Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8Er/484/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609205281
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5609205281.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému D. T.Ž., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
H. R. X, pre vymoženie pohľadávky vo výške 66,38 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.
Miroslavom Šutliakom, so sídlom Exekútorského úradu M. M. Hodžu 4058/28, Liptovský Mikuláš, pod
spisovou značkou EX 479/09, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e.
II. Súd u k l a d á oprávnenej zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šutliakovi trovy exekúcie
vo výške 25,52 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom sa dňa 01. 07. 2009 začalo exekučné konanie
pod sp. zn. EX 479/09 pre vymoženie pohľadávky 66,38 eura, priznanej vykonateľným blokom na

pokutu nezaplatenú na mieste č. AA1283362 zo dňa 10. 04. 2007, vydaným Obvodným oddelením
Policajného zboru Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č.
5505 018594* zo dňa 24. 07. 2009, ktoré udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť 66,38 eura a trovy exekúcie. Uznesením zo dňa 14. 02. 2018, sp. zn. 8Er/484/2009
súd pripustil, aby do konania namiesto pôvodnej oprávnenej Slovenskej republiky, za ktorú konalo
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, vstúpila obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s.

2. Oprávnená navrhla exekúciu zastaviť, nakoľko má za to, že uplynula prekluzívna lehota na vykonanie
exekučného titulu.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania

začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie

navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

6. Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa
môžeexekúciazačaťlennanávrhoprávnenéhoanemôžesavnejpokračovaťprotijehovôli.Oprávnená
navrhla exekúciu zastaviť, preto súd v súlade s citovaným ustanovením rozhodol tak, ako je uvedené v
I. výroku tohto uznesenia. Exekučný poriadok síce neukladá oprávnenej povinnosť odôvodniť návrh na

zastavenie exekúcie, avšak súd nemôže návrh oprávnenej zamietnuť, aj keď dôvody ňou uvádzané by
neodôvodňovali zastavenie exekúcie bez návrhu.7. Na zastavenie exekúcie z dôvodu tvrdeného uplynutia prekluzívnej lehoty, nie je dôvod. V čase
vydania exekučného titulu zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch upravoval v ustanovení § 88 ods. 1

trojročnú prekluzívnu lehotu na vymoženie pokuty za priestupok, čiže súdny exekútor mohol za danej
právnej úpravy vymôcť pohľadávku najneskôr do 25. 04. 2010. Zákonom č. 298/2008 Z. z. sa s
účinnosťou od 01. 09. 2008 upustilo od povinnosti vymôcť pokutu za priestupok v trojročnej prekluzívnej
lehote, pričom v tomto zákone sa nenachádzajú prechodné ustanovenia, ktoré by upravovali prípady
začaté po 01. 09. 2008, keď exekučný titul bol vydaný pred týmto dátumom a trojročná

prekluzívna lehota na vymáhania by uplynula po tomto dátume. Nakoľko ide o procesné ustanovenie,
platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach začatým po účinnosti zákona, ale aj v
konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov, ak zákon v prechodných ustanoveniach
neustanoví výnimky. Pokiaľ však ide o lehoty, platí zásada, podľa ktorej pre lehoty, ktoré v deň účinnosti
novely zákona ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by starší zákon
ustanovoval dlhšiu lehotu, lehota sa skončí v tomto neskoršom čase. Z dôvodovej správy k zákonu č.

298/2008 Z. z. vyplýva, že vypustením ods. 1 v ustanovení § 88 sa právna úprava výkonu rozhodnutí
na peňažné plnenia dostane do súladu s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní,
z čoho je zrejmé, že vypustenie ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch sledovalo ciel, aby
vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, spadalo pod režim právnej úpravy zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní. Ustanovenie § 71 ods. 3 správneho poriadku, ktoré upravuje lehotu, do ktorej

je oprávnený subjekt povinný podať návrh na vykonanie exekúcie a teda nie lehotu, v rámci ktorej musí
dôjsť k vymoženiu pohľadávky, je preto potrebné na predmetnú vec subsidiárne použiť.

8. Účelom zmeny zákona tak nebolo dostať povinných do výhodnejšieho postavenia, ale zosúladenie
rozdielnych právnych úprav. Ak by po takomto zosúladení naďalej plynula prekluzívna lehota na

vykonanie exekúcie, došlo by k bezdôvodného zvýhodňovaniu povinných, ktorí včas nezaplatili pokutu
za priestupok oproti povinným, ktorí boli potrestaní za iný správny delikt.

9. Súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 26. 06. 2013, sp.
zn. 6 M Cdo 12/2012. Oprávnená v iných obdobných návrhoch na zastavenie exekúcie odkázala aj na

uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa10.06.2014,sp.zn.5MCdo2/2013,zktorého
odôvodnenia vyplýva, že pri rovnakom právnom posúdení ako v skoršom spomínanom uznesení, súd
dospel k inému záveru. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. 12. 2011, sp. zn.
7 M Cdo 13/2011 nie je možné na danú vec použiť, nakoľko exekúcia sa viedla na základe exekučného
titulu zo dňa 15. 03. 2004, čiže prekluzívna lehota uplynula v tej veci do 01. 09. 2008.

10. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

11. Oprávnená podala návrh na zastavenie exekúcie na základe nesprávneho právneho posúdenia, čím

zavinila zastavenie exekúcie. Súd jej preto uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi účelné trovy
exekúcie.

12. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z.,
súd pri určovaní výšky trov exekúcie vychádzal z vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov v znení platnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „vyhláška“). Súdny exekútor si uplatnil
paušálnu odmenu za päť úkonov exekučnej činnosti vo výške po 3,32 eura napriek tomu, že podľa
§ 14 ods. 1 vyhlášky má nárok na minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19
eura. V súlade so zásadou viazanosti návrhom tak súd exekútorovi priznal paušálnu odmenu v ním
uplatnenej výške 16,60 eura. Okrem odmeny za výkon exekučnej činnosti má exekútor nárok aj na

náhradu poštovného vo výške 5,60 eura.. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty a preto
súd podľa § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu o 20 % DPH, t. j. o 3,32 eura.
Súdny exekútor si neuplatnil DPH z hotových výdavkov. Celkom tak súd priznal exekútorovi náhradu
trov exekúcie vo výške 25,52 eura, ktoré je povinná zaplatiť oprávnená.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o nároku na náhradu trov exekúcie
(t. j. proti rozhodnutiu kto platí trovy exekúcie), možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenianaOkresnomsúdeLiptovskýMikulášpísomnevdvochvyhotoveniach.Odvolaniemôžepodať

strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o výške trov exekúcie, odvolanie nie je prípustné (§
355 ods. 2 C. s. p.).