Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/101/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715215475
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7715215475.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra

Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu A. N., C.. X.X.XXXX, S. Č. Č.. XXX, L. B., zastúpeného
Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom, advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Nerudova 9 proti
žalovanému: AGRO - Land SK s.r.o., so sídlom v Malčiciach č. 200, IČO: 47 153 733, zastúpenému
Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 1, o nahradenie
prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 18.11.2016 č.k.
5C/382/2015-138 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu trov
konania.

2.Týmtorozsudkomrozhodoložalobe,ktorousažalobcadomáhalnahradiťvyhlásenievôležalovaného,
že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho
podielu vo veľkosti 1/12 na konkrétne označených parcelách kat. úz. Č., a to za kúpnu cenu vo

výške 419,- eur. Tohto nároku sa žalobca domáhal na základe tvrdenia, že žalovaný nadobudol tieto
spoluvlastnícke podiely na základe kúpnej zmluvy od podielového spoluvlastníka, ktorý však túto zmluvu
uzavrel v rozpore s ust. § 140 Občianskeho zákonníka, keďže prevod tohto svojho spoluvlastníckeho
podielu neponúkol žalobcovi ako spoluvlastníkovi a takto porušil jeho zákonné predkupné právo.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že žalobcovo zákonné predkupné právo ako aj zákonné predkupné právo ďalších

spoluvlastníkov upravené v § 140 Občianskeho zákonníka bolo porušené, keď predchádzajúci
spoluvlastník predmetných nehnuteľností predal svoje podiely kúpnou zmluvou žalovanému bez toho,
aby ich najskôr ponúkol na predaj žalobcovi a ďalším spoluvlastníkom. Mal teda za to, že žalobca a
ostatní spoluvlastníci sa mohli domáhať v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka nahradenia
prejavu vôle žalovaného, že tento ako predávajúci uzatvára so žalobcom a ostatnými spoluvlastníkmi
ako kupujúcimi kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov k označeným nehnuteľnostiam.
Konštatoval, že ust. § 140 Občianskeho zákonníka však vyplýva, že ak sa spoluvlastníci nedohodnú o

výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Z vykonaného
dokazovania konštatoval, že nebolo preukázané, aby medzi žalobcom a ďalšími spoluvlastníkmi bola
uzavretá dohoda o tom, že títo ďalší spoluvlastníci nechcú uplatniť svoje predkupné právo a súhlasia
s tým, aby spoluvlastnícke podiely vykúpil iba žalobca. Mal za to, že nedostatok takejto dohodynemožno nahradiť konštrukciou o predpokladanom obsahu takejto dohody. Iba v prípade ak by ďalší
spoluvlastníci zreteľne prejavili vôľu svoje hoc už aj porušené predkupné právo neuplatniť, iba v
takomto prípade by toto ich predkupné právo „prirástlo“ žalobcovi. Mal za to, že medzi spoluvlastníkmi,

ktorých zákonné predkupné právo bolo porušené, neexistovala dohoda o výkone predkupného práva
a žalobca mal právo na vykúpenie iba podielu pomerne podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho
podielu. Keďže sa tento domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného, na kúpnej zmluve o prevode
jeho celých spoluvlastníckych podielov, a nie iba pomernej časti, súd jeho žalobu zamietol. V
dôvodoch konštatoval, že nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz výsluch 12 svedkov - podielových

spoluvlastníkov na preukázanie skutočnosti, či títo svedkovia súhlasia, aby ich podiel prirástol k podielu
žalobcu. Takýto záver odôvodnil skutočnosťou, že žalobca navrhol výsluch týchto svedkov iba mesiac
pred pojednávaním bez toho, aby uviedol, k akým skutočnostiam majú byť títo svedkovia vypočutí. Až
na pojednávaní ozrejmil, k čomu majú byť svedkovia vypočutí, pričom takýto postup považoval súd za
nehospodárny, neúmerne predlžujúci súdne konanie. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. §
255 ods. 1 C.s.p.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok v zamietavom výroku
zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d/
až f/ a písm. h/ C.s.p.. V odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny

a jeho odôvodnenie za nedostatočné až arbitrárne a že súd sa vôbec nevyporiadal s tvrdeniami a
argumentáciou žalobcu. Za porušenie jeho práva považuje aj zamietnutie ním navrhovaných dôkazov.
Má za to, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva na základe čoho dospel súd k svojím záverom,
čo považoval za relevantné v danej veci a akými úvahami sa riadil a prečo neprihliadol na tvrdenia
uvedené žalobcom. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé a ani v ňom nie je obsiahnuté, prečo súd

nepristúpil k hodnoteniu žalobcom tvrdených skutočností a vôbec sa nezmieňuje a nekonfrontuje závery
so závermi, ktoré žalobca predložil a ktoré sú obsiahnuté v ním označených rozsudkoch. O skutočnosti,
prečo súd nepristúpil k výsluchu ním navrhnutých svedkov sa dozvedel žalobca až zo samotného
odôvodnenia rozsudku. Na samotnom pojednávaní súd žiadnym spôsobom nevysvetlil a ani nezaujal
žiaden postoj k navrhnutým dôkazom - t.j. k výsluchu svedkov - spoluvlastníkov. Má za to, že súdu nič

nebránilo, aby v záujme hospodárnosti konania uložil povinnosť v určenej lehote predložiť predmetné
stanoviská spoluvlastníkov namiesto ich výsluchu a odmietnutím vykonania týchto dôkazov súd porušil
jeho procesné právo. Dôvody súdu v tejto otázke spočívajúce v tvrdení, že vykonanie dokazovania
výsluchmi by bolo nehospodárne s poukazom na to, že žalobca mohol predložiť čestné vyhlásenia
dotknutých osôb už pri podaní žaloby považuje žalobca za účelový a zjednodušený. Poukázal na to,

že žalovaný v konaní nepredložil žiadnu dohodu o výkone spoluvlastníckeho práva a ani žiaden súhlas
ostatných spoluvlastníkov, že súhlasia, aby sa on stal spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Proti
dobrým mravom, ale aj logike veci a účelu inštitútu spoluvlastníctva považuje skutočnosť, aby zákonný
spoluvlastník nadobudol a mal menej práv ako nevlastník, t.j. osoba, ktorá nebola spoluvlastníkom v
čase prevodu. Právny názor podľa ktorého tým, že žalobca si neuplatnil iba pomernú časť podielu

žalovaného, ktorá zodpovedá výške jeho spoluvlastníckeho podielu a z tohto dôvodu nemá nárok na
žiaden podiel (čoho dôkazom je zamietnutie žaloby) považuje za príliš formalistický, neakceptovateľný
a nelegitímny záver. Je toho názoru, že súd mal povinnosť minimálne priznať žalovanému podiel vo
výške, ktorý zodpovedá výške jeho spoluvlastníckeho podielu.

5. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že toto žiadnym spôsobom nereflektuje
na skutočnosť, že existuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.5.2009, sp. zn. 2Cdo/91/2008,
z ktorého vyplýva, že žalobca môže mať nárok iba na pomernú časť spoluvlastníckeho podielu a nie
na celý podiel.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalopodľa§380C.s.p.anazákladetohodospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuniejedôvodné.

7.Súdprvejinštanciesasprávne vyporiadalsozákonnýmipodmienkamipreúspešnéuplatnenienároku

podielového spoluvlastníka k nehnuteľnosti vyplývajúceho z porušenia jeho zákonného predkupného
práva vyplývajúceho z úpravy § 140 Občianskeho zákonníka.8. Podľa tohto ustanovenia ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo,
ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného
práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že došlo k porušeniu
práva žalobcu ako podielového spoluvlastníka na predkupné právo, keď ďalší podielový spoluvlastník
previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného bez toho, aby nadobudnutie tohto podielu ponúkol
žalobcovi. Uvedená skutočnosť, že k prevodu tohto spoluvlastníckeho podielu došlo bez splnenia

ponukovej povinnosti zo strany podielového spoluvlastníka prevádzajúceho svoj spoluvlastnícky podiel
nebolavpodstatemedziúčastníkmianisporná.Spornouostalaotázka,čiztituluporušeniapredkupného
práva vznikol žalobcovi nárok na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu od žalovaného iba v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu alebo či tomuto aj „prirástlo“ právo ďalších obídených podielových
spoluvlastníkov.

10. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca si svoj nárok uplatnil nie iba v rozsahu zodpovedajúceho výške
jeho spoluvlastníckeho podielu, ale uplatnil si právo vo vzťahu k celému podielu, ktorý bol predmetom
prevodu, ktorým došlo k porušeniu predkupného práva všetkých podielových spoluvlastníkov. Za takejto
situácie je povinnosťou žalobcu pre úspešnosť jeho nároku tvrdiť a aj preukázať okolnosti, z ktorých by
vyplývalo, že tomuto „prirástlo“ aj právo ostatných podielových spoluvlastníkov. Takéto právo žalobcu by

mohlo vyplývať z výsledkov dohody medzi ním a ostatnými obídenými podielovými spoluvlastníkmi, z
ktorej obsahu by vyplývalo, že ostatní podieloví spoluvlastníci si uvedené právo neuplatňujú a súhlasia,
aby si ho v celom rozsahu uplatnil žalobca alebo v prípade preukázania, že títo ostatní podieloví
spoluvlastníci sa svojich nárokov z porušenia predkupného práva vzdali, resp. preukázania, že takéto
právo ostatným podielovým spoluvlastníkom zaniklo. Za takejto situácie je povinnosťou žalobcu v

súlade s ust. § 132 ods. 1 C.s.p. v rámci jeho povinnosti pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich
skutočností a označenia dôkazov na ich preukázanie v žalobe uviesť aj skutkové okolnosti ohľadne
vyššie uvedených zákonných podmienok, v rámci splnenia jeho procesnej povinnosti tvrdenia a aj na
to naväzujúca dôkazná povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto skutkových tvrdení. Žalobca
si túto procesnú povinnosť v obsahu samotnej žaloby nesplnil, keďže žaloba neobsahuje žiadne

skutkové tvrdenia a ani na to naväzujúce označenie dôkazov na preukázanie okolností, že žalobcovi
„prirástli“ aj podiely ostatných podielových spoluvlastníkov. Ohľadne tejto spornej okolnosti sa vyjadril
jeho právny zástupca až na pojednávaní dňa 18.11.2016, keď uviedol, že žalobca navrhol výsluch
konkrétne označených svedkov - spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností na otázku, či títo súhlasia,
aby ich podiel „prirástol“ k podielu žalobcu. Z takéhoto prednesu vyplýva, že sporné skutkové

okolnosti, ktoré by preukazovali „prirastenie“ podielu ostatných podielových spoluvlastníkov žalobcovi
neboli zrejmé ani jemu samému a takúto skutočnosť počas konania ani netvrdil a túto chcel iba zistiť
pomocou výsluchov ostatných podielových spoluvlastníkov ako svedkov. Z takejto procesnej situácie
má odvolací súd za to, že žalobca počas konania neoznačil žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by
malo vyplývať, že tomuto „prirástli“ aj podiely ostatných podielových spoluvlastníkov a pokiaľ takéto

tvrdenie neuviedol (a prostredníctvom výsluchu svedkov mienil tieto okolnosti iba zistiť) nebol daný
ani dôvod na vykonanie ním navrhovaného dôkazu výsluchom svedkov, ktorí by mali práve uvedenú
spornú skutkovú okolnosť preukázať. Nevykonanie týchto dôkazov výsluchom žalobcom označených
svedkov preto nemožno považovať za procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by malo za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navyše odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že návrh

na vykonanie dokazovania výsluchom týchto svedkov bol podaný za účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť od 1.7.2016.

11. Podľa ust. § 197 ods. 1 C.s.p. Ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na
pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.

12. Podľa ods. 2 ak nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie svedka.
V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresa, z
ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané.
Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov

Slovenskej republiky.

13. Z citovaného ustanovenia vyplýva prioritná povinnosť účastníka konania, ktorý navrhuje vykonať
dôkaz výsluchom svedka, zabezpečiť prítomnosť tohto svedka na pojednávaní a o tejto skutočnostivopred upovedomiť súd ako aj protistranu. Žiadosť adresovaná súdu o predvolanie svedkov je
preto prípustnou iba v prípade, ak účastník preukáže nemožnosť postupu podľa ods. 1. Návrh
žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom ním označených svedkov teda nespĺňa procesnú podmienku

zabezpečenia prítomnosti týchto svedkov na pojednávaní a predchádzajúce upozornenie tak súdu ako
aj protistrany. Tento rovnako nepreukázal nemožnosť postupovať podľa ods. 1. Jeho návrh na výsluch
svedkov postráda taktiež aj označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom uvedených svedkov
preukázané. Takéto skutočnosti by navyše museli vyplývať zo skutkových tvrdení žaloby, resp. z
konkrétneho prednesu žalobcu, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo.

14. Za takejto situácie považuje odvolací súd za správny záver súdu prvej inštancie, ktorý z obsahu
vykonaného dokazovania vyvodil záver o tom, že žalobca v konaní nepreukázal zákonné podmienky
na úspešnosť svojej žaloby vo vzťahu k preukázaniu hmotnoprávnej podmienky a to tzv. „prirasteniu“
podielov ostatných podielových spoluvlastníkov.

15. Za dôvodnú nepovažuje odvolací súd ani odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej tento namietal
povinnosť súdu vyhovieť žalobe hoci aj čiastočne a to v rozsahu práva zodpovedajúceho výške
spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Vzhľadom na spôsob akým žalobca toto svoje právo v konaní
uplatnil, teda rozsudkom nahradzujúcim prejav vôle žalovaného uzavrieť konkrétnu zmluvu s konkrétne
vymedzeným obsahom v petite žaloby nemal súd možnosť upravovať znenie takto označenej zmluvy v

rámci čiastočného vyhovenia žalobe. Pri takejto formulácii jej mohol iba v celom rozsahu vyhovieť, resp.
túto v celom rozsahu zamietnuť.

16. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., vrátane správneho výroku o trovách konania.

17. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).