Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/111/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112228751
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8112228751.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: C. M., G.. XX.XX.XXXX, K.
Y. C. XX, XXX XX A., právne zastúpeným JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, so sídlom Dr.
Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, proti žalovanému: STAVITEĽ KUŠNÍR, s.r.o. v konkurze, so sídlom
Priemyselnáštvrť13,08301Sabinov,IČO:36470678,správcakonkurznejpodstatyúpadcuJUDr.Peter
Rychnavský, PhD., so sídlom Rázusova 111/19, 093 01 Vranov nad Topľou, zastúpeného JUDr. Jozefom
Tarabčákom, advokátom, so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, v konaní U. G. O. Ú., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7C/46/2012-118 zo dňa 02.05.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto, cit.:

„I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Stranám náhradu trov konania nepriznáva“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), § 34, § 37 ods. 1, § 40, § 49a a § 588 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa v žalobe zo dňa 17.09.2012 domáhal
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2012 uzatvorenej medzi kupujúcim, v tomto konaní
žalobcom a predávajúcim, v tomto konaní žalovaným. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol prevod

nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území A. za kúpnu cenu 35.000
eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na danom určení,
nakoľko predmetné nehnuteľnosti už podľa výpisu z listu vlastníctva nadobudla tretia osoba. Súd
je toho názoru, že vyslovením neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2012 sa právne postavenie
žalobcu ako kupujúceho nezmení. Ak by žalobe o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy vyhovel, nedošlo
by k obnove vlastníckeho práva žalovaného. Jeho žaloba nemá preventívny charakter, ktorý by ho
chránil pred prípadnými ďalšími spormi. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase

rozhodovania súdu, vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Zároveň súd prvej inštancie v tomto konaní
nemal za preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu, čo bolo rovnako dôvodom pre zamietnutie žaloby.
Žalobca nepristúpil k rozšíreniu okruhu strán sporu o nadobúdateľa nehnuteľností, pričom súdu vo
svojej výpovedi potvrdil, že má vedomosť, že došlo k scudzeniu nehnuteľností a súd zároveň oboznámiltúto skutočnosť na pojednávaní vo veci samej. K výpovedi žalobcu o uvedení do omylu likvidátorkou
spoločnosti žalovaného súd prvej inštancie dodal, že žalobca sa v tomto konaní nemôže domáhať
vyslovenia neplatnosti právneho úkonu práve s poukazom na čl. 4 Kúpnej zmluvy, kde je uvedené,

že na predmetných nehnuteľnostiach viaznu ťarchy exekučných konaní a záložných práv. Žalobca mal
tak postupovať s patričnou obozretnosťou a mal si túto skutočnosť preveriť dožiadaním potrebných
informácií na správe katastra. Samotné uspokojenie sa s informáciou zo strany likvidátorky spoločnosti,
že tieto ťarchy a exekúcie budú vyplatené zaplatením kúpnej ceny, je pre súd nepostačujúce.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 257 CSP. Žalobca
bol neúspešný, nemá nárok na náhradu trov konania a rovnako súd náhradu trov konania nepriznal
žalovanému. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd prvej inštancie považoval postoj žalovaného
v tomto konaní, jeho právnu argumentáciu, ako aj okolnosť, že zo strany správcu úpadcu došlo k
speňaženiu nehnuteľností, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2012.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie právne odôvodnil
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal, že má naliehavý právny záujem na podaní žaloby,
pretože určením neplatnosti Zmluvy, sa zmení jeho právne postavenie ako kupujúceho a nebude ďalej
ohrozené alebo neisté. V tejto súvislosti citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR dňa 04.03.2009,
sp. zn. 3Cdo/241/2008, cit. „právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť

naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa
určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom
sporu a predíde sa žalobe na plnenie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba
skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného

rozhodnutia.“ Ďalej citoval nález Ústavného súdu zo dňa 11.12.2013, sp. zn. I.ÚS 482/2013-50, ktorý
konštatoval, že „je ústavne neakceptovateľný záver, podľa ktorého krajský súd objektívnu nespôsobilosť
prípadného vyhovujúce rozsudku (vo veci určenia, že nehnuteľnosť patrila do dedičstva po poručiteľovi)
vyvolať zmenu v zápise vlastníkov spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností striktne stotožňuje
s absenciou zmeny právneho postavenia sťažovateľa po takomto určení, a tým vylučuje danosť jeho

naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že neobstojí
odôvodneniesúduprvejinštancie,žesaprávnepostaveniežalobcuakokupujúcehonezmení.Vovzťahu
k tvrdeniu súdu prvej inštancie o jeho neobozretnosti pri preverení si informácií, že na predmetných
nehnuteľnostiach viaznu ťarchy exekučných konaní a záložných práv poukázal na ust. § 70 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú

hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Zároveň poukázal na ustanovenia § 151md ods. 1 písm. f a §
151h ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru ako kupujúci bol jednoznačne dobromyseľný,
že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, a teda bol uvedený do omylu, keďže následne
bolo záložné právo zapísané na list vlastníctva v rozpore so Zmluvou a zákonom. K záveru súdu
prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie uviedol, že v konaní nedošlo k zmene účastníka na

strane žalobcu alebo na strane žalovaného, keďže nedošlo k platnému právnemu nástupníctvu. A to
aj s poukazom nato, že správca nebol oprávnený speňažiť uvedené nehnuteľnosti, lebo nevykonal
všetky povinnosti, ktoré mu ukladajú ustanovenia § 77 a § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii. Z uvedených dôvodov navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a
contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke

odvolacieho súdu najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. V preskúmavanej veci odvolateľ odôvodnil odvolanie nesprávnym právnym posúdením veci súdom,
keď v ňom vymedzil to, ktoré právne posúdenie veci pokladá za nesprávne (právny záver o neexistencii
naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení, o neobozretnosti žalobcu pri preverení tiarch

vedených na nehnuteľnostiach a nedostatočnej pasívnej legitimácii žalovaného). Zároveň namietal, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.8. Odvolací súd po posúdení odvolacích námietok odvolateľa dospel k záveru, že zo strany súdu prvej
inštancie sa vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal 17.09.2012 na súde prvej inštancie žalobu proti žalovanému
o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka, konkrétne kúpnej

zmluvy zo dňa 25.04.2012 uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim,
predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom A.,
katastrálny odbor, okres A., obec A., katastrálne územie na LV č. XXXX ako pozemok č. XXXX/X o
výmere 2.268 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok č. XXXX/X o výmere 368 m2, zastavané
plochy a nádvoria, pozemok č. XXXX/X o výmere 38 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok č.
XXXX o výmere 479 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba - výrobná hala súp. č. XXXX, postavená

na parcele č. XXXX a stavba - sklad I., postavená na parcele č. XXXX/X bez súp. čísla (ďalej len
„nehnuteľnosti“). Žalobu podal s odôvodnením, že bol žalovanou predávajúcou stranou uvedený do
omylu, že sa stane vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností bez tiarch, ktoré na spomínaných
nehnuteľnostiach viazli v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu,
že nemal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko

po začatí súdneho konania došlo k zmene vlastníka nehnuteľností, a požadovaným určením by tak
nenastala zmena právneho postavenia žalobcu.

10. Je nesporné, že žalobca ako kupujúci a žalovaný a ako predávajúci uzavreli dňa 25.04.2012 kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam za kúpnu

cenu 35.000 eur. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k nehnuteľnostiam rozhodnutím Správy katastra A. č. V XXX/XX zo dňa 10.05.2012 v
prospech žalobcu.

11. Predmetom odvolacieho prieskumu a podstatnou spornou otázkou tak bolo to, či žalobca má

naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy.

12. Podľa § 137 písm. c) CSP , t.j. v čase rozhodovania súdu I. inštancie, žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti
aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria prípustnosť určovacej žaloby.
Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby,
resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné

takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunažiadanomurčení,čojejednou
z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu

je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje
ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno
odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia
práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia
bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení sa prejaví tým, že v prípade, ak súd určovacej žalobe
vyhovie, dôjde k zmene právneho postavenia žalobcu.

14. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/112/2004 naliehavý právny záujem v zmysle
§ 80 písm. c) OSP, sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a

súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla
opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornostidaného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

15. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené
právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto
neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú
intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom
užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného

práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v
zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch,
keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu.
Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny
záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že
naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Podľa

väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny záujem na určení práva vecnou legitimáciou
žalobcu. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku, nejde iba o procesnú podmienku. Z
uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme (či je, alebo nie je daný) je meritórne. Absencia
naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, nie je dôvodom pre zastavenie konania,
či pre odmietnutie žaloby. Uvedenú interpretáciu si osvojila právna prax (TOMAŠOVIČ, Marek. § 137

[]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ,
Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck,
2017, s. 493.).

16. „Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je daný, ak sa

práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)“ (pozri
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/91/2006 zo dňa 18.06.2007 zverejnenom v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdu SR 5/2007).

17. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne právne posúdil, že na určení neplatnosti
kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25.04.2012 nie je podľa § 137 písm. c/ CSP naliehavý právny záujem
a správne poukázal na súdnu prax vyplývajúcu napr. aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/98/2004 z 25.02.2009. V preskúmavanej veci odvolateľ neopodstatnene namietal nesprávne
právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke existencie naliehavého právneho záujmu. Podľa

odvolacieho súdu právne postavenie žalobcu ako kupujúceho z kúpnej zmluvy by sa na základe ním
podanej procesne neprípustnej žaloby nezmenilo. Žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy žalobca
nedosiahne automaticky stav, že nehnuteľnosti touto zmluvou prevedené sa vrátia späť žalovanému
oproti vráteniu kúpnej ceny, nakoľko ako súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, dňa
09.11.2017 došlo vo vzťahu k nehnuteľnostiam k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.

Z LV č. XXXX je zrejmé, že novým vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/1 je M. B., bytom XX. G. XXX/
XX, A.. Naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je daný, ak
sa práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena. V danom prípade žaloba o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy nevytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a nezabráni prípadným ďalším
žalobám. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na

určení neplatnosti zmluvy a toho času uvedená nehnuteľnosť je vo vlastníctve tretej osoby. V danom
prípade určovacia žaloba nie je opodstatnená, pretože vyriešenie určitej otázky (neplatnosti kúpnej
zmluvy) neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Určením
neplatnosti kúpnej zmluvy by sa žalovaný nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností, ako správne
konštatoval súd prvej inštancie.

18. Odvolací súd preto uzatvára, že žalobcom požadovaným určením neplatnosti kúpnej zmluvy sa
nemôže odstrániť jeho právna neistota a vyriešiť celý obsah právneho vzťahu strán daného sporu.
Žalobca nemal naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP na ním požadovanom určení, a
preto súd prvej inštancie správne jeho žalobu zamietol.

19. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o neobozretnosti žalobcu pri preverení tiarch vedených
na nehnuteľnostiach odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka nemožno
vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama podľaokolností konkrétneho prípadu zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto
osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, a bez príčiny sa vo svojom
úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu.

20. Odvolací súd poukazuje na judikát Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/1251/2002, v zmysle
ktorého o ospravedlniteľný omyl nejde, pokiaľ mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť
si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, ak mala možnosť sa takémuto
omylu vyhnúť. Z uvedeného teda vyplýva, že úspech určitej osoby dovolať sa v konkrétnom prípade

neplatnosti právneho úkonu pre rozhodujúci omyl predpokladá, že táto osoba predtým využila možnosť
overiť si sama skutočnosti rozhodné pre určenie právneho úkonu, resp. že využije možnosť sa omylu
tohto druhu vyhnúť, teda ak takáto osoba nemohla pri vyvinutí obvyklej pozornosti, starostlivosti, ktorú
možno od nej požadovať, poznať skutočný stav, t.j. šlo by o tzv. ospravedlniteľný omyl.

21. Napokon pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že bol jednoznačne

dobromyseľný, že nadobudol záloh nezaťažený záložným právom v zmysle § 151md ods. 1 písm. f)
Občianskeho zákonníka a teda bol uvedený do omylu, keďže následne bolo záložne právo zapísané
na LV v rozpore so zmluvou a zákonom, ako aj na to, že nedošlo k platnému právnemu nástupníctvu,
nakoľko správca nebol oprávnený speňažiť predmetné nehnuteľnosti, lebo nevykonal všetky povinnosti,
ktoré mu ukladajú ustanovenia § 77 a § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, odvolací

súd uvádza, že v danom prípade ide o uplatnenie novoty v odvolacom konaní.

22. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

23. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

24. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

25. Ust. § 154 CSP vyjadruje princíp koncentrácie čo sa týka možnosti strán sporu produkovať
skutočnosti a dôkazy najneskôr do momentu vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie, ktorým
sa dokazovanie končí, čo znamená, že strana je v možnosti predkladať tvrdenia a navrhovať dôkazy
v ďalšom konaní obmedzená. Na skutočnosti a dôkazy predložené neskôr, odvolací súd prihliadnuť
môže len výnimočne, za podmienok stanovených v § 366 CSP. Zo zápisnice z pojednávania pred

súdom prvej inštancie, na ktorom bolo vyhlásené dokazovanie za skončené (čl. 116 spisu), na ktorom
bol osobne prítomný žalobca a ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku je zjavné, že sudca poučil
strany sporu v zmysle § 154 CSP. Napriek uvedenému poučeniu pred vyhlásením uznesenia o skončení
dokazovania, žalobca netvrdil skutočnosti tykajúce sa zániku záložného práva v zmysle ustanovenia §
151md ods. 1 písm. f) Občianskeho zákonníka a nedodržania povinnosti správcom, ktoré mu ukladajú

ustanovenia § 77 a § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Keďže skutočnosti
tvrdené žalobcom v odvolacom konaní, sú novotou, ktorú v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
do rozhodného momentu žalobca neprodukoval, nejde o novoty spôsobilé k odvolaciemu prieskumu
z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov vymedzených § 366 písm. d/ CSP (žalobca v odvolaní
netvrdil, teda ani nepreukázal, že tieto skutočnosti nemohol bez svojej viny uviesť v prvoinštančnom

konaní), teda za súčasného zistenia, že v tomto smere bol žalobca kvalifikovane zo strany súdu prvej
inštancie poučený, odvolací súd nemohol na tieto novoty v odvolacom konaní prihliadnuť.

26. Pokiaľ ide o nedostatok pasívnej legitimácie v prejednavanej veci odvolací súd sa stotožňuje s
názorom súdu prvej inštancie, že v konaní o určenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy môže byť žalobe

vyhovené len vtedy, ak sa konania zúčastnia (na strane žalobcu alebo žalovaného) všetci účastníci
zmluvy, ktorí ju uzatvorili, prípadne ich právni nástupcovia. V opačnom prípade, teda keď sa konania
o určenie platnosti, či neplatnosti zmluvy, nezúčastnia všetci jej účastníci, nemožno eliminovať stav
ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pretože rozsudok o takejto žalobe nebude záväznýpre všetkých účastníkov zmluvy. Takejto žalobe preto nemožno vyhovieť. Otázka vecnej legitimácie
vyplýva z hmotného práva, nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd
odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 160 CSP.

27. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadne
nedostatku naliehavého právneho záujmu a nedostatku pasívnej legitimácie na požadovanom určení.
Závery súdu prvej inštancie sú preto správne.

28. Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

29. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu
sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy

v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).