Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/324/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207206172
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8207206172.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu SPRAVBYT, s.r.o., so sídlom
Hurbanova 18, Bardejov, IČO: 31 683 061, právne zastúpený JUDr. Jozef Sotolář, PhD., Advokátska
kancelária, so sídlom Južná trieda 1, Košice, proti žalovaným 1./ I. Z., nar. XX.XX.XXXX, X./ G. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K. blok H/3, XXX XX G., obaja právne zastúpení JUDr. Jozefom
Stašákom, advokátom so sídlom Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, 3./ BARDBYT spol. s.r.o., so sídlom
Moyzesova 7, 085 01 Bardejov, IČO: 36 476 633, o zaplatenie 1.794,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4C 41/2008-181 zo dňa 11. marca 2015 a proti

dopĺňaciemurozsudkuOkresnéhosúduBardejovč.k.4C41/2008-191zodňa01.júna2015jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku, ktorým súd žalobu žalobcu vo
vzťahu k žalovanému v 3./ rade zamietol.

V prevyšujúcej časti rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.

Žalovanému v 3. rade náhradu trov konania nepriznal. Ďalej určil, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovaným v 1. a 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 886,54 € na účet ich právneho zástupcu
JUDr. Jozef Stašák, advokát, Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom určil, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu
iných trov vo výške 107,55 € na účet ich právneho zástupcu JUDr. Jozef Stašák, advokát, Andraščíkova
3, 085 01 Bardejov, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 8 odsek 2, § 8a odsek 2 a 3, § 14 odsek 4 zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; § 100 odsek 1, § 101 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 142 odsek 1, § 151 odsek 1, § 166 odsek 1 až 3 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako správca uzavrel s vlastníkmi bytov H/3 dňa 30.10.1995 zmluvu
o výkone správy a dňa 21.12.1999 so žalovaným v 1./ rade zmluvu o poskytovaní služieb. Na základe

pozvánky zo dňa 09.12.2005 bola na deň 21.12.2005 o 18.00 hod. zvolaná schôdza vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome H/3, Partizánska 25 a 26. Svojim podpisom na prezenčnej
listine vyslovili súhlas s výpoveďou žalobcovi ako správcovi 15 vlastníci. Výpoveď vrátane prezenčných
listín bola žalobcovi doručená dňa 22.12.2005. Z výpovede vyplýva, že výpovedná lehota začalaplynúť 01.01.2006 a končila dňa 30.06.2006, pričom od 01.07.2006 mali vlastníci nového správcu -
žalovaného v 3./ rade, ktorý s vlastníkmi bytov H/3 uzavrel dňa 22.03.2006 zmluvu o výkone správy.
Súd prvej inštancie prerušil predmetné konanie z dôvodu, že vo veci 4C 4/2007 sa riešila otázka,

ktorá mala pre rozhodnutie vo veci zásadný význam. Tunajší súd sa vysporiadal s otázkou zvolania,
priebehu a výsledkov hlasovania schôdze vlastníkov bytov a vyslovil, že napádať hlasovanie alebo
uznášaniaschopnosť schôdze patrí výlučne vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru. Súd prvej
inštancie nemal dôvod na odklonenie sa od vysloveného právneho názoru vo veci 4C 4/2007. Vzhľadom
na to, že žalobca si v danej veci voči žalovaným v 1./ a 2./ rade uplatňuje nárok na zaplatenie sumy

1.794,16 Eur s príslušenstvom z titulu poskytnutých služieb na základe zmluvy o poskytovaní služieb
z 21.12.1999, a to za obdobie od decembra 2006 do augusta 2007, keď už nebol správcom bytového
domu H/3, pretože tomu bola daná dňa 21.12.2005 výpoveď, ktorej lehota začala plynúť 01.01.2006 a
uplynula dňa 30.06.2006, pričom novým správcom od 01.07.2006 bol žalovaný v 3./ rade na základe
zmluvy z 22.03.2006, ktorému žalovaní v 1./ a 2./ rade odvádzali platby, súd prvej inštancie žalobu v tejto
časti ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanému v 3./ rade, súd prvej inštancie

bez toho aby sa ďalej zaoberal právnym vzťahom žalobcu a žalovaného v 3./ rade poukazuje na to,
že žalovaný v 3./ rade vzniesol námietku premlčania. Nakoľko žalovaný v 3./ rade vzniesol námietku
premlčania (keďže žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy za obdobie decembre 2006 až august
2007), súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si voči žalovanému v 3./ rade uplatnil svoj nárok
po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby. O náhrade trov konania rozhodol podľa

ustanovenia § 142 odsek 1 a § 151 odsek 1 O.s.p.. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným
v 1./ a 2./ rade priznal náhradu iných trov - zaplateného súdneho poplatku za odpor.

4. Proti rozsudku ako aj dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol odvolaciemu súdu,
aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a prejednanie, resp. rozsudok

zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovuje. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 odsek 2
O.s.p.. Žalobca uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia používa všeobecné formulácie
bez obsahu a prepojenia, v danom prípade ide len o jednoduché konštatovania preberajúce texty z
doterajšej rozhodovacej činnosti iných senátov okresného súdu. Takéto rozhodnutie súdu je svojvoľné a
nepreskúmateľné. Vôbec pritom nereagoval a nevyporiadal sa so žalobcovou argumentáciou a dôvodmi

pre ktoré má žalobca jednoznačne za to, že je správcom predmetného obytného bloku. Porušením
povinnosti odôvodniť svoje rozhodnutie súd prvej inštancie porušil základné právo účastníka konania
na spravodlivý proces. S argumentmi, ktoré žalobca uvádzal počas konania od roku 2008 sa súd
nevyporiadal a v tomto zmysle je celé rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca má za to, že súd nemôže
v odôvodnení poukazovať na dôkazy, ktoré neoboznámil a ani na tie časti, ktoré neboli aspoň prečítané.

Napriek požiadavke zabezpečiť iné spisy súd túto požiadavku nerešpektoval. Preto žalobca konštatuje,
že mu súd odňal právo konať a brániť sa. Žalobca má ďalej za to, že medzi ním a žalovaným v
3./ rade ide nepochybne o obchodno-právny vzťah medzi dvoma obchodnými spoločnosťami, čoho
dôslednom je posúdenie právneho vzťahu podľa noriem obchodného práva. Nie je možné odmietnuť
aplikáciu Obchodného zákonníka pri vzniku bezdôvodného obohatenia. Premlčacie lehoty pre vydanie

bezdôvodného obohatenia sa spravujú ustanovením § 397 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je
premlčacia lehota 4 ročná. Pokiaľ ide o námietku premlčania, v zmysle Obchodného zákonníka začína
premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia plynúť odo dňa, kedy sa mohlo právo na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniauplatniťnasúde.Skutočnosť,ktorázakladávznikbezdôvodnéhoobohatenia,
je podľa názoru žalobcu deň právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bardejov pod sp. zn. 4C 4/2007,

nakoľko až rozhodnutím súdu sa určilo, kto sa vlastne bezdôvodne obohatil. Podľa názoru žalobcu je
možné domáhať sa nárokov v prípade konkurencie zodpovednosti aj od samotných vlastníkov obytného
bloku H/3 v Bardejove. Všetky tieto nároky sú uplatňované včas a v zákonných lehotách, ani v jednom
prípade nedošlo k premlčaniu. Žalobca tiež poukázal na inštitút dobrých mravov. Žalovaný v 3./ rade
účelovo a úmyselne porušoval opakovane platnú právnu úpravu a pritom ešte prijímal od časti vlastníkov

plnenia za služby a činnosti, ktoré neposkytoval. Žalobca má za to, že uplatnenie premlčania je v rozpore
s právom a preto na neho nemožno prihliadať. Podľa názoru žalobcu nedošlo a nemohlo dôjsť k zmene
v osobe správcu. V rámci tohto konania muselo byť jednoznačne preukázané, že žalovaný v 3./ rade
splnil všetky zákonné podmienky a je novým správcom. Zo zmluvy o výkone správy medzi vlastníkmi
bloku H/3 a žalobcom vyplýva, že vlastníci uplatňujú a vykonávajú svoje právo účasti na správe domu

tým, že sa osobne zúčastňujú na schôdzach vlastníkov bytov, ktoré zvoláva správca z podnetu najmenej
50% vlastníkov bytov alebo z vlastného podnetu, najmenej však 1x ročne. O schôdzi však žalobcu
nikto neinformoval. To spôsobuje zásadný rozpor so zmluvne dohodnutými podmienkami a znamená to
neplatnosť úkonov. Žalobca ďalej spochybnil zápisnice z predmetnej schôdze vlastníkov bytov.5. K odvolaniu podali vyjadrenie žalovaní. Odvolaciemu súdu navrhli, aby odvolanie odmietol alebo
aby odvolanie zamietol a rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a priznal žalovaným náhradu trov

odvolacieho konania. Žalovaní majú za to, že odvolanie žalobcu nemá náležitosti požadované O.s.p.,
čo je dôvodom na jeho odmietnutie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V odvolaní sa zaoberá
množstvom skutočností, ktoré sú pre konanie nepodstatné. Žalobca žaluje žalovaných v 1./ a 2./ rade
z dôvodu nezaplatenia zálohových platieb za mesiace decembre 2006 až august 2007, pričom všetky
platby títo žalovaní zaplatili na účty bytového domu zriadené správcom - žalovaným v 3./ rade. Na

riešenie tohto sporu sa použije zákon č. 182/1993 Z.z.. Podľa ustanovenia § 8 odsek 1, činnosť správcu
môže byť vykonávaná iba podľa zákona č. 182/1993 Z.z.. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 a 2, ak
tento zákon neustanovuje inak, právne vzťahy sa spravujú Občianskym zákonníkom. Aj na premlčanie
sa použijú ustanovenia OZ. Žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. Dňom 30.06.2006
skončilo jeho oprávnenie konať za vlastníkov bytov. Po tomto dátume konal iba sám za seba. Žalobca
konal úmyselne protiprávne, keď vedel o výpovedi zmluvy o výkone správy, vedel o skončení výkonu

správy a napriek tomu konal ako by bol správca. Žalobca nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom
spochybňovať a napádať schôdzu vlastníkov bytov. Takéto právo patrí iba vlastníkom bytov. Žiaden z
vlastníkov bytov právo podať žalobu na súd nevyužil, a toto právo zaniklo. Žalobca ani nepodal žalobu o
určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o výkone správy a žalobu o určenie, kto je správcom bytového
domu vzal späť. Od roku 2006 bol žalobca informovaný o tom, že vlastníci bytov uhrádzajú všetky platby

spojené s užívaním bytu na účet bytového domu zriadeného správcom - žalovaným v 3./ rade. V roku
2006 sa žalobca dozvedel, kde sú peniaze vlastníkov bytov, od vtedy začala plynúť premlčacia lehota.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že nie
sú splnené podmienky na úplné potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku.

7. Podľa ustanovenia § 157 odsek 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016), v odôvodnení rozsudku súd

uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

8. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces je aj právo účastníka v konaní na také odôvodnenie
súdnehorozhodnutia,ktorýjasneazrozumiteľnedávaodpovedenavšetkyprávneaskutkovorelevantné
otázky súvisiace s uplatňovanými nárokmi a obranou proti takémuto uplatneniu. (Pozri Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 219/2003, I. ÚS 115/2003)

9. Náležite nezdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu je porušením práva účastníka na spravodlivý
súdny proces z dôvodu, že rozhodnutie nie je preskúmateľné v odvolacom konaní a súd sa náležite
nevysporiadal s uplatnenými skutkovými dôvodmi, ako aj tvrdenými skutočnosťami účastníkov, ktoré
náležite právne neposúdil a nevyhodnotil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti

vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p..

10. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca žalovaným v 1./ a 2./ rade poskytoval v období
december 2006 až august 2007 služby na základe zmluvy o poskytovaní služieb z 21.12.1999. Ďalej
tiež konštatoval, že žalobca už v tomto období nebol správcom bytového domu H/3, pretože mu bola

daná dňa 21.12.2005 výpoveď, ktorej lehota uplynula dňa 30.06.2006.

11. Súd prvej inštancie žalobu zamietol na základe zistenia, že medzi žalobcom a žalovanými v 1./ a 2./
rade v čase kedy žalobca poskytoval služby žalovaným v 1./ a 2./ rade
neexistoval zmluvný vzťah.

12. Napriek tomu, že prvoinštančný súd konštatoval, že zo strany žalobcu boli žalovaným v 1./ a v 2./
rade poskytované služby (hoci už nebol správcom bytového domu H/3), nijako sa nevysporiadal s tým,
prečo nepriznal žalobcovi nárok voči žalovaným v 1./ a 2./ rade z titulu bezdôvodného obohatenia. Vprípade, ak by napriek tomu žalobu zamietol, mal uviesť dôvod, pre ktorý sa žalovaní v 1./ a 2./ rade
na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatili. Dané skutočnosti však z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie nevyplývajú.

13. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 odsek 1 Ústavy
SR a práva podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s

uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Pozri III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS
260/06)

14. Aj Európsky súd pre ľudské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov, z ktorých
vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené,
rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný
podľa okolností každého prípadu (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987, Ruiz Torija a Hiro Blani c.
Španielsko). Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, ktorá

má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravného prostriedku, ale ako bolo
uvedené súvisí aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie. (Pozri uznesenie
Najvyššieho súdu zo dňa 26. marca 2014 sp. zn. 4Cdo/175/2013)

15. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. v prevyšujúcej

časti napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže súd prvej inštancie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými
vydal nepreskúmateľné rozhodnutie.

16. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa ustanovenia § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal

plniť sám.

18. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia v prípade ustanovenia § 454 OZ
je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa
plnilo, a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Dôležité však je,

že za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo. (Pozri
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 210/2005)

19. Bezdôvodné obohatenie v takom prípade nespočíva vo zväčšení majetku povinného subjektu, ale v
tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho, že jeho dlh bol splnený treťou osobou. Tento

dôsledok nastáva k okamihu, kedy veriteľ plnenie príjme. Existencia právnej povinnosti, ktorá môže
vyplývať zo zákona, zo zmluvy či inej právnej skutočnosti, je preto nevyhnutným predpokladom nároku
podľa ustanovenia § 454 OZ, nakoľko bez nej by takto definovaný prospech povinnej osobe nevznikol.
Právna povinnosť musí existovať k okamihu, kedy je subjektom, ktorý za iného plní, plnenie poskytnuté.
(Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 1213/2007)

20. Oproti ostatným skutkovým podstatám zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa
ustanovenia § 451 odsek 2 OZ má v prípade skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa
ustanovenia § 454 OZ právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia ten, kto plnil za
iného, od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. Konkurencia so zodpovednosťou podľa § 451

odsek 2 OZ by prichádzala do úvahy len tam, kde ten, kto plnil, sa domnieval, že plnil svoj vlastný dlh.
V takom prípade by mal nárok aj proti tomu, komu plnil, aj proti tomu, za koho plnil, pričom plnenie by
mohol obdržať len raz. (Pozri R 1/79)21. Žalobca teda mohol žalovať oboch, teda žalovaných v 1./ a 2./ rade v zmysle ustanovenia § 451
odsek2OZakoajžalovanéhov3./radevzmysleustanovenia§454OZzastavuprípustnejkonkurencie,
t.j. za stavu, kedy by sa žalobca oprávnene domnieval, že plní svoj vlastný dlh.

22. Odvolací súd má však značné pochybnosti o tom, či sa žalobca mohol oprávnene nazdávať, že
plní svoju zmluvnú povinnosť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vlastníci bytov H/3 (medzi nimi
aj žalovaní v 1./ a 2./ rade) dali žalobcovi výpoveď, ako aj to, že uzatvorili zmluvu s novým správcom
(žalovaným v 3./ rade). Tieto skutočnosti boli žalobcovi známe. Žalobca sa preto nemohol oprávnene

domnievať, že bez pochýb plní svoj vlastný dlh na základe zmluvy o výkone správy.

23. Úvaha vyjadrená v R 1/79 vylučuje dvojité plnenie. Za tohto stavu, kedy konkurencia zodpovedností
z bezdôvodného obohatenia je vylúčená, a za stavu kedy žalovaní v 1./ a 2./ rade už plnili (peňažné
plnenie) novému správcovi (žalovanému v 3./ rade), záväzok plniť prešiel na nového správcu (na
žalovaného v 3./ rade).

24. V prípade bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v 3./ rade, by síce nedošlo k zväčšeniu
majetku žalovaného v 3./ rade ako povinného subjektu, ale k tomu, že by sa jeho majetkový stav
nezmenšil v dôsledku toho, že jeho dlh (zmluvná povinnosť) bol splnený žalobcom.

25. Kto plnil za záväzok iného, má právo požadovať neoprávnený majetkový prospech iba od toho, za
koho plnil a nie od toho, komu plnil. (Pozri R 1/79)

26. Treba prisvedčiť žalobcovi, že ak by vznikol právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 3./ rade,
bolo by potrebné tento právny vzťah hodnotiť v zmysle ustanovenia § 261 a nasl. zákona č. 513/1991

Zb. Obchodný zákonník ako vzťah obchodnoprávny.

27. Z obsahu spisu je zrejmé, čo vo svojom rozhodnutí konštatoval aj súd prvej inštancie, že žalovaný
v 3./ rade vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania.

28. Judikatúra súdov v otázke aplikácie obchodného zákonníka na premlčanie bezdôvodného
obohatenia je rôzna. Z Rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. februára 2004 sp. zn. 4 Obo 57/2003
vyplýva, cit: „Keďže Obchodný zákonník premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia,
získaného formou plnenia z neplatnej zmluvy upravuje, nie je možné vzhľadom na § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka na premlčanie tohto práva ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka použiť.

Platí to pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby, i pre určenie jej dĺžky.“

29. Pokiaľ by sme aj analogicky pripustili aplikáciu vyššie citovaného rozsudku a keďže by sa v prípade
existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3./ rade jednalo o obchodnoprávny vzťah,
premlčacia doba by bola štvorročná.

30. Posledným nárokom žalobcu uplatneného v žalobe, rovnako ako aj v zmene žaloby je nárok
na zaplatenie 1.794,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 203,18 Eur od
01.09.2007 do zaplatenia. Vo vzťahu k tomuto z časového hľadiska najneskôr uplatneného nároku
uplynula štvorročná premlčacia lehota 01.09.2011.

31. Keďže návrh na pristúpenie žalovaného v 3./ rade ako ďalšieho účastníka konania na strane
žalovaných bol podaný v priebehu konania, až po uplynutí lehoty, v ktorej sa nárok na zaplatenie
žalovaných súd premlčal, súd prvej inštancie postupoval správne ak žalobu voči žalovanému v 3./ rade
zamietol.

32. Na správnosti tohto záveru nič nemení ani prípadné nesprávne právne posúdenie plynutia
premlčacej lehoty súdom prvej inštancie.

33. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok

v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo vzťahu k
žalovanému v 3./ rade zamietol ako vecne správny potvrdil.34. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať naznačeným smerom prihliadnuc na zásady
pri aplikácii ustanovenia § 454 OZ. Z dôvodu, že odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v
merite veci, je potrebné nanovo rozhodnúť aj o trovách prvoinštančného konania v zmysle ustanovenia

§ 393 odsek 3 C.s.p.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).