Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 14C/222/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114236700
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tulejová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1114236700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred M. V.. S. G. v sporovej veci žalobcu: W. K., I..

XX.XX.XXXX, Z. Ž. XXXX/XX, Bratislava, zastúpená: Mgr. Martin Paškala, advokát, Záhradnícka 27,
Bratislava proti žalovaným: X./. R.. F.. Y. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. O. XX, Bratislava, X./. R.. R. Z., Z.
M. O. X, Bratislava, obaja zastúpení: HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava o určenie neplatnosti
zvýšenia nájomného rozhodol

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom podaným na tunajšom súde zo dňa 23.12.2014 sa voči žalovaným 1 a 2

domáhala, že zvýšenie nájomného za byt Č.. XX na Ž.S. U.. Č.. XX, na X. B. M. M.. Č.. XXXX na
pozemku registra „C“, B. Č.. XXXX, E.Í. na Y. XXXX pre k. ú. Staré Mesto oznámené žalovanými listom
zo dňa 30.10.2014 je neplatné. Žalobu odôvodnila tým, že nájom k predmetnému bytu jej vznikol na
základe uzatvorenia manželstva M. O. K. X. XX.XX.XXXX, a žalovaní 1 a 2 dali žalobkyni dňa 20.10.2011
výpoveď podľa ustanovenia § 3 Zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých
nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších
predpisov.

2. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že žalovaný 1 a 2 ako prenajímatelia výpočtovým listom zo dňa
30.10.2014 stanovili jej výšku nájomného k 01.12.2014 na sumu 112,70 Eur. Zastáva názor, že žalovaní
1 a 2 pri oznámení zvýšenia nájomného nesplnili zákonnú podmienku uviesť výpočet výšky nájomného.
Dodala,žebolipovinnývýpočetvýškynájomnéhooznámiťakovzorec,kedynájomnézapredchádzajúce
obdobie mal násobiť koeficientom zvýšenia, čo malo dať výsledné nájomné k 01.12.2014. Namietala,
že v zmysle § 4 Zák. č. 260/2011 Z. z., malo byť nájomné zvýšené samostatným právnym úkonom,

ktorý zákon označuje ako oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného. Tvrdila, že zahrnutie
predmetného právneho úkonu do úplne iného úkonu ako je výpočtový list, je voči nej mätúce a nespĺňa
formálne požiadavky, ktoré na takéto oznámenie kladie zákon. Ďalej uviedla, že z jednostranného
zvýšenia nájomného možno uviesť, že najskoršia účinnosť jednostranného zvýšenia nájomného je od
15. septembra príslušného roku a výpočtový list zo dňa 30.10.2014 jej bol doručený dňa 03.11.2014 a
tým povinnosť platiť zvýšené nájomné jej mohla vzniknúť najskôr od 01.02.2015 a nie s účinnosťou od
01.12.2014, ako jej to bolo oznámené.

3. Žalovaní 1 a 2 v písomnom stanovisku zo dňa 31.08.2015 žiadali žalobu zamietnuť v celom
rozsahu. Zastávali názor, že žalobkyni bolo doručené podanie, z ktorého jednoznačne vyplýva suma,
ktorá predstavuje zvýšené nájomné za užívanie bytu ako aj postup, akým spôsobom bola táto sumavypočítaná a to do konca celý postup výpočtu vychádzajúci zo základnej ceny nájmu bytu z roku
2011. Ďalej uviedli, že podanie obsahoval základ zvýšenia nájomného, ktorým je nájomné vypočítané
v predchádzajúcom roku (XX,XX S.,), percento zvýšenia v zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 260/2011

Z.z. (20 %), ako aj výslednú sumu zvýšenia nájomného (112,70 Eur). Zastávali názor, že spôsob
a mechanizmus výpočtu zvýšeného nájomného je teda z podania žalovaných úplne jasný a zákon
zvýšenie o vyššiu ani nižšiu sumu neumožňuje. Poukázali na to, že právny úkon, t.j. výpočtový list
ceny nájmu za byt žalovaných, je potrebné posúdiť podľa obsahu a nielen podľa názvu. Uviedli, že z
obsahu právneho úkonu vyplýva, že ide o zvýšenie nájomného a t.j. jednak z poukazov na ustanovenie

§ 4 zákona č. 260/2011 Z.z. a s obsahu 14 riadkovej tabuľky, výsledkom ktorej je výpočet zvýšenej
mesačnej ceny za byt (odvodenej postupne od roku 2011 do roku 2014), ktorý je ďalej poňatý do výpočtu
celkovej mesačnej úhrady nájomného a zálohových služieb. Tvrdili, že výpočtový list ceny nájmu za byt
bol jednostranným prejavom vôle žalovaných, ktorý obsahoval výpočet výšky zvýšeného nájomného
a tým spĺňal predpoklady § 4 zákona č. 260/2011 Z.z. Zdôraznili, že predmetom konania je v zmysle
petitu žaloby platnosť právneho úkonu a úlohou súdu nie je povinnosťou sa zaoberať jeho účinnosťou.

Žalovaní 1 a 2 súčasne uviedli, že vo výpočtovom liste ceny nájmu za byt uviedli, pokiaľ ide o zvýšenie
nájomného dátum 01.12.2014, ale ide o zrejmú chybu v písaní a počítaní a zvýšenie nájomného je
účinné až od 01.02.2015. Mali za to, že nesprávne uvedená účinnosť nemá vplyv na samotnú platnosť
zvýšenia nájmu.

4. Súd z predloženého dôkazu výpovede z nájmu bytu zo dňa 20.10.2011 zistil, že žalovaní 1 a 2 dali
žalobkyni výpoveď z nájmu bytu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. bez uvedenia dôvodu do
31.03.2012.

5. Súd z výpočtového listu z ceny nájmu za byt zo dňa 30.10.2014 zistil, že podľa opatrenia MF SR

01/R/2008 a § 4 zákona č. 260/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.12.2014 bolo pre byt Č.. XX na X. B. na
Ž. U. Č.. XX O. Z. zvýšenie mesačnej ceny nájmu na sumu 112,70 Eur. Z výpočtového listu vyplýva,
že mesačná cena nájmu bola 93,91 Eur a zvýšenie predstavovalo podľa § 4 zákona č. 260/2011 Z.z.
k 01.12.2014 (20 %) z výšky nájomného, t.j. 18,78 Eur a celkové zvýšenie predstavovalo 112,70 Eur
(93,91 + 18,78 = 112,70 Eur).

6. Súd z výsluchu žalobcu v 1. rade zistil, že spravuje nehnuteľnosť na Ž. U. Č.. XX ako spoluvlastník,
kde žalobkyňa je nájomníčkou. Nevedel uviesť, kedy bolo oznámené a doručené žalobkyni zvýšenie
nájmu, ale voči zvýšenému nájmu nepodala žiadne námietky a my sme sa o tom dozvedeli až zo žaloby.
Ďalej uviedol, že došlo k chybe účinnosti predpisu, ale nájomné bolo stanovené výpočtovým listom na

základe ktorého má žalobkyňa nájomné platiť.

7. V danom prípade sporné medzi stranami bolo, či zvýšenie nájomného oznámené výpočtovým listom
ceny nájmu za byt zo dňa 30.10.2014 dostatočným právnym úkonom v zmysle § 4 ods. 2 zákona č.
260/2011 Z.z. Zvýšenie ceny nájmu bytu bolo doručované žalobkyni dňa 03.04.2014 a žaloba je podaná

včas.

8. Z predložených listinných dôkazov a to z výpočtového listu zo dňa 30.10.2014 vyplýva, že žalobkyňa
v roku 2014 zaplatila mesačnú cenu nájmu bytu za mesiace 01-11 mesačne 93,91 Eur (11 x 93,91 =
1.033,01) a za mesiac 12/2014 zaplatila 112,70 Eur, celkove za rok 2014 zaplatila 1.145,71 Eur. Možno

jednoznačne uviesť, že žalobkyňa platila podľa doručeného výpočtového listu ceny nájmu za byt zo
dňa 30.10.2014. Účinnosť na výpočtovom liste ceny nájmu bola uvedená dňom 01.12.2014, ktorú však
žalovaní1a2uviedliakochybuvpísaníapočítanístým,ževýpočtovélistypôvodnemalibyťvseptembri
2014. Avšak došlo k expedícii neskôr.

9. Z predloženého listinného dôkazu výpočtového listu ceny nájmu za byt zo dňa 30.10.2014 bola
uvedená účinnosť od 01.12.2014. V konaní sami žalovaní 1 a 2 uviedli, že išlo o chybu v písaní a počítaní
a namietali, že neskoršia účinnosť právneho úkonu nemôže mať vplyv na jeho platnosť.

10. Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. 260/2011 Z. z. ukončení a spôsobe usporiadania niektorých

nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.
z. o cenách v znení neskorších predpisov
výška nájomného za byt V bytoch, v ktorých nájom bytu skončí podľa tohto zákona, môže prenajímateľ
jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné raz ročne, najskôr s účinnosťou od 15. septembraa) v roku 2011 o 20 % z výšky nájomného vypočítaného ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
b) v rokoch 2012 až 2015 každoročne o 20 % z výšky nájomného vypočítaného v predchádzajúcom roku.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zák. 260/2011 Z. z. oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného je
prenajímateľ povinný doručiť nájomcovi do vlastných rúk. Oznámenie musí obsahovať výpočet výšky
nájomného podľa odseku 1.

11. Súd pri posudzovaní žalobného návrhu a predložených listinných dôkazov stranami sporu dospel k
záveru, že žaloba je nedôvodná. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že žalovaní si nesplnili
povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z .z. Súd je toho názoru, že z predložených dôkazov
výpočtového listu zo dňa 30.10.2014 bolo oznámené žalobkyni ako nájomníčke zvýšenie ceny nájmu
bytu s tým, že cena nájmu bytu je stanovená vo výške 112,70 Eur pre byt č. XX I. M. na X. B. Z. X. na Ž.

U. Č.. XX. Podľa názoru súdu z výpočtového listu vyplýva, že mesačná cena nájmu bola zvýšená podľa
§ 4 zákona č. 260/2011 Z. z. k 01.12.2014 20 % z výšky nájomného na sumu 112,70 Eur. Z listu vyplýva,
že mesačná cena nájmu bola 93,91 Eur a zvýšenie 20 % z výšky nájomného predstavuje 18,78 Eur a
celkovézvýšeniepredstavovalo112,70Eur(93,91+18,78=112,70Eur).Súdjetohonázoru,žezvýšené
nájomné, ktoré bolo oznámené žalovanými žalobkyni bolo zrozumiteľné, správne, pokiaľ ide o výšku

zvýšenia ceny nájmu bytu. Bolo preukázané v konaní a vyplýva to z vyúčtovania nákladov spojených s
užívaním bytu, že žalobkyňa zaplatila v decembri 2014 zvýšené nájomné a to 112,70 Eur a postupovala
tak v súlade s výpočtovým listom ceny nájmu za byt. Nájomné od 01-11/2014 platila mesačne pod 91,93
Eur, teda podľa výpočtového listu ceny nájmu za byt a zaplatila (11 x 93,91 = 1.033,01). Podľa názoru
súdu zvýšenie ceny nájmu bytu bolo žalobkyni doručené a obsahovalo údaje vo výpočtovom liste ceny

nájmu za byt, ktoré boli podkladom pre výpočet zvýšenia mesačného nájomného a boli zrozumiteľné.
Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že nájomné malo byť zvýšené samostatným právnym úkonom, ktorý
zákon označuje ako oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného, tak podľa názoru súdu zákon v
ust. § 4 ods. 2 zák. 260/2011 Z.z. zákon nedefinuje formu oznámenia ale uvádza, že oznámenie musí
byť doručené nájomcovi teda žalobkyni, čo žalovaný splnil a strany sporu túto okolnosť nenamietali a

nebola v konaní sporná. Zákon v ust. § 4 ods. 2 Z.z.. uvádza, že oznámenie musí obsahovať výpočet
výšky nájomného podľa ods. ( § 4 ods. 1 zák. 260/2011 Z.z.) Súd je toho názoru, že v danej veci bol
žalobkyni doručený výpočtový list ceny nájmu za byt, z ktorého obsahu vyplýva výpočet a sú tam všetky
údaje overiteľné z ktorých sa zvyšovalo nájomné a podľa ktorého aj žalobkyňa plnila tým, že zaplatila
zvýšené nájomné už za december 2014 vo výške 112,70 Eur. Možno uviesť, že na základe výpočtového

listu žalobkyňa plnila, čím jej bolo zrejmé, že došlo k zvýšeniu ceny nájmu bytu a z ktorého bolo zrejmé,
o koľko percent sa zvyšuje nájomné. V danom prípade došlo k pochybeniu účinnosti zvýšenia nájmu
bytu, ktoré malo byť až od 01.02.2015, čo nespochybnil ani žalobca a žalovaní 1 a 2. Z toho vyplýva, že
žalobkyňa si plnila povinnosti nájomcu v zmysle zvýšenia ceny nájmu bytu od decembra 2014 tým, že
zaplatila 112,70 Eur a mala zaplatiť 93,91 Eur a to je len pochybenie v účinnosti. V tomto smere sa súd

stotožnilsargumentácioužalovaných,žeajkeďboladanánesprávnaúčinnosťprávnehoúkonu,nemôže
byť dôvodom neplatnosti zvýšenia nájomného. Súd na základe predložených dôkazov argumentácie
strán sporu dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP s poukazom na zásady úspechu v konaní.

V danom konaní boli úspešní žalovaní v 2. a 3. rade a preto súd priznal žalovaným nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.