Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zuzana Albert

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617208820
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1617208820.4

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcov: 1. K. nar. XX. X. XXXX, K. XXX, XXX XX PX., 2.
Z. nar. XX. X. XXXX, K. XXX, XXX XX K., proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00
151 653, Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, 2. DUPOS dražobná, spol. s r.o., IČO: 36 233 935,
Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov o návrhu
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 18.05.2018 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia dňa 10.10.2017 doručili súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o
záložnom práve zo dňa 14.12.2006, a to formou uskutočnenia dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom sú
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov: 1. rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku

s parcelným číslom XXXX/XX v k.ú. K. a 2. pozemky s parcelnými číslami XXXX/X - záhrady o výmere
510 m2 a XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 428 m2, obe v k.ú. K. (ďalej len ako
„Nehnuteľnosti“).

2. Svoj návrh žalobcovia odôvodnili tým, že sú vlastníkmi Nehnuteľností popísaných v bode 1
odôvodnenia vyššie, v ktorých bývajú a na ktorých je ako dôsledok rozhodnutia žalobcov pomôcť ich

známym zapísané záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade. Záložným právom je zabezpečené
splnenie povinností dlžníkov zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2006
(ďalej tiež len „Zmluva o úvere“), uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a P., nar.:
XX.X.XXXX, bytom: K. a V., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: č.d. XXX, XXX XX K. ako dlžníkmi. Súd z údajov
v katastri nehnuteľností zistil, že záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade je zapísané v katastri
nehnuteľností na základe Záložnej zmluvy, ktorej vklad bol vykonaný pod V-XXXX/XX s právoplatnosťou

od 16.3.2007.

3. Žalovaný v 1. rade oznámil žalobcom listom zo dňa 23.1.2017 vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2006 v celkovej výške
58.722,40 Eur. Žalovaný v 2. rade vyzval žalobcov listom zo dňa 22.9.2017 na poskytnutie súčinnosti a
umožnenie ohodnotenia predmetu dražby, pričom termín vykonania zamerania stanovil na 13.10.2017.

V katastri nehnuteľností je súčasne zapísaná poznámka pod P-XX/XX: oznámenie o začatí výkonu
záložného práva, Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava - 98/17. Žalobcovia v návrhu uviedli, že sú
vystavenínátlakuzostranyžalovaných,žepríduosvojejedinéobydlienazákladetoho,žechcelipomôcť
ich známym, ktorí si brali úver od žalovaného v 1. rade a potrebovali založiť nehnuteľnosť s tým, že
žalobcovia sa na to podujali, hoci nevedeli, aké následky to môže mať. Poukázali na to, že výkonom
záložného práva prídu o svoje jediné obydlie, keďže nemajú inú možnosť bývania, ani prostriedky na

kúpu iného obydlia. Zároveň upozornili, že keďže sa nejedná o ich úver, nechodia im od žalovaného v 1.
rade výpisy ani iné písomnosti ohľadom úveru. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doložiližalobcovia nasledovnými listinnými dôkazmi: Výzva na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia
predmetudražbyzodňa22.09.2017,Žiadosťooznámenievšetkýchskutočnostíviaznucichnapredmete
dražby, Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

zo dňa 23.01.2017.

4. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený dňa 10.10.2017 uznesením
č.k. 32C/50/2017-14 zo dňa 11.10.2017 zamietol. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.
3Co/277/2017-50 bolo uznesenie súdu prvej inštancie na odvolanie žalobcov potvrdené.

5. Žalobcovia súčasne s odvolaním proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia podali na súd
žalobu vo veci samej (každé podanie strany je súd povinný skúmať podľa jeho obsahu a z obsahu
odvolania žalobcov zo dňa 24.10.2017 je zrejmé, že súčasne s odvolaním podali žalobu vo veci samej).
Na základe vykonaného dokazovania má súd podľa návrhu žalobcov rozhodnúť nasledovne:

1. určiť, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2006 uzavretá medzi P. a
žalovaným v 1. rade je absolútne neplatná a že úver poskytnutý na jej základe je bezúročný a bez
poplatkov,
2. určiť, že žalovaným v 1.rade použitá okamžitá splatnosť záväzkov je pre neprimeranú výšku sankcie
spojenej s neplnením záväzkov neprijateľná zmluvná podmienka,

3. určiť, že právne úkony žalovaného v 1. rade smerujúce k realizácií výkonu záložného práva zo Zmluvy
o zriadení záložného práva k Nehnuteľnostiam sú neplatné,
4. určiť, že právne úkony žalovaného v 2. rade smerujúce k realizácií dobrovoľnej dražby Nehnuteľností
sú neplatné,
5. uložiť žalovanému povinnosť vymazať žalobcu zo zoznamu dlžníkov a odstrániť negatívny rating, aby

si žalobcovia mohli zobrať iný úver,
6. priznať žalobcom finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,00 Eur.

6. V odvolaní a žalobe uviedli žalobcovia oproti pôvodne podanému návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nasledujúce nové skutočnosti:

a) Podľa názoru žalobcov má banka pri neuspokojení svojej pohľadávky kontaktovať v prvom
rade dlžníkov a exekvovať ich majetok a pristúpenie k výkonu záložného práva má byť až ultima
ratio spôsobom uspokojenia pohľadávky. Žalovaný v 1. rade však neponúkol žalobcom žiadnu
reštrukturalizáciu, odklad splátok ani nič podobné. Výkon práva žalovaného v 1. rade považujú

žalobcovia za odporujúci dobrým mravom a za protiústavný. V prípade výkonu dražby by došlo k
neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobcov.

b) Zmluva o úvere bola uzavretá na základe nekalých praktík a boli do nej včlenené neprijateľné
podmienky. Úver na jej základe poskytnutý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže v Zmluve

o úvere nie je splátka rozčlenená na istinu, úrok a poplatok. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti považujú žalobcovia za nekalú praktiku a neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka, pretože tým žalovaný v 1. rade požaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil
neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Preto by sa podľa ich názoru malo
jednať o neplatný právny úkon.

c) Žalovaný v 1. rade podľa žalobcov neskúmal ich bonitu, čím porušil svoju povinnosť odbornej
starostlivosti podľa § 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa, čo je považované za nekalú praktiku
zakázanú zákonom o ochrane spotrebiteľa.

7. K svojmu odvolaniu a žalobe vo veci samej priložili žalobcovia okrem už predložených listín svoj
list adresovaný žalovanému v 2. rade zo dňa 23.10.2017 a Zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 14.12.2006.

8. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že podanie žalobcov považuje

za zmätočné a z veľkej časti procesne nerelevantné. Uvádza, že v podaní žalobcov absentuje
úplné a pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, pričom tento nedostatok nemôže byť nahradený
činnosťou súdu. K veci samej uviedol, že sa podľa neho nemôže jednať o bezúročný a bezpoplatkový
úver, pretože Zmluvou o úvere nebol dlžníkom poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle zákona ospotrebiteľských úveroch. Žiadna z dodatočných lehôt na splnenie dlhu nebola dlžníkmi dodržaná a
dlh plnený nebol. Celý proces výkonu záložného práva smeruje k tomu, aby sa odstránil protiprávny
stav spôsobený porušením povinností obligačného dlžníka uhradiť zabezpečenú pohľadávku. Sami

žalobcovia ako záložcovia sa zaviazali, že v prípade, že zabezpečovaná pohľadávka nebude riadne
a včas uhradená, strpia speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva. Namietol, že žalobcami
navrhované výroky rozhodnutia sú neurčité a materiálne nevykonateľné. Žalovaný v 2. rade nemôže byť
pasívne legitimovaný v prípade uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, pretože nie je
záložným veriteľom, ale len osobou, ktorá dražbu „technicky“ organizuje. Žalobcovia podľa žalovaného

v 1. rade neosvedčili ani svoju aktívnu legitimáciu, lebo nepredložili výpis z katastra nehnuteľností.

9. Dňa 06.02.2018 doručili žalobcovia súdu podanie nadpísané ako „doplnenie skutkových okolností k
žalobe“, v ktorom uvádzajú nad rámec už nimi v predchádzajúcich podaniach tvrdených skutočností, že
zaúverposkytnutývovýške79.001,53Eurmuselidlžnícizaplatiťpoplatokzaposkytnutieúveruvovýške
553,01 Eur, suma skutočne poskytnutého úveru je tak 78.448,52 Eur. Na úver bolo zaplatené celkovo

67.274,02 Eur. Žalovaný v 1. rade doručil žalobcom Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 23.01.2017, ktoré odkazovalo na Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové
úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 01.01.2015, ktoré v čase podpisu Zmluvy o úvere
neexistovali. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je tak neplatné. Žalobcovia v tomto podaní navrhli, aby
súd po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom tak, že určí, že Zmluva o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam zo dňa 14.12.2006 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade je neplatná a že
právny úkon žalovaného v 1. rade „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 23.01.2017
je neplatný. K podaniu priložili okrem už predložených listinných dôkazov Oznámenie o dobrovoľnej
dražbe zo dňa 08.01.2018 a Oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. DU-POS DD 111/2017.

10. Dňa 18.05.2018 bol súdu doručený nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov, v
ktorom žalobcovia žiadajú uložiť:

- žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie
pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2006 do skončenia konania

a rozhodnutia vo veci samej,
- žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby Nehnuteľností do skončenia
konania a rozhodnutia vo veci samej.

Z odôvodnenia predmetného podania v podstate vyplýva, že žalobcovia žiadajú novým návrhom na

nariadenie neodkladného opatrenia podaným po začatí konania vo veci samej neodkladným opatrením
zakázať žalovaným vykonať zriadené záložné právo, resp. realizovať dobrovoľnú dražbu. Opakujú svoje
tvrdenia uvedené už v ostatných svojich podaniach a ďalej k veci uvádzajú, že podľa ich názoru je
Zmluva o úvere neplatná, pretože žalobcovia boli uvedení do omylu. Preto je potrebné považovať za
neplatné aj oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 02.01.2018, ako aj všetky úkony spojené s konaním

dražby. Dňa 18.06.2018 sa má konať ďalšie kolo dražby. Žalobcovia majú za to, že žalovaný v 1. rade
neposkytol plnenie zo Zmluvy o úvere v dohodnutej výške, pretože si odpočítal spracovateľský poplatok
vo výške 553,00 Eur, čo odporuje spotrebiteľskému právu. Zmluva o úvere je neplatná z tohto dôvodu,
ako aj pre množstvo v nej uvedených neprijateľných podmienok, a preto ani výkon záložného práva
nemôže byť platný.

11. Súd vyhodnotil, že návrh žalobcov doručený súdu dňa 18.05.2018 je potrebné posudzovať ako
nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania vo veci samej. Súd sa zaoberal aj
otázkou, či jeho právoplatné uznesenie o zamietnutí neodkladného opatrenia č.k. 32C/50/2017-14 zo
dňa 11.10.2017 nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata), avšak dospel k

záveru, že vzhľadom na významné doplnenie skutkových tvrdení žalobcov, ako aj doplnenie dôkazov,
ktoré pri pôvodne podanom návrhu chýbali, je potrebné posudzovať danú vec ako nový návrh po zmene
skutkových okolností. Súd totiž nemal možnosť v pôvodnom konaní podrobiť predbežnému právnemu
preskúmaniu Zmluvu o zriadení záložného práva a nebol ani oboznámený s námietkami žalobcov k
uzavretej Zmluve o úvere, s ktorými sa v tomto rozhodnutí môže vysporiadať.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

15.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku

rozhodnutej veci.

19. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa

určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

20. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do
jej začatia:

a) na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby,

b) ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený
navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi
preukázané, že toto bolo súdom nariadené,
c) ak je podľa vykonateľného rozhodnutia súdu zmluva o vykonaní dražby neplatná, ak dôjde k
odstúpeniu od zmluvy o vykonaní dražby alebo nie je možné podľa podmienok dohodnutých v zmluve

o vykonaní dražby dražbu vykonať,
d) ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 a 17,
e) ak bol na majetok vlastníka predmetu dražby vyhlásený konkurz alebo ak bola povolená
reštrukturalizácia v súvislosti s majetkom vlastníka predmetu dražby,f) ak je navrhovateľom dražby vlastník predmetu dražby a ak bol na predmet dražby alebo jeho časť
nariadený výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov,
g) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a na predmet dražby zaťažený jeho záložným právom bol

nariadený s jeho súhlasom výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov,
h) ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať,
i) ak zaniklo živnostenské oprávnenie dražobníka,
j) ak dražobník nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu,

k) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží
dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov
dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi.

21. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane

pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá
a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa.
Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd
zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred
jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné

bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

22.Súdmôženariadiťneodkladnéopatrenievdvochprípadoch,ato,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia
súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa

navrhovateľ domáha,
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,

f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Navrhované obmedzenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí mať vzťah k právnemu
vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie bude spravidla
opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k

porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej
pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd
je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v
návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia

potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu
exekúcie, ak by mala byť ohrozená.

23. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných
skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana, ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi stranami. Neodkladné
opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň
také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska
skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri

ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou
mierou pravdepodobnosti na vydanie (pre navrhovateľa) priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Nárok
žalobcov vo veci samej musí preto byť už v tomto štádiu konania aspoň osvedčený (nie preukázaný
ako v štádiu rozhodovania vo veci samej), aby tým bol odôvodnený prípadný zásah do práv žalovanejstrany. Inak povedané, už v tejto fáze konania je úlohou žalobcov súdu osvedčiť, že Zmluva o zriadení
záložného práva je neplatná, resp. že záložné právo žalovaného v 1. rade z iného dôvodu nie je dané.

24. Súd sa za účelom rozhodnutia vo veci oboznámil s podaniami strán a s nasledovnými listinnými
dôkazmi: Výzva na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby zo dňa
22.09.2017, Žiadosť o oznámenie všetkých skutočností viaznucich na predmete dražby, Zmluva o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.01.2017,
list žalobcov adresovaný žalovanému v 2. rade zo dňa 23.10.2017, Zmluva o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam zo dňa 14.12.2006, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 08.01.2018 a Oznámenie
o dobrovoľnej dražbe č. O.
25. Po preskúmaní podaní strán súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobcov ani po doplnení skutkových tvrdení a dôkazov nie je možné vyhovieť. Žalobcovia sú ako
majitelia Nehnuteľností záložcami zo záložnej zmluvy uzavretej na zabezpečenie záväzku tretej osoby,
pričom vo veci bezprostredne hrozí výkon záložného práva, pred ktorým žiadajú súd poskytnúť ochranu.

Súd preskúmal uzavretú Zmluvu o úvere, ako aj Zmluvu o zriadení záložného práva a ani v jednej nezistil
žiadne zo žalobcami tvrdených nedostatkov. Na základe Zmluvy o úvere nebol dlžníkom poskytnutý
spotrebiteľský úver, ale úver hypotekárny, preto daná Zmluva nemusela mať náležitosti stanovené
v zákone o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o žalobcami tvrdené neprijateľné podmienky, ktoré
mala Zmluva o úvere obsahovať, súd ani jednu z takých podmienok v Zmluve nezistil. Oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktorým žalovaný v 1. rade dlžníkov zo Zmluvy o úvere vyzval na
zaplatenie celého zvyšku dlhu zo Zmluvy o úvere si žalobcovia mylne vykladajú ako uplatnenie práva
žalovaného v 1. rade na sankciu spojenú s omeškaním, pričom ale dôsledkom predmetného úkonu
žalovaného v 1. rade bola len zmena splatnosti dohodnutých splátok, ktoré sa takým Oznámením stali
splatnýmiokamžite(resp.pouplynutílehotynaplnenie).Žežalovanýv1.radeneskúmalbonitužalobcov

nebolo porušením jeho povinnosti, keďže Zmluvu o úvere neuzatváral so žalobcami, ale s dlžníkmi.
Súd nezdieľa ani názor žalobcov, že by žalovaný v 1. rade nemal mať právo si od poskytnutého úveru
odpočítať sumu poplatku za poskytnutie úveru a preto že by ním mal byť dlžníkom skutočne poskytnutý
úver v nižšej sume.

26. Po posúdení danej veci sa tak aj po doplnení tvrdení a dôkazov zo strany žalobcov súdu javí, že
medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade bola platne uzavretá záložná zmluva, ktorou sa žalobcovia
dobrovoľne zaviazali poskytnúť zabezpečenie plnenia záväzkov tretích osôb zo Zmluvy o úvere platne
uzavretej medzi nimi a žalovaným v 1. rade. Keďže dlžníci zo Zmluvy o úvere svoje povinnosti riadne
neplnili, pristúpil žalovaný v 1. rade k realizácií svojich oprávnení: vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

úveru a následne k výkonu záložného práva, ktorým bol úver zabezpečený. Pokiaľ boli uvedené zmluvy
uzavreté platne (a žalobcovia súdu neosvedčili opak) a následne došlo k splneniu podmienok, ktoré
také zmluvy a príslušné právne predpisy stanovujú pre začatie výkonu záložného práva veriteľa, t.j.
porušenie povinností dlžníka úver riadne splácať (čo žalobcovia vo svojom návrhu ani nespochybňujú),
súd nemá možnosť veriteľovi v takom výkone jeho práva zabrániť. Žalobcovia ako osoby plne spôsobilé

na právne úkony si museli byť pri uzatváraní záložných zmlúv vedomí toho, že ak dôjde k porušeniu
povinností zo Zmluvy o úvere, môže byť ich nehnuteľnosť použitá na uspokojenie veriteľa. Žalovaný
v 1. rade sa, naopak, bol oprávnený spoliehať na to, že ak mu požičané finančné prostriedky nebudú
vrátené zo strany dlžníkov, bude mať možnosť si svoju pohľadávku vymôcť predajom zálohu na dražbe
(a, ako naznačujú i žalobcovia vo svojom návrhu, bez takejto zábezpeky by zrejme úver dlžníkom vôbec

alebo v takej výške neposkytol).

27. Neodkladné opatrenie možno vydať iba vtedy, ak žalobcovia uvedú a osvedčia také skutočnosti,
z ktorých sa dá usudzovať, že v konaní vo veci samej, ak ich preukážu, môžu byť úspešní a dovtedy
im treba poskytnúť predbežnú ochranu, resp. úpravu ich vzťahov do právoplatného rozhodnutia vo

veci. V danom prípade žalobcovia uviedli, že považujú za absolútne neplatnú Zmluvu o úvere, ako
aj Zmluvu o zriadení záložného práva, čoho sa zrejme mienia domáhať aj v konaní vo veci samej
(súd prvej inštancie bude musieť po rozhodnutí o neodkladnom opatrení pristúpiť k odstráneniu
vád žaloby, aby sa ozrejmil predmet konania vo veci samej). Žalobcovia však súdu neosvedčili
podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. neosvedčili skutočnosti

odôvodňujúce záver o absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere alebo Zmluvy o zriadení záložného
práva (ohľadom tejto žalobcovia ani neuviedli, prečo ju považujú za absolútne neplatnú), pre ktoré by
súd mohol pristúpiť k uloženiu povinnosti žalovaných úplne sa zdržať výkonu (neplatne zriadeného)
záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žiaden zákon žalovanému v 1. rade nestanovuje povinnosťabsolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva za predpokladu, že ho bude
vykonávať v súlade so zákonom, pričom na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly
bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby, eventuálne

ďalšie inštitúty uplatniteľné prípadne v rámci zodpovednostných vzťahov pri potenciálnom porušení
konkrétnych právnych povinností. Žalobcovia sa teda domáhajú voči žalovaným absolútneho zákazu
výkonu dobrovoľnej dražby nehnuteľností žalobcov, hoci zo skutočností nimi uvedených nevyplýva, že
by dobrovoľná dražba ako taká bola voči nim v rozpore so zákonom a neoprávnená.

28. Za zisteného skutkového stavu by zároveň došlo k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu,
najmä dobromyseľného žalovaného v 1. rade ako veriteľa, pričom tento zásah by bol navyše aj
neprimeraný. Hoci bolo osvedčené, že žalovaný už pristúpil k výkonu záložného práva, treba mať na
zreteli (pokiaľ ide o existenciu záložného práva) aj zásadu platnú v občianskom práve, a to zásadu
ochrany dobromyseľnosti, na základe ktorej sú práva tretích osôb chránené. Rovnako bolo potrebné
prihliadnuť aj na princíp právnej istoty. Už len s poukazom na vyššie uvedené zásady nebolo možné

považovať nárok žalobcov za osvedčený do takej miery, že by bolo namieste nariadenie neodkladného
opatrenia.

29. Súd dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili tvrdené skutkové dôvody, pre ktoré by bolo potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán, samotná skutočnosť, že je vytýčený termín konania dobrovoľnej

dražby treťou osobou, nie je spôsobilá bez ďalšieho odôvodniť zásah súdu vo forme nariadenia
neodkladného opatrenia. Súd s poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody návrh žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia ako neosvedčený zamietol v celom rozsahu, keď súdom uvedené
dôvody zamietnutia návrhu sa vzťahujú tak na navrhované neodkladné opatrenie, ktorý návrh smeroval
vočižalovanémuakozáložnémuveriteľovi,akoajžalovanémuv2.rade,ktorýjedražobníkomnazáklade

zmluvného vzťahu so žalovaným v 1. rade. Navyše k navrhovanému neodkladnému opatreniu vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade je nutné konštatovať, že tu by ani za iných okolností nebola daná potreba
neodkladne upraviť pomery medzi stranami, lebo dražobník je osoba, ktorá len organizuje dražbu na
základe zmluvy vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom a dražobníka viaže
zákonná povinnosť upustiť od dražby najneskôr do jej začatia z dôvodov, ktoré predpokladá § 19 zák.č.

527/2002 Z.z.

30. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa
skončí konanie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Malacky písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.