Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/175/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5308206625
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5308206625.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky Z. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M.,
E. č. XX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Celestínom Stehurom, so sídlom Y., Ul. Y. C. XXXX, proti
odporcom: 1/ M. Z., bytom M. XXX, okres Y. M., Česká republika, 2/ L., bytom Y. M., Ul. K. H. M. XXXX,
Česká republika, 3/ Q. Z., bytom M., E. č. XX, odporcovia v rade 1/ - 3/ právne zastúpení advokátskou
kanceláriou Varmus, s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova 83, 4/ B. W., bytom U. - J., F. XXXXXX/X, Česká

republika, 5/ L. E., bytom K., E. č. XXX, Česká republika, 6/ B. C., bytom J., B. XXXX/XX, 7/ J. W., bytom
Z. C. XXX, Česká republika, 8/ C., bytom Z. XX, Z., Česká republika a 9/ Z. W., bytom U. - J., F. X,
Česká republika, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na základe odvolania navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7C/122/2008-287 zo 18.6.2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh navrhovateľky na určenie, že
dotknuté (vo výroku prvostupňového rozhodnutia presne špecifikované) nehnuteľnosti patria v podiele
po 1 do dedičstva po nebohých Q. W. a N. W.. Vo vzťahu k tvrdenému vlastníctvu Q. W. (matka
navrhovateľky) vychádzal z toho, že neboli za účastníkov navrhovateľkou označení všetci právni
nástupcovia menovanej. Tento nedostatok sa týkal predovšetkým pôvodného dediča Z. W., po ktorom
prichádzala do úvahy ako dedička jeho manželka U. W. a po nej jej sestra U. Y., ktorá ale ako účastník

prebiehajúceho konania označená nebola. Okresný súd mal za to, že za účastníčku nebolo možné
považovať závetnú dedičku, pretože závet neobsahoval nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania.
Ohľadne nároku na určenie do dedičstva po N. W. konštatoval, že ako vlastníci sú zapísaní odporcovia
1/ a 2/ a navrhovateľka nepreukázala, že by menovaná ku dňu smrti vlastnila nejaké nehnuteľnosti,
pretože ešte za života ich previedla na odporkyňu 3/. Podľa záveru okresného súdu v dedičskom
konaní pred bývalým Štátnym notárstvom Čadca sp. zn. D 823/78 (po neb. Q. W.) N. W. zdedila všetky

nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. 181 a „len nesprávnym prečítaním listu vlastníctva došlo k tomu, že bol
prejednaný podiel B24, kde je uvedený len zákaz odcudzenia a obťaženia“. Nadväzne uzavrel, že podiel
Q. W. prejednaný bol a že N. W. sa stala vlastníčkou nehnuteľností „deklarovaním rozhodnutia štátnym
notárstvom smrťou Q. W.“; preto mohla ako vlastníčka s nehnuteľnosťami neskôr disponovať.
O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore úspešným odporcom 1/ až 3/ priznal proti
navrhovateľke právo na ich náhradu - odporcom 1/ a 2/ po 1.553,90 eur a odporkyni 3/ 1.820,29 eur.

Ostatní odporcovia si náhradu trov konania neuplatňovali.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie. Namietala záver okresného súdu ohľadne právnych
nástupcov po Z. W.. Menovaný totiž zriadil závet, podľa ktorého „veškerý majetok, ktorý bude kdekoľvek
zistený“ odkázal závetnej dedičke Z. W.. Nadväzne po Z. W. už nebola dedičkou jeho manželka U. W.,

ale výlučnou (závetnou) dedičkou bola odporkyňa v rade 9/, ktorá je v posudzovanom konaní (riadne)
označená ako jeho účastník.Rovnako navrhovateľka nesúhlasila so záverom o zdedení všetkých nehnuteľností N. W. v konaní
bývalého Štátneho notárstva Čadca sp. zn. D 823/78. Zdôrazňovala záväznosť výroku právoplatného
rozhodnutia (§ 159 ods. 1, 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníci dotknutého dedičského

konania po Q. W. odvolanie a ani návrh na opravu (ak by malo ísť o zrejmú nesprávnosť) nepodali. Za
daného stavu je zrejmé, že podiel pod B 20 vo vl. č. 181 kat. úz. M. predmetom dedenia po Q. W. nebol.
Taktiež v samotnom dedičskom rozhodnutí nie sú uvedené konkrétne nehnuteľnosti, ktoré by mali tvoriť
súčasť dedičstva. Odvolateľka mala za to, že pokiaľ N. W. nenadobudla sporné nehnuteľnosti, nemohla
nimi ako vlastníčka ani disponovať a prípadné zmluvy o ich prevode sú absolútne neplatné.

Dodala, že v súdenej veci bol dôvod i na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka je totiž čiastočne
mentálne postihnutá, má nízky dôchodok a žije v chudobe.

Odporcovia 1/ až 3/ navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. Stotožňovali sa s jeho záverom o nedostatku
vecnej legitimácie ohľadne neuvedenia právneho nástupcu po U. W.. S poukazom na vedenie odporcov
1/ a 2/ ako (výlučných) vlastníkov sporných nehnuteľností sa domnievali, že na požadovanom určení

nie je daný naliehavý právny záujem. Navyše, navrhovateľkou sformulovaný „rozsudočný petit“ nie je
správny. Trvali na tom, že N. W. ešte za života platne previedla dotknuté pozemky na odporkyňu 3/.
Vo vzťahu k dedičskému rozhodnutiu vo veci D 823/78 odporcovia 1/ až 3/ mali za to, že išlo len o
zrejmú nesprávnosť v písaní, v ktorom smere odporkyňa 3/ podala i návrh na opravu rozhodnutia, o
ktorom podaní zatiaľ rozhodnuté nebolo. Nesúhlasili ani s tým, že by v prejednávanom prípade boli dané

dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko sa nejedná o „celkom výnimočný prípad“. Dodali, že ak by
navrhovateľka žila v chudobe, nemohla by si platiť právneho zástupcu.
Odporkyňa 8/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nedokáže povedať, čo komu patrí alebo
nepatrí.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením§ 212 ods. 1O.s.p.
a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ ods. 2 O.s.p.

Je nepochybné, že Z. W. (nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.X.XXXX) bol synom - jedným z potomkov

- Q. W., rod. O., ktorá zomrela XX.X.XXXX. To znamená, že má status jej právneho nástupcu/
dediča a v prípade konania o určenie, že určitá vec má patriť do dedičstva po menovanej, mu
prináleží postavenie účastníka takéhoto konania. Vzhľadom na jeho úmrtie, a teda stratu spôsobilosti
byť účastníkom konania, uvedené postavenie prechádza na jeho právneho nástupcu. Z dedičského
rozhodnutia Okresného súdu Ostrava sp. zn. D 2091/96 zo dňa 4.2.1997 (č.l. 271 až 273 spisu) po Z.

W. vyplýva, že jeho výlučnou právnou nástupkyňou/dedičkou je závetná dedička Z. W.. Menovaná ako
odporkyňa v rade 9/ je pritom (riadnou) účastníčkou konania v súdenej veci.
Z konštatovaného je zrejmé, že záver okresného súdu o nedostatku (pasívnej) vecnej legitimácie
odvíjajúci sa od (údajného) neoznačenia právneho nástupcu Z. W., je vecne nesprávny. Naopak,
zodpovedá popísanému stavu veci a príslušným zákonným ustanoveniam odvolacia argumentácia

navrhovateľky, že U. W. nebola právnou nástupkyňou menovaného, a preto nie je podstatné, kto bol/je jej
právnym nástupcom. Krajský súd dodáva, že Z. W. ako univerzálna právna nástupkyňa/jediná dedička
Z. W. vstupuje do všetkých jeho práv; okrem iného aj do práv byť účastníčkou v konaní, v ktorom sa
rozhoduje o dedičstve jeho právnej predchodkyne - Q. W..

Z daného titulu bude úlohou okresného súdu konkrétne meritórne, na základe skutkových tvrdení
navrhovateľky a výsledkov dokazovania, ustáliť opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť jej návrhu vo
vzťahu k nároku na určenie, že sporné nehnuteľnosti patria v 1 do dedičstva po Q. W., rod. O..

Ohľadne „druhej“ časti uplatňovaného nároku (určenie, že sporné nehnuteľnosti patria v 1 do dedičstva

po N. W.) krajský súd konštatuje nedostatočné zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Okresný súd
náležite nevymedzil svoje východiská, súvisiace úvahy a z nich rezultujúce závery. V danom smere
rozhodujúca časť odôvodnenia (štvrtý odsek piatej strany posudzovaného rozsudku) nedáva potrebný
základ na vykonanie odvolacieho prieskumu.
Nie je zrejmé, na základe akej konkrétnej úvahy okresný súd vyhodnotil, že malo ísť „len o nesprávne

prečítanie listu vlastníctva“; o aký list vlastníctva sa malo jednať, ako sa vysporiadal so záväznosťou
právoplatného rozhodnutia bývalého štátneho notárstva, osobitne jeho výrokovej časti atď. Nadväzne
rovnako nedostatočným je súvisiace právne posúdenie veci, keď odkaz len na základné ustanovenie
dedičského práva (§ 460 Obč. zák.) jednoznačne nepostačuje na zdôvodnenie prejednania aleboneprejednania určitej veci v konkrétnom dedičskom konaní. Je síce pravdou, že dedičské rozhodnutie
má len deklaratórny charakter, ale potvrdzuje/osvedčuje nadobudnutie vlastníctva ku dňu smrti
poručiteľa iba k tým veciam a právam, ktoré (skutočne) tvorili predmet dedenia a tak sú v dedičskom

rozhodnutí i vymedzené.

Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe v konaní bude vyporiadať sa s naznačenými otázkami, v
prípade nutnosti doplniť v potrebnej miere dokazovanie a následne svoje závery jasne definovať. V
„novom“ rozhodnutí sa (v prípade priznania náhrady trov konania voči navrhovateľke) okresný súd

vyporiada i s jej požiadavkou na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné