Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/174/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116218378
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3116218378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XX, proti žalovanému Obec Selec, so sídlom Selec 73, IČO: 00 311 952, zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r. o., so sídlom Nám. sv. Anny 361/20, Trenčín, IČO: 36 839 132,
o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. júna 2019, č.k.
21C/154/2016-104, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd zmenu žaloby n e p r i p ú š ť a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 3.000 eur ako odškodného za vyprojektovanie verejného osvetlenia obce s chybami a za jeho

realizáciu cez pozemok v jeho vlastníctve a tiež za stratu dôvery v spravovanie obce a za hospodárenie
v podobe daní za majetok. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom parcele č. XXX. Ponad túto
parcelu vedie elektrické zariadenie, kde sú dve vedenia po 380 V bez izolácie. Pred asi 3 rokmi
musel začať platiť popri platbe za elektrinu aj za distribúciu elektrickej energie. Uvedomil si, že ak je
rozvod elektriny vedený ponad jeho pozemok, stáva sa distribútorom, a preto požiadal Západoslovenskú
distribučnú o riešenie vecného bremena tromi spôsobmi, avšak bez úspechu. Vie, že novoprojektované
osvetlenie má projektové chyby. Poukázal na ustanovenia zákona č. 79/1957 Sb. a vyjadril názor, že

prechod elektrického zariadenia cez jeho pozemok, aj keď na jestvujúcom zariadení, musí byť riešený v
projektovej dokumentácii, vo výkrese aj v technickej správe, s riešením odškodnenia alebo znárodnenia,
či vecného bremena aj s podmienkami pre údržbu. Tiež poukázal na ustanovenia §§ 22 - 33 uvedeného
zákonastým,žesimyslí,ževprvomrademusíbyťdohodamedzivlastníkomnehnuteľnostiainvestorom
a nie výhovorka, ktorou starosta obce posúva zodpovednosť na energetický podnik. Na jeho parcele č.
183bolouvedenéosvetleniezrušenénazačiatkuroku2016anáslednenainštalovanénovoprojektované
elektrické osvetlenie a rozvody, pričom toto bolo namontované o 1 meter nižšie ako pôvodné. Krátko po

uvedení do skúšobnej prevádzky porast pred obraním úrody orezal, čím mu i do budúcna vzniká škoda z
dôvodu ochranného pásma. Je jednoduchšie toto vykonávať vtedy, keď porast a stromovie nedosahuje
už ochranné pásmo, aby nemusela byť odstavovaná dodávka energie. Alebo si nemusel hľadať voľno,
keď by energetická spoločnosť chcela vstupovať na jeho pozemok za účelom odstraňovania stromovia.Teda nenastane prípad, že by bolo stromovie odstraňované na náklady energetického podniku. Aj preto
trvá na dohode o odškodnení od majiteľa a investora elektrického zariadenia a nie od Západoslovenskej
distribučnej, ktorá je vlastníkom rozvodov nad novými svetelnými rozvodmi a stĺpov. Navrhoval riešenie

v podobe vecného bremena a odškodnením 300 eur, ale nebolo mu vyhovené. Zdôraznil, že zlé
technické riešenie môže viesť až k dodatočnému odňatiu eurofondov na elektrické osvetlenie. Žalobca
opakovane uvádzal, že jeho práva boli porušené v 3 prípadoch: a) v projektovej dokumentácii nebol
vyprojektovaný rozvod osvetlenia ponad jeho pozemok. Ale projekt bol odsúhlasený stavebným úradom,
čo je nezákonné, b) keď verejné osvetlenie bolo namontované fyzicky nad jeho pozemok, bolo opätovne

narušené jeho vlastnícke právo, c) má právo sa dohodnúť o výške odškodnenia voči investorovi za
narušenie jeho vlastníckych práv v projekte i fyzicky jeho realizáciou. Nesúhlasil, že rekonštrukcia
verejného osvetlenia je v súlade s právnymi predpismi, lebo vecné bremeno vzniklo vyprojektovaním
nového elektrického rozvodu nového osvetlenia na jestvujúcich podperných stĺpoch za zmluvného
súhlasu Západoslovenskej distribučnej, a. s., bez fyzickej kontroly skutkového stavu, za účasti všetkých
dotknutých strán, pred vyhotovením svetelno - technickej štúdie. Tento stav mal byť riešený takým

spôsobom, aby sa k tomu vyjadril i stavebný úrad. Ak sa to nestalo a technické riešenie bolo riešené
ako nová stavba riešená ponad pozemky fyzických osôb, mal stavebný úrad na to prísť a rozporovať
to. Štúdia bola vyhotovená od stola, čo dokazuje nedoloženie situácie podperných bodov v pôdoryse,
čím nebolo možné na prvý pohľad vidieť, že ak sú podperné body v zákrute, ide svetelný rozvod po
cudzom pozemku. Zo zmluvy vyplýva, že kto osvetlenie užíva, musí byť zodpovedný za odstraňovanie

porastu pod elektrickým osvetlením, v tomto prípade na jeho pozemku. Alebo v prípade nebezpečného
náklonu podpery opravu financuje obec. Žalobca ďalej vyjadril ľútosť, že technická štúdia nedodržala
podmienky Západoslovenskej distribučnej, a. s., lebo keby ich dodržala a konzola by mala 1 meter dĺžky,
vedenie osvetlenia by šlo mimo jeho pozemok. Musel orezať dva stromy sliviek, lebo na nich mu viedol
izolovaný kábel osvetlenia. Poznamenal, že pôvodné vedenie osvetlenia nebolo doposiaľ odstránené a

je pod napätím a slúži jemu neznámemu účelu. Zdôraznil, že stĺp je nahnutý do jeho parcely, a to tak,
že i elektrické vedenie 380 V vedie a zasahuje nad jeho dom vo veľkosti asi 10 cm. Podotkol, že stĺp
je nahnutý, vyosený a na takomto stĺpe je neesteticky a netechnicky zavesené vedenie. Žalovaný so
žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v rámci výkonu správy obce a
jeho majetku mal vo svojom územnom obvode zriadené verejné osvetlenie, ktoré slúžilo obyvateľom už

niekoľko desiatok rokov. Pôvodné osvetlenie bolo už technicky zastarané, a preto sa rozhodol obnoviť
toto osvetlenie. Bola vypracovaná svetelno - technická štúdia a následne požiadal Západoslovenskú
distribučnú, a.s., o súhlas na rekonštrukciu a modernizáciu verejného osvetlenia ako vlastníka
podperných bodov distribučného vedenia, na ktorom bolo osvetlenie umiestnené. Dňa 11.06.2015
ohlásil na príslušnom stavebnom úrade - Obec Trenčianske Stankovce - uskutočnenie stavebných

úprav. Dňa 12.06.2015 stavebný úrad oznámil, že proti uskutočneniu stavebných úprav nemá žiadne
námietky. Západoslovenská distribučná, a. s., listom zo dňa 15.06.2015 udelila súhlas s využívaním
podperných bodov pre navrhované účely a vyjadrila súhlas s rekonštrukciou verejného osvetlenia.
Dodal, že so Západoslovenskou distribučnou, a. s., uzavrel zmluvu o užívaní časti podperných bodov
za účelom úpravy užívania podperných bodov elektrického vedenia vo vlastníctve Západoslovenskej

distribučnej, a. s., v súvislosti s umiestneným verejným osvetlením, pričom táto zmluva nahradila
všetky predchádzajúce dohody týkajúce sa umiestnenia verejného osvetlenia. Záväzkový vzťah bol
uzavretý na dobu neurčitú s účinnosťou od 01.11.2015. Má preto za to, že postupoval v súlade
s príslušnými právnymi predpismi a stanoviskami oprávnených subjektov, so zachovaním odbornej
starostlivosti verejného subjektu a v rámci jeho dostupných možností. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu,

že pôvodné osvetlenie bolo zrušené v roku 2016 a nové nanovo naprojektované osvetlenie bolo
umiestnené na pôvodné elektrické rozvody. Rekonštrukciu obecného osvetlenia nemožno považovať
za dva samostatne existujúce systémy osvetlenia, nakoľko rekonštrukciou došlo len k modernizácii
pôvodného systému osvetlenia v súlade s platnými technickými a legislatívnymi požiadavkami, ktoré boli
zapracované do projektovej dokumentácie. Nová projektová dokumentácia však neznamená zavedenie

nového systému obecného osvetlenia. Zdôraznil, že žalobca doteraz nemal k osvetleniu, ktoré bolo
umiestnené na podperných betónových bodoch niekoľko desiatok rokov, žiadne výhrady a v súvislosti
s ním sa ani do roku 2016 nedomáhal žiadneho odškodnenia. Preto sa mu javí žaloba účelová a
umelo vykonštruovaná. V zmysle § 32 Elektrizačného zákona má za to, že i v prípade vzniku nároku
na primerané finančné odškodnenie bol žalobca oprávnený na jeho žiadanie len do 3 mesiacov odo

dňa, keď sa obecné osvetlenie v minulosti uviedlo do trvalej prevádzky. V prípade neuplatnenia si
nároku v stanovenej lehote dochádza k jeho zániku v zmysle jeho preklúzie. Žalovaný ďalej uviedol, že
tvrdenia žalobcu o nerešpektovaní ochranných pásiem v rámci vypracovanej projektovej dokumentácie
a namietanie umiestnenia nového vedenia o 1 meter nižšie ako bolo pôvodné, sú úplne bezpredmetné,nakoľko ustanovenia platných právnych predpisov o ochranných pásmach sa nevzťahujú na zriadenie
verejného elektrického osvetlenia a o umiestnení elektrického vedenia v tej ktorej výške rozhoduje
Západoslovenská distribučná, a. s., ako vlastník elektrického vedenia. Pokiaľ sa žalobca domáhal

zriadeniavecnéhobremena,ktomužalovanýpoznamenal,ževecnébremenonaumiestnenieverejného
osvetleniavznikloZápadoslovenskejdistribučnej,a.s.,užpovolenímstavbyvedeniaumiestnenímtýchto
stĺpov. Dal do pozornosti, že bolo vykonané skutkové polohopisné zameranie plotov, domov, elektrických
stĺpov, vedenia verejného osvetlenia a krajných vodičov nadzemného vedenia, z ktorého vyplynulo, že
ponad pozemok žalobcu nevedú ani vodiče verejného osvetlenia umiestnené na elektrických stĺpoch.

Meraním bolo zistené, že žalobcovo oplotenie stavby je umiestnené na obecnom pozemku. S poukazom
na uvedené má za to, že žalobca nie je osobou oprávnenou na uplatňovanie práva na náhradu škody.
Žalovaný ďalej dodal, že čo sa týka tvrdenia žalobcu, že podperný stĺp je nahnutý nad pozemok žalobcu,
podperné stĺpy sú vo vlastníctve Západoslovenskej distribučnej, a.s., a v zmysle zmluvy o užívaní časti
podperných bodov, môžu s prvkami distribučnej sústavy manipulovať a vykonávať na nich práce výlučne
pracovníci Západoslovenskej distribučnej, a.s.. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.06.2019

zmenilpôvodnepodanúžalobutak,žežiadalodžalovanéhovyrovnanievyosenéhostĺpa,atoivprípade,
že jeho parcela bude mimo pôdorysného vedenia elektriny a 30 kg ovocia za každý rok čakania na
súdne konanie. Žalovaný sa so zmenou žaloby oboznámil, pričom sa vyjadril, že nemá výhrady proti
zmene žaloby. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 24.06.2019 pripustil zmenu žaloby v
navrhovanom znení.

3. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav. Zmluvou o užívaní časti podperných
bodov prenechal vlastník, Západoslovenská distribučná, a. s., žalovanému do užívania časti
podperných bodov elektrických vedení nízkeho napätia. Zmluva je podpísaná zástupcom žalovaného.
Zástupcami Západoslovenskej distribučnej, a.s., podpísaná nie je. Listom zo dňa 15.06.2015 udelila

Západoslovenská distribučná, a. s., súhlas s využitím podperných bodov. Zo skutkového polohopisného
zamerania stĺpov, vodičov elektrických vedení a okolia geodeta Ing. Michala Murana vyplýva, že stĺpy
elektrického vedenia sa nenachádzajú na pozemku žalobcu a vodiče verejného osvetlenia nie sú vedené
ponad pozemok žalobcu. Listom zo dňa 06.06.2019 oznámila Západoslovenská distribučná, a. s.,
žalobcovi, že podperný bod č. 70 existujúcej distribučnej siete NN v obci Selec je vyosený minimálne a

v súčasnosti neohrozuje bezpečnosť ani spoľahlivosť dodávky elektrickej energie.

4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca
sa po zmene žaloby domáhal od žalovaného vyrovnania vyoseného podperného bodu. Podperné
body sú súčasťou distribučnej sústavy. Súd sa na prvom mieste zaoberal vecnou legitimáciu strán

sporu. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia povinnosť zabezpečiť bezpečné,
spoľahlivé a účinné prevádzkovanie sústavy má prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Je preto úlohou
prevádzkovateľa distribučnej sústavy udržiavať distribučnú sústavu a jej súčasti v stave, v ktorom

môžu bezpečne slúžiť svojmu účelu. Inak povedané, pri zistení vyosenia podperného bodu distribučnej
sústavy len prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný tento nedostatok odstrániť. Žalovaný nie
je oprávnený nijakým spôsobom zasahovať do distribučnej sústavy; toto oprávnenie mu nevyplýva zo
žiadneho právneho predpisu, či vzájomnej dohody s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, a preto
možno konštatovať, že žalovaný v danom spore nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, a teda nie je

pasívnevecnelegitimovaný.Žalobcasaďalejodžalovanéhodomáhal30kgovociazakaždýrokčakania
na súdne konanie. V tejto súvislosti súd poznamenal, že žalovaný nezodpovedá za dĺžku súdneho
konania, ktoré je plne v dispozícii konajúceho súdu, a preto nie je ani povinný na akési odškodnenie
žalobcu či už v naturálnej alebo inej podobe. Žalovaný teda ani v tejto časti žaloby nie je pasívne vecne
legitimovaný. S poukazom na uvedené, keď súd konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na

strane žalovaného, zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú. Žalovaný bol v konaní stranou s
plnýmúspechomvspore,pretomusúdpriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,oktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd zamietol žalobu,

ktorú ani neposudzoval a ani nijako nekonzultoval na pojednávaní, lebo v odôvodnení v popise žalobcu
vynecháva fakty zo žaloby. O zariadenia pre verejné osvetlenie v zmysle zákona, sa starajú výkonné
orgány (obce), pričom energetické podniky nie sú ani investormi, nehradia ani stavebné, prevádzkové
a udržiavacie náklady. Toto hradia obce a teda sú aj zodpovedné za vyprojektovanie osvetlenia vdokumentácii. A keďže ako žalobca žalobu podal v čas do 2 mesiacov po namontovaní verejného
osvetlenia a vecné bremeno vyplýva podľa zákona č.79/1957Zb., preto jeho písomné požiadanie obce
o vyrovnanie vecného bremena je zákonné. Vedenie el. osvetlenia je nad jeho pôdou, aj keď obec

vraví, že je na jej pozemku. Toto nedoložila kótami v zameraní. Rozsudok je nesprávny, pretože
jeho odškodnenie z montáže nového vedenia verejného osvetlenia musí riešiť a hradiť obec ako
investor. Odpoveď starostu obce Selec, že nevyhovuje jeho žiadosti o jednorazovú finančnú náhradu
za vecné bremeno, nakoľko riešenie vecného bremena prislúcha energetickým podnikom, je klamstvo
a zavádzaním občana. Poukázal na to, že jeho pozemok je v oblúku cesty, ďalší stĺp je umiestnený

cca 15 m v smere cesty pri ceste za jeho pozemkom. Spojnica osou konca stĺpa pri prvej montáži v
minulosti viedla mimo jeho pozemok, parcelu č.183 a teda aj mimo jeho dom. Stalo sa keď obec Selec
vyprojektovala kanalizáciu v minulosti pri jej zhotovovaní pred jeho parcelou sa im zosunulo paženie
a tento stav spôsobil enormné nahnutie stĺpa č.70 nad jeho pozemok a drôtov el. vedenia nad dom.
Škodu k cudzím nehnuteľnostiam možno žiadať do 3 mesiacov od uvedenia zariadenia do prevádzky z
vecného bremena, čo urobil a od obce ako investora elektrického osvetlenia, novo namontovaného či už

po rekonštrukcii alebo novo namontovaného žiadal o nápravu vecného bremena na jeho parcele č.183.
Stĺp nie je osadený zvisle podľa pôvodného projektu, slúži zatiaľ bezpečne svojmu účelu, no obmedzuje
jeho práva v užívaní jeho pozemku. Ďalej namietal, že žalovaného vyjadrenia, že jeho oplotenie stavby
je umiestnené na obecnom pozemku, nie sú pravdivé, nakoľko meranie nebolo nariadené súdom ako
znalecké. Rovnako nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, že ponad pozemok žalobcu nevedú ani vodiče

verejného osvetlenia umiestnené na el. stĺpoch. Nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že pôvodné
osvetlenie bolo zrušené v roku 2016 a nové naprojektované osvetlenie bolo umiestnené na pôvodné
elektrické rozvody. El. vedenia zavesené na stĺpe č.70 ako aj rozsudok okresného súdu mu bránia
užívať jeho vlastníctvo, lebo neriešia pôvodnú žalobu. Nemôže si napríklad namontovať bleskozvod,
nadstaviť, respektíve zvýšiť strechu na podchodnú výšku. Pani sudkyňa ho zavádzala na pojednávaní,

podstrkávalamuzmenužalobyaúplneodignorovalanapojednávaníprevereniefaktovzpodanejžaloby.
Obec platí projekt cez fondy, tak nech sú projekty bezchybné. Keď obec nechce odškodňovať nech
si zabezpečí kvalitný projekt, hoci aj s doplnkami. Nemôže oberať občanov o práva vlastniť a užívať
vlastníctvo uponáhľanými projektmi (kanalizácie, osvetlením) a pochybnými firmami.

6. Následne žalobca v písomnom doplnení odvolania uviedol, že nie je jediný cez koho pozemok vedie
rekonštrukcia osvetlenia, ktorého detaily neboli zohľadnené v projektovej dokumentácii el. osvetlenia.
Elektrické vedenie vedie nielen cez pozemok, ale i ponad stavebné objekty(budovy) iných majiteľov
parciel, teda narušujú nielen súkromné vlastníctvo a práva majiteľov pozemku, ale sú netechnickým
riešením rozvodov v zmysle zákona (noriem SR).Toto riešenie nemá povoľovať ani stavebný úrad ako

odsúhlasovateľ projektovej dokumentácie, ani v prípade rekonštrukcie ani v novoprojektovanej časti.
Toto sú evidentné chyby v projekte, napĺňajúce podstatu trestného činu zneužitie právomocí verejného
činiteľa, starostu obce Selec, lebo obec bráni súkromnej osobe v používaní práva -užívať a vlastniť
pozemok a stavebný objekt a obmedzuje majiteľa v právach. Preto žiadal doplnenie petitu na krajskom
súde a to aby bolo zákonom učinené zadosť, v projekte dodatku dohodnúť odškodnenia: riešením

vecného bremena v prípade verejného osvetlenia, čo vyrieši obec Selec; každý majiteľ parcely cez ktoré
visí vedenie NN, ale aj vedenie el. osvetlenia, má byť zbavený poplatku distribúcie vo vlastnej spotrebe,
lebo sa na nej podieľa, čo vyrieši obec Selec v spolupráci zo Západoslovenskou distribučnou a.s..
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že trvá na všetkých doterajších
vyjadreniach uvedených vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.10.2016, v doplnení k vyjadreniu žalovaného

zo dňa 20.06.2018 a vo vyjadrení žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.01.2019. Tvrdenia žalobcu
o jeho práve na vyrovnanie vecného bremena z dôvodu včasne podanej žaloby v lehote dvoch mesiacov
po namontovaní verejného osvetlenia ako i s ohľadom na vyjadrenie spoločnosti Západoslovenská
distribučná, a.s., zo dňa 01.04.2016, že vecné bremeno v zmysle § 22 z. č. 79/1957 Zb. nemusí byť
zapísané v pozemkovej knihe, považuje za nesprávne a žalobcom zle pochopené. V tejto súvislosti

poukázal na § 22 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon)
(ďalej len „elektrizačný zákon). K uvedenému uvádza, že rekonštrukciou verejného osvetlenia v obci
Selec došlo k modernizácii pôvodného systému osvetlenia, ktoré bolo umiestnené na existujúcom
elektrickom zariadení vo vlastníctve Západoslovenskej distribučnej, a.s. už niekoľko desiatok rokov, t.
j. rekonštrukciou osvetlenia v obci Selec nevznikol žalobcovi nárok na uplatňovanie si jednorazovej

finančnej náhrady v zmysle § 22 elektrizačného zákona, keďže žalobca bol oprávnený podať žiadosť o
priznanie danej finančnej náhrady do troch mesiacov od dňa, keď bolo verejné osvetlenia obce Selec
uvedené do trvalej prevádzky resp. užívania, teda pred niekoľko desiatkami rokov. Z tvrdení žalobcu
zároveň vyplýva, že zjavne nechápe pojem a význam „rekonštrukcia“, nakoľko ide len o modernizáciupôvodného systému osvetlenia, pričom tomu nasvedčuje i fakt, že finančný príspevok poskytnutý
Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v prospech obce Selec, ako majiteľovi osvetlenia, bol
poskytnutý v rámci operačného programu „Konkurencieschopnosť a Hospodársky rast“ po zverejnení

výzvy v roku 2015 na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok štrukturálnych fondov
Európskej únie na rekonštrukciu a modernizáciu verejného osvetlenia v mestách a obciach, t. j. v
prípade ak by išlo o zriadenie úplne nového osvetlenia v obci, tento by nemohol byť poskytnutý. Má
za to, že žalobca si nárok na primeranú finančnú náhradu za zriadenie verejného osvetlenia v obci
Selec uplatnil po uplynutí zákonnej lehoty, t. j. toto právo zaniklo jeho neuplatnením v prekluzívnej

lehote. K námietkam žalobcu o vzniku škody z dôvodu nahnutia elektrických stĺpov a elektrických
drôtov nad jeho pozemok uvádza, že stĺpy ako i drôty sú vo vlastníctve iného subjektu, spoločnosti
Západoslovenská distribučná, a.s., pričom tá ako prevádzkovateľ distribučnej siete, je v zmysle zákona
č. 251/2012 Z. z. o energetike povinná zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie danej
siete, a teda na opravu, resp. iné zásahy týkajúce sa udržiavania distribučnej sústavy, ktorej súčasťou
sú elektrické stĺpy a elektrické drôty, v stave požadovanom príslušnými právnymi predpismi, je príslušná

spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s.. V súlade so Zmluvou o užívaní časti podperných
bodov č. 4523000733 uzatvorenej medzi Západoslovenskou distribučnou, a.s., v postavení vlastníka, a
žalovaného, v postavení užívateľa, v súvislosti s užívaním podperných bodov (elektrických stĺpov), na
ktorých je umiestnené verejné osvetlenie, je žalovaný oprávnený predmetné stĺpy užívať len za účelom
umiestnenia a prevádzkovania verejného osvetlenia, pričom na akékoľvek iné zásahy do predmetných

stĺpov nie je oprávnený. Je teda zrejmé, že nápravu nahnutého stĺpu, a s tým súvisiace nahnutie
elektrických drôtov nad pozemok žalobcu, je oprávnená vykonať len spoločnosť Západoslovenská
distribučná, a.s.. Má za to, že uplatňovanie náhrady škody z titulu nahnutia elektrických stĺpov a
drôtov nad pozemok žalobcu vo vzťahu k žalovanému nie je možné, nakoľko žalovaný neporušil
vo vzťahu k žalobcovi žiadnu povinnosť, ktorou by bola žalobcovi spôsobená akákoľvek škoda. K

námietkam žalobcu k vykonaným meračským prácam v zmysle Technickej správy zo dňa 20.07.2018
a Polohopisného plánu zo dňa 04.07.2018 uvádza, že predmetné meračské práce boli vykonané
autorizovaným geodetom a kartografom. Skutočnosti uvedené v predmetných listinách je nevyhnutné
považovať za pravdivé, riadne osvedčené podpisom a pečiatkou autorizovaného geodeta a kartografa.
K uplatňovaniu nároku na 30 kg ovocia za každý rok čakania na súdne konanie uvádza, že žalovaný

nie je žiadnym spôsobom zodpovedný za dĺžku trvania súdneho konania, pričom počas tohto konania
žalovaný nevykonal žiadne úkony, ktoré by mali za následok predlžovanie súdneho sporu, a z tohto
dôvodu nie je povinný uhradiť žalobcovi akékoľvek odškodnenie z titulu dĺžky trvania súdneho konania.
V zmysle pripustenia zmeny žaloby na uskutočnenom ústnom pojednávaní na okresnom súde dňa
24.06.2019 v spojitosti so všetkým vyššie uvedeným, má za to, že žalovaný v predmetnom konaní nie je

subjektom hmotnoprávnej povinnosti, t. j. nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Je názoru, že
nároky žalobcu uplatňované v tomto konaní nie sú dôvodné a jeho tvrdenia považuje za zavádzajúce,
až absurdné, smerované voči nesprávnemu subjektu, a z tohto dôvodu žalovaný nie je v predmetom
konaní subjektom hmotnoprávnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, a teda nie je v tomto konaní
pasívne vecne legitimovaným subjektom. Má za to, že rozsudok okresného súdu je v celom rozsahu

vecne správny a s jeho odôvodnením sa stotožňuje v celom rozsahu. Má za to, že tak ako uviedol súd
vo vyššie uvedenom rozhodnutí, žaloba žalobcu je nedôvodná a žalovaný v predmetnom spore nie je
subjektom hmotnoprávnej povinnosti, nakoľko v prípade vyosenia podperného bodu distribučnej siete
je tento nedostatok povinný odstrániť prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým však žalovaný nie je,
a takáto povinnosť mu nevyplýva ani zo žiadnej vzájomnej dohody s prevádzkovateľom distribučnej

siete, či právneho predpisu. Rovnako sa stotožňuje s tvrdením súdu, že žalovaný nezodpovedá za
dĺžku súdneho konania, ktoré je plne v dispozícii toho -ktorého súdu, na základe čoho žalovaný nie
je povinný z tohto titulu na akékoľvek odškodnenie žalobcu, t.j. ani v tejto časti nie je žalovaný vecne
pasívnelegitimovanýmsubjektomsporu.Sohľadomnauvedenénavrhoval,abyodvolacísúdpredmetné
rozhodnutie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobu podal určite po viac ako
2 mesiacoch po namontovaní lampy pred jeho domom na stĺpe č. 70, takže žaloba ani nemohla byť
podaná do 2 mesiacov. Nikto ho neinformoval o začatí montáže, tak aj o konci revízie osvetlenia. Dôvod
porušenie zákona možno žalovať v neobmedzenom období. Ako oprava tak rekonštrukcia na hociktorom
bode zavesenia nového osvetlenia musí byť vyprojektovaná, staticky posúdená a vedenia či zavesenia

rozkreslené v pôdoryse a to detailne, čo pre unáhlenosť bolo projektantom a obcou zanedbané. Tu by sa
bolo prišlo (pri riadnom postupe v zmysle stavebnej vyhlášky) na porušenie zákona, ktorý vznikol až po
uvedenídoprevádzkypreddesiatkamirokovužívanéhovedeniaNN.Atedapozapracovanínovýchpráv
a zákona o osobnom vlastníctve by práve oprava, rekonštrukcia el. osvetlenia v obci bola umožnenímdodržiavaním nových zákonov (práva vlastniť a užívať majetok). Poukázal na to, že úmyselné porušenie
vyhlášok vyústilo do porušenia zákona o ochrane osobného vlastníctva. Samozrejme, že opravu
závesného bodu č.70 je oprávnený vykonať majiteľ- Západoslovenská distribučná, ale na žiadosť obce

(ako majiteľa pozemku a investora osvetlenia), ktorej by z toho vyplývalo vecné bremeno voči majiteľovi
pozemku č.183 po montáži osvetlenia. A toto si mala vyžiadať obec v projekte verejného osvetlenia.
To je jedno či ako rekonštrukciu, opravu, či uvedenie do pôvodného stavu. K nahnutiu oporného bodu
č.70. došlo v čase užívania pôvodného závesného bodu bez namontovaného svetla pri výkope pre
kanalizáciu (v úplne inej stavbe). Pre iné domy v obci mali byť riešené závesné body lámp v rekonštrukcii

osvetlenia obce, ale trochu inak. Meračské práce nariadené starostom obce boli prevedené neskoro,
pretože pozemok užíva viac ako 10 rokov a teda je jeho majiteľom v zmysle zákonov, boli prevedené 1,5
roka po podaní žaloby, ako zúfalý čin pre ospravedlnenie starostu a jeho do neba volajúceho klamstva,
že vedenie vedie ponad obecné pozemky. Geodeti sfalšovali TS kde tvrdia nameraním pôdorysov stĺpov,
že vedenie na nich míňa jeho pozemok. Žalovaný je zodpovedný za dĺžku konania, lebo nepristúpil na
zmier, riešenie vecného bremena, nevyplatenie vecného bremena, a to je škoda na ovocí v jeho záhrade

po dobu 3 roky do teraz. Myslí si, že naklonený stĺp mal v prvom rade vyrovnať, či jeho vyrovnanie
zabezpečiť ten čo to spôsobil ( firma vykonávajúca výkopy kanalizácie- investor obec Selec); majiteľ
oporného bodu zo súhlasom majiteľa stĺpa a pozemku (ZS Distribučná ak vadí technickému riešeniu );
ten, čo prvý zasahuje stavebne do oporného bodu. Žiadal, aby súd nariadil obci doprojektovať opravu
vyosenia stĺpa, na ktorý, ako bod č. 70 zavesili osvetlenie, ako aj skutočné prevedenie ako aj dodať mu

stratu ovocia od doby podania žaloby.
9. Následne žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom
vyjadrení k vyjadreniu žalovaného neuvádza žiadne nové skutočnosti a evidentne nemá vo veci celkom
jasno. V prvom rade upozornil, že dôkazné bremeno nesie žalobca a nie žalovaný. Žalobcove podania
sú v zásade zmätočné, chaoticky a nesystematicky písané, v mnohom zavádzajúce (napr. statické

posúdenie verejného osvetlenia - do stĺpu ako takého sa nezasahovalo) a klamlivé. Jedná sa o
tvrdenia, ktoré nemajú ani oporu v právnych predpisoch. Určité tvrdenia môžu napĺňať skutkovú podstatu
priestupku-urážkanacti,aniektoréhraničia,ajsoskutkovoupodstatoutrestnéhočinukrivéhoobvinenia
v zmysle právnej úpravy Trestného zákona. Hlavným a de facto i jediným dôvodom zamietnutia žaloby
bolo nesplnenie procesných podmienok - nesprávne označenie pasívne legitimovanej osoby, ktorá

má niesť zodpovednosť za porušenie povinnosti v dôsledku, ktorej mala vzniknúť škoda. Žalovaný
nie je vlastníkom predmetného osvetlenia ani stĺpu a teda nemá oprávnenie do osvetlenia zasahovať
ani ho udržiavať. Rekonštrukciu osvetlenia vykonal na základe výslovného súhlasu jeho vlastníka.
Dokončením rekonštrukcie osvetlenia sa jeho vzťah k osvetleniu skončil. Žalobca ani vo svojom
ďalšom vyjadrení zo 07.11.2019 otázku pasívnej legitimácie nerieši. Neuviedol žiadne nové fakty ani

ustanovenia príslušných zákonov, ktoré by preukazovali zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu.
Podľa doterajšieho dokazovania škoda ani nevznikla a nie je čo nahrádzať. Je preukázané, že stĺp sa
dokoncanachádzanapozemku,ktorýjevovlastníctveobce,anievovlastníctvežalobcu.Žalobcahovorí
o úmyselnom porušení vyhlášok, čo vyústilo do porušenia zákona o ochrane osobného vlastníctva.
Neuvádza však ktorých vyhlášok. Ochranu vlastníckeho práva ako takého nám upravuje Občiansky

zákonník. Žalobca uvádza, že pozemok bol prevedený na neho - no nepredložil nijaký dôkaz o tom,
že prevedený na neho naozaj bol. Dokedy to nepreukáže, platí stav zapísaný v katastri nehnuteľností.
Ani v tom nezvládol uniesť dôkazné bremeno. Žalobca iba tvrdí, že rekonštrukcia osvetlenia prebehla
nezákonne a projektová dokumentácia bola takisto vypracovaná v rozpore s platnou legislatívou. Nič
z toho, ale nepodložil dôkazom potvrdzujúcim pravdivosť tohto tvrdenia. S ohľadom na doterajšie

dokazovanie má za to, že rozsudok okresného súdu je vecne správny a vydaný v súlade právnymi
predpismi, a z toho dôvodu žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a
uvedený rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
10. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP,
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým
sa v celom rozsahu stotožňuje.
11. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané

alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa pretostotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
12. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a

vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že
z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobca
sa pôvodne podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.000 eur ako odškodného
za vyprojektovanie verejného osvetlenia obce s chybami a za jeho realizáciu cez pozemok v jeho
vlastníctve a tiež za stratu dôvery v spravovanie obce a za hospodárenie v podobe daní za majetok.

Následne žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.06.2019 zmenil pôvodne podanú
žalobu tak, že žiadal od žalovaného vyrovnanie vyoseného stĺpa, a to i v prípade, že jeho parcela
bude mimo pôdorysného vedenia elektriny a 30 kg ovocia za každý rok čakania na súdne konanie.
Žalovaný so zmenou žaloby súhlasil a súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
24.06.2019 pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení. Teda predmetom konania po zmene žaloby
bol nárok žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaného vyrovnania vyoseného podperného bodu a 30 kg

ovocia za každý rok čakania na súdne konanie. Súd prvej inštancie sa správne v prvom rade zaoberal
vecnou legitimáciu strán sporu. Správne konštatoval, že vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci
z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Z dokazovania vykonaného pred súdom
prvej inštancie mal pritom aj odvolací súd za preukázané, že podperné body sú súčasťou distribučnej

sústavy, pričom z ustanovenia § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike vyplýva,
že povinnosť zabezpečiť bezpečné, spoľahlivé a účinné prevádzkovanie sústavy má prevádzkovateľ
distribučnej sústavy. Je preto úlohou prevádzkovateľa distribučnej sústavy udržiavať distribučnú sústavu
a jej súčasti v stave, v ktorom môžu bezpečne slúžiť svojmu účelu. Teda pri zistení vyosenia podperného
bodu distribučnej sústavy len prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný tento nedostatok odstrániť,

preto správne dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný nie je oprávnený nijakým spôsobom
zasahovať do distribučnej sústavy; toto oprávnenie mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, či
vzájomnej dohody s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, a preto správne konštatoval, že žalovaný
v danom spore nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, a teda nie je pasívne vecne legitimovaný.
Žalobca sa ďalej od žalovaného domáhal 30 kg ovocia za každý rok čakania na súdne konanie. V tejto

súvislosti odvolací súd uvádza, tak ako správne uviedol i súd prvej inštancie, že žalovaný nezodpovedá
za dĺžku súdneho konania, ktoré je plne v dispozícii konajúceho súdu, a preto nie je ani povinný na akési
odškodnenie žalobcu či už v naturálnej alebo inej podobe. Žalovaný teda ani v tejto časti žaloby nie
je pasívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne konštatoval
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a správne žalobu v celom rozsahu ako

nedôvodnú zamietol.

13. Čo sa týka návrhu žalobcu v doplnenom odvolaní, aby odvolací súd doplnil petit tak, že v projekte
dodatku sa musia dohodnúť odškodnenia: riešením vecného bremena v prípade verejného osvetlenia,
čo vyrieši obec Selec; každý majiteľ parcely cez ktoré visí vedenie NN, ale aj vedenie el. osvetlenia,

má byť zbavený poplatku distribúcie vo vlastnej spotrebe, lebo sa na nej podieľa, čo vyrieši obec Selec
v spolupráci zo Západoslovenskou distribučnou a.s.., odvolací súd posúdil tento návrh ako zmenu
žaloby, nakoľko ide o návrh, ktorým žalobca rozširuje uplatnené právo a keďže v zmysle § 371 CSP
žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť, odvolací súd nepripustil zmenu žaloby a teda sa ani týmto
zmeneným návrhom nezaoberal.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).