Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212227833
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212227833.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa
K. K. nar. X.XX.X. proti odporcovi K. K. nar. X.X.X. bývajúcemu na T. F.. Č.. X./X Z. C. v konaní o
zvýšenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie z 28.11.2014 č.k.
19P/251/2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom odporcu pre navrhovateľa.

M e n í v časti výroku o povinnosti platiť výživné a dlžné výživné tak, že odporca je povinný platiť k

rukám navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II zo 16.6.2009
č.k. 23P/305/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 22.1.2010 č.k. 8CoP/235/2009
vo výroku o určení výživného tak, že zvýšil výživné otca pre maloletého K. na 150 eur mesačne, ktoré
ho zaviazal platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke od 28.9.2012 do budúcna. Dlžné výživné
3.369 Eur za obdobie od 28.9.2012 do 28.11.2014 povolil otcovi platiť v splátkach po 100 Eur mesačne
spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách účastníkov konania rozhodol
tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odporca s návrhom, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súčasne navrhol, aby odvolací súd odložil
vykonateľnosť napadnutého rozsudku do právoplatného rozhodnutia o ním podanom odvolaní. Vyslovil
názor, že konajúci súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil, pretože
neprihliadol na skutočnosť, že mu pribudli ďalšie dve maloleté deti, na ktoré platí výživné po 25 eur
mesačne. Zdôraznil, že jeho mesačný príjem je 380 Eur, pričom jeho výdavky predstavujú 1200 eur

mesačne, ktoré mu pomáhajú platiť rodičia. Poukázal na to, že navrhovateľovi zaplatil kurz autoškoly a
vytkol súdu prvého stupňa, že nevyhodnotil živnostenskú činnosť matky navrhovateľa. Navrhol doplniť
dokazovanie o preskúmanie jej daňových priznaní za obdobie rokov 2012, 2013, a 2014. Zdôraznil, že
navrhovateľ dosiahol plnoletosť 2.12.2014, preto napadnutý rozsudok z 28.11.2014 považuje za „šitý
horúcou ihlou.“

Matka a maloletý K., ktorý medzitým dovŕšil vek plnoletosti sa k odvolaniu odporcu nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo

za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku v potvrdenej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu
už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a

súd pri skúmaní ich schopností, možností a majetkových pomerov neberie do úvahy výdavky, ktoré
nie sú nevyhnutné. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa
dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi
v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že

v tejto právnej veci bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného
a určené výživné, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku
a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. K
odvolacím námietkam otca dodáva, že ním uvádzaný príjem 380 Eur nezodpovedá jeho reálnemu,
príjmu, ktorý okrem základu mzdy tvoria aj diéty, v dôsledku čoho je jeho priemerný čistý mesačný

príjem 1.030 Eur. Určené výživné tvorí 14,5 % z jeho príjmu a predstavuje 5 eur denné, čo vzhľadom na
vek, vývoj a odôvodnené potreby maloletého prevažnej väčšine postačí na úradu výdavkov na stravu.
Navrhovateľ je vo veku, v ktorom sa stále vyvíja a rastie, preto potrebuje výdatnejšiu stravu vo väčšom
množstve ako dospelý muž, ktorého rast a vývoj sa už zastavil. V tejto súvislosti poukazuje na výrazný
nepomer výdavkov odporcu na stravu, ktoré uviedol, v porovnaní s určeným výživným pre vyvíjajúce

sa dieťa, ktoré má slúžiť na zabezpečenie výživy nie len v primárom význame, ale aj sekundárnom,
ktorý zahŕňa okrem iných výdavky na kultúrne vyžitie, oblečenie, vzdelanie a oddych. Odvolací súd je
toho názoru, že takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľa vo vzájomnej
súvislosti so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi odporcu, zohľadňujúc jeho ďalšie
vyživovacie povinnosti a nevyhnutné výdavky, ako aj vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľa a jej

osobnú starostlivosť, nakoľko v prípade ak by odporca nemal ďalšie vyživovacie povinnosť, bolo by v
jeho schopnostiach a možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi vo väčšom rozsahu.
K odvolacím námietkam otca týkajúcich sa príjmu matky odvolací súd pre úplnosť dodáva, že v danom
prípade je otec povinný rodič, preto príjem matky súd nie je povinný skúmať v rozsahu ako u otca,
pretože matka je rodič, ktorý si vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne a navyše zabezpečuje aj osobnú

starostlivosť. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 O.s.p., kedy výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, preto na nich rovnako
ako súd prvého stupňa neprihliadol. Odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil výrok v časti určenia
povinnosti platiť výživné tak, že výrok o dlžnom výživnom je odporca (otec) povinný platiť k rukám

navrhovateľa (predtým matky), ktorý dovŕšil vek plnoletosti. Pretože konajúci súd správne rozhodol
aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.