Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/202/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316220805
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316220805.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka,
a.s., IČO: 36854140, so sídlom Michalská 18, Bratislava, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš
& Partners, s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanej: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. XX/X, U., o zaplatenie 264,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 18. januára 2018, č.k. 26Csp/248/2016-63, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkom,napadnutýmodvolaním,súdprvejinštancievýrokomI.uložilžalovanejpovinnosťzaplatiť
žalobcovi sumu 264,93 eur s úrokom vo výške 56,36 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9,90% ročne
zo sumy 205,65 eur od 01.10.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo
sumy 267,90 eur od 01.10.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní a výrokom II. priznal žalobcovi právo na
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1,

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, vecne súd dôvodil, že žalobca sa na súde domáhal zaplatenia sumy 264,93
eur s príslušenstvom z dôvodu platobných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 005121675R. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť dôvodiac, že v roku 2014 telefonicky kontaktovala
pracovníčku žalobcu, ktorá jej oznámila, že na jej študentskom účte vznikol mínusový stav vo výške
460 eur, ktorý dlh následne v dvoch splátkach uhradila. Všetky splátky týkajúce sa predmetného
spotrebiteľského úveru splatila, avšak nemá k dispozícii relevantné potvrdenia, nakoľko splátky platila

zo svojho účtu v O., ktorý účet zrušila cca pred rokom. Následne sa chcela uistiť, či žalobca voči nej
neeviduje žiaden dlh, tak sa vo februári 2017 dostavila do pobočky žalobcu v Trnave, za účelom zrušenia
účtu, kde ju pracovník žalobcu uistil, že nemá voči žalobcovi žiaden dlh, žalovaná ale nemá o tom žiadne
písomné potvrdenie. Za účelom preukázania existencie ústneho ubezpečenia pracovníkom žalobcu v
OC MAX Trnava navrhla vypočuť ako svedka jej známeho, ktorý s ňou na pobočke v Trnave bol. Žalobca
v spore uviedol, že nevylučuje, že žalovaná mohla mať u neho vedený bežný účet, a na ňom jej mohol
vzniknúť debet, uvedené sa však netýka predmetu sporu, tvrdenie o zaplatení celého dlhu žalobca

vylučuje, nakoľko v takomto prípade by žalobca (ako to vyplýva z výpisu) neevidoval voči žalovanej
žiadnu pohľadávku.3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 06.08.2012 uzatvoril žalobca
ako veriteľ a žalovaná ako dlžník Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 005121675R (zmluva),
ktorej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť úver do výšky úverového limitu 1150 eur a žalovaná

mala úver čerpať k 06.08.2012, ktorého dňa bol úver aj čerpaný. Žalovaná sa zaviazala splatiť
úver v 24 mesačných splátkach po 53,16 eur, splatných k 15. dňu mesiaca od 15.09.2012. Úhrady
vykonané žalovanou ako aj spôsob ich započítania žalobca prezentoval v Prehľade platobnej disciplíny,
z ktorého bez pochýb vyplynulo, že žalovaná sa prvý raz dostala do omeškania s plnením svojich
záväzkov od 01.01.2013 do 31.01.2013, ktoré záväzky doposiaľ nevyrovnala. V dôsledku nedodržania

platobnej disciplíny žalovanou žalobca v zmysle dojednaní VOP určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu
15.02.2014. Ku dňu 30.09.2016 žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške 321,29 eur pozostávajúci
z istiny 205,65 eur, zmluvného úroku 5,89 eur vyčísleného k 15.02.2014, zmluvného úroku 56,36 eur,
vyčísleného od 16.02.2014 do 30.09.2016 a úroku z omeškania 53,39 eur, vyčísleného k 30.09.2016.
Procesná obrana žalovanej neobstojí, nakoľko jej tvrdenia o tom, že najneskôr v 02/2017 jej žalobca
prostredníctvom povereného zamestnanca oznámil, že z uvedeného spotrebiteľského vzťahu voči nej

neeviduje žiaden dlh, nie sú podložené relevantnými dôkazmi, žiadnym potvrdením vydaným žalobcom
(poverenou osobou) o pravdivosti uvedeného tvrdenia, rovnako nedisponuje žiadnym relevantným
potvrdením o ňou vykonaných platbách v súvislosti s platením predmetného úveru, na základe čoho
jej obrana zostala na úrovni nepodloženého tvrdenia. Dôkaz výsluchom osoby, ktorá bola na pobočke
žalobcu v 02/2017 prítomná pri uistení žalovanej o neexistencii dlhu, navrhnutý žalovanou, súd s

prihliadnutím najmä na hospodárnosť konania nevykonal, nakoľko výsluchom uvedenej osoby by
žalovaná nedosiahla očakávaný procesný výsledok, a to vzhľadom na skutočnosť, že z výsluchu svedka
by (rovnako ako z jej výpovede) nemohol mať súd za preukázané, že došlo k zániku dlhu z uvedeného
úveru, kedy a akým spôsobom (§ 559 a nasl. OZ). Žalobca v plnom rozsahu uniesol dôkazné bremeno
k skutkovým tvrdeniam tak ohľadne existencie zmluvného vzťahu ako aj existencie dlhu na strane

žalovanej v konkrétnej výške, nakoľko súd o pravdivosti obsahu výpisu z účtu ( č.l. 23, 2643-45) nemal
dôvodné pochybnosti práve vzhľadom na absenciu relevantných dôkazných prostriedkov vyvracajúcich
tvrdenia žalobcu, pričom absenciu takýchto dôkazov nenahradí výpoveď svedka. Preto žalobe vyhovel
v plnom rozsahu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z
plného úspechu žalobcu v spore.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, dôvodiac § 365 ods. 1 písm.
b), písm. e) a písm. h) Civilného sporového poriadku. Uviedla, že súd v konaní pripustil ako dôkaz
žalovanej iba jej výpoveď, pričom nevykonal dôkazy, ktoré navrhovala, predovšetkým výpoveď svedka
- jej vtedajšieho nadriadeného, ktorý bol prítomný v pobočke žalobcu vo februári 2017, kde žalovanej

potvrdili, že nemá voči žalobcovi žiadne neuhradené pohľadávky, pričom ak by v tom čase mala dlžnú
pohľadávkuvočižalobcovi,bolabyjuihneďnamiesteuhradila.Žalovanámázato,že zaplatilapríslušnú
výškudlhu,ktorýbolzaloženýnazákladezmluvyoČSOBspotrebiteľskomúvereč.005121675R,pričom
na strane žalobcu sa stala chyba, keďže pri osobnej návšteve v jeho pobočke bolo žalovanej oznámené,
že všetky svoje pohľadávky má uhradené, o čom v pobočke žalobcu určite existuje v dokumentácii

záznam. Hoci tieto okolnosti uviedla pred súdom prvej inštancie, súd ich ďalej nepreveroval a nevykonal
ňou navrhované dôkazy, čím pri rozhodovaní porušil práva žalovanej na spravodlivý proces. Preto
navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť. Uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne o úhrade predmetného dlhu a
zotrvával na predchádzajúcich vyjadreniach, a síce že nevylučuje, že žalovaná mala uzatvorený bežný
účet, ako i skutočnosť, že na bežnom účte vznikol nepovolený debetný zostatok, uvedené však nie je
predmetom prebiehajúceho sporu. Žalovaná nerozlišuje jednotlivé produkty poskytované žalobcom a

odkazujenaskutočnosti,ktoréniesúpredmetomtohtosporu.Dlhvznikolžalovanejzuzatvorenejzmluvy
o spotrebnom úvere a tento nebol v celom rozsahu splatený, čo jednoznačne vyplýva z predložených
listinných dôkazov. Žalobca označil skutkové tvrdenia a podoprel ich svojimi dôkazmi a to výpisom z
úverového účtu žalovanej i prehľadom jej platobnej disciplíny, pričom z oboch týchto listín vyplýva, že
žalovaná mala pretrvávajúce problémy s platobnou disciplínou, päť mesiacov dlh nesplácala (august až

december 2013), následne časť dlhov doplatila a potom opäť prestala platiť. Konštatovanie žalovanej,
že predmetný spotrebný úver celý splatila, sa preto preukázateľne nezakladá na reálnom skutkovom
základe. Nevidel ani žiadny zásah do práv odvolateľky na spravodlivý proces, pretože súd konal v súlade
so zásadou hospodárnosti konania.6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať

odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti
(§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 26Csp/248/2016-63 bolo zaplatenie

sumy 264,93 eur s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 005121675R. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu, založiac svoje rozhodnutie na
závere,žežalobcapreukázaluzavretiezmluvysožalovanouakoajvýškuneuhradenýchzáväzkov,ktoré
žalovanej z predmetnej zmluvy vznikli.

8. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva
nasledovné:

9. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci mal aj odvolací súd za dostatočne preukázané žalobcom
predloženými dôkazmi, že medzi stranami sporu došlo dňa 06.08.2012 k uzavretiu Zmluvy o ČSOB
spotrebiteľskom úvere č. 005121675R, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver do výšky
úverového limitu 1.150,- eur, ktorý aj žalovaná čerpala, a v rozpore so zmluvnými dojednaniami ho
riadne a včas nesplácala, pričom termíny aj výška vykonávaných splátok vyplývajú z predloženého

výpisu z účtu. Neuhradené záväzky vyplývajúce žalovanej z predmetného úverového vzťahu žalobca v
konaní preukázal a pokiaľ žalovaná tvrdila, že ich uhradila, bolo na nej, aby v tomto smere produkovala
dôkazy, ktorými by tvrdenia žalobcu o existenncii dlhu bezpečne vyvrátila, čo sa však nestalo. Obrana
žalovanej nebola podložená žiadnymi relevantnými dôkazmi, keď, tak ako správne konštatoval už
prvoinštančný súd, táto nedisponuje žiadnym relevantným potvrdením o ňou vykonaných platbách v

súvislosti s platením predmetného úveru a nedisponuje ani potvrdením vydaným žalobcom (poverenou
osobou) o vyrovnaní všetkých záväzkov vyplývajúcich z predmetného úveru. Tvrdenie o uhradení dlhu
mohla pritom preukázať iba žalovaná. Z pravidla, že v spore každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové
tvrdenia, existuje totiž výnimka vycha´dzaju´ca zo skutocˇnosti, zˇe od nikoho nemozˇno spravodlivo
pozˇadovatˇ, aby preukazoval rea´lnu neexistenciu urcˇitej skutocˇnosti (negati´vnu skutocˇnostˇ - niecˇo

cˇo sa nestalo, cˇo neexistuje). Preukazovanie takejto skutocˇnosti je spravidla objekti´vne nemozˇne´ a
v ty´chto pri´padoch dochádza k presunu do^kazne´ho bremena na protistranu (tzv. negati´vna do^kazna
´ teo´ria). Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že žalovaná dlh neuhradila, nemožno od neho spravodlivo žiadať,
aby preukázal reálnu neexistenciu tejto právnej skutočnosti, v dôsledku čoho bolo prenesené dôkazné
bremenonažalovanú,ktorátvrdila,žedlhuhradila.Žalovanávšakdôkaznébremenovkonaníneuniesla,

pretože žiadnym relevantným spôsobom tvrdenú úhradu dlhu nepreukázala.

10. Žalovaná založila svoje odvolanie na tvrdení, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), čím jej svojím nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

právanaspravodlivýproces(§365ods.1písm.b/CSP)arozhodnutiesúdutakvychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá že došlo k porušeniu procesných práv
strany sporu pochybením súdu, pričom o naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde až vtedy, pokiaľ

intenzita takéhoto konania súdu (znemožňujúceho realizáciu práv strany sporu) odôvodní záver o tom,
že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Žiadne takéto porušenie však v uvedenom prípade nebolo
zistené.12. Porušenie svojich práv odvolateľka videla v tom, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, konkrétne
svedeckou výpoveďou jej známeho, ktorý s ňou bol prítomný v pobočke žalobcu vo februári 2017,
kde žalovanej mali ústne potvrdiť, že neeviduje voči nej žiadne neuhradené pohľadávky. Aj v tejto

otázke odvolací súd zdieľa totožný názor, aký vyslovil vo svojom odôvodnení už prvoinštančný súd
a síce, že navrhované dokazovanie výsluchom označeného svedka vzhľadom k skutočnostiam, ktoré
mala jeho svedecká výpoveď potvrdiť, by bolo nadbytočné a nehospodárne a v rozpore so zásadami
civilného sporového konania, pretože ani v prípade, ak by svedok potvrdil, že počas návštevy pobočky
žalobcu jeho pracovníčka žalovanej uviedla, že nemá žiadne neuhradené pohľadávky, nemohla takáto

výpoveď nič zmeniť na vyššie uvedených záveroch súdu o dôvodnosti podanej žaloby. Takýto dôkaz
- bez ohľadu na obsah výpovede svedka, z pohľadu dôkaznej sily nemohol obstáť v porovnaní s
listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, navyše všetko naznačuje skutočnosti, že tvrdenia žalobkyne
o splatení dlhu sa týkajú iného zmluvného produktu poskytnutého jej v minulosti žalobcom. Vychádzajúc
z uvedeného, nevykonanie tohto navrhnutého dôkazu nemôže mať preto za následok žiadne porušenie
práva žalovanej na spravodlivý proces, pretože uvedený dôkaz nebol spôsobilý zvrátiť rozhodnutie súdu

v danej veci a súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku.
13. Žalovaná napokon namietala, že rozhodnutie súdu je po právnej stránke nesprávne (ust. § 365 ods. 1
písm.h/CSP).Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho

na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). V danom prípade však súd
prvej inštancie aplikoval na zistený skutkový stav správnu právnu normu a túto aj správne vyložil, v
dôsledku čoho bolo jeho právne posúdenie správne.

14. Po preskúmaní obsahu predloženého spisu a napadnutého rozhodnutia preto odvolací súd, ktorý
bol uplatnenými odvolacími dôvodmi viazaný, dospel k záveru, že žiaden z nich nebol v danom prípade
naplnený.

15. S poukazom na vyššie uvedené, a keďže odvolací súd nezistil ani žiadne nedostatky v postupe

súdu prvej inštancie, na ktoré by mal prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v závislom výroku o nároku
na náhradu trov konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

16. Vzhľadom k výsledku takto skončeného odvolacieho konania bol plne úspešný žalobca, ktorému

preto v zmysle ust. § 255 CSP v spojení s § 396 CSP odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania.

17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).