrady škody a to aj napriek

výsledku trestného konania, preto žalobca náhradu škody uplatnil podľa ustanovenia § 422 ods. 1 OZ.

4. Žalovaná sa vyjadrila tak, že nemá dôvod škodu uhradiť, lebo ju nespôsobila, skutok nespáchala a
vina jej nebola dokázaná. Bola väznená a súd sa nekonal a nezákonne a svojvoľne konajú prokurátori,policajti a sudcovia. Policajt sa zranil sám, keď porušoval zákon a bezprávne zasahoval a násilne
siahol na jej slobodu. Sťažovala sa na postup príslušníkov polície, lebo podľa jej názoru bola nimi krivo
obviňovaná, zastrašovaná a bolo voči nej použité násilie.

5. V priebehu konania bola žalovanej Centrom právnej pomoci ustanovená právna zástupkyňa, ktorá
sa k žalobe vyjadrila tak, že s ňou nesúhlasí a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť, lebo žalovaná v
čase skutku nebola pre nepríčetnosť trestne zodpovedná. Poukázala na záver znaleckého posudku z
prípravného konania, z ktorého vyplýva, že rozpoznávacie schopnosti a ovládacie schopnosti žalovanej

boli zaniknuté a teda nebola schopná ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Súčasne však
neexistovala osoba, ktorá by v tom čase bola za žalovanú zodpovedná, lebo nebola obmedzená v
spôsobilosti na právne úkony a nemala ustanoveného opatrovníka. Žalovaná má za to, že neexistujú
právne predpoklady pre vyslovenie zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú žalobcovi, ak by súd
uplatnený nárok posudzoval podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody,
takžalovanápoukázalanato,žežalovanázaškodunezodpovedá,lebojunezavinila.Aksivkonkrétnom

prípade určitý subjekt možnosť spôsobenia škody neuvedomil a ani vzhľadom na okolnosti, za ktorých
ku škode došlo, i na svoje osobné pomery uvedomiť nemal a nemohol, ide o náhodu v právnom slova
zmysle, za ktorú nezodpovedá. Náhodne vzniknutú škodu znáša poškodený sám.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že je toho názoru, že boli naplnené všetky zodpovednostné

predpoklady pre vymáhanie škody a to aj napriek výsledku trestného konania.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to úradného záznamu a hlásenia
o použití donucovacieho prostriedku, lekárskou správou a posudkom o bolestnom, záznamom o
pracovnom úraze, s dokladom o práceneschopnosti, rozhodnutím o priznaní bolestného a vyčíslenia

služobného platu počas PN, uznesenia o zastavení trestného stíhania a znaleckého posudku. Strany
sporu nemali žiadne iné návrhy na dokazovanie.

8. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že nstržm. E.. W. C. sa dňa 21.8.2016 zúčastnil
služobného zákroku v obci F. v rodinnom dome č. XX, na základe telefonického oznámenia žalovanej

o páchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Počas preverovania oznámenia došlo k jeho
zraneniu tak, že ho v predsieni rodinného domu žalovaná opakovane udrela dáždnikom do hlavy.

Podľa lekárskej správy utrpel bodnú ranu veľkosti 1 cm zasahujúcu do podkožia s predbežnou dobou
liečenia 14 dní. Podľa predloženého potvrdenia Sociálnej poisťovne bol E.. C. práceneschopný od

22.8.2016 do 31.8.2016.

Podľa lekárskeho posudku o bolestnom bola bodná rana v oblasti hlavy ohodnotená 10 bodmi a odierky
v oblasti hlavy rovnako 10 bodmi. Teda celkovo bolestné bolo vyčíslené na 20 bodov. Podľa § 173
ods. 3 Zák. č. 73/1998 Z. z. bola poškodenému priznaná náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške a to

rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Prešove č. Z.-Q.-W.-XXX-XXX/XXXX-Q. z 25.11.2016 v sume
708 eur. Podľa potvrdenia žalobcu bol E.. C. počas PN vyplatený služobný plat vo výške 293,07 eur
a boli vykonané odvody za zamestnávateľa vo výške 106,10 eur. Teda žalobca vyčíslil celkovú škodu
sumou 1 107,17 eur.

9. Okresná prokuratúra Humenné uznesením č. X Q. XXX/XX/XXXX-XX zo 7.12.2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.2.2017, trestné stíhanie voči X.. F. G. pre zločin útok na verejného činiteľa podľa
§ 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), pím. c) Trestného zákona zastavila, lebo obvinená nebola v čase
činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedná.

10. Zo záverov znaleckého posudku znalca MUDr. L. Q. č. XX/XXXX vyplýva, že žalovaná trpí
Bludovou poruchou - paranoidného typu. Uvedená porucha bola prítomná a ovplyvňovala jej konanie
aj v čase spáchania skutku. Nie je schopná chápať neprimeranosť takéhoto konania, za ktoré bola
stíhaná a znalec hodnotil jej rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku ako zaniknuté. Z
dôvoduneliečenejbludovejporuchysafektívnoulabilitou,katatýmnymprežívaním,hodnotiljejovládacie

schopnosti vo vzťahu k skutku, ktorý jej bol kladený za vinu, ako zaniknuté. Znalec konštatoval, že
žalovaná vplyvom uvedenej neliečenej psychotickej poruchy nie je schopná správne vnímať, zapamätať
si a reprodukovať prežité skutočnosti. V čase vypracovania posudku nebola žalovaná schopná chápať
zmysel trestného konania. U žalovanej sa jedná o poruchu dlhodobého, nie iba prechodného rázu anie je predpoklad, že sa bude podrobovať ambulantnej forme psychiatrického liečenia, preto navrhol
menovanej uložiť ochranné psychiatrické liečenia v ústavnej forme.

11. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná nezodpovedá za škodu, ktorú
žalobca uplatnil podanou žalobou na súde.

Podľa § 422 ods. 1 OZ, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za
škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a

nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu,
pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho
následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.

12. Z vykonaného dokazovania a to oboznámenia znaleckého posudku znalca MUDr. Q. vypracovaného
pre účely trestného konania vyplynulo, že žalovaná bola v čase spáchania skutku postihnutá duševnou

poruchouatoBludovouporuchou-paranoidnéhotypu.Zároveňznaleckonštatoval,ževčasespáchania
skutku boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti žalovanej zaniknuté.

13. Nárok uplatnený žalobcom súd posúdil podľa ustanovenia § 422 OZ, lebo bolo jednoznačne
preukázané, že škodu spáchala žalovaná, ktorá je postihnutá duševnou poruchou. Vykonaným

dokazovaním však bolo preukázané, že za vzniknutú škodu nezodpovedá, lebo v čase spáchania skutku
nebola schopná ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky.

14. Žalovaná nebola v čase spôsobenia škody obmedzená ani pozbavená spôsobilosti na právne úkony
a nebol jej ustanovený opatrovník. Preto nie je osoba, ktorá by zodpovedala za škodu spôsobenú

žalovanou. Takáto osoba by za škodu zodpovedala len v prípade, ak by bola povinná vykonávať nad
ňou dohľad.

Pre posúdenie zodpovednosti za škodu spôsobenú osobou, ktorá je postihnutá duševnou poruchou
však nie je rozhodujúce, či takáto osoba bola súdnym rozhodnutím pozbavená spôsobilosti na právne

úkony alebo má obmedzenú spôsobilosť. Nie je rozhodujúce ani to, či ide o poruchu trvalého alebo
len prechodného charakteru. Vždy sa posudzuje rozumová a vôľová schopnosť v čase uskutočnenia
protiprávneho úkonu. Z horecitovaného ustanovenia § 422 OZ vyplýva, že ten, kto je postihnutý
duševnou poruchou zodpovedá za škodu ním spôsobenú, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie
a posúdiť jeho následky. U žalovanej bolo preukázané, že v čase spôsobenia škody trpela duševnou

poruchou a za vzniknutú škodu by zodpovedala len v prípade, ak by bola schopná v čase spáchania
skutku ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Zo záverov znaleckého posudku však vyplýva,
že jej vôľová a rozpoznávacia schopnosť bola zaniknutá. Preto súd podanú žalobu v celom rozsahu
zamietol.

15. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Keďže žalovaná bola v konaní úspešná, priznal jej súd právo na náhradu trov konania vo vzťahu k
žalobcovi v celom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.