Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222567
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117222567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS
s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému F. I., nar.
X.X.XXXX, bytom Z. X. XXXX/XX, XXX XX P., o zaplatenie 1.892,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/299/2017-95 zo dňa 5.septembra 2018, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách

konania.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 50 Eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 345,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05

% ročne zo sumy 345,30 Eur odo dňa 17.01.2015 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo
výške 20 Eur splatných vždy do 30. dňa toho - ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok.

III. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamieta.
IV. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 52 odsek 1, 3 a 4, § 53 odsek 1, 5, § 54
odsek 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 odsek 1,
2, § 9 odsek 2 písm. j/, § 11 odsek 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 13.07.2012 bola medzi žalobcom ako veriteľom a

žalovanýmakodlžníkompodpísanáZmluvaoúveredostupnápôžička,nazákladektorejbolžalovanému
poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach v sume 57,29
eur s dátumom prvej platby 13.08.2012, v počte 72, dátum konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na
13.07.2018, RPMN predstavovalo 27,45 % a úroková sadzba bola vo výške 24,50 %. Neoddeliteľnousúčasťou tejto zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička. Výzvou na splatenie
úveru zo dňa 31.12.2014 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením na
možnosť zosplatnenia úveru. Listom zo dňa 16.01.2015 žalobca zosplatnil úver z dôvodu neuhradenia

dlžnej sumy zo strany žalovaného a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.114,60
eur. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach požiadal súd o splátkový kalendár na zaplatenie dlžnej
sumy s poukazom na svoju nepriaznivú majetkovú a finančnú situáciu. Žalobný návrh žalobcu súd
považoval iba v časti za dôvodný. Z dôvodu, že v písomnom podaní zo dňa 27.08.2018 vzal žalobca svoj
žalobný návrh späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 50 eur pred začatím pojednávania, súd konanie v

súlades§144a145C.s.p.vtejtočastizastavil.Zároveňuviedol,žežalovanýtitulomposkytnutéhoúveru
zaplatilžalobcovicelkovúsumu1.654,70eur.Ztejtosumybolanapoplatkyzaúčtovanásuma146,70eur,
na úroky suma 1.337,22 eur a na istinu suma 170,78 eur. Zmluva o úvere dostupná pôžička uzatvorená
dňa 13.07.2012 medzi žalobcom a žalovaným spĺňa charakter spotrebiteľskej zmluvy. Podľa súdu prvej
inštancie zmluva neobsahuje náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. j.) zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to predpoklady pre výpočet RPMN. Ide o spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu a Zmluva

o úvere musí spĺňať náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase jej
uzatvorenia. Zo samotného písomného vyhotovenia Zmluvy o úvere nevyplýva, že sú tam uvedené
predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2
písm. j) citovaného zákona, čo spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve pritom musí byť jasné a pre spotrebiteľa

jednoznačné, z akých predpokladov sa vychádzalo pri výpočte RPMN ako jednému z najdôležitejších
faktorov pre spotrebiteľa. Z predloženej zmluvy je zistiteľná iba samotná výška RPMN. Z tohto dôvodu
súd daný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd z tohto dôvodu zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovirozdielmedzisumouposkytnutéhoúveruaúhradami,ktorézaplatilžalobcovi,t.j.sumu345,30
eur. Zároveň súd v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády

č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi
aj úrok z omeškania deň nasledujúci po zosplatnení úveru, t. j. odo dňa 17.01.2015. Súd zohľadnil
nepriaznivú majetkovú a sociálnu situáciu žalovaného a preto mu povolil zaplatiť dlžnú sumu úveru
žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 20 Eur zohľadňujúc pritom, že majetková sféra žalobcu
ako podnikateľského subjektu nebude povolením splátok žalovanému ohrozená. S poukazom na prijatý

právny záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru, súd žalobný návrh žalobcu ako
nedôvodný v prevyšujúcej časti zamietol. Súd považoval za dôležité vyjadriť sa aj k započítavaniu
uhradených súm vo výške 1.654,70 eur zo strany žalovaného na dlžné sumy, keď podľa písomného
podania žalobcu zo dňa 27.08.2018 bola suma zaplatená zo strany žalovaného, započítaná na poplatky
146,70Eur,naúroky1.337,22euranaistinu170,78eur.Súdtakmalzato,žetakétoustanoveniezmluvy

spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
je v rozpore s požiadavkou dobrej viery a v rozpore s generálnou klauzulou § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Podľa názoru súdu predmetné zmluvné ustanovenie poskytuje žalobcovi ako veriteľovi
možnosť započítať platby žalovaného na iný účel, akým je splatenie istiny tohto úveru, a to bez ohľadu na
jeho vôľu. Takéto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi žalobcom a žalovaným pokiaľ

ide o započítanie jeho platieb, keďže umožňuje žalovanému ako veriteľovi postupovať v tomto smere
nepredvídateľne a započítanie jeho platieb sa tak pre spotrebiteľa stáva netransparentným.

4. Proti zamietavej časti rozsudku a proti výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie

alebo, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Podľa názoru
žalobcu je rozsudok nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Súd prvej
inštancie podľa žalobcu nešpecifikoval, ktorý predpoklad výpočtu RPMN v Zmluve o úvere absentuje. K
započítaniu platieb na poplatky, úroky a istinu uviedol, že tento spôsob vychádza z obchodnoprávneho
charakteru Zmluvy o úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútnym obchodom a z toho vyplýva

aj aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka na jej znenie. Započítanie platieb neupravuje zákon o
spotrebiteľských úveroch, preto o aplikácii ustanovení obchodného práva žalobca nemá pochybností.
Žalobca postupoval v súlade so zákonom, keď započítaval úhradu najskôr na úroky a až následne na
istinu. Zmluvná podmienka, ktorá je v súlade s platnou úpravou, je platná.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka, a.s.) ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 13.07.2012 uzatvorená Zmluva o úvere dostupná pôžička č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). V Zmluve o úvere bola uvedená výška úveru (2000 eur),

výška mesačnej splátky (57,29 eur), počet mesačných splátok (72), celková výška nákladov (1 776,01
eur), dátum prvej platby (13.8.2012), dátum konečnej splatnosti (13.7.2018), úroková sadzba (24,50 %
p.a.), RPMN banky (27,45 %), priemerná RPMN na trhu (19,59 %), poistenie (základný súbor poistenia).

10. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

12. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vyhodnotil ako vzťah

spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.

13. Medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria aj náležitosti uvedené v ustanovení § 9
odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere. Podľa tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať RPMN, všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ako aj
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

14. V Zmluve o úvere boli okrem iného uvedené náležitosti týkajúce sa výšky poskytnutého úveru (2000
eur), výšky a počtu mesačných splátok (72 splátok po 57,29 eur), celkovej výšky nákladov (1776,01 eur)

a RPMN banky (27,45 %).

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v Zmluve o úvere absentujú uvedené predpoklady použité na
výpočet RPMN, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve musí byť jasné a pre spotrebiteľa jednoznačné,
z akých predpokladov sa vychádzalo pri výpočte RPMN. Z predloženej zmluvy je zistiteľná iba samotná

výška RPMN banky a priemerná RPMN na trhu. Podľa názoru odvolacieho súdu je uvedený záver
správny.

16. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa,
pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším

indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky
predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil,
že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré
boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba,nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd
prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta
formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o

spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/
cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi

je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a
prípadnýchpoplatkov.Jenepochybné,ževpredmetnejúverovejzmluvetentoúdajchýba,niejeuvedené
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že z
tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

17. Naviac k tomu odvolací súd dopĺňa, že v Zmluve o úvere nie je uvedená ani celková čiastka, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť, teda náležitosť vyžadovaná ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmluve je uvedená len celková výška nákladov.
Celková výška nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie sú totožné pojmy.
Povinnosťou spotrebiteľa totiž nie je zaplatiť iba náklady spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru,
ale aj samotný spotrebiteľský úver. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je tak tvorená istinou

spotrebiteľského úveru a nákladmi, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť. V zmluve je uvedená malým písmom
informácia o tom, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet úveru a celkových nákladov spojených
s úverom, takúto informáciu nemožno považovať za údaj, ktorý vyžaduje zákon o spotrebiteľských
úveroch.

18. S neuvedením predpokladov použitých na výpočet RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v
zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

19. Odvolací súd je toho názoru, že ustanovenie § 9 odsek 1 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch,

je tak explicitne presné, že ani cez prizmu eurokomformného výkladu nemožno ignorovať prípadnú
absenciu tam uvedených náležitosti. V zákonnom ustanovení sú jasne deklarované prípadné následky
spojené s absenciou obligatórnych náležitosti uvedených pod písm. j/ citovanej právnej normy. Odvolací
súd preto nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol platný a účinný v čase vydania
napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok NS SR vo veci sp. zn.

7Sžo/61/2015, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/59/2017, 3Co/7/2017 a ďalšie.
Neuvedenie týchto zákonných náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, preto sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky
stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú aj v zmysle článku 23
smernice 2008/48. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti

uvedené v článku 10 odsek 2 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (viď rozsudok Súdneho dvora - tretia
komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15).

20. K námietke odvolateľa k započítaniu platieb odvolací súd uvádza:

21. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ
v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov. Zo

žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho
zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 odsek 1
Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

22. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom, predmetná vec sa však

týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou
právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom
a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu
nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.23. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že predmetné zmluvné ustanovenie
poskytuje žalobcovi ako veriteľovi možnosť započítať platby žalovaného na iný účel, akým je splatenie

istiny úveru a to bez ohľadu na jeho vôľu. Takéto ustanovenie zmluvy spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a započítanie jeho platieb sa tak
stáva pre spotrebiteľa netransparentným.

24. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

25. V priebehu odvolacieho konania pôvodný žalobca, Poštová banka, a.s., navrhol pripustiť zmenu
strany sporu tak, aby namiesto pôvodného žalobcu vstúpil do konania R Collectors s.r.o.. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok č. C. zo dňa 6.8.2018 bola pohľadávka uplatňovaná v konaní postúpená

na R Collectors s.r.o., podaním zo dňa 13.10.2018 so vstupom do konania na strane žalobcu vyslovil
súhlas. Prvoinštančný súd preto v súlade s ust. § 80 C.s.p., uznesením zo dňa 15.10.2018, č.k.
7Csp/299/2017-134 pripustil aby namiesto pôvodného žalobcu, Poštová banka, a.s., vstúpil do konania
nový žalobca R Collectors s.r.o..

26. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

27. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).