Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/557/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207850
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616207850.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátkou JUDr.
Barborou Korenecovou, Advokátska kancelária 900 45 Malinovo, Slnečná 765/3, IČO: 42 172 902, proti
žalovanému X. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX I., I. G. XXXX/XX, štátnemu občanovi SR, o

zaplatenie 1.100,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 4C/168/2016-44 zo dňa 09. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie sumy 1.100,- EUR s príslušenstvom
zamietol a rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania má preukázané, že žalobca
uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. 614600849 dňa 19. 05. 2010, na základe ktorej žalobca ako
veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 600,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť
spolu s príslušným poplatkom vo výške 500,- EUR, t. j. spolu 1.100,- EUR za podmienok dohodnutých v
zmluve v 10 mesačných splátkach po 110,- EUR počnúc dňom 10. 06. 2010. Keďže žalovaný poskytnutý

úver riadne a včas v zmysle splátkového kalendára nesplatil, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru, na
základe ktorého sa úver stal splatným dňa 25. 10. 2010. Žalovaný mal úver splatiť v 10 mesačných
splátkach, počnúc dňom 10. 06. 2010 do 10. 03. 2011, a teda konečná splatnosť úveru bola dňa 10.
03. 2011. Predmetnú zmluvu súd podriadil pod režim spotrebiteľského práva, t. j. pod ustanovenie §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je povinný v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na prípadné premlčanie v konaní uplatnenom nároku ex offo,

teda aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného spotrebiteľa v zmysle § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka, napriek tomu, že žalovaný spáchal trestný čin. Nebolo totiž v konaní sporným,
žeOkresnýsúdLučenecrozsudkomč.k.2T/140/2011-189zodňa28.07.2011uznalžalovanéhovinným
zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1
Trestného poriadku odkázal žalobcu (poškodeného) so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody
na občianske súdne konanie. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28. 07.

2011. Keďže súd v konaní nemal zosplatnenie úveru preukázané (žalovaný oznámenie o zosplatnení
úveru súdu nepredložil) a žalobca si svoje právo poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní
uplatnil, začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby súd viazal k doručeniu rozsudku okresného súdu
č. k. 2T/140/2011-189 zo dňa 28. 07. 2011 poškodenému (žalobcovi), t. j. k dátumu 24. 08. 2011, kedy
sa žalobca s istotou o spôsobenej škode dozvedel, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá. Vychádzajúc z
toho, že premlčacia doba začala plynúť od 24. 08. 2011, mal súd preukázané, že dvojročná subjektívna

premlčacia doba, počas ktorej mal byť nárok žalobcu uplatnený na súde, uplynula dňa 24. 08. 2013.Žalobca podal žalobu na súd dňa 15. 06. 2016, t. j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
(§ 106 ods. 1 OZ).

3. Súd sa prednostne zaoberal otázkou premlčania nároku, hoci žalovaný námietku premlčania v konaní
nevzniesol, aplikujúc ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a ustanovenie §
106 ods. 1, 2 OZ.

4. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keď

žalovanému náhradu trov konania nepriznal z toho dôvodu, že mu v konaní žiadne nevznikli.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote žalobca z dôvodu
uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Tvrdil, že žalovanému bol na základe zmluvy zo dňa
19. 05. 2010 poskytnutý úver na účel podnikania a skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne
poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma. K otázke premlčania uviedol, že nárok nepovažuje

za premlčaný z dôvodu, že Okresný súd Lučenec žalobcu rozsudkom zo dňa 28. 07. 2017 odkázal s
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, a to rozsudkom vydaným v konaní vedenom
pod sp. zn. 2T/140/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 28. 07. 2011. Poukázal pritom
na ust. § 106 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého „najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a
ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;

to neplatí, ak ide o škodu na zdraví“. Z právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu jasne vyplýva,
že k udalosti došlo dňa 15. 10. 2007, a teda nárok bol uplatnený v premlčacej lehote.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP),
rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd pochybil, keď v danom prípade

aplikoval ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného od 01. 05. 2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj

keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Teda na ustanovenie, ktoré
upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť
ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky strany sporu.

11. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v konaní sa žalobca domáha podanou žalobou od

žalovaného zaplatiť sumu 1.100,- EUR s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej prečinom
úverového podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona spáchaným žalovaným. Rozsudkom č. k.
2T/140/2011-189 zo dňa 28. 07. 2011, ktorý tohto dňa nadobudol právoplatnosť aj vykonateľnosť,
okresný súd uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.
1 Trestného zákona a poškodeného odkázal so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na

občianske súdne konanie. Z uvedeného prečinu bol žalovaný uznaný vinným v súvislosti s úverovou
zmluvou, ktorú uzavrel so žalobcom dňa 19. 05. 2010. Skutočnosti rozhodné pre ustálenie charakteru
záväzkovo-právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne významné,
pretože v danom prípade súd konal o nároku žalobcu na náhradu škody a nie o nároku zo samotnejzmluvy o úvere ako takej, kedy by bolo právne významné skúmanie, či zmluvu o úvere uzavrel dlžník
v postavení spotrebiteľa, na ktorého sa vzťahuje zo zákona režim spotrebiteľského práva a osobitná
právna ochrana, vrátane § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., alebo zmluvu uzavrel v postavení podnikateľského

subjektu.

12. Keďže v súdenej veci absentuje vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa § 100 ods. 1 vety
druhej Občianskeho zákonníka, okresný súd nebol oprávnený premlčaním nároku sa vôbec zaoberať. V
zmysle § 100 ods. 1 vety druhej OZ totiž platí, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Pokiaľ súd rozhodol o premlčaní nároku bez toho, že by bola námietka premlčania vznesená, ide o
nesprávny procesný postup. Súd v konaní aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje,
a teda vec nesprávne právne posúdil. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to aj vo výroku o trovách konania
ako vo výroku závislom od rozhodnutia vo veci samej. V ďalšom konaní súd rozhodne aj o trovách tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).