Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218201885
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8218201885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobkyne: R. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX/XXX, XXX XX X., zast. advokátom Mgr. Matúš Macko, Karpatská 804/10, Svidník, proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
o primerané zadosťučinenie v sume 1 086 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov zo dňa 26.februára 2019, č.k. 1Csp/79/2018-74 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 543,- € v lehote do 3

dní od právoplatnosti rozsudku.

II. M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť 543,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

I. Stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.“

2. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd prvej inštancie z ust. § 1 ods. 1, § 3 ods. 3,
§ 3 ods. 5 posledná veta zákona. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp. zn.
6C/73/2014 si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila žalobou nárok o zdržanie sa použitia Dohody o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Rozsudkom súdu zo dňa 11.12.2017 súd žalobe žalobkyne vyhovel
a rozhodol takto : ,, Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo

mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, k Zmluve o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok
zo mzdy žalobkyne." Zároveň bola priznaná náhrada trov konania žalobkyni. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 13.2.2018, opravné uznesenie ( týkajúce sa opravy údajov o žalobkyni ) nadobudloprávoplatnosť dňa 22.3.2018. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady
93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza z myšlienky,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,

pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu
na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky
Súdneho dvora EÚ z 27. 6. 2000, Oceano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25,
tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská). Súdny dvor dokonca

považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne
na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života (pozri
uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50). Ustanovenie § 53
Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom,
od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne

a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v
podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností
a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l druhá veta predstavuje
cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy. Neprijateľnosť
zmluvnej podmienky v časti o inom ako hlavnom predmete zmluvy sa rovná absolútnej neplatnosti

zmluvy v uvedenom rozsahu. Ustanovenie § 53a citovaného zákona sa týka iba podmienok, ktoré
zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. l, 4). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo
poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods.
5). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade
s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov

bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich právnický jazyk
a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať
zo zásady „ právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných
podmienok,ktorývyvoláprávoplatnésúdnerozhodnutieadodávateľjepovinnýzdržaťsaichpoužívania.

Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv ( v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem
typová, štandardná, adhézna zmluva). Ide o zmluvy, uzatvárané na základe predbežne formulovaného
zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo
viacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsahzmluvynemení.Ajkeďpodľaslovenskejprávnej
úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ.

Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za
neprimeranéprotiplnenie(úroky,poplatky).Vkonečnomdôsledkuideoskutkovúpodstatutrestnéhočinu
úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona
súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je
taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej

úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu
úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv.
civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Ak by sa
preukázalnajmenejnepriamyúmyselveriteľa,išlobyprezmenuoneplatnosťúverovejzmluvyprerozpor
so zákonom, Trestným zákonom § 235 TZ. Teda žalobkyňa sa s úspechom domohla ochrany svojich

práv vyplývajúcich z vyššie citovaných právnych predpisov v pôvodnom súdnom konaní, dokonca aj
formou neodkladného opatrenia. Z uvedeného vyplýva, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie
žalobkyni vznikol. Zároveň súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa doposiaľ nezaplatila
žalovanému ani istinu poskytnutého úveru a uhradila len sumu 321,51 €. Žalobkyňou požadovaná suma
primeraného finančného zadosťučinenia je neprimerane vysoká a vzhľadom na zistené skutočnosti

dospel súd k záveru, že primeranou sumou je suma 543,- €, teda vo výške 1 z uplatneného nároku.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že stranám nepriznal
ich náhradu s ohľadom na ich rovnaký pomer úspechu a neúspechu vo veci.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa aj žalovaný. Žalobkyňa podala odvolanie proti III.
výroku rozsudku a žalovaný podal odvolanie voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie I. a III.6. Žalobkyňa, ktorá podala voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žiadala, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.Svojeodvolanieodôvodnilatým,žedošloknesprávnymskutkovýmzisteniaanesprávnemu

právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie. Poukázala na ust. § 264 ods. 1 CSP ohľadne
skutočnosti, že ak sa tak posudzuje nielen hodnota, ktorá má byť základom pre výpočet súdneho
poplatku ale aj hodnota nároku ako takého na účely Civilného sporového poriadku. Teda aj na určenie
hodnoty, z ktorej možno vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania a to prípadne aj spojením
s čl. 4 ods. 1 CSP. Podľa názoru žalobkyne priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej

sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu úspech vo veci a to ust. § 255 CSP,
keďže ten ako je uvedené vyššie sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku.
Žalobkyňu je nevyhnutne považovať za plne procesne úspešnú, ak mala plný úspech čo do základu
uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela
výlučne od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Žalobkyni by teda mala byť priznaná náhrada
trov konania z prisúdenej sumy a však v plnej výške. Zároveň poukázala na rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp.zn. 2Co/13/2017 z 27.09.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/63/2017 z
23.01.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo sp.zn. 20Co/280/2016 z 30.11.2017 a 24Co/49/2017
z 22.02.2018. Rovnako na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/191/2017 z 13.12.2017, ako
aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS/56/2017 z 08.02.2017.

7. Žalovaný svoje odvolanie voči výroku I. a III. rozsudku odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b),
d) a h). Zároveň vo svojom odvolaní žalovaný uviedol, že vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že zmysle
označeného zákonného ustanovenia môže nárok na finančné zadosťučinenie vzniknúť len v prípade, ak
dôjde k rozhodnutiu o porušení ustanovenia určeného na ochranu spotrebiteľa právoplatným súdnym
rozhodnutím. Zákon teda vyžaduje porušenie špecifického práva a teda nepriznáva nárok na finančné

zadosťučinenie vtedy, ak je žalobca úspešný v konaní na základe iného ustanovenia napr. všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré nie sú špecificky určené na ochranu spotrebiteľa. Ak by chcel
zákonodarca priznať spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie za každé porušenie
spotrebiteľského práva zakotvil by to priamo a neviazal by ho nato či sa spotrebiteľ úspešne resp.
účelne domáhal jeho ochrany na súde. Účelom uvedeného ustanovenia totiž bolo priznať spotrebiteľovi,

ktorému dodávateľ porušil alebo neuznal nejaké jeho spotrebiteľské práva najmä v reklamačnom konaní
primerané zadosťučinenie zato, že tieto svoje práva musel spotrebiteľ následne účelne uplatňovať alebo
brániť v súdnom konaní a nie je primerané zadosťučinenie priamo za ich akékoľvek porušenie, bez
ohľadu na ich uplatnenie v súdnom konaní. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a
to nielen pokiaľ ide o základ priznaného nároku, ale aj pokiaľ ide o jeho výšku. Napádaný rozsudok

neobsahuje označuje žiadnej skutočnosti vyplývajúcej z vykonaného dokazovania alebo z jeho úvahy,
ktoré by bola odôvodnená suma 543 eur. Nedostatok odôvodnenia sumy primeraného finančného
zadosť učinenia zásadným spôsobom odporuje zákonu. Nie je z neho zrejmé v čom je napr. daná jeho
primeranosť. Z pojmu primeranosť možno vyvodiť, že súdu je daná možnosť a povinnosť postupovať
vec individuálne. Hodnotiť a posudzovať okolnosti konkrétneho zásadu prípadne stanoviť ďalšie kritéria

pre posúdenie každého prípadu. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé ani označenie, ktoré právo
spotrebiteľa bolo porušené, ako súd posudzoval primeranosť priznanej ujmy, na základe akých úvah.
Tieto skutočnosti sa v rozsudku súdu prvej inštancie neuvádzajú. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu 100% trov
právneho zastúpenia v konaní.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a to samostatným písomným podaním, v ktorom uviedol, že
zastáva názor, že súd prvej inštancie správne rozhodol vo výroku o trovách konania keď žalobcovi tieto
nepriznal. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 1 086 eur. Súd v konaní tento nárok znížil podľa vlastnej úvahy, keď požadovaný nárok

považoval za neprimeraný k povahe veci, ale aj na základe tvrdení žalovaného. Vzhľadom k tomu
žalovaný tvrdí, že ak sa žalobkyňa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v presne
špecifikovanej výške v podanej žalobe a následne jej nie je priznaný nárok v celom rozsahu je správne,
ak súd rozhodne o trovách konania v pomere úspechu a neúspechu v konaní.

9. K odvolaniu žalovaného voči výroku I. a III. sa žalobca písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote a to oboma sporovými stranami (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenými osobami ( § 359CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je

dôvodné a odvolanie žalobkyne proti výroku o trovách konania teda výroku III. dôvodné je.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
z namietaným nesprávnym právnym posúdením. To či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil a to s

prihliadnutím nato, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS/78/05).

12. Odvolací súd sa najprv vysporiadal s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne a

úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu. Vyplýva to aj z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje aby na každý argument
strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď.
Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim.

13. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v časti prvého výroku za vecne správny
a preskúmateľný. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel a odôvodnenie jeho
rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné
konštatovať, žeby rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a
porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie

práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje
rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

14. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje

právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosť učinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda

nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

15. Inštitút primeraného finančného zadosť učinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax

spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody, ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom
nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil
vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného, alebo ktorúkoľvek

tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a
súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akceptuje najmä druhú funkčnú
zložku sankčnej náhrady škody teda funkciu preventívnu, v porovnaní najmä používania adjektíva
„odradzujúci“.

16. Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
a preventívne účinky pred diskrimináciou. Zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia
byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primeraná a odradzujúce.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala splnenie

základných formálnych zákonných predpokladov v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
Žalobkyňa má bezpochyby postavenie spotrebiteľa a bolo súdom rozhodnuté o porušení jej práv, ktoré
jej priznávajú vyššie citovaní právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Na základe tohto súd
už skôr rozhodol o vyhovení žaloby žalobkyne v celom rozsahu, pričom bola vyslovená povinnosťzdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných prímov dlžníka, v rámci zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon
zrážok zo mzdy žalobkyne, v dôsledku jej rozporu zákonnými ustanoveniami tak, ako boli uvedené

v bode 5. odôvodnenia predmetného rozsudku. Teda žalobkyňa sa s úspechom domohla ochrany
svojich práv vyplývajúcich z týchto právnych predpisov v pôvodnom súdnom konaní a to dokonca aj
formou neodkladného opatrenia. Taktiež z uvedeného vyplynul nárok žalobkyne na primerané finančné
zadosťučinenie.

18. Právoplatným ukončením konania vo veci vedenej Okresným súdom Bardejov sp.zn. 6C/73/2014
bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva resp. povinnosti umožňujúci žalobkyni
požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.

19. Odvolací súd vzhľadom na spotrebiteľom úspešné uplatnenie porušenia práva voči dodávateľovi
uvádza, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni

primerané finančné zadosťučinenie.

20. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia táto závisí od úvahy súdu. Pri určovaní sa zohľadňujú
rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadového konania, satisfakčná a sankčná funkcia.

21. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
nielen funkciu satisfakčnú ale aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od získavania
plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať ako odmenu
zato, že spotrebiteľ sa začal spor s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ

sa konania ktorého sa dopustil voči nemu sa voči ďalším spotrebiteľom nedopustí. Aj keď zákon ako
už to bolo skôr konštatované, nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma v prejednávanej veci by došlo zrejme aj k majetkovej ujme,
ak by súd svojím neodkladným opatrením v predchádzajúcom konaní nevyslovil povinnosť zdržať sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy.

22. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria . Za primerané vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je potrebné považovať
finančné zadosťučinenie tak, ako ho priznal súd prvej inštancie a to vo výške 543 eur, teda vo výške
polovice žalobkyňou uplatneného nároku. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy

žalobkyne, ktorá vznikla konaním žalovaného a je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v
dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní
zrážky zo mzdy konal závadne. Žalobkyňa sa v tomto prípade úspešne domohla svojho práva a teda
boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

23. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP ako
vecne správny potvrdil.

24. Ohľadne odvolacej námietky žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne priznal náhradu trov
konania, keď tento stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu polovičného úspechu

žalobcu vo veci a polovičného neúspechu žalovaného vo veci, odvolací súd uznal námietky uvedené
samotnou žalobkyňou a to k skutočnosti, že v danom prípade priznaná výška primeraného finančného
zadosťučinenia závisela od úvahy súdu a z tohto dôvodu by mal k vecne správnemu výroku o
priznaní finančného zadosťučinenia zodpovedať aj vecne správny výrok o nároku o náhradu trov
konania. Žalobkyni bol nesprávne ne priznaný nárok na náhradu trov konania a správne mal byť

žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Napriek tomu, že žaloba bola
v prevyšujúcej časti zamietnutá. V danom prípade žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti základu
nároku v rozsahu 100%. Pričom výška priznaného nároku závisela výlučne od úvahy súdu a preto je
správne také rozhodnutie vo výroku o trovách konania, ako uviedol odvolací súd vo svojom druhom
výroku predmetného rozhodnutia, keď napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že

žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rámci prvoinštančného konania priznal v
rozsahu 100%. Základom pre výpočet náhrady trov konania bude bude priznaná suma.25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 251 ods. 1 CSP. Keď v zásade samotný žalovaný v odvolacom konaní úspešný
nebol a žalobkyňa v odvolacom konaní v rámci odvolania podaného voči výroku o trovách konania

súdu prvej inštancie úspešná bola z dôvodu, že tento výrok súdu prvej inštancie bol odvolacím súdom
zmenený. Z tohto dôvodu má žalobkyňa voči žalovanému nárok na náhradu trov konania a to konania
odvolacieho v rozsahu 100%.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).