Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/134/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111202152
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6111202152.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr.
Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
Karadičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalým
pobytom C. C., o vymoženie 135,41 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan Hrebík,

Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. EX 00144/2011,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Er/60/2011 zo dňa
25. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“)

zastavilexekúciupodľa§57ods.1písm.h)zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd
prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
57,16 Eur.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že z obsahu súdneho spisu
mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce osôb povinných
súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, z ktorej vyplynula
neexistencia majetku podliehajúceho exekúcii, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Z
odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súdny exekútor lustráciou v evidencii motorových
vozidiel zistil, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla. Z výsledku elektronickej lustrácie bánk

vyplynulo, že povinný nemá vedený účet v žiadnom z peňažných ústavov na území SR. Povinný nie
je vlastníkom nehnuteľností na území SR, čo vyplynulo z lustrácie majetku vykonanej prostredníctvom
katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Súčinnosťou v
Sociálnejpoisťovnibolozistené,žepovinnýniejepoberateľomžiadnychdôchodkových,nemocenských,
či úrazových dávok, a ani dávok poskytovaných v nezamestnanosti.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že exekúcia prebieha už vyše 7 rokov, pričom doposiaľ sa
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, prípadne
ktoré by postačovali na úhradu trov exekúcie, z čoho vyvodil záver, že tu nie je reálny predpoklad aby
predmetná pohľadávka oprávneného mohla byť reálne uspokojená. Prvoinštančný súd považoval toto
obdobie, počas ktorého bola predmetná exekúcia vedená, za dostatočne dlhé na dôkladné preverenie
nemajetnosti povinného, pričom zohľadnil, že zákonodarca v exekučných konaniach začatých od

01.04.2017 považoval za postačujúce na preverenie majetkových pomerov povinného kratšie časové
obdobie, ktoré pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby je päť rokov od začatia exekúcie alebood posledného zexekvovateľného majetku. Súd prvej inštancie tak s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti zastavil exekúciu.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré
odôvodnil tým, že povinný je v produktívnom veku, pričom v budúcnosti nie je vylúčené, že nadobudne
majetok prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikania alebo na inej právnej skutočnosti. Oprávnený
poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť aj hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť
k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Podľa jeho názoru súdny exekútor nedostatočne preskúmal to,

či povinný je vlastníkom tých práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie (napr. práv na plnenie z
poistných zmlúv). Oprávnený považoval zastavenie exekúcie za predčasné. Poukázal na skutočnosť,
že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom výkon verejného zdravotného poistenia je
činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami, preto je dôležite,
aby sa pri dobrovoľnom neplnení povinností postupovalo obzvlášť dôsledne. Účelom exekučného
konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv

povinného s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného. Súd prvej inštancie pritom musí postupovať
v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, pričom ak nezistí dôvod na to, aby sa v
exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo, musí umožniť pokračovanie v exekúcii. Z týchto dôvodov
oprávnený navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie,
resp. aby toto zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia

podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55
ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017;aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“), bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancii podľa ustanovenia § 387
ods. 1,2 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust.

§ 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

9. Odvolací súd zistil, že dňa 26.01.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor dňa 01.02.2011 požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 02.02.2011 poverenie na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je výkaz nedoplatkov č. 0910032724 zo dňa 15.12.2010. Podaním
zo dňa 10.04.2017 predložil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrhu
na zastavenie exekúcie vyhovel, pretože mal dostatočne preukázaný záver o nemajetnosti povinného.
Oprávnený podal v zákonom stanovej lehote voči uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučných titulov vykonaná zásahom do
absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá je preukázaná
vykonateľným exekučným titulom. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo

aj ochranu povinného a práva tretích osôb. Preto ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ až k/ a
ods. 2 a 4 Exekučného poriadku vymedzujú dôvody, ktoré majú za následok zastavenie exekúcie.
Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon exekučného súdu smerujúci k upusteniu od
vykonávania exekúcie, vykonaný po zistení niektorého z vymedzených dôvodov, ktoré nastali v dôsledkuzákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností po vydaní exekučného titulu,
výnimočne aj pred jeho vydaním.

13. Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy pri
nemajetnosti, resp. nedostatku majetku povinného. Predpokladom pre postup súdu podľa tohto
zákonného ustanovenia je náležité zistenie majetku povinného v celom rozsahu s tým, že výsledky tohto
zisťovania musia byť preukázané a aktuálne v čase, kedy ich konajúci súd vzhľadom na účelnosť a
hospodárnosť ďalšieho vedenia exekúcie vyhodnocuje. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je

zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh
výkonu rozhodnutia preukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu
trov exekúcie. Tento princíp je konfrontovaný s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá
mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné
pristupovať s náležitou opatrnosťou.

14. Záver o nemajetnosti povinného musí vychádzať predovšetkým zo zistení súdneho exekútora a má
za následok vznik povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku. Poverený súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie oznámenie o tom, že vykonaným
šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd vyzval súdneho
exekútora na predloženie exekučného spisu EX 144/11 za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní,

ktorý mu bol predložený dňa 23.09.2019. Zo šetrení majetkovej situácie povinného vyplynulo, že súd
prvej inštancie správne považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a dospel
k správnemu záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o nemajetnosti
povinného, čo overil obsahom spisu súdneho exekútora, úkonmi súdneho exekútora a výsledkami

šetrení.

15. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného o tom, že povinný sa môže opätovne zamestnať alebo
nadobudnúť majetok iným spôsobom, túto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pre
súd prvej inštancie je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení

exekúcie. Ak v uvedenom čase mal súd prvej inštancie preukázanú nemajetnosť povinného, postupoval
s prihliadnutím aj na dobu, počas ktorej bola exekúcia bezúspešne vedená, správne. Súdny exekútor je
povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody
na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Aj súd je povinný ex offo v každom štádiu
exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1

Exekučného poriadku). Ak čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako
tomu bolo aj v prejednávanom prípade, je potrebné exekúciu zastaviť.

16. Skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, je právne významná len v tom,
že oprávnený by mohol v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekučného konania, za podmienok

splnenia zákonom stanovených podmienok. Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre
nemajetnosť povinného súhlas oprávneného. Možno dôvodne predpokladať, že oprávnený, ak podal
návrh na exekúciu, má záujem na jej vykonaní, preto s jej zastavením nebude súhlasiť. Ustanovenie
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku upravuje dôvody zastavenia exekúcie, ktoré vyplývajú z
objektívnych okolností mimo vôle oprávneného. Výrazom dispozičného oprávnenia oprávneného je

ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Pokiaľ by odvolací súd prisvedčil argumentácii
oprávneného, ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku by bolo obsolétnym ustanovením.

17. Za relevantné je potrebné považovať to, či existuje reálny predpoklad vymoženia pohľadávky.
Odvolací súd má za to, že v odvolaní namietané skutočnosti sú len v hypotetickej rovine, preto

rozhodnutie o zastavení exekúcie v predmetnej veci nepopiera účel celého exekučného konania, ani
aplikovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorého účelom je zastaviť
len exekúciu neperspektívnu, a nie umožniť povinnému vyhnúť sa jeho povinnosti vyplývajúcej z
exekučného titulu, ak existuje reálny predpoklad jej vymoženia. Odvolací súd takýto reálny predpoklad
nezistil, ani nevyplynul z argumentácie odvolateľa.

18. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na
základe predložených listinných dokladov správne zistil skutkový stav veci a na základe takto zisteného
skutkového stavu postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučnéhoporiadku, keď exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný nemá majetok dostačujúci ani na úhradu trov
exekúcie, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a
2 CSP potvrdil.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP)