Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. november 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/110/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206541
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5616206541.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táni Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobkyne: K.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči,
s.r.o., so sídlom v Ružomberku, Dončova 1451/21, IČO: 36 862 304, proti žalovaným: 1/ N. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, právne zastúpený: JUDr. Pavel Novotný, advokát so sídlom v H. V., E..
L. XXXX/X, 2/ N. J., nar. XX.XX.XXXX., bytom M. XXX, 3/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, o
určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne
a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20C/95/2016-228 zo 16. januára

2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu m e n í tak, že určuje, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
pre k. ú. F., obec F., okres N. Y., ako KN-C parc. č. 306/16 o výmere 834 m2 lesné pozemky a KN-C
parc. č. 306/17 o výmere 822 m2 lesné pozemky a KN-E parc. č. 88 o výmere 1.400 m2 ostatné plochy,
č. 89 o výmere 522 m2 ostatné plochy, č. 90 o výmere 897 m2 ostatné plochy, a č. 91 o výmere 949 m2
ostatné plochy, patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/.

Žalobkyňa má voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým vydaným v súdenej veci) okresný súd zamietol žalobu
(výrok I.), ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú.
F., obec F., okres N. Y. (konkretizované vo výroku tohto rozsudku krajského súdu ďalej aj „sporné
nehnuteľnosti“) patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/. Na základe
vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval, že žalovaný 1/ nadobudol sporné nehnuteľnosti
kúpou za trvania manželstva so žalobkyňou avšak do svojho výlučného vlastníctva. Vychádzal z obsahu
kúpnychzmlúv,vktorýchžalobkyňaprehlásila,žefinančnéprostriedkypoužiténavyplateniekúpnejceny

nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva a uznáva, že nadobúdané nehnuteľnosti budú výlučným
vlastníctvom žalovaného 1/. Tvrdenia žalobkyne, že napriek jej vyhláseniam, v skutočnosti boli na kúpu
sporných nehnuteľností použité spoločné peňažné prostriedky nepovažoval za preukázané. Žalovaný
1/ tieto tvrdenia žalobkyne poprel s tým, že išlo o peňažné prostriedky, ktoré mu darovala jeho matka.
Okresný súd vypočul ako svedkyňu matku žalovaného. Prihliadajúc na jej vysoký vek a dlhší časový
odstupodobdobia,kedymalažalovanémudarovaťpeňažnéprostriedky,napriekrozporomvjejvýpovedi
dospel k záveru, že žalovanému 1/ poskytla peňažné prostriedky minimálne vo výške 400.000 Sk. K

námietke žalobkyne, že matka žalovaného 1/ nemala také množstvo peňažných prostriedkov uviedol,
že sociálny status rodiny žalovaného 1/, ktorého otec bol baníkom (vedúcim bane) nemohol byť finančne
nepriaznivý tak ako to tvrdila žalobkyňa. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že kúpne ceny uvedené v zmluvách,
ktorými nadobudol sporné nehnuteľnosti žalovaný 1/ nezodpovedajú skutočným kúpnym cenám, ktoréžalovaný zaplatil. Tieto sú vyššie než suma peňažných prostriedkov, ktoré mala žalovanému 1/ darovať
jeho matka. Ako dôkaz označila a predložila príjmový pokladničný doklad na sumu, ktorú mal žalovaný
1/ vyplatiť K. L. za od neho kupované nehnuteľnosti, ktorá niekoľko násobne prevyšovala kúpnu cenu v

písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy. Vzhľadom na právne závery v uznesení krajského súdu, ktorým
bol v poradí prvý rozsudok okresného súdu zrušený, sa okresný súd zameral na vyhodnotenie tohto
dokladu v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi. Konštatoval, že tento dôkaz môže svedčiť iba o
tom, aká bola vyplatená reálna kúpna cena za pozemky nadobudnuté od K. L., avšak nesvedčí o tom,
že kúpna cena bola uhradená z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne

a žalovaného 1/. Zdôraznil, že žalobkyňa v čase uzatvárania kúpnych zmlúv, ktorými došlo k prevodu
sporných nehnuteľností na žalovaného 1/ mala vedomosť o kúpnej cene a napriek tomu prehlásila, že
kúpna cena je uhradená z výlučných prostriedkov žalovaného 1/. Na základe týchto skutočností dospel
okresný súd k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že na kúpu sporných
nehnuteľností boli použité prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva a žalobu zamietol.

2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným priznal voči žalobkyni
náhradu trov konania v rozsahu 50 % (výrok II.) a žalobkyni priznal voči žalovaným náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu (výrok III.). Uviedol, že úspech žalovaných v konaní predstavuje
v percentuálnom vyjadrení 75 % a neúspech 25 %, preto ich čistý úspech je 50 %. Zároveň rozhodol o

trovách predchádzajúceho odvolacieho konania, v ktorom bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej priznal
voči žalovaným náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobkyňa a žalovaný 1/.

4. Žalobkyňa napadla rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a žiadala, aby ho krajský súd zmenil
tak, že jej žalobe bude vyhovené s tým, že voči žalovaným 1/ až 3/ jej bude priznaný nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa namietala, že okresný súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne právne posúdil, tvrdila, že jeho
rozhodnutie trpí aj vadou nepreskúmateľnosti, a to najmä z dôvodu, že z rozhodnutia okresného súdu

nie je zrejmé, ako dospel k záveru o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného
1/ a ako sa vyporiadal so zistením, že všetky nehnuteľnosti boli nadobudnuté na základe kúpnych
zmlúv za trvania jej manželstva so žalovaným a z prostriedkov preukázateľne patriacich do masy
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Kúpnacenaspornýchnehnuteľnostíbolavyššiaakovlastné,
prípadne darované finančné prostriedky žalovaného 1/. Tieto skutočnosti boli na základe vykonaného

dokazovania dostatočne preukázané. Najmä pokiaľ ide o zaplatenú kúpnu cenu, za ktorú nadobudol
nehnuteľnosti žalovaný 1/ od K. L.. Bez akýchkoľvek pochybností vzhľadom na predložený príjmový
pokladničný doklad bolo zistené, že nebola zaplatená v zmluve deklarovaná kúpna cena 69.800 Sk, ale
reálne bolo vyplatených 480.000 Sk. Keďže táto suma presahuje žalovaným 1/ tvrdenú výšku darov od
jeho matky je nepochybné, že museli byť na kúpu nehnuteľností od K. L. použité prostriedky patriace

do masy BSM. Pokiaľ následne boli tieto nehnuteľnosti žalovaným 1/ predané, došlo len k transformácii
masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov z nehnuteľností na finančné prostriedky. Následne z
týchto finančných prostriedkov boli žalovaným 1/ kupované sporné nehnuteľnosti, ktoré potom rovnako
tvoria masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaného 1/ a žalobkyne. V tejto súvislosti
okresný súd nereagoval na zákonom určený jediný prístupný režim zúženia masy bezpodielového

spoluvlastníctva manželov uvedený v § 143a ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie
predpokladá zúženie masy BSM jedine formou notárskej zápisnice, ktorá však v prejednávanej veci
nikdy urobená nebola. Pokiaľ aj okresný súd na túto okolnosť nereagoval, nezaoberal sa tým, že
kúpnu zmluvu z 08.10.2008 uzatvorenú s predávajúcim Savas, a.s. žalobkyňa vôbec nepodpísala.
Tiež nereagoval na jej výhrady, že jej prehlásenia o tom, že nehnuteľnosti mal kupovať žalovaný do

svojho výlučného vlastníctva odporujú dobrým mravom a nemôžu požívať právnu ochranu, lebo ich
účelom je obísť zákonný režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ukrátiť ju tak na jej právach.
Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporné nehnuteľnosti neboli kupované z výlučných
prostriedkov patriacich žalovanému 1/, mal okresný súd prihliadať na závery súdnej praxe, v zmysle
ktorých ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva z časti

za prostriedky len jedného z manželov, patrí táto nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. V súvislosti s nadobudnutím jednotlivých sporných nehnuteľností žalovaným 1/ žalobkyňa
poukazovala na kúpne ceny, ktoré boli v jednotlivých kúpnych zmluvách, ktorými došlo k prevodu
sporných nehnuteľností, uvedené. Podľa jej vyjadrenia tieto kúpne ceny nezodpovedajú skutočnýmsumám, ktoré boli žalovaným 1/ za tieto nehnuteľnosti vyplatené. Obranu žalovaného 1/, že na
nadobudnutie týchto nehnuteľností použil finančné prostriedky získané darovaním od svojej matky,
označila za nepravdivé. Čestné prehlásenie matky žalovaného 1/ o tom, ako mu v jednotlivých rokoch

poskytla finančné prostriedky označila za účelové, zhotovené pre potreby prebiehajúceho konania, a
to aj vzhľadom obsah svedeckej výpovede matky vykonanej v rámci jej výsluchu. Naviac poukázala
na to, že žalovaný 1/ tvrdil, že všetky kúpy pozemkov, ktoré realizoval, a to nielen pozemkov, ktoré
sú predmetom konania, realizoval z finančných prostriedkov, ktoré mu poskytla a darovala matka.
Vzhľadom na osobnú a majetkovú situáciu matky však darovanie finančných prostriedkov v takomto

rozsahu nebolo podľa žalobkyne možné. Za nepochopiteľnú považuje skutočnosť, že žalovaný 1/ dlžil
väčší obnos peňazí svojej sestre, ktorá žiadala vrátenie týchto finančných prostriedkov od žalobkyne z
titulu trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobkyne a žalovaného 1/ a matka žalovaného
1/ namiesto toho, aby v jeho mene vrátila finančné prostriedky sestre, tieto peniaze poskytla žalovanému
1/. Vo vzťahu k výroku o trovách konania považovala žalobkyňa za nesprávny záver okresného súdu, že
bola neúspešná v časti žaloby o neplatnosti darovacích zmlúv, ktorými sporné nehnuteľnosti previedol

žalovaný 1/ na žalovaných 2/ a 3/. Hoci bola v tejto časti žaloba zamietnutá, súd vyhodnotil tieto zmluvy
ako neplatné, aj keď sa táto okolnosť do výroku rozsudku nepremietla.

5. Proti výroku rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaných nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho
konania (výrok III.) podal odvolanie žalovaný 1/ s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v odvolacom konaní, v rámci ktorého bol zrušený v poradí
prvý rozsudok vydaný súdom prvej inštancie v prejednávanej veci, nemožno konštatovať, že žalobkyňa
bola v rámci odvolacieho konania plne úspešná. K zrušeniu napadnutého rozsudku došlo iba v časti,
časťbolavrámciodvolaciehokonaniapotvrdená.Ďalejuviedol,žetrovykonaniavzniknutévkonanípred

súdomprvejinštancieakoajtrovyodvolaciehokonaniatvoriajedencelokatakjenutnéonichrozhodnúť,
pretože podstatný je celkový výsledok konania. Nemožno rozhodovať separátne o trovách konania na
súde prvej inštancie a na odvolacom súde bez zohľadnenia celkového úspechu alebo neúspechu strán
sporu. Žalovaný 1/ preto navrhol, aby vo výroku III. krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že
žalovanému 1/ prizná voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %.

6. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril písomným podaním, ktorým navrhol, aby krajský
súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil a
vo vzťahu k výroku o trovách konania tento zmenil tak ako to žiadal v ním podanom odvolaní.
Uviedol, že okresný súd dostatočne dôsledne vykonal dokazovanie a dôkazy aj správne vyhodnotil.

Na základe ustáleného skutkového stavu potom dospel aj k správnym právnym záverom. Pokiaľ
žalobkyňa namietala nepravdivosť svojich tvrdení v kúpnych zmluvách, ktorými došlo k prevodu
sporných nehnuteľností na žalovaného 1/ ako výlučného vlastníka, toto jej spochybňovanie označil za
účelové. Zdôraznil, že prehlásenia žalobkyňa urobila dobrovoľne, bez nátlaku a musela si byť vedomá
dôsledkov, ktoré z nich vyplývali, nakoľko na základe týchto zmlúv a prehlásení bol ako výlučný vlastník

sporných pozemkov zapísaný v katastri žalovaný 1/. Vo vzťahu k príjmového pokladničnému dokladu
vyhotovenému p. L. žalovaný 1/ uviedol, že hoci písmo na doklade je jeho, považuje tento doklad za
zmanipulovaný a spochybňoval aj jeho platnosť pred okresným súdom. Bolo potrebné, aby žalobkyňa
predložila originál tohto dokladu, aby bolo možné vylúčiť jeho manipuláciu. Stotožnil sa s právnym
názoromžalobkyne,žeprinadobudnutívecidobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovpostačuje,ak

sú aspoň z časti nadobudnuté zo spoločných prostriedkov. V súdenej veci však sporné nehnuteľnosti ani
z časti zo spoločných prostriedkov žalobkyne a žalovaného 1/ nadobudnuté neboli. V celom rozsahu boli
nadobudnutézvýlučnýchprostriedkovžalovaného1/,čoboloajdostatočnýmspôsobompreukázané.Vo
vzťahu k námietkam žalobkyne ohľadom vierohodnosti svedkyne, matky žalovaného 1/, tento poukázal
na vek matky a atmosféru pri jej výsluchu, kde výslovne uviedla, že je vystresovaná a že sa presne nevie

k veci vyjadriť. Skutočnosť, že nevedela presne uviesť, kedy a akú čiastku žalovanému 1/ darovala, nič
nemenínaskutočnosti,žekdarovaniufinančnýchprostriedkovopakovanedochádzalo,čotátosvedkyňa
ajvovýpovedipotvrdila.Zavýznamnúpovažovalžalovaný1/ajskutočnosť,ževkúpnejzmluveuzavretej
s pánom L. bol dátum podpísania tejto zmluvy až 12. júla 2004 a v príjmovom pokladničnom doklade sa
konštatovalo, že titulom kúpnej ceny prijal K. L. sumu 480.000 Sk dňa 08. júla 2004, teda pred podpisom

tejto zmluvy. V kúpnej zmluve je však vyhlásenie, že kúpna cena je splatná až pri podpise zmluvy, teda
v tomto čase k prijatiu finančných prostriedkov tak ako je to uvedené v tomto doklade, dôjsť nemohlo.

7. Žalovaní 2/ a 3/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaných v odvolaní (§ 379 a §
380 CSP) a po nariadení pojednávania a opakovaní dokazovania rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 388 CSP zmenil tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

9. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania krajský súd dospel k záveru, že skutkové zistenia
súdu prvej inštancie nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu, z toho dôvodu dokazovanie vykonané
okresným súdom opätovne opakoval.

10. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala (okrem iného) určenia, že nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXX pre k. ú. F. ako KN-C parc. č. 306/16 a 306/17 a KN-E parc. č. 88, 89, 90 a 91
patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/. Žalovaný 1/ sporné nehnuteľnosti
darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 994/2015 dňa 21.04.2015 bez jej súhlasu ako
bezpodielovej spoluvlastníčky previedol darom na žalovaných 2/ a 3/, o ktorej skutočnosti nevedela.

11. Na základe opakovaného dokazovania odvolací súd zistil, že KN-C parc. č. 306/16 a 306/17
nadobudolžalovaný1/akokupujúciodspoločnostiSavas,a.s.akopredávajúcehozakúpnucenu19.000
Sk. V tejto zmluve sa nenachádza žiadne prehlásenie žalobkyne o tom, že došlo k nadobudnutiu týchto
nehnuteľností žalovaným 1/ z jeho výlučných finančných prostriedkov. V tomto prípade vychádzajúc

z ust. § 143 Občianskeho zákonníka tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté do bezpodielového
spoluvlastníctva žalovaného 1/ a žalobkyne. Bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný 1/ boli v tom
čase manželmi, ich manželstvo zaniklo právoplatne rozvodom XX. H. XXXX. Žalovaný 1/ sa však
bránil tým, že finančné prostriedky, ktoré použil na kúpu týchto nehnuteľností boli v jeho výlučnom
vlastníctve. Uviedol, že dňa 08.10.2018 uzatvoril ako predávajúci kúpnu zmluvu so L. T. ako kupujúcou,

na základe ktorej jej odpredal podiel 1/7 v nehnuteľnosti KN-C parc. č. 304/502 za kúpnu cenu
27.000 Sk, ktorú sumu následne použil na kúpu KN-C parc. č. 306/16 a 306/17. Parcelu č. 304/502
mal žalovaný 1/ nadobudnúť kúpnou zmluvou z 08. júla 2004 uzavretou s K. L. ako predávajúcim,
kde predmetom kúpy okrem iného bola aj parc. 304/502, pričom kúpna cena za všetky nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom tejto kúpy bola dohodnutá sumou 69.800 Sk. Žalovaný 1/ poukázal na to, že v

tejto zmluve je prehlásenie žalobkyne o tom, že je si vedomá toho, že kúpna cena za tam uvedené
nehnuteľnosti bola uhradená z výlučných finančných prostriedkov žalovaného 1/. Odvolací súd sa s
týmito žalovaným 1/ označenými kúpnymi zmluvami oboznámil a čo sa týka ich obsahovej stránky, táto
zodpovedá skutočne tvrdeniam žalovaného 1/. Žalobkyňa vo vzťahu k týmto zmluvám namietala, že
finančné prostriedky, ktoré boli použité na kúpu nehnuteľností žalovaným 1/ boli napriek jej vyhláseniam

spoločnými prostriedkami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tvrdila, že zdrojom
týchto finančných prostriedkov bola odplata za obchodný podiel, ktorý mal žalovaný 1/ v spoločnosti
Gepard, s.r.o. a ktorý predal. Žalovaný tieto tvrdenia popieral a uviedol, že na kúpu nehnuteľnosti parc.
č. 304/502, predajom ktorej následne ďalej získaval ďalšie finančné prostriedky, za ktoré kúpil aj sporné
nehnuteľnosti, mal od svojej matky.

12. Žalovaný 1/ v odvolacom konaní poukazoval na skutočnosť, že vzhľadom na vyhlásenie žalobkyne
v kúpnej zmluve zo dňa 08. júla 2004 o tom, že finančné prostriedky použité na kúpu tam uvedených
nehnuteľností sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, prenáša sa dôkazné bremeno na preukázanie
skutočnosti, že išlo o spoločné finančné prostriedky na žalobkyňu. Možno prisvedčiť žalovanému 1/,

že v tomto prípade je vecou žalobkyne označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
spochybňujúcich jej vyjadrenie v kúpnej zmluve, že použité finančné prostriedky boli vo výlučnom
vlastníctve žalovaného 1/.

13. Žalobkyňa 1/ vo výpovedi pred odvolacím súdom k okolnostiam, za ktorých boli kúpnej zmluvy, ktoré

obsahovali jej vyhlásenia uzatvárané, uviedla, že k ich podpisu dochádzalo v čase, keď bola manželkou
žalovaného1/.Ichmanželskévzťahyboliharmonické,nemaladôvodpochybovaťoúkonochžalovaného
1/. Ten jej písomné znenie zmlúv bez bližšieho vysvetlenia predložil s tým, že ich je nutné podpísať. Nad
ich obsahom sa bližšie nezamýšľala a vzhľadom na to, že boli predkladá žalovaným 1/ ako manželom,
tieto podpísala. Žalovaný 1/ k týmto okolnostiam uviedol, že vyhlásenia do zmlúv, na základe ktorých

nadobudol aj sporné nehnuteľnosti uvádzal z dôvodu, že finančné prostriedky mal poskytnuté darom od
svojej matky. Vzhľadom na nezáujem žalobkyne ohľadne kúpy a predaja sporných nehnuteľností ako aj
začínajúce problémy s alkoholom, rozhodol sa pre takýto postup. Žalobkyňa tvrdenia žalovaného, žefinančné prostriedky mu poskytla jeho matka rozporovala. Tvrdila, že je táto nedisponovala dostatočnými
finančnými prostriedkami, ktoré by mohla na kúpu týchto nehnuteľností žalovanému 1/ poskytnúť.

14. Žalovaný 1/ predložil okresnému súdu písomné čestné vyhlásenie svojej matky, s ktorého
obsahom sa oboznámil v rámci opakovaného dokazovania aj odvolací súd. Podľa uvedeného čestného
prehlásenia F. J. z 10. apríla 2017 vyplýva, že táto žalovanému 1/ ako svojmu synovi mala darovať v
roku 2001 60.000 Sk, v roku 2002 30.000 Sk, v roku 2003 10.000 Sk a v roku 2004 300.000 Sk. Keďže
žalobkyňapravdivosťčestnéhoprehláseniarozporovala,okresnýsúdvykonaldokazovanieajvýsluchom

F. J.. Vzhľadom na uplynutie času od tejto svedeckej výpovede a vek matky žalovaného 1/, ktorý uviedol,
že táto je vo veku 88 rokov a trpí stareckou demenciou, odvolací súd matku žalovaného 1/ nevypočúval,
ale vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zápisnice o výsluchu matky žalovaného 1/.
Výsluch bol vykonaný dňa 20. septembra 2017. Matka žalovaného 1/ sa nevedela v konkrétnostiach
vyjadriť bližšie k tomu, v akej výške a kedy žalovanému 1/ finančné prostriedky poskytovala. Spomínala
iba sumu 40.000 Sk, k žiadnym iným sumám sa vyjadriť nevedela. Uviedla, že keď bolo potrebné, vždy

žalovanému 1/ pomohla. Tvrdila, že jej zosnulý manžel bol baník takže nemali málo peňazí a z týchto
peňazídávalaajsynovi,keďbolopotreba.Ksvojimmajetkovýmpomeromsavyjadrilatak,žejestarobná
dôchodkyňa a starobný dôchodok poberá už asi 30 rokov, okrem tohto príjmu, iný príjem nemá, náklady
nadomácnosťsiuhrádzazosvojhodôchodku.Ďalejuviedla,žemá4detiavšetkýmsasnažilapomáhať,
rovnako aj cudzí ľudia si k nej prídu požičať peniaze, lebo vedia, že ich má. V súvislosti s čestným

prehlásením uviedla, že ho podpísala, pretože peniaze synovi dala, podpis boli overiť spolu so synom
na obci. V súvislosti s účtami v banke svedkyňa poukazujúc na svoj vek, uviedla, že mala s manželom
jednu spoločnú vkladnú knižku v banke v N. Y.. Pri opakovaných otázkach týkajúcich sa súm peňazí,
ktoré poskytla žalovanému 1/ uviedla, že mu dala sumu 40.000 Sk.

15. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom dedičského spisu po poručiteľovi R. J., zomr. XX.XX.XXXX,
otcom žalovaného 1/. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení spísanej na bývalom Štátnom notárstve
v Liptovskom Mikuláši 12. februára 1963, zistil, že zosnulý bol v čase úmrtia baník - dôchodca, jeho
mesačný dôchodok dosahoval sumu 249 Kčs. Predmetom dedenia mali byť role a lúky asi 2 há v chotári
obce V. M. zdedené po rodičoch a v užívaním JRD (jednotného roľníckeho družstva). Do užívania

družstva dali 2 kone, 2 kravy, jalovica teľná, 3 ovce , ktoré im dovtedy peniaze nezaplatilo. Podľa
uznesenia štátneho notárstva o dedičstve majetok, ktorý patril do dedičstva spolu dosahoval výšku 8.520
Kčs, čistá hodnota dedičstva sumu 8.020 Kčs. Odvolací súd sa oboznámil s výzvou Y. H., rod. J., sestry
žalovaného 1/ z 23.01.2017, ktorou žiadala žalobkyňu o vrátenie peňazí, pôžičiek, ktoré poskytla jej a
žalovanému 1/ ako manželom, a to v roku 2001 vo výške 200.000 Sk, v roku 2004 100.000 Sk, a 150.000

Sk a v roku 2006 150.000 Sk. Ďalej vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s kúpnou zmluvou zo dňa
26.02.2004 uzatvorenou medzi žalovaným 1/ ako kupujúcim a K. V. ako predávajúcou, ktorou nadobudol
žalovaný 1/ nehnuteľnosti za cenu 226.990 Sk a s kúpnou zmluvou z 22.05.2002 uzatvorenou medzi
žalovaným 1/ ako kupujúcim a opätovne K. V. ako predávajúcou, kde kúpna cena bola dohodnutá
sumou 282.720 Sk. Obidve zmluvy obsahujú vyhlásenia žalobkyne ako manželky žalovaného 1/, že

si je vedomá toho, že kúpna cena je platená z výlučných finančných prostriedkov žalovaného 1/. V
rámci výsluchu žalovaného 1/ ten k týmto kúpnym zmluvám uviedol, že aj tieto finančné prostriedky
mu poskytla matka darom.

16. Na základe vykonaného dokazovania dospel k odvolací súd k záveru, že nie sú pravdivé tvrdenia

žalovaného 1/ o poskytnutí finančných prostriedkov na kúpu týchto nehnuteľností jeho matkou. Žalovaný
1/sanavýzvuodvolaciehosúdusanevedelvyjadriťktomu,odkiaľbyjehomatkamalamaťzdrojetakého
rozsahu finančných prostriedkov, ktoré mu podľa jeho tvrdenia mala poskytnúť. Z dedičského konania
po otcovi žalovaného 1/ nevyplýva, že by zanechal majetok väčšej hodnoty. V čase svojej smrti už bol
dôchodca, jeho príjmom bol výlučne dôchodok. Žalovaný 1/ tvrdil, že jeho matka bola v domácnosti,

starala sa o hospodárstvo a ako sa matka aj v rámci výsluchu vyjadrila v roku 2017 už skoro 30 rokov
bolastarobnádôchodkyňa.Anisamotnámatkažalovaného1/neuviedlahodnovernýmspôsobomžiadne
zdroje príjmu, na základe ktorých by bolo možné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného 1/, že mal poskytnuté
finančné prostriedky darom od svojej matky. Žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný 1/ získal
finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností predajom obchodného podielu v spoločnosti Gepard, s.r.o.

Tieto tvrdenia žalobkyňa uvádzala aj v konaní pred okresným súdom. Neoznačila a nepredložila žiaden
dôkaz na preukázanie týchto tvrdení, ktorých pravdivosť žalovaný 1/ rozporoval. Avšak žalovaný 1/ v
konaní pred okresným súdom nevedel sám uviesť, kedy a v akej výške predal obchodný podiel v tejto
spoločnosti. To, že k jeho predaju došlo nerozporoval, avšak v akej výške uviesť nevedel. Žalovaný 1/až v rámci odvolacieho pojednávania začal tvrdiť, že k predaju tohto obchodného podielu došlo za sumu
100.000 Sk, ktorú skutočnosť zistil pred pojednávaním na odvolacom súde nahliadnutím do svojich
dokladov.Vzhľadomktomu,žeišloonovotyvodvolacomkonaní,odvolacísúdnatietotvrdeniaadôkazy,

ktoré na ich preukázanie mali byť žalovaným 1/ predložené, neprihliadal. Nestotožnil sa s tvrdením
žalovaného 1/, že týmto reagoval len na vyjadrenia žalobkyne v odvolacom konaní, pretože ako už
bolo konštatované, išlo o skutočnosti uvádzané už v konaní pred okresným súdom. Odvolací súd preto
na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že finančné prostriedky, ktoré boli použité na kúpu
sporných nehnuteľností, nemohli byť vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pretože žalobkyňa dostatočným

spôsobom preukázala, že matka žalovaného 1/ nedisponovala takými finančnými prostriedkami, ktoré
mohla žalovanému 1/ poskytnúť.

17. Okrem toho, príjmového dokladu, ktorý predložila žalobkyňa ( č.l. 106c spisu) vyplýva, že Ing. L.
uhradil žalovanému 1/ kúpnu cenu za nehnuteľnosti prevádzané kúpnou zmluvou 8.7.2004 sumu
480.000 Sk. Žalovaný 1/ namietal tento dôkaz v rámci odvolacieho konania. Odvolací súd prihliadal

na to, že došlo k rozporu výpovede žalovaného 1/ pred odvolacím súdom a pred súdom prvej
inštancie.Napojednávaní21.6.2017predsúdomprvejinštanciepopredloženítohtopríjmovéhodokladu
žalovaní jednoznačne uviedol, že ide o jeho písmo. Iné námietky k tomuto dokladu nevzniesol. Až
v rámci odvolacieho konania začal spochybňovať autenticitu fotokópie tohto dokladu a možnosť jeho
„sfalšovania“. Odvolací súd však považuje tieto následné spochybňovanie dôkazu žalovaným 1/ za

účelové. Jednoznačne dospel k záveru, že nehnuteľnosť KNC 306/16 a 306/17 neboli kupované z
výlučných prostriedkov žalobcu. Jednak z toho dôvodu, že ak by mal aj prisvedčiť žalovanému 1/, že bola
dohodnutá kúpna cena 69.800,- Sk, nebolo preukázané, že boli tieto finančné prostriedky poskytnuté
matkou žalovaného 1/. Naviac, ak by vychádzal z príjmového dokladu, kde suma bola dohodnutá
480.000,- Sk, išlo o sumu, ktorá prekračuje sumu žalovaným 1/ tvrdenú ako dar od matky. Potom

kúpnou zmluvou z 8.10.2008, ktorou nadobudol tieto nehnuteľnosti žalovaný 1/ a ktorá neobsahuje
prehlásenie žalobkyne, že si je vedomá, že na kúpu boli použité finančné prostriedky vo výlučnom
vlastníctve žalovaného 1/ nadobudli tieto nehnuteľnosti žalobkyňa a žalovaný 1/ do bezpodielového
spoluvlastníctva.

18. Pokiaľ ide o KN-E nehnuteľnosti č. 88, 89, 90 a 91, tak parcely č. 88 a 89 mal nadobudnúť žalovaný
1/ na základe kúpnej zmluvy z 20.10.2002 od V. J. za kúpnu cenu 3.047 Sk a KN-E parc. č. 90 a 91
kúpnou zmluvou z 20.10.2002 od K. V. za kúpnu cenu 18.460 Sk. V oboch týchto kúpnych zmluvách
sa nachádza vyhlásenie žalobkyne, že finančné prostriedky použité na kúpu týchto nehnuteľnosti sú vo
výlučnom vlastníctve žalovaného 1/. V tomto prípade žalovaný 1/ rovnako tvrdil, že získal finančné

prostriedky darom od matky. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd preukázané, že , okrem
týchto nehnuteľností v roku 2002 uzatvoril kúpnu zmluvu 22.05.2002, ktorou nadobudol nehnuteľnosti
od K. V. za kúpnu cenu presahujúcu 200.000,- Sk s tým, že opätovne mu finančné prostriedky mala
poskytnúť matka. Vzhľadom na tieto tvrdenia, ako aj už ustálené skutkové závery odvolacieho súdu,
že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by matka žalovaného 1/ mala také zdroje príjmov,

aby mohla žalovanému 1/ poskytovať finančné prostriedky, dospel odvolací súd k záveru, že ani v
tomto prípade finančné prostriedky neboli výlučnými finančnými prostriedkami žalovaného 1/. V tejto
súvislosti aj odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalovaný 1/ uvádzal, že v čase
výsluchu matky okresným súdom táto vzhľadom na vek a rozrušenie už nevedela dostatočne konkrétne
odpovedať. Avšak aj samotné čestné prehlásenie matka žalovaného 1/ písala cca dva mesiace pred

jej výsluchom, pokiaľ by jej rozumové schopnosti vzhľadom na vek boli takýmto spôsobom ovplyvnené,
možno pochybovať o tom, že by si bez cudzej pomoci mohla takto konkrétne spomenúť na to, v akej
výške, koľko žalovanému 1/ poskytla finančných prostriedkov a následne po cca dvoch mesiacoch
by už konkrétne odpovedať na takúto otázku nevedela. Obranu žalovaného 1/ spočívajúcu v tom,
že kúpne zmluvy, ktorých obsahom je prehlásenie žalobkyne o tom, že si je vedomá, že finančné

prostriedky získané na kúpu nehnuteľnosti sú z výlučných zdrojov, nepovažoval za opodstatnenú. Kúpne
zmluvy, ktoré takéto vyjadrenie žalobkyne obsahovali síce boli zložené z dvoch strán jednoduchého
nenáročného textu, avšak k ich podpisu dochádzalo za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 1/,
v ich domácnosti, kedy písomné vyhotovenia týchto zmlúv doniesol žalovaný 1/ a predložil ich žalobkyni
na podpis. Potom odvolací súd prisvedčil tvrdeniam žalobkyne, že aj keď tam takéto prehlásenie bolo,

žalobkyňa ho podpísala bez toho, že by sa bližšie obsahom zmlúv zaoberala. Išlo o zmluvy podpisované
medzi manželmi v čase, keď manželské vzťahy neboli naštrbené, prevládala tam dôvera. Naviac sám
žalovaný 1/ uviedol, že manželka sa o tieto prevody nehnuteľnosti bližšie nezaujímala a bolo to všetkov jeho réžii (zisťovanie vlastníkov, ktorí sú ochotní nehnuteľnosti predať, uzatváranie kúpnych zmlúv,
spolupráca so Slovenským pozemkovým fondom).

19. Odvolací súd dospel k záveru, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového vlastníctva
žalobkyne a žalovaného 1/. Keďže došlo k následnému prevodu týchto nehnuteľností darovaním zo
strany žalovaného 1/ na žalovaných 2/ a 3/ bez súhlasu žalobkyne a žalobkyňa sa neplatnosti týchto
zmlúv podľa § 145 ods. 1 OZ v spojení s § 40a OZ dovolala, uvedená darovacia zmluva je neplatným
právnym úkonom, na základe ktorého nemohli žalovaní 2/ a 3/ nadobudnúť vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam. Tieto naďalej zostávajú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného.

20. Pokiaľ ide o trovy konania, tu krajský súd považuje za dôvodné odvolanie žalovaného 1/. Konanie
pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí jednotu a po zrušení rozhodnutia okresného súdu
odvolacím súdom sa rozhoduje o trovách konania ako o celku podľa výsledku celého konania. V tomto
prípade odvolací súd vychádzal z toho, čo bolo predmetom konania, a to určenie neplatnosti darovacej

zmluvy, v ktorej časti bol žalobný návrh zamietnutý a určenie vlastníctva žalobkyne k nehnuteľnostiam
zapísaným na dvoch listoch vlastníctva. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre
k.ú. V. M. bola žalobkyňa úspešná už na základe potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu vydaného v
súdenej veci, vo zvyšnej časti bola úspešná v rámci tohto odvolacieho konania. Krajský súd vychádzal
z toho, že išlo o tri nároky, v rozsahu dvoch bola žalobkyňa úspešná a v rozsahu jedného neúspešná,

teda čistý úspech žalobkyne bol jednej tretine, preto žalovaným 1/ až 3/ bola uložená povinnosť nahradiť
trovy celého konania žalobkyni v rozsahu jednej tretiny.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)