Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/227/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316205774
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8316205774.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci žalobcu: I. T., nar. X.X.XXXX, K.

XX, X., zast. JUDr. Július Buček, Štefánikova 18, Humenné proti žalovanému: L. L., nar. XX.X.XXXX, E.
XXX/XX, T., zast.: JUDr. Janka Vasiľová, Kudlovská 1, Humenné, v konaní o náhradu škody vo výške
2 000 eur

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že
o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 16.06.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia 2000 eur s prísl.

z titulu náhrady škody.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX utrpel úraz, ktorý mu spôsobil práceneschopnosť v trvaní
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. V predmetnom období mal uzavreté úrazové poistenie v poisťovni
Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group. Uplatnil si voči poisťovni nárok na poistné a to
prostredníctvom žalovaného, ktorý bol v tej dobe poisťovacím agentom v uvedenej poisťovni. Poisťovňa
mu poskytla plnenie len do výšky 50% v sume 550 eur z dôvodu, že poistná udalosť bola nahlásená

oneskorene.

3. Rovnakým spôsobom bolo postupované aj pri druhom úraze žalobcu, ku ktorému došlo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý si vyžiadal práceneschopnosť od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Žalobca tvrdil, že
všetky písomnosti na uplatnenie poistného predložil poisťovni prostredníctvom žalovaného a poisťovňa
mu opäť vyplatila poistné len vo výške 50% z celkového plnenia, t.j. sumu 1450 eur pre oneskorené
nahlásenie poistnej udalosti.

4. Žalobou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 2000 eur, t.j. 550 eur plus 1450 eur
súm, ktoré mu poisťovňa vo výške 50% nevyplatila zavinením žalovaného a právne svoj nárok odôvodnil
ustanovením §415 a 420 O. z.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nepoprel, že v čase oboch úrazov žalovaného bol poisťovacím
agentom poisťovne Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, avšak tvrdil, že žalovaný mu

odovzdal listinné podklady pre poisťovňu iba raz za oba úrazy niekedy v lete XXXX, na presný dátum
si už nespomínal. Popieral, aby tieto písomnosti určené pre poisťovňu držal niekoľko mesiacov u seba,
neodovzdal ich poisťovni a tým spôsobil žalobcovi škodu.6. Vykonaným dokazovaním, výsluchom strán sporu, svedkov a z listinných dôkazov zistil súd tento
skutkový stav: žalobca utrpel dňa XX.XX.XXXX úraz, a to podvrtnutie pravého zápästného zhybu a
ľavého zápästného zhybu, pričom tento úraz spôsobil jeho dočasnú práceneschopnosť v trvaní od

XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Tieto skutočnosti boli preukázané lekárskou správou R.. E. H. zo dňa
XX.XX.XXXX (na č.l. 7).

7. V čase úrazu mal žalobca uzatvorené úrazové poistenie v poisťovni Komunálna poisťovňa, a.s.,
Vienna Insurance Group na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX, a preto si voči

nej uplatnil aj nárok na poistné plnenie, a to denné odškodné za práceneschopnosť v trvaní 22 dní.

8. Z listu Komunálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 9) bolo zistené, že poistná udalosť hore
uvedená bola likvidovaná pod č. XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX/XXXXXXXXXX a
žalobcovi bola za práceneschopnosť od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX vyplatená suma 550 eur z titulu
poistného plnenia. S poukazom na ustanovenie §799 O. z. však poisťovňa vyplatila žalobcovi len 50%

zo sumy, ktorá by mu prináležala, lebo poistná udalosť bola nahlásená dňa XX.XX.XXXX, t.j. cca 5
mesiacov po poistnej udalosti.

9. Žalobca v konaní tvrdil, že poistnú udalosť nahlásil žalovanému ako poisťovaciemu agentovi hneď
deň po úraze a včas mu odovzdal aj potrebnú dokumentáciu, čo môžu dosvedčiť svedkovia K. C. a Q. Š..

10. Dňa XX.XX.XXXX utrpel žalobca ďalší úraz kolena, ktorý mu spôsobil práceneschopnosť odo
dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. I v tomto období bola platná poistná zmluva č. XXXXXXXXX/
XXXXXXXXXX, preto si voči poisťovni žalobca uplatnil nárok na odškodné následkom úrazu pri
práceneschopnosti za 58 pracovných dní. Tieto tvrdenia preukazoval lekárskou správou na č.l. 16.

Poistnú udalosť hneď po úraze žalobca nahlásil žalovanému ako poisťovaciemu agentovi a odovzdal
mu aj potrebnú dokumentáciu.

11. Zo správy od Komunálnej poisťovne, a.s. zo dňa 07.05.2015 (na č.l. 19) bolo zistené, že Komunálna
poisťovňa poskytla žalobcovi i v tomto prípade poistné plnenie vo výške 1450 eur opäť s poukazom na

§799 O. z. s tým, že poistné plnenie bolo poskytnuté len do výšky 50% z dôvodu, že poistná udalosť
bola nahlásená oneskorene až cca 5 mesiacov po poistnej udalosti a to dňa 04.08.2014.

12. Z uvedených listinných dôkazov vyplynulo, že obidve poistné udalosti boli nahlásené v jeden deň
XX.XX.XXXX a to poisťovacím agentom žalovaným, ktorý toto tvrdenie žalobcu ani nepopieral.

13. Žalovaný žalobu neuznáva a prostredníctvom právnej zástupkyne zaslal súdu písomné vyjadrenie,
v ktorom žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť v prvom rade z dôvodu, že podľa žalovaného
Komunálna poisťovňa neoprávnene krátila výplatu poistného plnenia žalobcovi s poukazom na
ustanovenie §799 ods. 3 O. z., kde sa pre možnosť zníženia poistného vyžaduje splnenie dvoch

hmotnoprávnych podmienok a to, že porušenie povinnosti musí byť vedomé a súčasne porušenie
povinnosti musí mať podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov
poistnej udalosti. Splnenie týchto podmienok nebolo preukázané, preto Komunálna poisťovňa by mala
žalobcovi poskytnúť plnenie v celom rozsahu a žalobca má právo brániť sa proti takémuto postupu
poisťovne, čím môže dosiahnuť vyplatenie celého poistného a žiadna škoda by mu nevznikla.

14. Ďalej žalovaný v konaní namietal aj pravdivosť tvrdenia žalobcu, že mu dokumentáciu z úrazov
odovzdal žalobca tak, ako to popisuje. Poukazoval na to, že ak by žalobca navštívil žalovaného deň
po úraze, v oboch prípadoch bol to len začiatok jeho práceneschopnosti a v tom čase nedisponoval
žiadnou dokumentáciou. Žalovaný trval na tom, že žalobca mu odovzdal celú dokumentáciu oneskorene

v letných mesiacoch na jeho bývalom pracovisku I. A. v X. po skončení druhej práceneschopnosti a
odovzdanie sa uskutočnilo bez svedkov.

15. Žalovaný bezodkladne odovzdal dokumentáciu riaditeľovi obchodného miesta poisťovne J. Q. na
adrese: V. N. XX, R., ktorý doklady zaslal cez likvidáciu poistnej udalosti do sídla Komunálnej poisťovne

a.s. v Bratislave so sprievodným listom zo dňa XX.XX.XXXX, sprievodný list je na č.l. 39.16. Súd predvolal na pojednávanie navrhnutých svedkov a to Q. Š. a K. C.. Títo sa na predvolanie
súdu na pojednávanie nedostavili. Svedok Q. Š. sa k veci vyjadril písomne na č.l. 64 tak, že nikdy nebol
prítomný pri žiadnom odovzdaní dokladov zo strany žalobcu do rúk žalovaného.

17. Žalobca namietal pravdivosť tvrdenia svedka a poukazoval na to, že jeho svedecká výpoveď bola
spísaná v advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalovaného, preto ju mohol učiniť svedok pod
vplyvom žalovaného. Žalovaný sa k tomu vyjadril tak, že svedok, ktorého spoznal prostredníctvom
žalobcu pán Š. obdŕžal predvolanie na súd a pri stretnutí s ním sa ho pýtal, o čo ide, keď mu žalovaný

vysvetlil predmet sporu, svedok sa vyjadril, že on o ničom nevie, preto na súd nepríde. Keďže nevedel,
v akej právnej forme sa má vyjadriť, tak bez jeho prítomnosti právna zástupkyňa žalovaného napísala,
v akej forme by to malo byť, avšak pred súdom právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že to, čo chcel
tvrdiť svedok, mu nenapísala. Uviedol si to sám podľa svojho rozhodnutia.

18. Na pojednávanie sa nedostavila ani svedkyňa K. C., ktorá tak isto zaslala súdu písomné stanovisko

vo veci na č.l. 167. Z tohto jej vyjadrenia vyplýva, že so žalobcom tvorila pár v období od roku XXXX
do roku XXXX. Obaja boli na pobyte v B., kde utrpeli úraz v dôsledku pádu na chodník. Po chirurgickej
kontrole, ktorá prebehla dňa XX.XX.XXXX a následnom ukončení PN obvodným lekárom so žalobcom
išla odovzdať dokumenty o úraze a PN žalovanému do rehabilitačného centra na V. ulici v X., kde
pracoval. Keďže v čakárni bolo veľa ľudí, išla von pred budovu, kde fajčila, kde za ňou prišiel kamarát Š.

E., ktorý zostal čakať tak isto na žalobcu. Keďže bola zima, presunula sa z chodby čakárne, kde predtým
so žalobcom stáli pred ordináciu pána L., v ktorej pracoval. Svedkyňa nebola prítomná pri odovzdávaní
dokumentácie žalovanému, ale tvrdila, že keď žalobca vychádzal od pána L., tak ten sa s ním lúčil so
slovami: „Neboj sa, všetko pošlem ďalej a vybavím, ako stále. Vieš, že som Ťa nikdy nesklamal“. Žalobca
už v ruke nemal žiadne papiere, držal len telefón. Svedkyňa tak isto v tom čase bola práceneschopná

a aj jej dokumentáciu odovzdával žalobca žalovanému, ktorá mala byť krátená a plnenie malo byť aj jej
krátené na 50% z celkového plnenia, avšak rozhodla sa, že túto vec nebude riešiť súdnou cestou.

19. Na pojednávaní konanom dňa 01.12.2017 žalobca navrhoval vykonať ďalší dôkaz, a to výsluch
svedka Š. E., ktorý ho mal sprevádzať na ceste žalobcu k žalovanému pri odovzdaní dokladov.

20. Z výsluchu svedka Š. E. (č.l. 70) bolo zistené, že je so žalobcom v priateľskom vzťahu. V presne
nezistený deň sa svedok potreboval so žalobcom stretnúť. Mohlo to byť niekedy v zime, zavolal
žalobcovi, ktorý mu mal v telefóne povedať, že je v nemocnici u lekára, takže by sa mohli počkať
pred nemocnicou. Svedok sa stretol pred nemocnicou so žalobcom, a keďže mu bola zima, vošiel

do čakárne rehabilitačného centra a tam ho čakal. Potreboval s ním dojednať hokejovú výstroj, ktorú
žalobca predáva. Svedok nevedel uviesť, z akých dverí žalobca následne vyšiel, ani nevedel, čo žalobca
robí v tomto centre. Mal mu oznámiť, že ide vybaviť nejaké papiere. Bolo tam dosť ľudí. Až neskôr pri
kladených otázkach na pojednávaní si svedok spomínal, že papiere sa mali týkať maródky a poistky,
avšak svedok jednoznačne potvrdil to, že nebol prítomný pri odovzdaní papierov žalobcom inej osobe,

teda žalovanému. Ďalej pri kladených otázkach na pojednávaní uviedol aj to, že so žalobcom bola vtedy
aj K. - jeho priateľka, ale či vošla do kancelárie, potvrdiť nevedel.

21. Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2019 žalobca po prvý krát popísal skutkový stav iným
spôsobom, než tvrdil v žalobe a to tak, že so žalovaným sa v súvislosti s odovzdávaním

dokumentácie stretol celkom 4-krát. Prvý krát navštívil žalovaného dňa XX.XX.XXXX, kedy mu oznámil
poistnú udalosť a začiatok práceneschopnosti a odovzdal mu doklady - potvrdenie o úraze a o
začiatku práceneschopnosti. Po skončení práceneschopnosti dňa XX.XX.XXXX opäť odniesol doklady
žalovanému o ukončení práceneschopnosti. Následne po druhom úraze dňa XX.XX.XXXX odniesol
dokumentáciu o úraze a začiatku PN žalovanému a po skončení PN mu opäť odniesol doklady. Žalobca

uviedol, že pri prvom úraze a druhom úraze na začiatku PN bola prítomná jeho priateľka K. a pri
druhom hlásení bol prítomný aj pán Š.. Zo štyroch stretnutí boli len dve stretnutia žalobcu so žalovaným
v rehabilitačnom centre a to pri prvom a druhom úraze oznámením začiatku PN a konečné správy
o ukončení PN žalobca odovzdával až pri náhodnom stretnutí so žalovaným. Z toho malo ísť raz o
stretnutie pri zimnom štadióne a raz v aute pred bytovkou žalobcu.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané tú skutočnosť, že žalobca utrpel dňa
XX.XX.XXXX úraz, ktorý si vyžiadal práceneschopnosť od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a následne
dňa XX.XX.XXXX opäť žalobca utrpel úraz, ktorý si vyžiadal práceneschopnosť od XX.XX.XXXX doXX.XX.XXXX. Za preukázané mal súd aj tú skutočnosť, že v čase úrazu mal uzavretú žalobca so
žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX/XXXXXXXXXX, preto si voči nej uplatnil nárok na poistné
plnenie, a to odškodné za pracovnú neschopnosť následkom úrazu: pri prvom úraze za 22 pracovných

dní, pri druhom úraze za 58 pracovných dní. Táto zmluva bola platná aj teda pri druhom úraze,
ku ktorému došlo dňa XX.XX.XXXX, ktorý si vyžiadal dlhú práceneschopnosť od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX a tak, ako to vyplýva z odpovede Komunálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá
čiastočne plnila žalobcovi z titulu týchto úrazov krátené poistné plnenie do výšky 50% pre oneskorené
nahlásenie poistnej udalosti. Z listov z Komunálnej poisťovne, a.s. zo XX.XX.XXXX vyplýva, že obidva

úrazy boli nahlásené poisťovni dňa XX.XX.XXXX. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca i keď
v jednom prípade tvrdil, že telefonicky nahlásil poisťovni poistnú udalosť, v konaní to nepreukázal a
naopak, počas celého konania tvrdil, že poistnú udalosť nahlásil žalovanému, ktorý v tom čase pracoval
ako poisťovací agent a jemu odovzdal aj celú dokumentáciu týkajúcu sa oboch úrazov s tým, aby
žalovaný tieto predložil poisťovni. Keďže to žalovaný nepopieral, mal súd za preukázané, že žalobca po
úrazezaniesoldokumentáciužalovanému.Rozporvichtvrdeniachbollenvtom,kedytakučinilpriprvom

úraze, resp. pri druhom úraze, keďže vykonané dokazovanie preukázalo najmä rozpory v tvrdeniach
žalobcu. Žalovaný počas celého konania zotrvával na jednom vyjadrení takom, že všetky doklady
týkajúce sa poistnej udalosti a nároku žalobcu na poistnom plnení boli žalobcom jemu odovzdané v
lete. Pamätá si, že bolo horúco, nepamätá si na presný deň a následne tieto on postúpil aj na príslušné
miesto riaditeľovi obchodného miesta Komunálnej poisťovne v R. a tieto boli ďalej zaslané Komunálnej

poisťovni a.s. do Bratislavy. Aj zo správ Komunálnej poisťovne a.s. vyplýva, že obidva úrazy boli hlásené
presne dňa XX.XX.XXXX.

23. Dôkazná povinnosť bola teda na žalobcovi, aby preukázal tú skutočnosť, že žalovaný disponoval
touto dokumentáciou včas po poistnej udalosti a porušil povinnosť, ktorej následkom bolo krátenie

poistného plnenia žalobcovi.

24.Podľa§415O.z.každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,
na prírode a životnom prostredí.

Podľa §420 O. z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

25.Ustanovenie§415O.z.savykladátak,žeprotiprávnosťpodľa§415O.z.prichádzadoúvahylentam,
kde výslovne neexistuje právna norma dopadajúca na správanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje.

Nie každé konanie, ktoré má za následok vznik škody treba považovať za protiprávne. Ustanovenie
§415 O. z. nezakladá objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, ale vzťahuje sa na prípady, kedy
vzhľadom na všeobecnú ľudskú skúsenosť je možné rozumne predvídať, s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti, že môže dôjsť ku škode. Prevenčnú povinnosť treba pritom chápať ako povinnosť, ktorá
sa viaže len k tým okolnostiam, či situáciám, ktoré je možné pri bežnej opatrnosti predvídať. Nejde o

povinnosť predvídať a niesť zodpovednosť za všetky situácie, ktoré môžu nastať.

26. Porušenie preventívnej povinnosti má za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia
§420O.z.lenvtedy,aksúsúčasnesplnenéďalšiezákonomustanovenépodmienky,t.j.existenciaškody,
príčinná súvislosť medzi škodou a porušením preventívnej povinnosti a zavinenie škodcu. Aj porušenie

právnej povinnosti si tak vyžaduje dôkaz o konaní, ktorým bolo porušené právo. Pokiaľ nie je splnený
základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou
vzniku škody a ktorého sa dopustil žalovaný, nie je nárok na náhradu škody daný.

27. Žalobca napriek tomu, že bol právne zastúpený, nešpecifikoval konkrétne porušenie právnej

povinnostizostranyžalovaného,vosvojejvýpovediuvádzalibato,žežalovanýspôsobilškodužalobcovi
tým, že listinné podklady pre priznanie poistného plnenia odovzdal žalovaný poisťovni, kde bol žalobca
poistený oneskorene, a tým spôsobil žalobcovi škodu, pretože následkom porušenia tejto povinnosti
odovzdať písomnosti včas bolo poistné plnenie žalobcovi krátené o 50% z celkového plnenia.28. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobca nepreukázal skutok, ktorý mal byť príčinou
škody tak, ako ho popisoval, a preto dospel súd k záveru, že nebola preukázaná ani škoda a žalobca

nemá nárok na náhradu škody. Výpoveď žalobcu a vykonané dôkazy nepreukázali, aby žalobca
odovzdal listinné podklady pre poisťovňu súvisiace s dvomi úrazmi u žalobcu žalovanému pri štyroch
stretnutiach tak, ako to on popisoval na poslednom pojednávaní a aj jeho výpoveď a tvrdenia boli
rozporuplné vzhľadom k tomu, že o tomto spôsobe doručovania listinných dôkazov vypovedal až
dňa XX.XX.XXXX, pričom žaloba bola podaná dňa XX.XX.XXXX a od podania žaloby pri vykonaní

dokazovania či už výsluchom žalobcu, alebo aj pri oboznamovaní sa s výpoveďou svedkov v písomnej
forme nebolo tvrdené zo strany žalobcu, aby listinné dôkazy žalovanému odovzdával v 4 rôznych
časových obdobiach bližšie nekonkretizovaných, preto súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkaznú
povinnosť a svoje tvrdenie nepreukázal. Ak žalobca po podaní žaloby v žalobe, vo svojich výpovediach
tvrdil, že podklady pre poisťovňu odovzdával žalovanému a osobne presne nezisteného dňa, ale hneď
po úrazoch, ktorú skutočnosť mali dosvedčiť svedkovia: pán Š.F., K. C. a Š. E., tak svedok Š. sa

na pojednávanie súdu nedostavil a zaslal súdu písomné vyjadrenie s overeným podpisom, že nebol
prítomný pri odovzdávaní, alebo stretnutí žalobcu so žalovaným, preto sa nevie k veci vyjadriť. Rovnako
svedkovia K. C. a Š. E. vo svojich výpovediach potvrdili iba to, že v presne nezistenom čase mali
doprevádzať žalobcu do budovy, v ktorej žalovaný mal kanceláriu, za účelom odovzdania listinných
podkladov pre poisťovňu, avšak svedkovia neboli prítomní pri odovzdávaní týchto listinných dôkazov.

Naviac nevyjadrovali sa ani k tomu, aby to malo byť viackrát a nevedeli uviesť ani dátum, kedy tak
malo byť, preto súd vyhodnotil tieto výpovede ako nevierohodné a tvrdenie žalobcu považoval za
nepreukázané.Žalobcasatakocitolvdôkaznejnúdziaopakovanežiadalsúdoodročeniepojednávania,
aby opätovne boli vypočutí tí istí svedkovia, preto súd návrh na vykonanie takéhoto dôkazu zamietol a
vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému vo vzťahu k žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.