Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. august 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 43P/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219207159
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Burkušová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7219207159.1

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. Y., V.. XX.X.XXXX, P. C. R.,
E. I.: R.. V. Y., V.. XX.X.XXXX, B. P. I. X, Q., O..: J.. J. X., D. T. T. R. XX, Q. D. B. Y., V.. X.XX.XXXX, B.
P. X. XX, L. X., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 12.8.2019 matka maloletého žiadala nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví styk otca s maloletým E. každú párnu sobotu v mesiaci v
čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v každom nepárnom týždni v stredu v čase od 15.00 hod. do 18.00
hod. s tým, že otec maloletého preberie a vráti vždy pred dverami bytu matky. Matka je povinná dieťa
na styk s otcom riadne pripraviť.
2.Vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniamatkauviedla,žesotcommaloletéhosúmanželmiod

18.6.2016, v súčasnosti prebieha konanie o rozvod manželstva úpravu rodičovských práv a povinností
na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. XXP/XX/XXXX. Po podaní návrhu na rozvod manželstva dňa
3.6.2019 sa otec maloletého odsťahoval z ich spoločnej domácnosti. Matka je zamestnaná D. K. L.
C. L. Q. a otec maloletého je podnikateľom, pričom podľa vyjadrenia matky podniká aj v Maďarsku a
rozbieha podnikanie aj v Nemecku, kde by chcel v budúcnosti žiť a pracovať. Od podania návrhu na
rozvod ich navštevuje len za účelom prevzatia a vrátenia maloletého pri stretnutiach s ním. S otcom

maloletého sa zhodli na tom, že manželstvo je nefunkčné a nie je ani na prospech dieťaťa. Maloletý býva
natrvalo s matkou a otec na jeho výživu pravidelne prispieva. Matka uviedla, že dieťa má dobrý vzťah
s oboma rodičmi. Nezhody s otcom spočívajú v oblasti úpravy styku s dieťaťom, ktorý doposiaľ nie je
upravený. Otec maloletého vyžaduje, aby sa mohol s dieťaťom stretávať kedykoľvek mu to vyhovuje a
aj na niekoľko dní. Uvedené konanie otca výrazne narušuje denný režim dieťaťa, ktorý navštevuje jasle
a narušuje to aj plnenie pracovných a mimopracovných povinností matky, keďže pracuje ako lekárka a

často musí prácu zosúladiť so starostlivosťou o maloletého. Navyše viackrát otec dieťa nevrátil v zmysle
ich dohody. Matka mala za to, že takýto stav odôvodňuje potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov
do rozvodu manželstva v otázke úpravy styku otca s dieťaťom.

3. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd
postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného

vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

4. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

5. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 ďalej len CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmyžaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

6. Podľa ust. § 360 ods. 1,2 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo
veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie
konania vo veci samej.

7. Podľa ust. § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

8. Podľa ust.§ 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

9. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),

pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa ust.§ 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa ust. § 330 ods. 1,2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej.

13. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

14. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie
upravuje CMP, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného
procesného režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré
ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len

niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a
účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej
veciaplikujepríslušnéustanoveniaobochprocesnýchkódexov.Pretožekonanievoveciachstarostlivosti
súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.

15.Účelomneodkladnýchopatreníjerýchloapružneriešiťtakúsituáciu,keďjepotrebnýokamžitýzásah
súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len o skúmanie
splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je
postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe

neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho
zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je
potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,
najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

16. Po oboznámení sa s obsahom návrhu má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je dôvodný. Z návrhu matky vyplýva, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa reálne
zabezpečuje, otec jej v tejto starostlivosti žiadnym spôsobom nebráni, na výživu dieťaťa prispieva a
styk otca s dieťaťom sa realizuje, aj keď nie na základe predstáv matky. Matka v návrhu neuviedlažiadne skutočnosti, ktoré by znamenali ohrozenie dieťaťa a svedčili potrebe okamžitého zásahu súdu.
Nezhody medzi rodičmi samé o sebe však nemôžu byť predpokladom pre zásah do rodičovských
práv. Obaja rodičia majú právo stýkať sa so svojím dieťaťom, pokiaľ ich rodičovské práva a povinnosti

neboli obmedzené. Súd nijako nepopiera opodstatnenosť obáv matky o nepravidelnosť stretávania
sa otca so synom a nevrátenie dieťaťa včas, avšak súd sleduje záujem maloletého dieťaťa, ktorý
nemožno stotožňovať resp. zamieňať s názorom a vôľou preferenčného rodiča, najmä pokiaľ vychádza
z narušených vzťahov medzi rodičmi navzájom. Matkou uvedené okolnosti nemožno vyhodnotiť tak, že
opodstatňujú naliehavú potrebu operatívneho zákroku zo strany súdu, ktorý neznesie odklad.

17. Uvedené skutočnosti svedčia záverom súdu, že nie sú splnené podmienky pre okamžitý zásah zo
strany súdu nariadením neodkladného opatrenia. Súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.