Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115226914
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115226914.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: K.
S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Na E. XXX/X, X., zastúpený BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., advokátska
kancelária, so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 25, IČO: 36 833 533, proti žalovanému:
Poľnohospodárska Pôda s. r. o., so sídlom Bratislava, Žehrianska 3, IČO: 44 138 369, zastúpený Law

Service, s. r. o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 26. apríla 2017 č. k. 17C/482/2015-113 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania
m e n í tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, o trovách konania rozhodol tak, že
žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami §
144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. Uviedol, že dňa 04. 09. 2015 bola súdu doručená
žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v k. ú. X. obec X.. Dňa 14. 10. 2016 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým

vzal žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko v období po podaní žaloby došlo
k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa
24. 07. 2015, č. V 5227/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného
na základe kúpnej zmluvy. Okresný úrad odbor opravných prostriedkov v konaní č. V 5227/2015
protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 49/2015-9, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov zo dňa 27. 01. 2016 č. UPo

34/2016-4/Br. Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného
platne prevedené a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobcu ako vlastníka predmetných
nehnuteľností. Dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu.
Na základe uvedeného žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť. Dňa 12. 04. 2017 bolo súdu
doručené podanie právneho zástupcu žalobcu označené ako doplnenie späťvzatia žaloby, v ktorom
navrhol, aby súd konanie zastavil a aby mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Pretože

žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr, ako sa začalo
predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie, súd akceptoval späťvzatie žaloby a
konanie zastavil. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie
niektorej zo strán na zastavení konania, keďže vznik konania spôsobí vždy žalobca podaním žaloby.
Žalobca v čase podania žaloby nemal inú možnosť, ako domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva
súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru bolo v danom čase

právoplatné, pričom hrozilo, že žalovaný prevedie vlastnícke právo k pozemku na tretiu osobu, na
základe čoho súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému s pozemkami disponovať.K späťvzatiu žaloby však prišlo vplyvom konania prokurátora (vstúpil do katastrálneho konania, podal
protest) a správnych orgánov, na ktoré nemal žalobca žiadny vplyv. Žalovaný neuznal, že kúpna zmluva
bola uzatvorená v rozpore so zákonom, čo vyplýva z jeho postupu v katastrálnom konaní, keďže sa proti

rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal, ako aj z jeho pasivity v doterajšom súdnom konaní. Na základe
uvedeného mal súd za to, že žalovaný zavinil existenciu konania a úkonov v ňom vykonaných a žalobca
má právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie

žalovaný, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a namietal tiež nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Uviedol, že zavinenie účastníka pri zastavení konania je nutné posudzovať len z
procesného hľadiska. Procesné zavinenie spočíva vo vzťahu výsledku chovania žalovaného k

požiadavkám žalobcu. Ak späťvzatie nemožno odôvodniť výsledkom správania žalovaného vo vzťahu
k žalobným požiadavkám, tak nie je možné odvodiť súvislosť, a teda ani procesné zavinenie vo vzťahu
k žalobe. V tomto smere je irelevantné len samotné správanie žalovaného, keďže súd sa hmotno-
právnymi otázkami nezaoberal. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5M Cdo 12/2008 a uznesenia
Krajského súdu v Ústí nad Labem sp. zn. 25Co/550/2005 a 14Co/317/2008. Uviedol, že správny orgán

dospel k záveru (po podaní protestu prokurátora), že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného
prevedené platne a vkladové konanie zastavil. Následne bol ako vlastník na list vlastníctva zapísaný
žalobca. Protest prokurátora bol podaný na tom právnom základe, že v prípade nerešpektovania
predkupného práva štátu je právny úkon - kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným - úkonom
absolútne neplatným. Osobou povinnou z predkupného práva však bol predávajúci, čiže žalobca.

Namietal tiež, že odôvodnenie uznesenia je nepostačujúce a uznesenie trpí vadou nepreskúmateľnosti.
Protest prokurátora nie je rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný a ak súd na toto rozhodnutie
poukázal, je v zmysle ustanovenia § 194 ods. 2 CSP povinný vysporiadať sa aj s dôvodmi v ňom
uvedenými. Poukázal na to, že súd prvej inštancie posudzoval aj hmotno-právne súvislosti. Zdôraznil, že
relevantné hmotno-právne otázky neboli dosiaľ vyriešené s konečnou platnosťou a protest prokurátora

bol podaný na inom právnom základe. Súd prvej inštancie len konštatoval podanie protestu prokurátora
bez skúmania dôvodov v ňom uvedených. Bez prejednania merita veci a bez vykonania dokazovania
nemožno dôjsť k záveru o zavinení žalovaného. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobca sa
neplatnosti domáhal z viacerých dôvodov. Je predčasné vyhodnotiť postup žalovaného, spočívajúci
v bránení sa záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy v katastrálnom konaní, v súdnom konaní o určenie

neplatnosti a v konaní o správnej žalobe ako neuznanie, že zmluva bola v rozpore so zákonom. V
konaní sp. zn. 11S/35/2016, vedenom na Krajskom súde v Nitre o správnej žalobe proti rozhodnutiu
o vyhovení protestu prokurátora môže dôjsť k zrušeniu rozhodnutia. Tiež na Okresnom súde Nitra sa
vedie konanie o určenie vlastníckeho práva, kde vystupuje žalovaný v procesnom postavení žalobcu.
Záver súdu ohľadne platnosti, resp. neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy mohol byť odlišný, než bol

záver prokurátora. V tomto smere súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie
nesprávne zistil skutkový stav, nakoľko z dôkazov vyplýva, že zastavenie konania späťvzatím žaloby
procesne zavinil žalobca. Súd prvej inštancie podľa žalovaného tiež nezobral do úvahy, že na strane
žalovaného by neboli vznikli ďalšie trovy právneho zastúpenia, pokým by došlo k späťvzatiu žaloby bez
zbytočného odkladu po tom, čo sa o existencii dôvodov na späťvzatie žalobca dozvedel. Napadnuté

uznesenie v časti výroku o trovách navrhol zmeniť tak, že mu bude priznaný nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že po zrušení rozhodnutia o vklade bol
v evidencii katastra nehnuteľností obnovený zápis vlastníckeho práva k pozemku v jeho prospech. Z

objektívneho hľadiska teda procesne nastal výsledok, ktorého sa domáhal v tomto konaní, a preto z
dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu vzal žalobu späť. V čase podania žaloby nemal inú
možnosť ako domáhať sa súdnej ochrany svojich práv. Nemohol sa spoliehať na to, že sa celá vec
vyrieši v správnom konaní, keďže na konanie prokurátora nemal vplyv. Je tak irelevantné, že v tomto
konaní nedošlo k prejednaniu veci samej, keďže túto skutočnosť nezavinil. Jeho práva boli chránené

v inom konaní na základe postupu prokurátora, pričom bol dosiahnutý výsledok, ktorého sa v tomto
konaní domáhal. Z tohto hľadiska je nesporné, že žaloba bola podaná dôvodne, a teda, že existenciu
tohto konania a trov v ňom vzniknutých zapríčinil žalovaný tým, že ho podvodne primäl uzavrieť
neplatnú zmluvu, pričom túto musel následne protestovať prokurátor z dôvodu ochrany zákonnosti.Žalovaný v podanom odvolaní najprv argumentuje tým, že zavinenie strany sporu na zastavení konania
je potrebné posudzovať z procesného hľadiska a následne ďalej v odvolaní prechádza z procesných
dôvodov na výlučne hmotnoprávne dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy. Je pritom právne irelevantné,

na akom hmotnoprávnom základe vstúpil do katastrálneho konania prokurátor. Žalovaný síce správne
uviedol, že otázku, kto zavinil zastavenie konania, je potrebné posudzovať z procesného hľadiska, no
na druhej strane ignoruje ustálený výklad predmetného ustanovenia, v zmysle ktorého je procesné
zavinenie dané objektívnym posúdením vzťahu medzi žalobcom požadovaným výsledkom konania
a dôvodom späťvzatia žaloby. Poukázal na skutočnosť, že úplne vo všetkých skutkovo totožných

veciach (s výnimkou sudcov JUDr. Heinricha, Mgr. Heinrichovej) vedených na Okresnom súde Nitra
(napr. pod sp. zn. 16C/97/2015 alebo pod sp. zn. 19C/482/2015) súd priznal žalobcom v rovnakom
procesnom postavení nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom v odôvodnení oboch
rozhodnutí konštatoval, že žalovaný z dôvodu rozhodnutia o proteste prokurátora procesne zavinil
zastavenie konania. K samotnému podaniu žaloby pristúpil výhradne z dôvodov spočívajúcich v povahe
správania žalovaného a v danom čase nemal inú možnosť ako chrániť svoje práva. Nesúhlasil so

zjavne nepravdivým tvrdením žalovaného v II. časti jeho odvolania, podľa ktorého súd posudzoval
aj hmotnoprávne otázky, ktoré nemali byť vyriešené s konečnou platnosťou. Rozhodnutie Okresného
úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 18. 03. 2016 č. V 5227/2015-20, ktorým správny orgán zastavil
vkladové konanie k pozemku, nakoľko Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov referát
katastra nehnuteľností, vyhodnotil kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, je právoplatné

a vykonateľné. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti rozhodnutia
ustanovené zákonom. Z hľadiska vzniku trov konania na strane žalovaného uviedol, že žalovaný bol
takmer počas celého konania zastúpený iným právnym zástupcom, a to advokátskou kanceláriou
AKAK s. r. o. Právnym zástupcom žalovaného Law Service s. r. o. okrem prípravy a prevzatia
právneho zastúpenia neboli vykonané žiadne úkony právnych služieb, za ktoré by mu prináležala

odmena, pričom len samotné zaslanie oznámenia o prevzatí právneho zastúpenia, resp. vyhotovenie
splnomocnenia bez ďalšieho naň nadväzujúceho písomného podania týkajúceho sa veci samej sa
nepovažuje za kvalifikovaný úkon právnych služieb. Napadnuté uznesenie navrhol potvrdiť a priznať mu
trovy odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom
sa náhrady trov konania je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a žiadnej zo strán nepriznať nárok na
náhradu trov konania.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 04. 09. 2015 voči žalovanému domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území X., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Nitra, katastrálnym odborom ako pozemok parcela registra „C" č. 2839 - orná pôda o výmere

937 m2, ako i si uplatnil náhradu trov konania. Zároveň žiadal o nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým súd zakáže žalovanému nakladať - predať, darovať, zameniť, dať do nájmu, založiť, zaťažiť
vecným bremenom a vypožičať predmetnú nehnuteľnosť. Uznesením č. k. 17C/482/2015-25 zo dňa
14. 09. 2015 súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému nakladať
s prejednávanou nehnuteľnosťou, a to túto predať, darovať, zameniť, dať do nájmu, založiť, zaťažiť

vecným bremenom a vypožičať, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Dňa 14. 10.
2016 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie, ktorým žalobca zobral žalobu v celom rozsahu
späť a uplatnil si trovy konania v sume 1.740,99 eura. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že po podaní
žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny
odbor zo dňa 24. 07. 2015 č. V 5227/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech

žalovaného na základe kúpnej zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v konaní č. V 5227/2015
protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 49/2015-9, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov zo dňa 27. 01. 2016 č. Upo
34/2016-4/Br. Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného
platne prevedené a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobcu ako vlastníka predmetnej

nehnuteľnosti. Dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu.
V súčasnosti už žalobca nie je vlastníkom predmetného pozemku, nakoľko si štát k nemu uplatnil
predkupné právo a pozemok je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo spoločnosti MH Invest
II s. r. o. na LV č. 3933 pre k. ú. X.. O trovách konania navrhol rozhodnúť podľa § 256 CSP tak, žežalovanýbudezaviazanýknáhradetrovkonania.Uviedol,žeprocesnézavineniezastaveniakonanianie
je možné vzťahovať len na konkrétny úkon účastníka konania, ale je potrebné ho posudzovať komplexne
a extenzívne v celkovom kontexte v konaní uplatnených skutočností. V dôsledku toho môže aj v prípade

späťvzatia žaloby žalobcom byť dôvodom pre tento úkon konanie žalovaného, príp. ďalšie skutočnosti
mimo vôle žalobcu. Uviedol, že v čase podania žaloby nemal inú možnosť, ako domáhať sa určenia
svojho vlastníckeho práva súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho
odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalovaného bolo v danom čase
právoplatné, pričom hrozilo, že žalovaný prevedie vlastnícke právo k pozemku na tretiu osobu, na

základe čoho súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému s pozemkami disponovať.
Žalovaný neuznal, že kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom, čo vyplýva z jeho postupu v
katastrálnom konaní, keďže sa proti rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal, ako aj z jeho postupu v
doterajšom súdnom konaní. V prípade, ak by žalobca žalobu vo veci nepodal, nemohol by žiadať súd,
aby mu prostredníctvom predbežného opatrenia priznal ochranu pred ďalšími scudzovacími úkonmi zo
strany žalovaného. O tom, že súd považoval za potrebné predbežne ochrániť práva žalobcu, svedčí aj

skutočnosť, že na návrh predbežné opatrenie vydal. Žalobca teda podal žalobu dôvodne. Skutočnosť, že
do katastrálneho konania vstúpi prokurátor a na základe jeho protestu bude žalobcovi vlastnícke právo
k pozemkom náležať opäť aj podľa zápisu v katastri nehnuteľností, nemohol predpokladať, ani sa na to
spoliehať. Z tohto dôvodu mu nemôže byť pričítané procesné zavinenie zastavenia konania, keď teraz z
tohto dôvodu žalobu berie späť. S ohľadom na uvedené mal za to, že existenciu konania a úkonov v ňom

vykonaných zavinil žalovaný, keďže žaloba bola podaná dôvodne. K odpadnutiu dôvodov pre vedenie
tohto konania došlo vplyvom konania prokurátora a správnych orgánov, na ktoré nemal žalobca žiadny
vplyv. Preto je dôvodné, aby trovy konania, ktoré žalobcovi vznikli, znášal žalovaný, ktorý vytrvalo, hoci
zjavne bezúspešne popieral neplatnosť kúpnej zmluvy a vyvolával tým ďalšie konania. Následne súd
prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, pričom predmetom odvolacieho konania je výrok o

trovách konania.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci a zásadou zodpovednosti za zavinenie. Zásada úspechu vo veci znamená, že strana, ktorá
mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu trov konania. Posúdenie účelnosti pritom
bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada
nákladov konania, ktoré by pri riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik

zavinil. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd
dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať (§ 257 CSP). Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by
inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí ísť o výnimočný charakter. Úvaha súdu o tom, či

ide o výnimočný prípad a či sú v danej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoja
strán v priebehu konania a pod. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda
na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

10. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie
§ 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebnéprihliadaťkmajetkovým,sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by
mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery

oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho
prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán sporu, a to nielen toho,
v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nieje priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich
náhradu, keď mal v konaní úspech.

11. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď mal za to, že žalovaný zavinil existenciu konania a úkonov
v ňom vykonaných, preto má žalobca právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal
odvolanie žalovaný, pričom mal za to, že zastavenie konania späťvzatím žaloby v danej veci zavinil
žalobca a žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že existenciu tohto konania a trov v

ňom vzniknutých zapríčinil žalovaný a procesná vina na zastavení konania u žalobcu neexistuje. Obe
strany teda boli toho názoru, že trovy konania má v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP znášať druhá
strana, pričom z ich vyjadrení nevyplýva, že by pre použitie ustanovenia § 257 CSP videli dôvody. Kým
jedna strana hovorila o zavinení zastavenia konania, druhá hovorila o existencii konania a trov v ňom
vzniknutých.

12. Odvolací súd sa preto rovnako ako súd prvej inštancie zaoberal posúdením toho, ktorá zo strán
zavinila zastavenie konania a prípadne aj tým, či v danej veci neexistujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 257 CSP.

13. V danej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04. 09. 2015 voči žalovanému

domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území X.,
evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, ako
pozemok parcela registra „C" č. 2839 - orná pôda o výmere 937 m2. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že
určenia vlastníckeho práva k predmetnej parcele sa domáhal z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka,

keď mal za to, že žalovaný úmyselne zneužil jeho neskúsenosť v oblasti nedostatočnej znalosti cien
a nákupných možností pozemkov v spojení s dôverčivosťou, keď ho primäl uzatvoriť úžernícku kúpnu
zmluvu a konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi, a teda bolo zjavne právne neprijateľné,
pretože bolo z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.

14. V priebehu konania podaním zo dňa 14. 10. 2016 žalobca vzal žalobu späť, pričom uviedol,
že po podaní žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra,
katastrálny odbor zo dňa 24. 07. 2015 č. V 5227/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v
prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v konaní č. V
5227/2015 protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 49/2015-9, ktoré bolo

potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov zo dňa 27. 01. 2016 č.
Upo 34/2016-4/Br. Žalobca bol ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti opätovne zapísaný do katastra
nehnuteľností.

15. O proteste prokurátora tak rozhodol Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa

02. 11. 2015 č. UP 49/2015-9 tak, že mu vyhovel a napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra,
katastrálneho odboru č. V 5227/15 zo dňa 24. júla 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností zrušil. V rozhodnutí uviedol, že čo sa týka porušenia predkupného práva štátu, Okresný
úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností zastáva názor, že keďže dňom
08. 07. 2015 vzniklo zo zákona predkupné právo s poukazom na § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o

niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o
návrhunavkladprávadokatastranehnuteľností,pričomjepovinnosťoukatastrálnehoodboruokresného
úradu naň prihliadať a v súčinnosti a s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné
predkupné právo. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad

Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím zo dňa 27. 01. 2016 č.
UPo34/2016-4/Br tak, že odvolanie zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie, pričom uviedol, že v čase
povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V 5227/2015 k nehnuteľnosti parcelné
číslo registra „C“ 2839 - orná pôda o výmere 937 m2 v katastrálnom území X. v prospech žalovaného
na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/3278 zo dňa 29. 06. 2015, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 20. 07.

2015 neboli splnené podmienky uvedené v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

16. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že k zastaveniu konania v danej veci
došlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, čomu predchádzalo rozhodnutie Okresného úradu Nitra,katastrálny odbor zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 49/2015-9, ktorým bolo protestu prokurátora vyhovené a
rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5227/15 zo dňa 24. júla 2015 o povolení
vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností zrušené. V dôsledku tohto

bol žalobca opätovne zapísaný ako vlastník predmetnej parcely, teda dosiahol rovnaký následok, aký
by nastal, ak by bol úspešný v predmetnom konaní. Na druhej strane k tomuto nedošlo pričinením
žalovaného, ale v dôsledku vyhovenia protestu prokurátora a následnému zrušeniu rozhodnutia o
povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Zohľadniť je potrebné aj špecifické okolnosti
danej veci spočívajúce v tom, že dôvody, pre ktoré bolo protestu prokurátora vyhovené a rozhodnutie o

povolení vkladu vlastníckeho práva žalovaného zrušené, boli iné, ako uvádzal žalobca v žalobe. Práve v
týchto špecifických okolnostiach danej veci odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, videl dôvody
pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a za najspravodlivejšie v danej veci videl to, aby každá zo strán
znášala svoje trovy, preto potom podľa § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
týkajúcom sa náhrady trov konania zmenil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania.

17. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania rozhodol s poukazom na tie isté právne dôvody, ako v prípade náhrady trov konania na súde
prvej inštancie, v spojení s § 396 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).