Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. december 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/268/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614206682
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7614206682.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkýň: 1.) P.

V., H.. XX.X.XXXX, C. X. Z. XXXX/XX, XXX XX K. N., 2.) B. Č., H.. XX.XX.XXXX, C. B. XX, XXX XX
B., 3.) Z. B., H.. X.X.XXXX, C. A. H.. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpené Advokátskou kanceláriou
Taragel a Počubayová, s. r. o. so sídlom Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanej :
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, IČO: 00166073, o zaplatenie 763,41 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku žalobkyni v 1. rade sumu 184,91
eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 184,91 eur od 22. 11. 2013 až do zaplatenia.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku žalobkyni v 2. rade sumu
248,16 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 248,16 eur od 22. 11. 2013 až do zaplatenia.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku žalobkyni v 3. rade sumu
247,70 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 247,70 eur od 22. 11. 2013 až do zaplatenia.

IV. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

V. Žalobkyne v 1., 2. a 3. rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o
ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Štát má nárok na náhradu trov štátu - preddavkovo uhradeného svedočného voči žalovanej, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa svojou žalobou domáhajú od žalovanej zaplatenia, a to žalobkyňa v 1. rade sumy 267,55

eur s prísl., žalobkyňa v 2. rade 248,16 eur s prísl. a žalobkyňa v 3. rade sumy 247,70 eur s prísl. a
náhrady vzniknutých trov konania. Vyplatenia predmetných súm sa žalobkyne domáhajú titulom náhrady
škody podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, ktorá im mala byť spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti
vykonávanej z poverenia súdu.

2. V odôvodnení žaloby uviedli, že Exekútorským úradom A.. A. Š. so sídlom M. X N. K. H. N. (ďalej

len „súdny exekútor“) boli vedené exekučné konania proti povinnému Z. Ď., C. Š. H. X N. K.K. H.
N. pod sp. zn. EX 87/00, v ktorom bola oprávnenou žalobkyňa v 1. rade, pod sp. zn. EX 454/00, v
ktorom bola oprávnenou žalobkyňa v 2. rade a pod sp. zn. EX 455/00, kde bola oprávnenou žalobkyňa
v 3. rade. Žalobkyne sa obrátili na právneho zástupcu JUDr. Miloša Taragela, ktorému Z. Ď. predložildoklady o úhradách v prospech účtu súdneho exekútora za obdobie od 26. 5. 2008 do 25. 6. 2010.
Podľa prehľadu pohybov na bankovom účte povinného tento uhradil súdnemu exekútorovi za obdobie
od 8. 9. 2008 do 25. 6. 2010 sumu 2.491,54 eur. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX

278/99, kde je oprávnenou Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves, bola exekúcia ukončená
vymožením pohľadávky oprávneného aj s trovami konania, pričom na túto exekúciu boli započítané
platby poukazované v období od decembra 2007 do septembra 2008 v celkovej výške 41.251,- Sk.
Po ukončení predmetného exekučného konania súdny exekútor voči povinnému Z. Ď. iné exekučné
konania okrem exekúcií v prospech žalobkýň v 1. až 3. rade neviedol. Z dôkazných listín žalobkyne

vydedukovali, že povinný Z. Ď. vykonával úhrady v prospech súdneho exekútora A.. A.. Š. aj po období
september 2008, avšak súdny exekútor žalobkyniam nepoukázal žiadne úhrady, ani im nezaslal žiadne
doklady o vyúčtovaní úhrad od povinného.

3. V exekučnom konaní EX 87/00 súdny exekútor zaslal povinnému výzvu na doplatenie vymáhanej
pohľadávky s príslušenstvom, kde uvádza, že z konania EX 278/99 presúva zaplatenie sumy 8.535,-

Sk, t. j. 283,31 eur z celkovej sumy 26.818,- Sk, takže mu vznikol zostatok 606,88 eur (18.283,- Sk). V
ďalších exekučných konaniach súdny exekútor od povinného nevykazuje uhradené žiadne sumy.

4.Žalobkynemajúzato,žetvrdeniesúdnehoexekútora,žepovinnývprospechoprávnenýchvovšetkých
troch exekučných konaniach uhradil len 8.535,- Sk, nie je pravdivé, nakoľko exekútor nezohľadnil úhrady

vykonané po mesiaci september 2008.

5. V exekučnom konaní EX 87/00 súdny exekútor dňa 7. 6. 2011 zaslal žalobkyni v 1. rade
upovedomenie o stave exekučného konania, kde oznámil vymoženie pohľadávky vo výške 2.489,88 Sk
v prospech oprávnenej, 2.480,- Sk v prospech právneho zástupcu, zmluvná odmena pre exekútora vo

výške 677,72 Sk a trovy exekúcie vo výške 2.887,40 Sk.

6. Prostredníctvom JUDr. M. Taragela sa žalobkyne dňa 25. 8. 2011 písomne domáhali od súdneho
exekútora podania správy k exekučným konaniam. Tento však na ich písomnú výzvu nereagoval.
Následne dňa 8. 2. 2012 podali sťažnosť na Slovenskú komoru exekútorov, ktorá bola vybavená ako

opodstatnená.

7. S poukazom na vyššie uvedené žalobkyne sa domáhajú náhrady škody od žalovanej, nakoľko majú
zato, že je preukázané, že súdny exekútor vymohol od povinného Z. Ď. finančné prostriedky, ktoré
následnenepoukázalžalobkyniamnauspokojenieichpohľadávokvjednotlivýchexekučnýchkonaniach.

Ako žalovanú označili Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, nakoľko
zistili, že od 3. 6. 2013 zanikol výkon funkcie súdneho exekútora A.. A.. Š. a za jeho náhradníka bol
určený súdny exekútor Z.. A. N. so sídlom vo Svidníku. Preto sa náhrady škody domáhajú voči štátu
vo výške pohľadávok uplatnených v jednotlivých exekučných konaniach s príslušenstvom a s trovami
konania.

8. Súd vydal dňa 28. 8. 2014 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor.
Navrhovala platobný rozkaz zrušiť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalobkyne nesplnili
podmienky vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pretože nepreukázali
príčinnú súvislosť medzi konaním súdneho exekútora a vznikom škody. Namietala chybný postup súdu,

ktorý ešte pred vydaním platobného rozkazu nevyzval žalobkyne k zaplateniu súdneho poplatku podľa
§ 4 písm. k/ zákona č. 71/92 Zb. účinného od 1. 10. 2012. Z uvedeného dôvodu žalovaná navrhovala,
aby súd podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona o súdnych poplatkoch konanie zastavil. Súd dodatočne
vyzval (v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote) žalobkyne k tejto poplatkovej povinnosti a po jej splnení
vo veci nariadil pojednávanie.

9. Ďalší dôvod na zamietnutie žaloby, ktorý žalovaná uviedla v odôvodnení odporu, je ten, že žalobkyne
nesplnili tri základné podmienky pre úspešné uplatnenie si nároku na náhradu škody:
1. že postup orgánu verejnej moci voči ich osobám napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu,
2. že im vznikla škoda,

3. že táto škoda by im nebola vznikla, keby orgán verejnej moci postupoval správne, t. j. v súlade so
zákonom.
Žalovaná má zato, že v danom prípade nedošlo k naplneniu týchto zákonných podmienok. Žalobkyne
nepreukázali tú samotnú skutočnosť, žeby na ich strane došlo ku vzniku škody v podobe a rozsahu,ako uvádzajú v žalobe. S poukazom na doteraz platnú judikatúru (RP 5/1971) má zato, že kvalifikácia
škody tak, ako ju označili žalobkyne, teda zadržiavané prostriedky exekútorom, takým spôsobom, ako to
popísali, nie je správna, nemožno ju bez ďalšieho považovať za škodu spôsobenú žalobkyniam konaním

súdneho exekútora. Žalobkyne totižto vo vzťahu k súdnemu exekútorovi disponujú pohľadávkou, ktorej
uspokojenia sa môžu domáhať mimosúdne, i súdnou cestou a súdny exekútor je povinný prostriedky
vymožené v prospech žalobkýň vydať, a to podľa § 12 ods. 4 Exekučného poriadku. Pokiaľ súdny
exekútor príjme finančné prostriedky a nedôjde k ich postúpeniu, sú na účte exekútora zadržiavané bez
právneho dôvodu, avšak pokiaľ nie sú spotrebované, nemožno hovoriť o vzniku škody, keďže majetková

podstata sa na účte nachádza a môže byť poskytnutá oprávneným. Takýto osobitný účet nezaniká ani
v prípade zániku exekútora, ale prechádza do správy a dispozície jeho náhradníka, ktorý je potom
následne povinný tieto finančné prostriedky postúpiť v prospech oprávnených. Pokiaľ by sa v konaní
preukázalo dokazovaním, že A.. A.. Š. s takýmito finančnými prostriedkami neoprávnene nakladal a
nadobudol ich do výlučného vlastníctva bez právneho dôvodu, je on povinný ich žalobkyniam vydať v
zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Až v prípade, žeby sa žalobkyne bezúspešne domáhali

tohto nároku voči súdnemu exekútorovi, prichádza do úvahy možnosť vzniku reálnej škody na strane
žalobkýň, ktorej sa môžu domáhať od štátu. Nakoľko žalobkyne nepreukázali, žeby sa pred podaním
tejto žaloby domáhali bezúspešne od súdneho exekútora vydania bezdôvodného obohatenia, žalovaná
má teda zato, že nepreukázali vznik škody, za ktorú by mala niesť zodpovednosť žalovaná, k čomu
poukázala na doteraz platnú judikatúru súdov Slovenskej republiky i Českej republiky, napr. rozhodnutie

NS SR sp. zn. 4Cdo 199/2005 v spojení s rozhodnutím NS ČSR sp. zn. 4Cz 110/84 a uznesenie ÚS
SR sp. zn. III. ÚS 361/09. Žalovaná v závere uviedla, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
je v danom prípade potrebné uplatniť pred nárokom na náhradu škody. Nakoľko je nemysliteľné, aby sa
subjekt, v danom prípade obohatil, a nebol povinný takýto prospech vydať, pričom poškodený subjekt
by bol uspokojený titulom náhrady škody od štátu. Práve vyplatenie škody zo strany štátu by viedlo k

úspešnému obohateniu sa súdneho exekútora, ktorý by si svoje postavenie nedôvodne zlepšil. V závere
teda žalovaná konštatuje, že bez uplatnenia práva žalobcov na vrátenie žalovanej sumy od súdneho
exekútora, ako žalovaného, nemožno konštatovať, že žalobkyniam vznikla škoda.

10. Žalovaná v odpore ďalej namietala výšku priznaných trov právneho zastúpenia v platobnom

rozkaze za úkony, ktoré boli vykonané pred podaním žaloby. Nesúhlasila ani s priznaným úrokom
z omeškania z jednotlivých dlžných súm od 15. 9. 1996, čo je v rozpore so zákonom č. 514/2003
Z. z. a s poukazom na ustanovenie § 16 ods. 4 citovaného zákona má zato, že pred uplatnením
predmetnéhonárokusažalobkyneakopoškodenémôžudomáhaťúhradylenvrozsahunároku,ktorýbol
predbežne prerokovaný. Pokiaľ súd prizná poškodeným aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína

plynúť najskôr dňom oznámenia žalovanej, ktorým sa vyjadrila, že neuspokojí nárok na náhradu škody,
alebo uplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, pričom príslušenstvo môže byť
priznané len v takej výške, v akej bolo príslušným orgánom predbežne prerokované.

11. Po vykonanom dokazovaní a potom, čo súd vzal za preukázané, že žalobkyne v 1. až 3. rade si

uplatnili svoj nárok na náhradu škody voči žalovanej včas u správneho subjektu, po zistení, že žalobkyne
v 2. a 3. rade nepreukázali príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním exekútora a vzniknutou
škodou, v závere rozhodol tak, že nárok žalobkýň v 2. a 3. rade zamietol ako nedôvodný. Po zistení,
že u žalobkyne v 1. rade bola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním exekútora a
vzniknutou škodou, avšak len čiastočne, súd vyhovel jej návrhu len čo do sumy 82,64 eur s prísl. a vo

zvyšnej časti žalobu zamietol.

12. K takémuto záveru súd prvej inštancie dospel potom, čo zistil a vzal za preukázané, že u žalobkyne
v 1. rade súdny exekútor A.. A.. Š. v exekučnom konaní EX 87/00 použil v rámci tohto exekučného
konania od povinného Z. Ď. sumu 8.535,- Sk, ktorá suma bola pôvodne vymáhaná v exekúcii EX 278/99,

a potom ju exekútor presunul v prospech exekúcie EX 87/00. Na základe výzvy na doplatenie vymáhanej
pohľadávky zo 7. 6. 2011 a z písomného vyjadrenia súdneho exekútora Z.. A. N. zo dňa 23. 8. 2013,
ktoré bolo doručené žalovanej v rámci predbežného prejednávania nároku, súd vzal za jednoznačne
preukázané, že súdny exekútor vymohol vyššie uvedenú sumu a zároveň v rámci písomného rozvrhu
výťažku zo dňa 7. 6. 2011 mali byť vyplatené finančné prostriedky v prospech oprávnenej vo výške

2.489,88 Sk. Nakoľko funkcia súdneho exekútora A.. A.. Š. zanikla s účinnosťou od 3. 6. 2013 a
Exekútorský úrad tohto exekútora v Spišskej Novej Vsi bol zrušený, exekučný spis EX bol postúpený
súdnemu exekútorovi Z.. A. N., ktorý vo svojom písomnom vyjadrení na žiadosť súdu oznámil, že
od A.. A.. Š. pri preberaní agendy neobdržal žiadne finančné prostriedky v hotovosti, pričom na jehodepozitnom účte bola suma 8,74 eur, ktorá však pochádzala ako zrážka z dôchodku povinného v
inej exekučnej veci. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa preukázala nárok na náhradu škody voči
Slovenskejrepublike,vmenektorejkonáMinisterstvospravodlivostiSR.Tejtoškodysanemohladomôcť

ako bezdôvodného obohatenia od súdneho exekútora, nakoľko tento bol odvolaný z funkcie súdneho
exekútora. Žalobkyňa sa teda správne domáha náhrady škody podľa vyššie citovaných zákonných
predpisov od žalovanej, a preto súd jej žalobe, čo do zaplatenia sumy 82,64 eur vyhovel.

13. Žalobkyňa v 1. rade vyčíslila škodu na sumu 267,55 eur (pôvodne suma 8.043,64 eur). Nakoľko

žalobkyňa žiadnymi dôkazmi nepreukázala, žeby súdny exekútor vymohol od povinného aj ďalšiu sumu
v prospech jej exekúcie, ktorú by si ponechal na svojom účte, a ktorá by podľa rozvrhu výťažku mala
patriť žalobkyni, súd jej žalobu vo zvyšnom nároku zamietol ako nedôvodnú, nakoľko v tejto časti ňou
požadovaná vyčíslená škoda nebola preukázaná v zmysle ustanovení § 17 zákona č. 514/2003 Z. z..
Z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu a z predložených dôkazov je zrejmé, že A.. A. Š.Á.
vymožené finančné prostriedky v exekučnom konaní vedenom pod EX 87/00 a poukázané podľa rozvrhu

výťažku v prospech oprávnenej vo výške 2.489,88 Sk, použil a spotreboval zákonom nedovoleným
spôsobom (zrejme pre vlastnú potrebu), čím sa bez akýchkoľvek pochybností dopustil nesprávneho
úradného postupu. Z upovedomenia o stave exekučného konania z textu čiastočného vyplatenia súd
vzal za preukázané, že ďalšia rozvrhovaná časť vo výške 2.480,- Sk mala byť vyplatená v prospech
právneho zástupcu oprávnenej, ďalšia suma 677,72 Sk mala byť zmluvnou odmenou pre exekútora

a trovy exekúcie boli vo výške 2.887,40 Sk. Na túto sumu však žalobkyňa nemá nárok a nakoľko
nepreukázala príčinnú súvislosť medzi nezákonným postupom exekútora týkajúcim sa tejto zvyšnej
sumy a jej vzniknutou škodou, súd v tejto časti, ako už vyššie opakovane uviedol, žalobu zamietol.

14. V zmysle vyššie vykonaného dokazovania rozsudkom prvoinštančného súdu zo dňa 13. 4. 2015 bola

žalovanej určená povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 82,64 eur s 5,25 % úrokom z omeškania
ročne z dlžnej sumy od 22. 11. 2013 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobkyne v 1. až 3. rade nemajú právo na náhradu
trov konania a súd trovy konania nepriznal ani žalovanej.

15. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podali odvolanie žalobkyne v 1. a 3. rade a proti potvrdzujúcej
časti výroku podala odvolanie aj žalovaná.

16. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/259/2015-141 zo dňa 19. 10. 2016, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 8. 12. 2016, bol rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o povinnosti

žalovanej zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 82,64 eur s prísl. potvrdený. V napadnutej zamietajúcej časti
a v súvisiacom výroku o trovách konania bol rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

17. Odvolací súd reagujúc na odvolanie žalovanej poukázal na to, že pokiaľ ide o jej prezentovaný

právny názor, že právo na náhradu škody vôbec nevznikne, kým poškodený má možnosť žiadať najprv
vydanie bezdôvodného obohatenia (podopretý citovanými judikátmi), odvolací súd zaoberajúc sa touto
otázkou dospel k záveru, že v tejto súvislosti konajúcemu súdu nič nebráni, aby z hľadiska práva
na súdnu ochranu poškodených (čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky - každý má právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej

správy alebo nesprávnym úradným postupom), posúdil ako predbežnú otázku aj úspešnosť prípadného
sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia a v tejto súvislosti aj otázku premlčania lehoty pre jeho
vydanie. Vychádzajúc zo žaloby podanej 11.4.2014, z popísanej časovej línie jednotlivých udalostí
(list exekútora zo 7.6.2011 o upovedomení o stave exekučného konania EX 87/00 a čiastočnom
vyplatení, list advokáta z 25.8.2011, ktorým žiadala exekútora o podanie správy k exekučným konaniam,

sťažnosť na exekútora adresovaná Slovenskej komore exekútorov z 8.2.2012 a napokon odvolanie
súdneho exekútora z funkcie s účinnosťou 3.6.2013) pri dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote pre
bezdôvodné obohatenie, pre začiatok plynutia ktorej je rozhodný deň, kedy sa žalobkyne skutočne
dozvedeliovznikubezdôvodnéhoobohateniaaktobezdôvodnéobohatenieprijalaobjektívnejtrojročnej
premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia (najneskôr

dňom 25.6.2010, dokedy povinný Z. Ď.B. vykonával úhrady v prospech účtu súdneho exekútora) a
jej uplynutím sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí, je zrejmé že proti žalobe na
vydanie bezdôvodného obohatenia by sa súdny exekútor mohol účinne brániť námietkou premlčania.
Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, teda existenciu škody je potrebné posudzovaťv čase rozhodovania súdu (prvej inštancie ale aj odvolacieho). Vznik škody je možné preukázať aj inak,
než súdnym rozhodnutím (negatívnym), pretože vznik škody predpokladá, že právo veriteľa na plnenie
nie je uspokojené, nebolo včas na súde uplatnené a už nie je možné od dlžníka tento dlh vymáhať,

pretože by sa v súdnom konaní úspešne ubránil námietkou premlčania a dobrovoľne uhradiť dlh odmieta
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 25Cdo 860/2012). To v posudzovanej veci znamená, že
nemožno spravodlivo žiadať od žalobkýň, aby sa najprv domáhali uspokojenia svojich nárokov žalobou
na vydanie bezdôvodného obohatenia od bývalého súdneho exekútora a tak preukazovali vznik škody.
Takýto postup by bol v rozpore zo zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z.z.

18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku,
ktorým zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 82,64 eur žalobkyni s prísl. stotožňujúc sa aj s tým, ako súd
prvej inštancie ustálil priznanie úrokov z omeškania.

19. Za predčasné však považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti

žaloby dôvodiac, že v exekučných konaniach EX 454/00 a EX 455/00 súdny exekútor nevymohol žiadne
finančné prostriedky, ktoré by boli poukázané a následne zadržané na jeho účte a ohľadom ktorých by
bol v predmetných exekučných konaniach vykonával rozvrh výťažku. Prisvedčil odvolacím námietkam
žalobkýň, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s listinným dôkazom - výpisom z účtu povinného
v exekučnom konaní Z. Ď. a dokladom o úhradách v prospech účtu exekútora a bez primeraného

odôvodnenia ustálil záver, že nárok nie je preukázaný. Súd si jednoznačne neujasnil na aké exekučné
konania boli započítané platby od povinného Z. Ď. a ako s nimi bolo naložené, a či sa tento môže
účinne brániť návrhom na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť podľa § 57 ods. 1 písm. f/ alebo
g/, pretože preukáže, že vymáhanú pohľadávku uhradil platbami na účet súdneho exekútora. Takisto zo
spisu nevyplýva, či náhradník pôvodného súdneho exekútora vymohol od povinného nejaké finančné

prostriedky v prospech žalobkýň a ako s nimi naložil. Bude úlohou súdu prvej inštancie zistiť, v akej
výške pôvodný súdny exekútor vymohol finančné prostriedky v prospech oprávnených žalobkýň, aký bol
pohyb týchto finančných prostriedkov na účte exekútora a v prípade čerpania prostriedkov poukázaných
povinným exekútorom, zistiť, na aký účel boli tieto použité.

20. Žalovaná podala proti potvrdzujúcemu výroku krajského súdu dovolanie, ktoré bolo uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/73/2017 odmietnuté.

21. V intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie, a to
výsluchom súdneho exekútora Z.. A. N., za použitia dôkazného spisu EX 278/99, ktorý súd vyžiadal

od Slovenskej komory exekútorov, za použitia dôkazných listín predložených Prima bankou Žilina, za
použitia dôkazného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/128/2014, z ktorých dôkazov
súd zistil tento skutkový stav:

22. Z výpovede súdneho exekútora so sídlom vo Svidníku Z.. A. N. súd zistil, že po ukončení činnosti

súdneho exekútora A.. A. Š.C. Z.. N. prevzal agendu menovaného súdneho exekútora, pričom od A.. Š.
prevzal konečný stav účtu jeho Exekútorskej kancelárie so zostatkom vo výške 8,75 eur a na pokladni
bola nula. Od menovaného exekútora prevzal okrem iných aj exekučné spisy sp. zn. EX 454/00 vo
veci oprávnenej B. Č., ďalej EX 87/00 vo veci oprávnenej P. V. a EX 455/00 vo veci oprávnenej Z.
B.X., pričom vo všetkých veciach bola vedená exekúcia proti povinnému Z. Ď.. Od prevzatia týchto

spisov v predmetných exekučných konaniach on nevymohol žiadne finančné prostriedky od povinného
a exekúcie neboli doposiaľ ukončené. Dodal, že keď preberal agendu od A.. Š., neprevzal od neho
žiaden písomný zoznam exekučných spisov, ktoré mu boli odovzdávané, ani písomné doklady o stave
vymožených peňazí v živých exekúciách. A.. Š. mu len odovzdal kľúče od jeho Exekútorského úradu
na M. V.. N. K. H. N. so slovami, že si má jeho veci prevziať sám. Na doporučenie Komory exekútorov

prevzal agendu od menovaného exekútora za účasti zástupcu Slovenskej komory exekútorov, avšak
za neprítomnosti A.. Š.. Archivované spisy prevzala Komora exekútorov. Do jeho kancelárie mu boli
poskytnuté len živé spisy. V kancelárii A.. Š. bol zmätok a chaos. Spolu z jeho kancelárie prevzal asi
2000 živých spisov. Nakoľko mu A.. Š. neodovzdal žiadne účtovníctvo, ani účtovné záznamy o stave
živých spisov, zostatky v jednotlivých exekúciách skúmal len na základe zápisov, ktoré sú predtlačovo

uvedené na obaloch exekučných spisov.

23. Vo veci sp. zn. EX 87/00 v exekúcii, ktorá bola vedená v prospech oprávnenej P. V. exekútor uviedol,
že A.. Š. vymohol peniaze vo výške 11.000,- Sk dňa 15. 1. 2000 od zamestnávateľa povinného Z. Ď.,od KIA Motors, podľa zápisu v spise táto suma bola presunutá do exekučného konania EX 278/99, kde
je oprávnená Sociálna poisťovňa a povinný Z. Ď.B.. Súd z obsahu dôkazného spisu EX 278/99 zistil,
že zostatok ku dňu 6. 6. 2011 vo výške 283,31 eur nebol z účtu A.. Š. prevedený na účet exekútora

Z.. N.. Tento nevedel uviesť, čo sa s touto vymoženou sumou ďalej stalo. Zopakoval, že od A.. Š.
prevzal konečný stav účtu zo všetkých exekučných spisov vo výške 8,75 eur. Z obsahu spisu tunajšieho
súdu sp. zn. Er/2122/1996, v ktorom bolo vydané poverenie pre A.. Š. dňa 6. 10. 1999 v exekúcii EX
278/99, súd zistil, že predmetné poverenie bolo dňa 28. 12. 2011 A.. Š. súdu vrátené s oznámením, že
exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky s príslušenstvom a uspokojením trov exekúcie. V

závere Z.. N. uviedol, že vyššie uvedené exekučné konania vo veciach žalobkýň v 1. až 3. rade naďalej
pokračujú, spisy sú naďalej živé. On, ako exekútor, má zato, že nič nebráni tomu, aby naďalej sa v
exekúciipokračovaloapokiaľpovinnýZ.Ď.tvrdí,žefinančnéprostriedky,ktorébolizjehoúčtuvymožené
v rámci proti nemu vedených exekúcii A.. Š., mali byť použité na uspokojenie pohľadávok žalobkýň, o
tomto tvrdení Z.. N. nedisponuje žiadnymi dôkazmi, nakoľko zo strany povinného neboli v exekučných
veciach podané žiadne námietky, ani návrh na zastavenie exekúcie. Dodal, že pokiaľ by z vymožených

prostriedkovodZ..Ď.exekvovanépohľadávkyžalobkýňbolivyplatené,bolabytátoskutočnosťzapísaná
v registri v kolónke: Poznámka - ukončené vymožením. Takýto zápis v menovaných exekučných spisoch
sa nenachádza. V závere svojej výpovede oznámil súdu, že voči A.. Š. je vedené trestné stíhanie pre
trestný čin sprenevery, kde bol vypočutý ako svedok, pričom z predbežných výsledkov trestného konania
on má vedomosť, že zostatok na účte A.. Š., ako súdneho exekútora, mal byť oveľa väčší ako bola suma

8,75 eur, malo sa jednať o obrovskú sumu.

24. V doplňujúcom písomnom vyjadrení Z.. A. N. oznámil súdu, že v registroch EX, ktoré boli vedené na
Exekútorskom úrade A.. Š.N. od roku 1996, sa okrem už ním spomínaných štyroch spisov, kde vystupujú
ako oprávnené žalobkyne v 1. až 3. rade a Sociálna poisťovňa, sa v evidencii exekúcii proti povinnému

Z. Ď. žiadne iné exekúcie neviedli.

25. Na návrh žalobkýň súd vyžiadal od peňažného ústavu Prima Banka Slovensko, a. s. (bývalá banka
Dexia) výpis z účtu bývalého súdneho exekútora A.. A. Š. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý podľa
dôkazných exekučných spisov bol účtom súdneho exekútora, na ktorý prichádzali vymáhané platby od

povinných osôb v rámci exekučných konaní. Dožiadaná banka súdu oznámila, že predmetný účet je
naďalej vedený ako účet cudzích zdrojov, pričom od 2. 8. 2013 je vedený na meno Z.. A. N. s poznámkou:
pôvodný disponent A.. A. Š.C., ktorý mal zrušené oprávnenie disponovať s účtom dňa 3. 8. 2013. Banka
predložila súdu výpisy, ktoré obsahujú okrem iných aj platby od Z. Ď., z ktorých je možné identifikovať
účty, na ktoré boli prevádzané platby z účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Banka identifikovala účet pod č.

XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý boli odvádzané platby z účtu súdneho exekútora A.. A. Š., okrem iných
aj platby Z. Ď., pričom uviedla, že tento účet je vedený na meno: Z. Š., r.č.: XXXXXX/XXXX, ul. M. XXXX/
X, K. H. N..

26. Z prehľadov účtov menovanej banky súd zistil a vzal za preukázané, že na účet súdneho exekútora

A.. Š. boli za obdobie od 25. 11. 2008 do 22. 6. 2010 pripísané platby od Z. Ď. spolu vo výške 2.192,38
eur(66.047,64Sk).Všetkytietojednotlivéplatby zúčtuA..Š.boliprevádzanénaúčet,ktorýjeevidovaný
na meno Z. Š.. Z uvedeného bolo zrejmé, že A.. Š. vymožené finančné prostriedky od Z. Ď. z exekúcie
(okrem tých, ktoré boli poukázané pre oprávnenú Sociálnu poisťovňu v konaní EX 278/99 a čiastočne
pre oprávnenú žalobkyňu v 1. rade) nepoužil pre uspokojenie pohľadávky žalobkýň v 1. až 3. rade, ale

nezákonným spôsobom ich previedol na účet svojho syna.

27. Z obsahu spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 3T/128/2014 súd zistil, že rozsudkom zo dňa
2. 10. 2015 bol A.. A. Š. uznaný vinným zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že ako súdny exekútor požívajúci

postavenie verejného činiteľa v tam uvedených exekučných konaniach (EX 7/2004, EX 256/2003, EX
382/2003) potom, čo od vydražiteľov prevzal spolu 6.215.615,- Sk, poukázaním na účet Exekútorského
úradu,vedenývDexiaBankeSlovensko, neuspokojilpohľadávkypovinných,pričomvymoženéfinančné
prostriedky poukázal na účet svojich rodinných príslušníkov a so zvyšnými finančnými prostriedkami
naložil doposiaľ nezisteným spôsobom. Predmetný rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

28. Z vyššie vykonaného dôkazu súd zistil, že konanie A.. A. Š., ako súdneho exekútora, bolo nezákonné
nielen v prípadoch, pre ktoré bol v konaní sp. zn. 3T/128/2014 zatiaľ neprávoplatne odsúdený, ale ktakémutokonaniupristúpilajvprípadevymoženýchfinančnýchprostriedkovodpovinnéhoZ.Ď.,nakoľko
tieto prostriedky nezákonným spôsobom previedol na syna Z. Š..

29. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

30. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

31. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.

32. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody

žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

33. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť
nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

34. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. 1a)

35. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

36. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených

trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

37. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná

odmena advokáta. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.

38. Z doplňujúceho vykonaného dokazovania súd zistil, že nárok žalobkýň v 1. až 3. rade je v celom
rozsahu dôvodný, a preto ich žalobe vyhovel.

39. Vykonaným dokazovaním súd vzal za preukázané, že na účte súdneho exekútora A.. A. Š. v čase,
keď odovzdal agendu nastupujúcemu súdnemu exekútorovi Z.. N. po 3. 6. 2013, sa nenachádzali
žiadne finančné prostriedky, teda ani tie, ktoré vymohol od povinného Z. Ď., ktoré previedol na účet jehosyna. Exekútor tak zadržal vymožené finančné prostriedky od povinného bez právneho dôvodu, resp.
spotreboval ich nezákonným spôsobom a nevyplatil ich oprávneným. Z uvedeného vyplýva, že súdny
exekútor postupoval protizákonne. Takýmto konaním spôsobil žalobkyniam škodu, za ktorú zodpovedá

štát. S poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku si žalobkyne správne uplatňovali
túto škodu voči štátu, čo bolo v odôvodnení pôvodného rozsudku už raz konštatované, nakoľko úrad
exekútora, ktorý škodu spôsobil, zanikol, neexistuje právna úprava, podľa ktorej by sa poškodený mohol
domáhať v takomto prípade náhrady škody voči fyzickej osobe, takže v danom prípade nastupuje ako
právne pasívne zodpovedný subjekt Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti

SR (podporne rozhodnutie NS SR 2Cdo/48/2010).

40. Žalobkyne v 1. až 3. rade sa nedomohli svojich nárokov na základe návrhu na predbežné
prerokovanie náhrady škody, preto v zmysle § 16 vyššie citovaného zákona si uplatnili svoj nárok na
súde.

41. Dokazovaním bolo v konaní preukázané, že súdny exekútor A.. A. Š. vymohol od povinného Z. Ď.
finančné prostriedky vo výške 2.192,38 eur v čase, kedy boli vedené proti menovanému povinnému len
štyri exekučné konania, z toho tri vo veciach oprávnených - žalobkýň 1. až 3. rade. Ako vyplynulo aj
z výpovede Z.. A. N., žiadne iné exekúcie voči Z.. Ď. podľa databázy vedenej na území SR vedené
neboli. Z vymožených finančných prostriedkov neboli uspokojené pohľadávky oprávnených, aj napriek

tomu, že súdny exekútor nepoužil okrem pohľadávky Sociálnej poisťovne v konaní EX 278/99 v žiadnych
iných exekučných konaniach. Uvedeným konaním spôsobil žalobkyniam škodu, pričom z dokazovania
jednoznačne vyplýva príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním súdneho exekútora a zavinenou
škodou žalobkýň, preto súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení žalobe vo zvyšnej časti
nároku v celom rozsahu vyhovel.

42. Stanovisko žalovanej vyjadrené doplňujúco aj v písomnom záverečnom prejave, v ktorom žalovaná
okrem iného uvádza, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že žalobkyne sa majú domáhať svojho
nároku voči A.. A. Š. a z dôvodu, že žalobkyne nevynaložili takmer žiadnu aktivitu na vymoženie ich
finančných prostriedkov od súdneho exekútora a namiesto toho si zvolili uplatnenie nároku voči štátu,

je po vykonanom dokazovaní pre právne posúdenie veci súdom irelevantné, nakoľko z dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že menovaný súdny exekútor je trestne stíhaný zo zločinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa. Trestné konanie doposiaľ nebolo ukončené a už aj vzhľadom na takýto
stav by bolo nanajvýš nespravodlivé žiadať od žalobkýň, aby sa domáhali svojich nárokov voči A.. A. Š.,
ktorý bol zatiaľ neprávoplatným rozsudkom odsúdený na výkon trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov.

Vzhľadom na uvedené má súd zato, že žalobkyne by sa od žalovaného v najbližších rokoch uspokojenia
svojich pohľadávok nedočkali.

43.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

45. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

46. Súd priznal žalobkyniam v 1. až 3. rade úroky z omeškania z jednotlivých nárokovaných súm v
zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojená s § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.
z., kedy základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania (22. 11. 2013, deň nasledujúci po oznámení

žalovanou o výsledku predbežného prerokovania nárokov) bola vo výške 0,25 %, preto majú žalobkyne
nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne.
V prevyšujúcej časti, teda v časti požadovaných úrokov vo výške 17,6 % ročne z dlžných súm súd žalobu
zamietol.Súd má zato, že nesprávny je výklad § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovanej, ktorá nárok na
zaplatenie úroku z omeškania navrhuje priznať odo dňa 27. 11. 2013, teda odo dňa, kedy oznámenie
o výsledku predbežného prerokovania nároku žalobkýň bolo doručené. V zákone sa jasne konštatuje,

že žalobkyne majú nárok na úroky z omeškania z uplatnenej výšky škody dňom nasledujúcim po dni
oznámenia, nie po dni doručenia tohto oznámenia.

47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

50. Žalobkyne v 1. až 3. rade mali v konaní plný úspech, preto súd im priznal plnú náhradu trov konania,
o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

51. Žalovaná, ktorá bola v konaní neúspešná, je povinná uhradiť štátom preddavkovo zaplatené
svedočné (Slovenská republika podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch Slovenská republika je
oslobodená len od súdnych poplatkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.