Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222777
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117222777.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobkyne: Mgr. Y.. O. I., C.. XX.XX.XXXX, S.
Š. XX, zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Karpatská 804/10, IČO:
50424777, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava 2, IČO: 35
805 731, konajúcemu prostredníctvom likvidátora - obchodnej spoločnosti C/L/A CONSULTANCY, a.s.,
so sídlom Tomášikova 10/D, Bratislava - Ružinov, IČO: 48 092 860, o vydanie bezdôvodného obohatenia
a určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k. 9Csp/262/2017-93 zo 15.2.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie
vo výške 725,04 eur s prísl. a o určení neplatnej a neprijateľnej zmluvnej podmienky o poplatku za
garantovanú službu.

Zrušuje rozsudok vo výroku o určení neplatnej a neprijateľnej zmluvnej podmienky o službe Komfort a
vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 725,04 eur s 5 % úrokom z omeškania od 1.2.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou dňa
21.9.2015, podľa ktorej celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona (ďalej len celkové náklady)
sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou
11,45 % p.a. zo sumy úveru, t.j. vo výške 70,47 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou
100,50 eur je v časti týkajúcej sa poplatku za garantovanú službu pre svoju neprijateľnosť neplatná.
Určil, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Zmluve o poskytnutí služby Komfort uzatvorenej

medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o úvere pod č. XXXXXXXXX dňa 21.9.2015 nachádzajúca
sa v bode 1.2., podľa ktorej zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí
poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 563,40 eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v
60 pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 9,39
eur a poslednú splátku vo výške 9,39 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom.
Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Celková odmena predstavuje

odplatu pre poskytovateľa za to, že zákazník bude môcť odovzdávať sumu, ktorá má byť použitá
na úhradu splátky spotrebiteľského úveru priamo v mieste, ktoré mu práve vyhovuje a poskytovateľ
zabezpečí prevzatie tejto sumy a zodpovedajúcej úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobompodľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je pre svoju neprijateľnosť neplatná. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Vyslovil, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 21.9.2015 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako
dlžníkom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere (č.l. 5). V tejto zmluve sa uvádza, že Provident
poskytuje zákazníkovi spotrebiteľský úver v sume 1.000,- eur, pričom celkové náklady zákazníka sú
tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou
11,45 % ročne zo sumy úveru, čo predstavuje výšku 70,97 eur a poplatok za garantovanú službu je

vyjadrený pevnou sumou 100,50 eur. Celkové náklady vyjadrené vo forme RPMN tak predstavujú 31,91
%. Na základe tejto zmluvy zákazník, teda žalobca mal zaplatiť celkovo sumu 1.170,97 eur, a to v 60
týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 19,52 eur a
výška poslednej splátky je 19,29 eur. Úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej
splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60-teho týždňa po dni uzavretia
zmluvy. Na druhej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme a grafickej úprave, ktorou sa bežne

vyjadrujú všeobecné obchodné podmienky, o čom svedčí aj to, že táto strana nie je opatrená podpisom
zmluvných strán, sa v bode 4 uvádza:
„Za poplatok za garantovanú službu má zákazník počas trvania tejto zmluvy nasledovné výhody:
- telefonické upozornenie na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy,
- možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a

kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách,
a to v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto
zmluvy,
- možnosť získať duplikáty dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia,
- možnosť získať evidenciu platieb, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy,

- záväzok Providentu zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní,
ak dôjde k smrti zákazníka.“
Rovnakého dňa ako zmluva o úvere bola medzi stranami sporu uzatvorená aj Zmluva o poskytnutí
služby Komfort podľa § 51 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej bodu 1.1. poskytovateľ sa zaväzuje, že
zákazníkovi za odmenu podľa ods. 1.2 bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu,

v rámci ktorej je povinný
a) Informovať zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy o
spotrebiteľskom úvere,
b) Preberať od zákazníka peňažné sumy, určené na úhrady splátky spotrebiteľského úveru,
c) Informovať zákazníka o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru.

Podľa bodu 1.1 zmluvy - Prevzatie peňažnej sumy sa bude uskutočňovať v mieste určenom Zákazníkom
v meste alebo obci, kde má zákazník pobyt.
Podľa bodu 1.2 zmluvy - zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa ods. 1.1 zaplatí
poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 563,40 eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60
pravidelných splátkach, a to v 59-tich týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 9,39 eur

a poslednú splátku vo výške 9,39 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť
prvej splátky nastáva siedmy kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.
Z úradnej činnosti sú súdu známe rozsudky Okresného súdu Prešov sp.zn. 38C/140/2010, 14C/92/2013,
ako aj 11C/22/2014, z ktorých je podstatné to, že na základe výsluchu obchodných zástupcov

žalovaného v konaní vykonaných, títo potvrdili, že bez podpisu zmluvy o zabezpečení splátok úveru
by nebola s nimi podpísaná ani zmluva o poskytnutí úveru, teda možnosť výberu formy splácania
poskytnutého úveru spotrebiteľom bola iba predstieraná, v skutočnosti podmieňoval veriteľ, teda
žalovaný poskytnutie úveru podpísaním zmluvy o zabezpečení splátok úveru.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetný úver poskytnutý žalobkyni na základe uvedenej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru a taktiež žalovaný nerešpektoval ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. (Zákon o spotrebiteľských úveroch), pretože neposudzoval schopnosť žalovanej splácať
úver a nezabezpečil si v tejto súvislosti informácie o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave, naviac

predmetná úverová zmluva neobsahuje správny údaj o hodnote RPMN, pretože odmena za preberanie
splátok úveru jednoznačne patrí do základu výpočtu pre RPMN a na základe uvedeného platí, že pri
nezahrnutí sumy za hotovostný výber splátok do základu pre RPMN je RPMN určená nižšie, a teda v
neprospech spotrebiteľa.4. Súd prvej inštancie určil vyššie uvedené zmluvné podmienky za neprijateľné, pretože poplatok za ne
závisí od výšky poskytnutého úveru, pričom nie je racionálne ospravedlniteľné, prečo by za garantovanú

službu, alebo za hotovostný výber splátok mal vyššiu sumu pri poskytnutí totožnej služby zaplatiť ten,
kto dostal vyšší úver.

5. Neprijateľnosť poplatku za garantovanú službu spočíva v tom, že spotrebiteľ vopred musí zaplatiť
za niečo, čo nemusí dostať. V tomto prípade teda neprijateľnosť nespočíva len v samotnom spôsobe

určenia ceny vedľajšieho plnenia, ale aj v samotnej podmienke splatnosti, to znamená, že dodávateľ
vlastne vyžaduje finančné plnenie od spotrebiteľa, ktoré v konečnom dôsledku môže mať právnu povahu
darovania, to znamená, že za zaplatenú sumu spotrebiteľ v prípade, ak riadne plní svoje záväzky, žiadne
plnenie neobdrží.

6. Neprijateľnosť poplatku za službu Komfort, ktorá nahradila službu zabezpečenia splátok úveru

spočíva v tom, že výška nie je určená podľa vzdialenosti miesta výberu, ale určuje sa podielom sumy
poskytnutého úveru, čo nepochybne vyplýva z oboznamovaných zmlúv žalovaného nachádzajúcich sa
v spise pod sp.zn. 9C/207/2016. Z úradnej činnosti súdu je známe, že napriek deklarácii o dobrovoľnosti
podpisu zmluvy o vedľajšej službe, tak tomu nie je a spotrebiteľovi sa takáto zmluva dáva vždy na podpis
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Podstata doplnkovej služby je len prostriedkom obchádzania

zákona,keďžedoplnkováslužbapredstavujenajčastejšiečinnostidodávateľa,ktorébybolajtakpovinný
poskytnúť spotrebiteľovi v intenciách odbornej starostlivosti alebo iných zákonných povinností. Spôsob
splácania úveru je bežnou zmluvnou podmienkou zmluvy o poskytnutí úveru a oddelením týchto dvoch
skutočností (úverovej zmluvy a spôsobu splácania úveru) do navonok osobitných zmlúv nemožno znížiť
ochranu spotrebiteľa, ktorá mu patrí podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov.

Treba vychádzať z ustanovenia § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má peňažný dlh tzv.
charakter odnosný. Občiansky zákonník nehovorí nič o tom, že pri výbere splátok veriteľom by mali byť
zostranydlžníkaplatenénejaképoplatky.Pretojetakétodojednanievrozpores§54ods.1Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.

7. Vzhľadom na tieto okolnosti predmetný poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov a žalobkyňa
je povinná vrátiť žalobcovi iba skutočne poskytnutú sumu. Preplatok je bezdôvodným obohatením

žalovaného. Žalobkyni bola poskytnutá suma 1.000,- eur, pričom vrátila sumu 1.725,04 eur a
bezdôvodné obohatenie takto predstavuje sumu 725,04 eur. K vydaniu tejto sumy súd prvej inštancie
žalovaného aj zaviazal.

8. Pokiaľ ide o splatnosť bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie konštatoval, že táto zákonom

stanovená nie je, a preto nastáva na základe výzvy podľa § 563 Občianskeho zákonníka. V
prejednávanej veci bola touto výzvou žaloba, ktorá bola žalovanému doručená 29.11.2017. Žalobca mal
plniť 30.11.2017 a pokiaľ tak neurobil, dňom 1.12.2017 sa dostal do omeškania. K tomuto dňu bola
základná sadzba ECB 0,00 % ročne, a preto výška úrokov z omeškania je 5 % ročne.

9. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti bližšie neodôvodnil.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

11.Protirozsudkuvzákonnejlehotepodalodvolaniežalovaný,atolenprotivýrokom,ktorýmboložalobe

vyhovené, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu zamietol, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. že neboli splnené procesné
podmienky, a to konkrétne podľa § 137 písm. d) CSP pre rozhodnutie o určovacích žalobných návrhoch,

ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
jehoprávanaspravodlivýproces,pretože)nebolisplnenéprocesnépodmienkyprekonanieourčovacích
žalobných návrhoch, nerozhodoval zákonný sudca, súd bez nariadenia pojednávania, hoci pre takýpostup neboli splnené podmienky, neumožnil žalovanému vyjadriť sa ku skutkovému stavu, z ktorého
vychádza napadnutý rozsudok, súd porušil zásadu rovnosti strán a napadnutý rozsudok je arbitrárny,
ustanovením§365ods.1písm.c)CSP,pretožerozhodovalnesprávneobsadenýsúd,keďženerozhodol

zákonný sudca podľa § 166 ods. 1 CSP, ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom rozhodol skôr ako došlo k obligatórnemu rozhodnutiu o spojení veci podľa § 166
ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, hoci pre taký postup neboli splnené podmienky, nedal žalovanému
možnosťvyjadriťsakuskutkovémustavuanepostupovalpodľa§215ods.2CSP,t.j.nezisťovalskutkový

stav podľa CSP, ustanovením § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konkrétne nevykonal navrhnutý dôkaz svedka
- obchodnej zástupkyne Anny Kavuličovej, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to v tom, že
predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, že žalovaný nesplnil povinnosť podľa § 7 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z.z. z dôvodu nepredloženia dokladov týkajúcich sa skúmania bonity žalobcu,
ďalej nesprávne uzavrel, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávne určenú RPMN, súd
nesprávne uzavrel, že poplatok za službu Komfort, resp. poplatok za hotovostný výber splátok je
vedľajšie cenové dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu sporových strán, súd nesprávne
uzavrel, že poplatok za garantovanú službu taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu sporových strán a

je neprijateľný a neplatný, že predmetná zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Taktiež súd prvej
inštancie nesprávne uzavrel rozsah plnenia žalobkyne na základe predmetnej zmluvy o úvere, ako aj
okolnosť, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil.

13. Odvolanie ďalej odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie

vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. V tejto súvislosti poukázal na to, že súd nesprávne vychádzal z toho, že dôkazné bremeno v
prejednávanej veci zaťažuje len žalovaného, pričom žalobkyňa nemusí preukazovať vadnosť zmlúv,
ktoré sú predmetom sporu. Súd nesprávne posúdil priamy a nepriamy účinok čl. 10 ods. 2 písm. c)

(dĺžku trvania zmluvy o úvere) Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady č. 87/102/EHS, pretože nesprávne neaplikoval
nepriamy ani priamy účinok čl. 10 ods. 2 písm. c) Smernice č. 2008/48, hoci správne bol povinný
aplikovaťbuďnepriamyalebopriamyúčinokčl.10ods.2písm.c)tejtosmernice,pretožeobatietočlánky
sú uplatniteľné. Súd nesprávne posúdil dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru, nesprávne vyhodnotil ustanovenie § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch (sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti pre hrubé porušenie povinnosti
posúdenia s odbornou starostlivosťou schopnosti spotrebiteľa splácať úver), pretože pre takéto závery
nie je postačujúce akékoľvek nešpecifikované porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, ale vyžaduje sa hrubé porušenie takýchto povinností. Súd prvej inštancie

nesprávne posúdil výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), keď uzavrel, že každá
doplnková služba poskytovaná v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere je súčasťou celkových
nákladov spotrebiteľa a vstupuje do výpočtu RPMN. Súd nebral do úvahy okolnosť, že do výpočtu RPMN
nevstupujú tie protiplnenia za doplnkové služby, o ktorých sa pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nevedelo a ani tie doplnkové služby, ktoré sú dobrovoľné. V závislosti od toho súd prvej inštancie

nesprávne posúdil otázku údajnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru. Pochybil
súd prvej inštancie aj v rovine prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok, pretože individuálne
dojednané zmluvné podmienky (zmluva o doplnkovej službe) nemôže byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Súd prvej inštancie taktiež nesprávne posúdil, že vedľajšie cenové dojednanie nie je
vyňaté z mechanizmu vecného preskúmania neprijateľnosti alebo nekalosti zmluvných podmienok, hoci

v skutočnosti sú všetky cenové dojednania bez rozdielu vyňaté z mechanizmu vecného preskúmania
tejto nekalosti alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil zmluvné
dojednanie - poplatok za garantovanú službu a bod 1.2 zmluvy o doplnkovej službe ako nekalé a
neprijateľné podmienky. Súd pochybil pri výklade právnych úkonov a spôsobe zmeny záväzkov, keď
nesprávne posúdil obsah záväzkov zo zmlúv, ktoré sú predmetom tohto sporu a nesprávne právne

posúdil doplnkovú službu poskytovanú na základe zmluvy o úvere ako spôsob splácania úveru, hoci
spôsob splácania úveru je dojednaný iba v zmluve o úvere, a to plnením na bankový účet žalovaného,
pričomzmluvaodoplnkovejslužbenatomničnemení.Vzávislostiodtohosúdprvejinštancienesprávne
právne posúdil otázku bezdôvodného obohatenia.15. Žalovaný poukázal na to, že určovacie návrhy žalobkyne nie sú procesne prípustné, nakoľko
nespĺňajú procesnú podmienku ich prípustnosti podľa § 137 písm. d) CSP, nakoľko ich procesná

prípustnosť nevyplýva z osobitného predpisu. Súd mal preto konanie v časti uplatňovaných určovacích
žalobných návrhov zastaviť, alebo žalobu časti zamietnuť, no tak sa nestalo.

16.Súdprvejinštancieporušilprávožalovanéhonaspravodlivýproces,pretoženebolisplnenéprocesné
podmienky pre konanie o predmetných určovacích žalobných návrhoch, nerozhodoval zákonný sudca,

súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom bez nariadenia pojednávania, hoci pre taký postup
neboli splnené podmienky, súd prvej inštancie nedal žalovanému možnosť vyjadriť sa ku skutkovému
stavu, z ktorého vychádza napadnutý rozsudok, porušil zásadu rovnosti strán a napadnutý rozsudok je
arbitrárny.

17. Arbitrárnosť predmetného rozsudku spočíva v absencii náležitého odôvodnenia, ako sa súd

vyporiadal so základnými otázkami nastolenými v tomto konaní. Predovšetkým absentuje náležité
odôvodnenie, ako sa súd prvej inštancie dopracoval k záveru, že zmluva o doplnkovej službe nebola
žalobkyňou uzavretá dobrovoľne. Takýto záver totiž nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu. Taktiež
súd náležite neodôvodnil nesprávnosť RPMN, a taktiež náležite neodôvodnil údajné nedostatočné
vymedzenie termínu konečnej splatnosti predmetného úveru. V závislosti od toho je odôvodnenie

predmetného rozsudku nepresvedčivé a nekoherentné.

18. V prejednávanej veci rozhodol nesprávne obsadený súd z dôvodu, že súd prvej inštancie
nerešpektoval ustanovenie § 166 CSP a nespojil predmetnú vec s inými paralelne prebiehajúcimi
konaniami, ktoré začali skôr (konanie pod sp.zn. 12Csp/84/2017 a 17Csp/70/2017). Konajúci sudca v

dôsledku nespojenia veci s týmito skôr začatými konaniami takto nebol zákonným sudcom v merite
prejednávanej veci.

19. Konanie na súde prvej inštancie má aj inú vadu, ktorá spočíva v tom, že súd rozhodol skôr, ako
došlo k obligatórnemu rozhodnutiu o spojení veci podľa § 166 ods. 1 CSP, vo veci nebolo nariadené

pojednávanie, hoci pre taký postup neboli splnené podmienky, súd neumožnil žalovanému vyjadriť sa
ku skutkovému stavu, ktorý mienil ustáliť inak ako s prihliadnutím na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany a súd nepostupoval podľa § 215 ods. 2 CSP, teda nezisťoval skutkový
stav v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

20. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že celková odmena podľa zmluvy o doplnkovej službe je
protiplnením len výlučne za doplnkovú službu. Iný výklad by odporoval limitom dovoleného výkladu
právnych úkonov podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože by bolo v rozpore s jazykovým
prejavom tohto právneho úkonu vyjadreným v texte zmluvy o doplnkovej službe. Celková odmena podľa
zmluvy o doplnkovej službe ani hypoteticky nemôže byť odplatou za poskytnutie spotrebiteľského úveru,

pretože touto sú len celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, medzi ktoré podľa
§ 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch nespadajú náklady na dobrovoľné doplnkové služby.

21. Pokiaľ ide o výpočet RPMN súd prvej inštancie prehliadol, že podľa § 2 písm. g) Zákona o
spotrebiteľských úveroch ani samotný súvis nákladov na doplnkové služby nestačí k tomu, aby tieto

náklady boli zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa, a tak následne vstúpili aj do výpočtu RPMN.

22. Zákon teda zahŕňa do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom iba také náklady
(vymenované v § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch), ktoré v čase uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere existujú. V okamihu uzavretia zmluvy o úvere však zmluva o doplnkovej službe

neexistovala, čo nebolo sporné medzi stranami. Celková odmena sa tak z tohto dôvodu nezahŕňa do
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V prejednávanej veci je naviac
zrejmé, že žalobkyňa nemusela uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe, aby na základe zmluvy o úvere
získala spotrebiteľský úver za daných podmienok, z čoho vyplýva, že celková odmena podľa zmluvy
o doplnkovej službe sa nezahŕňa do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským

úverom. V závislosti od toho je RPMN v predmetnej zmluve vypočítaná správne a zmluva nemôže byť
postihnutá sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Zmluva o zabezpečení splátok bola samostatnou
zmluvou, ktorá netvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je potrebné juposudzovať samostatne. Ide o samostatnú inominátnu spotrebiteľskú zmluvu, v zmysle ktorej žalovaný
poskytol žalobkyni doplnkovú službu.

23. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam aj v tom smere, že zmluva o
doplnkovej službe (služba Komfort) nahradila službu zabezpečenia splátok úveru, že uzavretie tejto
zmluvy nebolo dobrovoľné, že údajne doplnková služba je len spôsobom splácania úveru, pričom údajne
je doplnková služba bežnou zmluvnou podmienkou zmluvy o poskytnutí úveru, ktorú by žalovaný bol aj
bez uzavretia zmluvy o doplnkovej službe povinný poskytovať. Súd taktiež nesprávne uzavrel, že výška

celkovej odmeny sa určuje podielom zo sumy poskytnutého úveru, pričom takéto tvrdenie je neprávne
a nemá pôvod vo vykonanom dokazovaní.

24. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu, nemožno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že
poplatok za ňu je závislý od výšky poskytnutého úveru a že spotrebiteľ vopred musí zaplatiť za niečo,
čo nemusí dostať.

25. Pokiaľ ide o poplatok za doplnkovú službu, táto zmluvná podmienka nemôže byť neprijateľná a
nekalá, keďže nebola individuálne dojednaná, je vyňatá z mechanizmu vecného preskúmania nekalých
- neprijateľných podmienok, pretože ide o hlavný predmet zmluvy v zmysle čl. 4 ods. 2 Smernice Rady
č. 93/13/EHS a ide tiež o posúdenie primeranosti medzi cenou a úhradou na jednej strane a tovarmi a

službami dodávanými v protihodnote na druhej strane.

26. Pokiaľ ide o poplatok za doplnkovú službu, súd prvej inštancie neposudzoval túto zmluvnú
podmienku z pohľadu, či skutočne spôsobí značnú nerovnováhu vo vzťahu sporových strán, neposúdil
ju z pohľadu, či odporuje požiadavke dôvery, a taktiež ju neposúdil ani so zreteľom na povahu tovaru

alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
danom čase.

27. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku upravujúcu poplatok za garantovanú službu v zmluve o úvere, treba
poukázať na to, že táto je vyňatá z mechanizmu vecného preskúmania neprijateľných podmienok, keďže

ide o posúdenie primeranosti medzi cenou a úhradou na jednej strane a tovarmi a službami dodávanými
v protihodnote na strane druhej v zmysle čl. 4 ods. 2 Smernice č. 93/13 EHS a § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Pre posudzovanie tejto zmluvnej podmienky (za garantovanú službu) platia tie isté závery
ako pre posúdenie zmluvnej podmienky týkajúcej sa doplnkovej služby.

28. Všetky nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a jeho nesprávne právne posúdenie v
otázkach rozhodných pre rozhodnutie vo veci samej, sú postihnuté prehnane formalistickým postupom
cieleným na odňatie účinkov žalobkyňou dobrovoľne a informovane uzavretých zmlúv na badateľnom
základe.

29. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti predmetného úveru, poukázal žalovaný na to, že sú splnené
všetky podmienky pre použitie priameho účinku čl. 10 ods. 2 písm. c) Smernice č. 2008/48/ES (ktorý
zakotvuje ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere dĺžku trvania zmluvy o úvere) namiesto § 9
ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy
medzi sporovými stranami, t.j. 21.9.2015), ktorý okrem dĺžky trvania zmluvy vyžaduje aj určenie termínu

konečnej splatnosti úveru.

30. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

31. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného je len čiastočne dôvodné.

32. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej
úverovej zmluvy, t.j. k 21.9.2015) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.33. Podľa § 53 ods. 4 písm. v) citovaného Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení,
o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola

upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

34. Podľa § 53 ods. 5 citovaného Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

35. Podľa § 53 ods. 1 citovaného Občianskeho zákonníka dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom
tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá
súvisí so spotrebiteľskou zmluvou a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ
povinný podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj
bez takejto zmluvy.

36. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

37. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

38. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli 21.9.2015 zmluvu o

spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXX, podľa ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver
vo výške 1.000,- eur, pričom bol dohodnutý úrok vo výške 11,45 % a poplatok za garantovanú službu vo
výške 100,50 eur. Zároveň došlo k podpisu zmluvy o poskytnutí služby Komfort, podľa ktorej žalobkyňa
mala zaplatiť za službu žalovaného špecifikovanú v tomto dojednaní, odmenu vo výške 563,40 eur,
pričom obsahom tejto služby bolo v podstate preberanie splátok úveru v prípade, že tieto budú plnené

inak, ako pripísaním na účet žalovaného.

39. Z pohľadu odvolacích námietok žalovaného treba v prvom rade konštatovať, že nemožno akceptovať
procesné námietky týkajúce sa vady konania spočívajúcej v tom, že súd prvej inštancie nespojil
predmetnú sporovú vec na spoločné konanie s inými vecami rovnakého charakteru v zmysle § 166 CSP

a v dôsledku toho bol súd nesprávne obsadený. Ide o ustanovenie, ktoré rieši hospodárnosť konania a
usmerňuje súd v tomto smere, avšak pokiaľ k spojeniu vecí nedôjde, napríklad z dôvodu veľkého počtu
vecí (medzi ktoré patria aj veci súvisiace s ochranou spotrebiteľa), nemožno v tom vidieť taký nesprávny
procesný postup, ktorým by sa znemožňovala realizácia procesných práv sporovej strany. Rozhodujúce
je to, že prejednávaná vec bola konajúcemu sudcovi pridelená v súlade s programovými a technickými

prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR, v závislosti od toho je sudca, ktorému bola
vec pridelená zákonnými sudcom a nemožno mať teda pochybnosti o správnosti obsadenia súdu. Vo
veci nebolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania, súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní
15.2.2018, z účasti na ktorom sa právny zástupca žalobcu ospravedlnil (č.l. 59 spisu).

40. Súd prvej inštancie nepochybne správne posúdil neprijateľnú zmluvnú podmienku (a určil takto
aj jej neplatnosť), pokiaľ ide o tzv. garantovanú službu. V tejto súvislosti treba uviesť, že špecifikácia
plnení, ktoré by mala žalobkyňa ako spotrebiteľka na základe tejto garantovanej služby obdržať
(telefonické upozornenie na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa zmluvy, možnosť požiadať o
podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier

na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícií v úradných hodinách, a to v súvislosti s
poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, možnosť
získať duplikáty dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, možnosť
získať evidenciu platieb ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy a záväzokProvidentu zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní, ak dôjde
k smrti zákazníka) sú plnenia, ktoré spadajú pod citované ustanovenie § 53 ods. 11 Občianskeho
zákonníka, pretože nepochybne súvisia s normálnym prevádzkovaním činnosti žalovaného a s jeho

odbornou starostlivosťou a mali by byť žalobkyni ako spotrebiteľke poskytnuté aj bez takéhoto
osobitného zmluvného dojednania. Naviac treba súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že vo
vzťahu k tejto tzv. garantovanej službe ide o ponuku plnení, za ktoré musí žalobkyňa ako spotrebiteľka
na základe zmluvy zaplatiť bez toho, aby v čase podpisovania tohto zmluvného dojednania mala
reálnu potrebu takýchto služieb alebo aby vedela či tieto služby v skutočnosti využije alebo nie.

Rozhodujúcou okolnosťou je však to, že takéto služby by mal subjekt poskytujúci spotrebiteľské úvery
poskytovaťvrámcisvojejodbornejstarostlivostibezakýchkoľvekosobitnýchdojednaní,ktorébymalibyť
spoplatnené. V tejto súvislosti nemôže obstáť námietka žalovaného, že s poskytovaním takejto služby
sú spojené náklady, pretože nemožno urobiť záver, že bez poplatku zo strany klientov za tieto činnosti,
by ich žalovaný pri svojom legálnom zisku nemohol poskytovať a takýmto spôsobom plniť si povinnosti
v rovine odbornej starostlivosti.

41. Za týchto okolností aj odvolací súd sa plne stotožňuje s posúdením tejto zmluvnej podmienky
uvedenej vo vzťahu k tzv. garantovanej službe ako podmienky neprijateľnej, a teda neplatnej. V
podrobnostiach poukazuje odvolací súd na správne a výstižné dôvody, ktoré v tejto súvislosti uviedol
súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia k tejto časti predmetu konania (§ 387 ods. 2 CSP).

42. Správny je výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie v sume 725,04 eur s prísl., pretože predmetný úver je potrebné považovať za
úver bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie údaju a konečnej splatnosti úveru, s ktorou zákon o
spotrebiteľských úveroch spája sankciu bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru. Nemožno súhlasiť s tým,

že postačí údaj o tom, že za termín konečnej splatnosti úveru sa považuje siedmy deň 60. týždňa po
uzavretí zmluvy, nakoľko takýto údaj nie je pre orientáciu spotrebiteľa dostatočne určitý a nerešpektuje
požiadavku zákona o spotrebiteľských úveroch týkajúcu sa riadnej špecifikácie konkrétneho termínu
(a teda aj dátumu) konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Znenie slovenského právneho predpisu je v tomto smere jasné a striktné a nemožno ho

nahradiť aplikáciou smernice v zmysle odvolacích námietok žalovaného. K takému záveru sa prikláňa
aj ďalšia judikatúra (5Co/257/2016 Krajského súdu v Prešove).

43. V závislosti od toho nie je potrebné skúmanie ďalších okolností, o ktoré sa oprel súd prvej
inštancie pri posúdení predmetného úveru ako úveru bezúročného a bez poplatkov (nesprávny údaj o

RPMN, nedostatočné skúmanie tzv. bonity žalobkyne ako klientky), pretože samotná okolnosť absencie
riadneho označenie konečnej splatnosti úveru postačuje pre tento záver (§ 9 ods. 2 písm. f/ a § 11 ods.
1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch v platnom znení).

44. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok v tejto časti (t.j. vo výroku o

určení neplatnosti a neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa garantovanej služby a vo výroku o
povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie ako vecne správny potvrdil.

45. Pretrvávajú však pochybnosti o správnosti skutkových zistení i právneho posúdenia súdu prvej
inštancie pokiaľ ide o službu Komfort v bode 1.2, ktorá bola medzi sporovými stranami dohodnutá

osobitným dojednaním (č.l. 7 spisu), a to taktiež 21.9.2015.

46. Predovšetkým treba konštatovať, v zhode so súdom prvej inštancie, že toto zmluvné dojednanie
nemá charakter osobitnej zmluvy, ako to tvrdí žalovaný. Toto dojednanie je síce vyhotovené na osobitnej
listine, avšak so zreteľom na jeho obsah ide o dojednanie, ktoré je súčasťou pôvodnej úverovej zmluvy

a rieši podrobne otázku možností pri splácaní predmetného úveru. Nejde teda o samostatnú zmluvu,
ale o zmluvnú podmienku pôvodnej zmluvy. Keďže ide o zmluvnú podmienku pôvodnej zmluvy, dopadá
aj na poplatok týkajúci sa služby upravenej v tejto podmienke sankcia bezpoplatkovosti v zmysle vyššie
uvedených záverov.

47. Iná je však otázka možnosti vyhlásiť túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú z dôvodu
neprijateľnosti, ako to urobil súd prvej inštancie. Treba pripomenúť, že v zmysle citovaného ustanovenia
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvyo spotrebiteľskom úvere), za neprijateľné zmluvné podmienky nemožno považovať tie, ktoré boli
individuálne dojednané.

48. V tejto súvislosti žalovaný už v pôvodnom vyjadrení k žalobe (č.l. 45 a nasl. spisu) navrhoval
výsluchsvedkyneX.I.,ktoráakoobchodnázástupkyňamalasožalobkyňoupredmetnúzmluvu(zmluvnú
podmienku) dojednať. Súd prvej inštancie však výsluch tejto svedkyne nevykonal a nevyhovel tak
uvedenému návrhu žalovaného.

49. V súvislosti s tým však treba konštatovať, že nie sú splnené základné podmienky pre posúdenie
predmetného zmluvného dojednania medzi sporovými stranami ako neprijateľnej, a teda neplatnej
zmluvnej podmienky, pretože nie je zrejmé, či bola naplnená podmienka individuálneho dojednania
takejto podmienky. Záver súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že z iných súdnych konaní, a
teda zo svojej úradnej činnosti má vedomosť o tom, že takéto doplnkové zmluvy boli nevyhnutným
predpokladom (z hľadiska ich uzavretia spotrebiteľom) pre poskytnutie úveru je záver, ktorý nie je

dostatočne preskúmateľný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, najmä za situácie (v zmysle vyššie
uvedeného), že dokazovanie v tomto smere bolo žalovaným ako sporovou stranou navrhnuté. Nie je
zrejmé, či poznatky, ktoré má súd prvej inštancie zo svojej inej rozhodovacej činnosti sú aplikovateľné
aj v tejto špecifickej veci, t.j. či skutočne došlo k nejakej forme vynútenia si uzavretia aj tejto zmluvy
o doplnkovej službe. Takýto záver nie je možné urobiť práve so zreteľom na absenciu dokazovania v

tomto smere, z ktorého by bolo možné urobiť uvedené skutkové zistenia spoľahlivým spôsobom. Všetky
tieto okolnosti spôsobujú, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie treba považovať za predčasné a
nepreskúmateľné, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, alebo z nedostatočného
dokazovania, ktoré takéto skutkové zistenia neodôvodňuje.

50. Preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozsudok v tejto časti ( teda vo vzťahu
k vyhláseniu služby Komfort za neprijateľnú zmluvnú podmienku ) zrušil, vrátane súvisiaceho výroku o
trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

51. Úlohou súdu prvej inštancie bude vypočuť navrhovanú svedkyňu Annu Kavuličovú za účelom

zistenia, za akých okolností bola uzavretá predmetná zmluvná podmienka o službe Komfort a či tejto
zmluvnej podmienke možno prisúdiť charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky za daných okolností.
Dokazovanie bude treba zamerať na to, či možno urobiť záver, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá bola
so žalobkyňou individuálne dojednaná.

52. Až po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.
V novom rozhodnutí o veci, rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania ( §
396 ods. 3 CSP ).

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).