Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/248/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217217460
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217217460.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,
a.s.,Metodova8,Bratislava,IČO:35697270,zastúpenýsplnomocnenkyňou:AKBobák,Bollováaspol.,
s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: V. T., nar. XX.XX.XXXX, K. K., o zaplatenie
347,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda

č.k. 6Csp/223/2017-53 zo dňa 15. mája 2018 vo výrokoch II. a III., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania
r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 107,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 06.06.2016

do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol a
výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 43 ods. 1 písm. a), § 44 ods. 8 písm. b) zákona
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka platného
od 1.1.2008, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 544 ods. 1 až 3, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho

zákonníka vecne odôvodnil tým, že z pripojenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi
stranami vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných
služieb , na základe ktorej žalovaný obdržal SIM kartu ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. Súčasne so zmluvou bol uzavretý aj Dodatok k zmluve na základe
ktorého dodatku odpredal žalobca žalovanému mobilný telefón značky Sony Xperia M4 Aqua black
za kúpnu cenu 240,- €. V zmysle Dodatku k zmluve ods. 2.5 písm. b) „je účastník povinný uhradiť

podniku zmluvnú pokutu vo výške 240,- €, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa
nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia
tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že
sa rozdiel medzi počtom mesiacov na ktorý bola podľa ust. tohto dodatku stanovená doba viazanosti
a počtom celých mesiacov ktorý uplynul od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu vynásobí číslom ktoré má v čitateli

výšku zmluvnej pokuty ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo rovnajúce sa
počtucelýchmesiacovnaktorýbolapodľaust.tohtododatkustanovenádobaviazanosti.Výslednásuma
zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje
na celé eurocenty nadol“.
Zmluva o poskytovaní verejných služieb medzi stranami bola uzatvorená dňa 24.11.2015, teda za
účinnosti Novely OZ, platnej od 01.01.2008. Súd dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi

žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb je spotrebiteľským vzťahom
a predmetné zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutnéaplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy. V Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb v prípade porušenia zmluvných
podmienok neplatením úhrad riadne a včas bola podľa bodu 2.5 dojednaná zmluvná pokuta vo výške

240,- €.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že žaloba je čiastočne
dôvodná v časti ktorou si žalobca uplatňuje úhradu za poskytnuté služby, teda v sume 107,27 €. V tejto
časti je žaloba dôvodná, nakoľko žalovaný porušil svoju základnú povinnosť zo zmluvy riadne a včas
platiť cenu poskytnutých služieb.

S poukazom na § 517 ods. 2 OZ z tejto časti súd žalobcovi priznal aj zákonný úrok z omeškania vo výške
5% ročne z tejto sumy 06.06.2016 do zaplatenia. Úrok z omeškania s účinnosťou od 01.02.2013 je o
5%-nych bodov vyšší než základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Za nedôvodný súd považoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 240,- €. Súd je toho názoru,
že táto zmluvná pokuta bola dojednaná v rozpore s § 544 ods. 1 až 3 OZ najmä v tom, že v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Žalobca síce určuje „spôsob“ ako by
mala byť zmluvná pokuta určená ale vyššie uvedené znenie je neprehľadné, nejasné pre priemerného
spotrebiteľa ktorý si nevie vytvoriť obraz o tom, ako bude určená výška jeho zmluvnej pokuty. Takto
dojednané ustanovenia o zmluvnej pokute súd považuje za rozporné s § 37 ods. 1 OZ a je toho názoru,
že toto dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné s poukazom na § 39 OZ, pretože svojim obsahom

jednak odporuje zákonu resp. ho obchádza ale najmä sa prieči dobrým mravom , preto súd toto plnenie
z neplatného právneho úkonu žalobcovi nepriznal a v časti určenie zmluvnej pokuty žalobu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 2 CSP. Žalobca si v konaní
uplatnil zaplatenie sumy 347,27 €, pričom priznaných mu bolo 107,27 €. Žalobca v tomto konaní bol
úspešný čo do 31% uplatneného nároku. Celkový pomer úspechu žalobcu však dosiahneme, ak od

pomeru jeho úspechu odpočítame pomer jeho neúspechu, teda neúspešný bol čo do 69% uplatneného
nároku ( 31-69 ), teda nemôžeme v tomto konkrétnom prípade hovoriť o pomernom procesnom úspechu
žalobcu v tomto konaní. Naopak, žalovanému v konaní preukázateľne trovy nevznikli, preto súd žiadnej
zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca vo výroku č. II. a III. a to z dôvodu, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaný napriek poučeniu

sa k žalobe nevyjadril, teda nevyužil prostriedky procesnej obrany, teda súd mal za to, že skutkové
tvrdenia strán sú nesporné, vychádzajúce z tvrdení žalobcu, mal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Z
uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie mal nariadiť pojednávanie, keď podmienky pre aplikáciu
§ 297 Civilného sporového poriadku neboli naplnené a uvedeným postupom teda súd nesprávne
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam. Súd nezdôvodnil
neurčitosť a nezrozumiteľnosť dojednanej zmluvnej pokuty v zmysle bodu 2.5 predmetného dodatku.
Dojednaná zmluvná pokuta je podľa názoru žalobcu v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo
samotného znenia bodu 2.5 dodatku vyplýva, že zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi akciovou

a predajnou cenou telekomunikačného zariadenia s tým, že pokuta sa znižuje o pomernú časť za
každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaná dodržala dohodnuté zmluvné podmienky. Súd
prvej inštancie teda vec nesprávne posúdil z právneho hľadiska, keďže uvedená zmluvná pokuta podľa
názoru žalobcu spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce z § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj §
544 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že zmluvná pokuta bola dojednaná v písomnej forme a

z dodatku vyplýva i presný počet porušenia zmluvných povinností pri ktorých sa má zmluvná pokuta
uplatniť. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil od samého začiatku zmluvného vzťahu, teda
neuhrádzal faktúry za riadne a včas poskytované služby. Žalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu s
nečestným a špekulatívnym úmyslom získať hodnotné telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu a
využívať služby žalobcu pokiaľ to bude možné bez úmyslu uhrádzať faktúry. Žalobca je toho názoru, že

takéto konanie žalovaného hrubo porušuje dobré mravy a poskytnutie právnej ochrany ako v prípade
čestného spotrebiteľa by predstavovalo zneužitie tohto právneho inštitútu. Preto má žalobca za to, že
rozhodnutie súdu nebolo správne keď nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 240,- eur
spolu s úrokom z omeškania zamietol. Uvedené malo dopad aj na rozhodnutie o nároku na náhradu trovkonania. Z tohto dôvodu žalobca napadol týmto odvolaním aj výrok o trovách konania. Žiada preto, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 240,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 06.06.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku a žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal rozsudok v napadnutých častiach v medziach daných rozsahom (§ 379

Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc
pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom

výroku, a v závislom vo výroku o náhrade trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

6. Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového

poriadku) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 107,27 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 06.06.2016 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na to, že žalovaný proti preskúmavanému rozsudku odvolanie
nepodal, v tejto vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom
odvolacieho prieskumu tak zostal zamietajúci výrok a výrok o náhrade trov konania rozsudku súdu prvej

inštancie. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť,
či súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutkový stav a právne správne posúdil jeho nárok.

7. V prvom rade bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu významné vyriešiť si tú procesnoprávnu
otázku, či súd prvej inštancie mohol podľa ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku
vo veci samej rozhodnúť bez nariadenia pojednávania za situácie, keď súd prvej inštancie založil svoje
zamietajúce rozhodnutie vo veci samej na závere o nedôvodnosti nároku žalobcu v časti uplatnenej
zmluvnej pokuty, keď dospel k záveru, že zmluvná pokuta je neplatná.

8. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

9. S poukazom na vyššie uvedené je potom nesporné, že súd prvej inštancie nepochybil, ak vo veci
vyhlásil rozsudok dňa 15.5.2018 (ktorým žalobu zamietol vo zvyšku z dôvodu neplatnosti zmluvnej
pokuty) bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového
poriadku, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia. Súd prvej inštancie sa preto
nedopustil nesprávneho procesného postupom, keď rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297

Civilného sporového poriadku, teda neznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Odvolací súd však po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ako aj celého
obsahu spisu, dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku vykazuje znaky nepreskúmateľnosti.

11. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že zmluvná pokuta je formulovaná neurčite
a neprehľadne v „spôsobe“ ako by mala byť určená, ide o neplatný právny úkon, nakoľko je v rozpore
s § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení tejto časti rozsudok súd prvej inštanciebližšie neuvádza v čom konkrétne je zmluvná pokuta nejasná, neprehľadná, súd svoje úvahy nerozvinul.
Keďže súd prvej inštancie dôkladnejšie a podrobnejšie nevysvetlil, ako a prečo dospel k svojim záverom
o zamietnutí žaloby odvolací súd jeho závery nemôže riadne preskúmať a zaujať k nim relevantné

stanovisko. Naviac tieto závery vyznievajú arbitrárne.

12. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

14. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a

rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

16. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom
účastníkovi strane musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce
závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.

Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu
(rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka konania /
strany na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou
je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a tieto ustanovenie treba vykladať a

uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr.
rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,
na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a
musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda

nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania / strany bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.
21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku
z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd

Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl.
46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuuplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení
z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranouprotitakémuuplatneniu.Všeobecnýsúd
však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací

súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra
1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

17. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými
relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka

konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia (pozri uznesenie NS SR sp.zn. 8Sžo/191/2010).
Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa

o zmätočné rozhodnutie. O takýto prípad išlo i v prejednávanej veci, keďže z celkového kontextu
odôvodnenia napadnutého rozsudku sú zrejmé vyššie uvedené pochybenia pri jeho odôvodňovaní.

18. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie v
napadnutých výrokoch nespĺňa požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového

poriadku na riadne odôvodnenie rozsudku. Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku
ktorého došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu jeho možnosti konať
pred súdom (písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie súdu, v ňom uvedené skutkové zistenia si navzájom obsahovo odporujú), pričom pod
odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane

realizáciu tých procesných práv a právom chránených záujmov, ktoré jej procesný predpis priznáva na
zabezpečenie práv a oprávnených záujmov. Porušením uvedeného práva na jednej strane a povinnosti
súdu na strane druhej sa strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom
predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi).

19. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
zamietnutí žaloby vo zvyšku, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (odvolaním osobitne
nenapadnutého), zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku).

20. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť vec v zrušenom
rozsahu, a pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, aj v intenciách
vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
Civilného sporového poriadku a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery,

na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám, vrátane žalobcu, musí dať odpoveď na podstatné a
relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané.

21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej

inštancie ako aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).