Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226918
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Čirč
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8115226918.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne R. Z., narodenej X. X. XXXX, bývajúcej v T., V.
XX, proti žalovanému E. Š., narodenému X. X. XXXX, bývajúcemu v P. Č.. XX, zastúpenému JUDr.
Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom v Prešove, Slovenská 46, o určenie vlastníckeho práva,
vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24C/258/2015, o dovolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 24. mája 2018 sp. zn. 9Co/103/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom potvrdil rozsudok
Okresného súdu Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) zo 14. februára

2017 č. k. 24C/258/2015-87, ktorým prvoinštančný súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie T. a to bytu č. XXX na
X. poschodí vo vchode č. XX. bytového domu súpisné číslo XXX, nachádzajúceho sa v T. na ulici
V., postaveného na parcele Q., ako aj spoluvlastníckeho podielu 50/3068 na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu so súp. číslom XXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu 50/3068
na parcele KN-C č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2, na ktorej je bytový dom č.

XXX postavený a ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie T. (ďalej len „sporné
nehnuteľnosti“) a rozhodol o trovách konania. Odvolací súd zároveň rozhodol o trovách odvolacieho
konania. Potvrdenie prvoinštančného rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou, stotožňujúc sa so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Rovnako ako prvoinštančný súd, dospel k záveru,
že v prejednávanej veci boli dané objektívne predpoklady pre relevanciu požiadavky žalobkyne na
vrátenie daru (sporných nehnuteľností) darovaného žalovanému.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“). Navrhol
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť. V dovolaní uviedol, že ho podáva podľa § 420 písm. f) a § 421 ods.
1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový
poriadok“). Namietal, že odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) C. s. p. namietal arbitrárnosť rozhodnutia
odvolacieho súdu. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s jeho
tvrdením, že výpovede svedkýň boli tendenčné, účelové a neurčité. Namietal tiež nedostatočné zistenie
skutkového stavu.

3. Žalobkyňa sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), po zistení, že
dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, pristúpil k skúmaniu splnenia ďalších
podmienok dovolacieho konania a predpokladov prípustnosti dovolania.

5. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Jeho účelom je náprava najzávažnejších
procesných pochybení (zmätočných rozhodnutí) a riešenie otázok zásadného právneho významu a
zjednocovanie judikatúry. Je prípustné proti dvom skupinám rozhodnutí odvolacieho súdu, a to proti

rozhodnutiam postihnutým tzv. zmätočnostnou vadou (§ 420 C. s. p.) a proti rozhodnutiam zásadnej
právnej významnosti (§ 421 C. s. p.). Tým sú zároveň určené dva prípustné dovolacie dôvody, a to
dovolací dôvod spočívajúci vo vadách uvedených v § 420 C. s. p. a dovolací dôvod spočívajúci v
nesprávnom právnom posúdení veci za splnenia predpokladov uvedených v § 421 C. s. p.

6. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
7. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných

procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a
ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených
so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v

konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
8. Dovolací súd v prvom rade skúmal prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p. Zaoberanie
sa týmto dovolacím dôvodom v poradí ako prvým je dané jednak jeho povahou (zmätočnosť konania
v zásade znemožňuje posudzovanie správnosti rozhodnutia z hľadiska právneho posúdenia veci),

jednak jeho umiestnením v C. s. p. (predchádza dovolaciemu dôvodu vyplývajúcemu z § 421 ods. 1
C. s. p.), a tiež tým, že existencia tohto dôvodu zakladá nielen prípustnosť, ale zároveň aj dôvodnosť
podanéhodovolania,vdôsledkučohosazaoberanieprípadnýmďalšímuplatnenýmdovolacímdôvodom
vyplývajúcim z § 421 ods. 1 C. s. p. stáva neefektívnym, a teda bezpredmetným.

9. Za zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. označil dovolateľ arbitrárnosť, resp.
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. V preskúmavanej veci sa odvolací súd
stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré nepochybne zodpovedalo zákonným
kritériám odôvodnenia rozsudku uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p., preto v zmysle § 387
ods. 2 C. s. p. stačilo, aby sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti

dôvodov rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody, čo aj v bodoch
9 - 14 odôvodnenia svojho rozhodnutia urobil. V súlade s uvedenými ustanoveniami odvolací súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, prečo považuje rozhodnutie prvoinštančného
súdu za vecne správne. Dovolateľ preto nedôvodne argumentoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu
je nedostatočne odôvodnené (arbitrárne); pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) C. s.

p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (čo však
nie je prípad v tomto konaní prejednávanej veci). Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že
pri posudzovaní,či odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá zákonným požiadavkám, sa nezaoberá jeho
vecnou správnosťou, teda správnosťou skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých. Dovolací

dôvod uplatnený podľa § 420 písm. f) C. s. p. preto nebol daný a dovolanie v tejto časti bolo treba
odmietnuť pre neprípustnosť v zmysle § 447 písm. c) C. s. p.

10. Vychádzajúc z obsahu podaného dovolania videl dovolateľ napriek všeobecným námietkam o
porušeníjehoprávanaspravodlivýprocesvzmysleustanovenia§420písm.f)C.s.p.tútozmätočnostnú

vadu aj v nesprávnom zistení skutkového stavu a nesprávnom hodnotení dôkazov. Podľa názoru
dovolacieho súdu však len tvrdenia o nesprávne zistenom skutkovom stave nezakladajú bez ďalšieho
vadu vyplývajúcu z § 420 písm. f) C. s. p. Dovolací súd je totiž v zmysle § 442 C. s. p. viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Námietku dovolateľa o porušení jeho práva na spravodlivý procespreto naďalej nemožno považovať za dôvodnú. Zároveň je nutné dodať, že prípadné nesprávne zistenie
skutkového stavu, nie je podľa Civilného sporového poriadku ani samostatným dovolacím dôvodom.

11. Následne dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p.

12. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho

súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

13. Podľa § 432 ods. 1 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dovolací dôvod
sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v

čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

14. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je v zmysle citovaného ustanovenia § 421 ods. 1 C. s.
p. nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok
odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného

skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu
predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne

vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

15. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne
vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle ust. § 432 ods. 2 C. s. p. nevyhnutným predpokladom
pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. Len konkrétne označenie právnej

otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či
ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodovanie odvolacieho súdu a pri ktorej riešení sa odvolací
súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v jeho rozhodovacej praxi
nebola vyriešená alebo ktorá je rozhodovaná rozdielne.

16. Nie je povinnosťou dovolacieho súdu, aby si právnu otázku, ktorá mala byť riešená odvolacím
súdom nesprávne, mal vyvodzovať sám. Naopak jej riadne vymedzenie, t. j. jasné formulovanie, je
povinnosťou strany. Jasne formulovaná právna otázka má v prvom rade naznačiť riešenie daného
prípadu požadované stranou a v druhom rade potom jej znenie predstavuje všeobecný právny záver
aplikovateľný v obdobných prípadoch v budúcnosti.

17. V predmetnej veci však bolo dovolanie v tejto časti postihnuté vadou spočívajúcou v riadnom
nevymedzení uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 C. s. p., t. j. v nevymedzení, ktoré
právne posúdenie veci dovolateľ považuje za nesprávne a v čom táto nesprávnosť spočíva. V dovolaní
absentuje vymedzenie právnej otázky, resp. otázok, od ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu

a pri ktorých riešení sa odvolací súd mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
prípadne ktoré v praxi dovolacieho súdu vyriešené neboli alebo sú rozhodované rozdielne. Za riadne
vymedzenie nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj toho, v čom táto nesprávnosť spočíva,
nemožno totiž považovať len opätovné poukazovanie na skutočnosti už riešené v rozhodnutiach
prvoinštančného a odvolacieho súdu, či bez ďalšieho poukazovanie na rôzne rozhodnutia dovolacieho

súdu venujúce sa problematike príbuznej prejednávanej veci, v tomto prípade vrátenia daru pre hrubé
porušenie dobrých mravov. V tejto časti dovolania bol preto daný dôvod na jeho odmietnutie podľa §
447 písm. f) C. s. p.

18. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľa odmietol.

19. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že
žalobkyni ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu
zavinilžalovaný(§256ods.1C.s.p.),žalobkynižiadnepreukázanétrovydovolaciehokonanianevznikli.20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.