Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ingrid Radošická Vallová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417216858
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417216858.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: X. W. S. Z..,
so sídlom X., P. Z. XX-XX, Maďarsko, zast. Advokátska kancelária Zárecký Zeman, so sídlom Bratislava,
Medená 18, IČO: 36 075 418, proti žalovanému: osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV:
TV XXX DD k 29. 09. 2017, o zaplatenie sumy 87,50 eura, o schválenie zmieru, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 1. februára 2018 č. k. 4C/158/2017-33 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcu zo dňa 24. 11. 2017 odmietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil ustanoveniami § 127 ods. 1, § 129 ods. 1 až 4, § 133 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a uviedol, že žalobca dňa 24. 11. 2017 doručil žalobu,
ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal osobu, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV: N k 29.
09. 2017 na zaplatenie sumy 87,50 eura a zároveň požiadal, aby súd požiadal o poskytnutie údajov
z evidencie vozidiel za účelom identifikácie žalovaného, poukazujúc na nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. III. ÚS 1424/07. Uznesením zo dňa 19. 12. 2017 č. k. 4C/158/2017-29 vyzval žalobcu,
aby doplnil žalobu o presné označenie žalovaného, a to jeho menom, priezviskom, adresou trvalého

pobytu,dátumomnarodeniaaleboinýmidentifikačnýmúdajompodľa§133ods.1CSP.Právnyzástupca
žalobcu e-mailovým podaním zo dňa 11. 01. 2018 bez zaručeného elektronického podpisu a bez jeho
doplnenia v písomnej forme v lehote 10 dní uviedol, že súd je povinný identifikovať žalovaného a
poskytnúť žalobcovi v tomto smere súčinnosť, pretože z ustanovenia § 133 ods. 1 CSP nevyplýva
povinnosť označiť fyzickú osobu ako stranu sporu menom a priezviskom, ale vyplýva, že fyzickú osobu
možno označiť akýmkoľvek identifikačným údajom, ktorým môže byť aj držiteľ motorového vozidla s

určitým EČV. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom konaní nie je možné pokračovať z dôvodu,
že žalobca v konaní nešpecifikoval druhú procesnú stranu, a to žalovaného. Poukázal, že argumenty
žalobcu o tom, že súd je povinný zisťovať a identifikovať žalovaného a poskytnúť žalobcovi v tomto
smere súčinnosť, sú podložené len rozhodnutím súdu z Českej republiky, ale nemajú oporu v Civilnom
sporovomporiadku.Námietkyžalobcu,žesúdmáprístupkevidenciivozidieloznačilzaničímpodložené.
V tejto súvislosti uviedol, že v súdnom manažmente existuje funkcia lustrácie motorových vozidiel, ale

len na základe VIN čísla motorového vozidla, pričom táto služba nie je funkčná. Naviac, motorové
vozidlo, ktoré žiada žalobca lustrovať, má evidenčné číslo N ktoré evidentne bolo registrované v okrese
N.. Uzavrel, že žalobca svoje podanie nedoplnil podaním s autorizovaným podpisom, ani v dodatočnej
10-dňovej lehote, preto na jeho podanie zo dňa 11. 01. 2018 neprihliadol, a teda naďalej v konaní
absentuje označenie žalovaného v zmysle ustanovenia § 133 ods. 1 CSP. Z vyššie uvedených dôvodov
preto podanie žalobcu odmietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 CSP tak, že žiadnej zo strán

nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavané, a teda musel rozhodovať v
zmysle tohto zákonného ustanovenia a § 256 a contrario.2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že výzva na odstránenie vád podania

bola nesprávna, keď súd v nej iba uviedol, ako označiť žalovaného, ktorý je fyzickou osobou, a teda
neurčil, ako je potrebné označiť právnickú osobu. Rovnako v uznesení zo dňa 19. 12. 2017 ho súd
prvej inštancie nepoučil o možnosti odmietnutia podania. Mal za to, že poučenie musí byť obsahom
výroku, a nie odôvodnenia, keďže strana sporu má dôvod spoliehať sa na to, že odôvodnenie obsahuje
len odôvodnenie a že jej postačí prečítať si výrok rozhodnutia, z ktorého sa dozvie všetko potrebné.

Zdôraznil, že žalovaného označil nezameniteľným spôsobom, a to ako osobu, ktorá bola držiteľom
motorového vozidla s EČV N k 29. 09. 2017, pričom z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie
identifikovať žalovaného, keďže nemá o ňom žiadne iné bližšie údaje. Tieto údaje o žalovanom sú
uvedené v evidencii vozidiel podľa § 111 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov, v ktorej je žalovaný evidovaný ako držiteľ predmetného motorového vozidla s EČV N Táto
evidencia nie je verejne prístupná. Poukázal, že už v minulosti sa snažil získať informácie z evidencie

vozidiel aj v rámci výmeny informácii medzi členskými štátmi podľa § 113 ods. 9 Zákona, ako aj podľa
Dohovoru o cestnej premávke (Viedeň 1968), avšak takýmto žiadostiam nebolo vyhovené z dôvodu, že
nešlo o porušenie pravidiel v zmysle smernice, ktorá bola implementovaná do § 113 ods. 9 Zákona a
ani nešlo o závažné porušenie pravidiel v zmysle čl. 6 ods. 3 Dohovoru o cestnej premávke (Viedeň
1968). Uviedol, že už v návrhu žiadal súd, aby požiadal o vydanie údajov z evidencie vozidiel za

účelom identifikácie osoby, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV N k 29. 09. 2017. Súd
prvej inštancie však uvedenej žiadosti nevyhovel. Mal za to, že konaním (odmietnutím podania) došlo
k odňatiu spravodlivosti, súd svojim konaním konal v rozpore s princípmi CSP, najmä v rozpore s
článkom 2 ods. 1 CSP. Zdôraznil, že sa nedomáha ochrany voči nejakej neurčitej osobe, ale voči osobe,
ktorú presne vymedzil (hoci nie údajmi uvedenými v § 133 CSP), pričom táto osoba je určiteľná, a to

nezameniteľným spôsobom, a teda návrh smeroval voči konkrétnej osobe. Súd mal možnosť získať
údaje v zmysle § 113 ods. 1 Zákona. Poukázal na ustanovenie § 190 CSP, podľa ktorého, každý je
povinný na požiadane súdu bezodkladne písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie
a rozhodnutie súdu. Ako žalobca sa nemá ako dozvedieť súdom požadované údaje o osobe žalovaného,
hoci osoba žalovaného je pre Slovenskú republiku ako štát osobou známou, t. j. štát ju pozná z údajov

v evidencii vozidiel. Uviedol, že ak mu súd v tomto smere nemienil vyhovieť, bolo povinnosťou súdu
poukázať na to, ako žalobca môže získať tieto údaje v súlade s právnymi predpismi. Poukázal, že
evidencia vozidiel je už dlhšiu dobu prepojená na ústredný portál verejnej správy, ku ktorému majú súdy
Slovenskej republiky prístup. Súd tak má procesnú vedomosť, kto je takýmto držiteľom a jednoduchým
úkonom (lustráciou) má možnosť priamo na súde zistiť presné údaje o žalobcovi. Zo znenia § 133 ods.

1 CSP vyplýva, že fyzickú osobu možno označiť akýmkoľvek identifikačným údajom, pričom to nemusí
byť len údaj typu uvedeného v bodoch (i) až (iv). Podstatné je, aby identifikačné údaje nezameniteľným
spôsobom identifikovali fyzickú osobu. Takýmto identifikačným údajom preto môže byť aj napr. držiteľ
motorového vozidla s EČV N k 29. 09. 2017. Namietal, že súd sa neriadil princípmi uvedenými v článku
3 a článku 4 CSP. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v náleze Ústavného súdu Českej republiky zo

dňa 26. 03. 2009 sp. zn. III. ÚS 1424/07. Záverom poukázal, že ak súd nechcel bez ďalšieho automaticky
získať tieto údaje, mal túto žiadosť posúdiť ako návrh na zabezpečenie dôkazu pred začatím konania
podľa § 345 CSP. Podanie zo dňa 11. 01. 2018 podľa jeho názoru nepredstavovalo podanie vo veci
samej, z ktorého dôvodu sa na uvedené podanie nevzťahuje § 125 ods. 2 CSP. Ak aj súd bol toho
názoru, že uvedené podanie zo dňa 11. 01. 2018 má nejakú vadu, bolo jeho povinnosťou vyzvať žalobcu

na odstránenie vady.

3. Žalobca písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie elektronicky dňa 19. 03. 2018 predložil
uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 02. 2018 sp. zn. 12Co/13/2018.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1
CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

5. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal na súd prvej inštancie dňa 24. 11.
2017 žalobu, ktorou sa voči žalovanému označenému ako „osoba, ktorá bola držiteľom motorového
vozidla s EČV N k 29. 09. 2017“ domáhal zaplatenia sumy 87,50 eura, prípadne uzatvorenia zmieru,podľa ktorého sa žalovaný zaviaže mu zaplatiť sumu 87,50 eura. V žalobe žalobca dôvodil, že žalobca
je právnickou osobou, ktorá ako poskytovateľ služieb vyberá parkovné za použitie parkovných miest
v meste Miskolc, Maďarsko. Motorové vozidlo zn. SKODA s EČV N parkovalo dňa 29. 09. 2017 v

čase 10.45 hod. na parkovisku bez toho, aby za vozidlo bolo zaplatené parkovné, resp. bez toho, aby
potvrdenie o zaplatení parkovného bolo riadne umiestnené na vozidle počas parkovania na parkovisku.
Žalobca uviedol, že nie je schopný bližšie identifikovať žalovaného, nakoľko evidencia vozidiel podľa §
111 zákona o cestnej premávke nie je verejne prístupná a z uvedeného dôvodu preto požiadal súd o
zabezpečenie vydania údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola držiteľom

predmetného motorového vozidla. Poukazoval na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.
03. 2009 sp. zn. III. ÚS 1424/27.

6. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19. 12. 2017 č. k. 4C/158/2017-29 vyzval žalobcu, aby v lehote
15 dní od doručenia uznesenia doplnil svoje podanie zo dňa 24. 11. 2017, ktoré by podľa svojho obsahu
mohlobyťžalobou,atoopresnéoznačeniežalovaného,atojehomenom,priezviskom,adresoutrvalého

pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom (§ 133 ods. 1 CSP). Zároveň uviedol, že
opravené a doplnené podanie žalobca predloží s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každá zo strán obdržala jeden rovnopis. V odôvodnení uznesenia
súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 127 ods. 1, § 129 ods. 1, 3, 4, § 132, § 133 ods. 1 CSP s
tým, že žalobcu poučil, že ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd jeho podanie

odmietne.

7. Žalobca v nadväznosti na uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 19. 12. 2017 č. k. 4C/158/2017-29 v
písomnompodaní,doručenomsúduprvejinštancieelektronickydňa12.01.2018uviedol,žežalovaného
označil nezameniteľným spôsobom a osoba žalovaného je určiteľná. Mal za to, že aj keď podanie

neobsahuje požadované náležitosti podľa § 133 CSP, nejde o nedostatok pre ktorý by nebolo možné
v konaní pokračovať. Z ustanovenia § 133 ods. 1 CSP nevyplýva povinnosť označiť fyzickú osobu ako
stranu sporu menom a priezviskom. Fyzickú osobu možno označiť akýmkoľvek identifikačným údajom,
pričom to nemusí byť len údaj typu uvedeného v bodoch (i) až (iv), pričom takýmto identifikačným
údajom môže byť aj držiteľ motorového vozidla s určitým EČV k určitému dátumu. Zdôraznil, že nie je

schopný bližšie identifikovať žalovaného, nakoľko nemá o ňom žiadne bližšie údaje. Záverom poukázal,
že evidencia vozidiel ako informačný systém verejnej správy je už dlhšiu dobu prepojená na ústredný
portál verejnej správy, ku ktorému majú súdy Slovenskej republiky prístup. Navrhol, aby súd vykonal
úkony smerujúce k získaniu údajov o žalovanom z evidencie vozidiel a aby riadne pokračoval v konaní.
Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

8. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

9. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

10. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo

nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

11. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

12. Každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti.
Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané
zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Ak podanie nemá predpísané osobitné
náležitosti, potom sa jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolností
vecí, ktorých sa podanie týka. Pri týchto podaniach sa skúma predovšetkým ich úplnosť a zrozumiteľnosť

ako vlastností písomného prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní. K odmietnutiu podania,
ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou, musia byť súčasne splnené viaceré predpoklady. K týmto
predpokladom patrí výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie stanovenej lehoty na opravu alebo
doplnenie, resp. chybný postup strany pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledkom je nemožnosťsúdu pokračovať v konaní. Za vadu podania sa považuje predovšetkým absencia niektorej obsahovej
náležitosti stanovenej zákonom pre podanie.

13. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

14. Podľa § 133 ods. 1 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého

pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

15. Podľa § 133 ods. 2 CSP právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom,
adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom.

16. Podľa § 134 CSP zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným

menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom.

17. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby, ktorá
musí obsahovať všeobecné náležitosti podania uvedené v ustanovení § 127 ods. 1 CSP. Podanie musí
byť podpísané osobou, ktorá podanie urobila. Okrem všeobecných náležitostí podania žaloba musí

obsahovať označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov
na ich preukázanie a žalobný návrh. Ustanovenia § 133 až 135 CSP špecifikujú, akým spôsobom sa
označuje fyzická osoba, právnická osoba alebo štát, čo umožňuje presnú identifikáciu strany sporu.
V prípade, ak sú tieto osoby alebo štát nedostatočne alebo nesprávne označené, súd v intenciách
ustanovenia § 129 CSP takúto vadu odstráni, pričom pri poučovaní musí dbať na to, aby neporušil

zásadu rovnosti sporových strán vyjadrenú v článku 6 ods. 1 CSP. Zároveň súd nemôže účastníkom
poskytovať poučenia o ich hmotných právach.

18. K odmietnutiu podania môže súd pristúpiť len vtedy, ak bol účastník na odstránenie vád podania
riadne vyzvaný, ak vady podania napriek výzve neboli odstránené a ak nemožno pre tento nedostatok

v konaní pokračovať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01. 09. 2009 sp. zn.
5Cdo/315/2008).

19. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 02. 2019
sp. zn. 8Cdo/68/2017, v ktorom najvyšší súd riešil právnu otázku označenia strany sporu ako držiteľa

motorového vozidla žalobcom. V tomto smere najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého je pre
posúdenie otázky právnej subjektivity potrebné, aby strany boli označené tak, aby z nich jednoznačne
a nezameniteľne vyplývalo, že ide o fyzickú osobu, právnickú osobu alebo štát. Označenie žalovaného
ako osoba ktorá je držiteľom motorového vozidla s určitým EČV neumožňuje identifikáciu osoby v súlade
s § 133 až § 135 CSP tak, aby bolo nezameniteľné, či ide o fyzickú, právnickú osobu alebo štát, preto

žalobcom uvedené identifikačné znaky nemôžu byť ani tzv. iným identifikačným údajom podľa § 133
a § 134 CSP. Súd nie je povinný žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov
žalovaného. Práve opačný postup súdu by mohol spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a
zásady kontradiktórnosti. Súd nemôže podávať informácie žalobcovi, pri identifikácii subjektu, ktorý má
vystupovať na strane žalovaného. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným

zvýhodňovaním jednej strany. Najvyšší súd ďalej uviedol, že platná právna úprava neumožňuje priame
poskytovanie údajov z evidencie vozidiel subjektom iným ako uvedeným v § 113 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a vymáhanie pokút od vodičov, ktorí jazdia bez zaplatenia po
spoplatnených cestách neupravuje žiaden vnútroštátny predpis Slovenskej republiky. Z prílohy zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vyplýva, že v zozname preberaných právne záväzných aktov

Európskej únie je okrem iného aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 z 11.
marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s
bezpečnosťou cestnej premávky (Ú.v. EÚ L 68, 13.3.2015). Táto smernica sa na tento prípad však
nevzťahuje. Neoprávnené použitie spoplatnenej cesty nemožno podradiť ani pod jeden z ôsmich
deliktov, ktoré sa týkajú bezpečnosti cestnej premávky. Využitie údajov zo systému cezhraničnej výmeny

dát (EUCARIS) je v súčasnosti možné len v rozsahu deliktov uvedených v čl. 2 smernice (prekročenie
najvyššejdovolenejrýchlosti;nepoužitiebezpečnostnéhopásu;nezastavenienačervenýsvetelnýsignál
na svetelnom signalizačnom zariadení; vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu; vedenie vozidla pod
vplyvom návykových látok; nepoužitie ochrannej prilby; nedovolené vedenie vozidla v jazdnom pruhu;nedovolené použitie mobilného telefónu alebo akéhokoľvek iného komunikačného zariadenia počas
vedenia vozidla). Nakoľko iné právne riešenie neexistuje ani na úrovni Európskej únie, pretože smernica,
ktorá bude upravovať mechanizmy na zistenie osobných údajov o subjektoch, ktoré neoprávnene

používajú spoplatnenú cestu, je ešte len vo fáze legislatívneho procesu, bolo vecou žalobcu, aby si
strážil svoje práva zmysle zásady „vigilantibus iura skripta sunt“. Ak žalobca pre porovnanie poukazuje
na právnu úpravu v Českej republike, ktorá umožňuje v § 5 ods. 7 zákona č. 56/2001 Sb. poskytnúť
údaje z registra „silničních vozidel“ tomu, kto preukáže právny záujem, dovolací súd uviedol, že je vecou
vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu stanoviť procesné podmienky, ktoré majú

zabezpečiť ochranu práv.

20. Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy, ako i
uzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.8Cdo/68/2017,prihliadajúcinaprincíprovnosti
sporových strán vymedzený v článku 6 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že podanie žalobcu, doručené súdu
prvej inštancie dňa 25. 11. 2017, nemalo náležitosti žaloby v označení žalovaného postupom podľa §

133 až § 135 CSP, a preto súd prvej inštancie správne vyzval žalobcu na doplnenie tohto podania s tým,
že v uznesení zo dňa 19. 12. 2017 č. k. 4C/158/2017-29 uviedol, ako má podanie doplniť, určil mu lehotu
15 dní a poučil ho aj o tom, že ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
jeho podanie odmietne. Žalobca i napriek výzve súdu prvej inštancie a náležitému poučeniu nedoplnil
svoje podanie v zmysle výzvy súdu prvej inštancie. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 12.

01. 2018 žalobca uviedol, že nie je schopný bližšie identifikovať žalovaného, pričom podľa § 133 ods.
1 CSP je možné fyzickú osobu označiť akýmkoľvek identifikačným údajom, ktorým môže byť aj držiteľ
motorového vozidla s určitým EČV k určitému dátumu. Žalobca svoju povinnosť (označiť strany sporu)
preniesol výlučne na okresný súd. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že
označenie žalovaného ako osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV N k 29. 09. 2017

neumožňuje identifikáciu strany sporu tak, ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení § 133 až §
135 CSP. Takéto označenie samo osebe nie je spôsobilé s istotou stotožniť konkrétny subjekt, ktorý
by mal podľa žaloby vystupovať na strane žalovaného. Ak nie je stotožnená žalovaná strana, nie je
možné pokračovať v konaní podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Pokiaľ ide o námietku
žalobcu v odvolaní ohľadne nesprávnej výzvy na odstránenie vád podania, keď súd určil iba ako označiť

fyzickú osobu, a nie ako právnickú osobu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vyzval žalobcu
na doplnenie podania, kde podanie požadoval doplniť spôsobom uvedeným v § 133 ods. 1 CSP. Na
doplnenie podania bol teda vyzvaný aj pokiaľ ide o „iné identifikačné údaje“. Niet však sporu o tom,
že požadované údaje žalobca nedoplnil, najmä ak tvrdí, že tieto údaje doplniť nemusí, nakoľko podľa
jeho názoru bol žalovaný označený takým spôsobom, ktorý nezameniteľne identifikuje konkrétnu fyzickú

osobu. Pokiaľ súd prvej inštancie požadoval doplnenie náležitosti žaloby v zmysle ustanovenia § 132
CSP, nemožno tvrdiť, že postup súdu prvej inštancie bol v tomto smere neprávny. Ako už bolo vyššie
uvedené, uvedenie náležitostí žaloby je povinnosťou žalobcu (nie súdu), procesná aktivita, dispozícia
so žalobou patrí žalobcovi, pričom žalobca nepreukázal, že vyvinul dostatočnú aktivitu, ktorú možno
od neho požadovať v súlade s princípom kontradiktórnosti konania. Rovnako za nedôvodnú považuje

odvolací súd námietku žalobcu, že nebol riadne poučený o možnosti odmietnutia, keď z uznesenia
súdu prvej inštancie zo dňa 19. 12. 2017 č. k. 4C/158/2017-29 vyplýva, že súd prvej inštancie poučil
žalobcu (ktorú časť i zvýraznil) tak, že ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
podanieodmietne;toneplatí,akpreuvedenýnedostatokmožnovkonanípokračovať(§129ods.3CSP).
Námietku žalobcu o tom, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho žiadosti, aby súd požiadal o vydanie

údajov z evidencie vozidiel podľa § 113 ods. 1 zákona o cestnej premávke, čím došlo k odmietnutiu
spravodlivosti považoval odvolací súd za nedôvodnú. Vo všeobecnosti sa odmietnutím spravodlivosti,
odňatím možnosti konať pred súdom, rozumie postup súdu, ktorým znemožnil strane sporu realizáciu
jeho procesných práv poskytovaných mu Civilným sporovým poriadkom. K odňatiu možnosti konať pred
súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu súdu predchádza, ale aj jeho rozhodnutím.

K odmietnutiu spravodlivosti dochádza, ak súd bez zákonného dôvodu rozhodne, že neposkytne právnu
ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 31. 03. 2014 sp. zn. 8Sžo/31/2013). V prejednávanej veci však súd prvej inštancie rozhodol v
súlade so zákonom, t. j. v súlade s ustanoveniami § 129 ods. 1, 3, § 132 a § 133 CSP. Pokiaľ ide o
argumentáciu žalobcu ohľadom rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26. 03. 2009 sp.

zn. III. ÚS 1424/07, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie uvádza, že v posudzovanom prípade
išlo o odlišnú situáciu, keď žalobca nežaloval len osobu, ktorá je v registri zapísaná ako vlastník daného
vozidla, ale súčasne aj osobu špecifikovanú menom a priezviskom, kde bolo potrebné vykonať len zhodutýchto údajov. V danej veci však žalobca okrem evidenčného čísla motorového vozidla neuviedol žiadny
iný identifikačný údaj.

21. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
postupoval, keď podanie žalobcu zo dňa 24. 11. 2017 odmietol.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.