Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116205063
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116205063.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobkyne O. U.,

rod. Z., nar. XX. V. XXXX, XXX XX N. N., A. X, zastúpenej JUDr. Pavlom Porubským, advokátom, 974
01 Banská Bystrica, Robotnícka 6, proti žalovanému M. U., nar. XX. V. XXXX, XXX XX N. N., A. X,
zastúpenému JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, 974 01 Banská Bystrica, Nám. Š. Moysesa 4, o
určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM")
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á p r á v o na plnú náhradu trov konania od žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) žiada o určenie neplatnosti
„právneho úkonu o vyporiadaní BSM dohodou zo dňa 26. mája 2011“. Argumentuje, že v zmysle § 149
ods. 4 O.z. bolo možné BSM strán vyporiadať dohodou len do 20. decembra 2010 (ich manželstvo
bolo právoplatne rozvedené dňa 20. decembra 2007), a preto dohoda uzatvorená až dňa 26.mája
2011 odporuje zákonu a je absolútne neplatným právnym úkonom. Svoj naliehavý právny záujem na
určení v zmysle § 80 písm. c) OSP (v čase podania žaloby) a neodkladný právny záujem v zmysle
§ 137 písm.c) CSP (po zmene procesného zákona) odôvodňuje žalobkyňa absolútnou neplatnosťou

právneho úkonu, na základe ktorého uzavreli strany pre ňu nevýhodnú zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti v jej vlastníctve v prospech žalovaného ako záložného veriteľa. Tak jej vznikla
povinnosť plniť z neplatného právneho úkonu, a ak by sa touto žalobou nedomohla určenia neplatnosti
dohody, hrozila by jej realizácia výkonu záložného práva k bytu. Žaloba o určenie neplatnosti dohody o
vyporiadaní BSM vedie podľa žalobkyne k úprave právneho vzťahu strán tak, aby sa predišlo plneniu
z neplatného právneho úkonu a žalobe na plnenie. Na argumentáciu žalovaného, že dohodu uzatvorili
pred právoplatnosťou uznesenia o zastavení súdneho konania sp.zn. 14C/94/2010 o vyporiadaní BSM

(počas ktorého trojročná lehota na vyporiadanie BSM podľa § 112 O.z. spočívala) reaguje žalobkyňa
tvrdením, že premlčacia doba plynie len, ak strana v konaní riadne pokračuje, a nie ak žalobu
zoberie späť. Preto dňa 20. decembra 2010 skončila lehota na vyporiadanie BSM dohodou a nastali
právne účinky zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4 O.z., čím došlo k zmene právneho režimu
z BSM na podielové spoluvlastníctvo. Žalobkyňa tiež poukazuje na to, že dôvody späťvzatia žaloby
na vyporiadanie BSM v úradnom zázname spísanom na informačnom centre súdu dňa 9. mája 2011
(spôsob, akým sa malo BSM vyporiadať) nezodpovedajú obsahu dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 26.

mája 2011. Odmieta i žalovaným tvrdenú konverziu neplatného právneho úkonu v zmysle § 41a ods. 1
O.z. s tým, že ju v tejto veci nemožno aplikovať, lebo BSM sa vyporiadava podľa § 150 O.z. a podielové
spoluvlastníctvo podľa § 142 ods.1 O.z.2. Žalovaný žiada žalobu zamietnuť. Tvrdí, že v danom prípade ide o žalobu o určenie právnej
skutočnosti v zmysle § 137 písm.d) CSP, ktorý vyžaduje podať žalobu o neplatnosť vyplývajúcu
z osobitného predpisu a žaloba o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM zo žiadneho

nevyplýva (ako napr. zo Zákonníka práce žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru).
Argumentuje, že určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje
vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, lebo pri určení právnej skutočnosti
určuje súd stav minulý, a nie nevyhnutne stav prítomný. Preto napr. výrok rozsudku, že dohoda je
neplatná, nevypovedá, kto je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci. Žalovaný tvrdí, že rozhodnutie

o určení neplatnosti dohody v tejto veci nebráni žalobe na plnenie. Argumentuje i nedostatkom
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, lebo nie je v stave právnej neistoty,
ktorá by ohrozovala jej postavenie. Žaloba spor strán neodstraňuje, ale vyvoláva. Žalovaný podotýka, že
predmetom vyporiadania BSM nebola nehnuteľnosť, a preto dohoda nemusela byť uzatvorená písomne,
pričom už počas súdneho konania o vyporiadanie BSM strany o dohode rokovali. Po ústnej dohode
zobrala žalobkyňa žalobu späť a písomne dohodu uzavreli len preto, že predmetom bolo i vyporiadanie

členského podielu v stavebnom bytovom družstve, ktorému museli predložiť listinný dôkaz o dohode. To
učinili dňa 30. mája 2011, pred skončením lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu súdu o zastavení
konania o vyporiadaní BSM dňa 4. júna 2011. Preto i po dohode, ak by s ňou nebol spokojný, mohol
žalovaný podať odvolanie proti zastavujúcemu uzneseniu a podľa súdnej judikatúry by uspel. Pre prípad
právneho názoru súdu, že dohoda je neplatná, vyslovil žalovaný s poukazom na čl. 2 ods.1 CSP a §

41a ods. 1 O.z. názor, že došlo ku konverzii právneho úkonu, lebo dohoda o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva by mala rovnaké náležitosti a plnila rovnaký účel ako dohoda o vyporiadaní BSM.
Uvádza, že zákon preferuje dohodu o vyporiadaní BSM ako ústavou zaručenú a zákonom chránenú
možnosť dispozície s vlastníckym právom.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, vypočutím ich právnych zástupcov a oboznámením sa
s ich písomnými vyjadreniami, dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 26. mája 2011, rozhodnutím Správy
katastra Banská Bystrica číslo vkladu: V 3171/12 zo dňa 25. júla 2012, obsahom spisov Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 8C/181/2007 a sp. zn. 14C/94/2010, a na tomto základe zistil nasledovné:

4. Rozsudkom č. k. 8C/181/2007 - 32 zo dňa 27. novembra 2007 (právoplatným dňa 20. decembra 2007)
súd manželstvo strán rozviedol. Dňa 1. júna 2010 podala žalobkyňa žalobu o vyporiadanie BSM, ktorú
zobrala dňa 9. mája 2011 späť a súd konanie uznesením č. k. 14C/94/2010 - 55 zo dňa 9. mája 2011
(právoplatným dňa 4. júna 2011) zastavil.

5. Dňa 26. mája 2011 uzatvorili strany písomnú dohodu o vyporiadaní BSM. O.i. sa dohodli, že „výlučnou
vlastníčkou členských práv k družstevnému bytu“ sa stáva žalobkyňa, ktorá uznáva svoju povinnosť
zaplatiť žalovanému sumu 24 000 Eur na vyrovnanie do 31. decembra 2011. Rozhodnutím Správy
katastra Banská Bystrica číslo vkladu: V 3171/12 zo dňa 25. júla 2012 bol povolený vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností k bytu v prospech žalovaného na základe zmluvy strán o zriadení

záložného práva.

6. Podľa § 39 O.z. je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41a ods. 1 O.z., ak má neplatný právny úkon náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný,

možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
Podľa § 112 O.z., ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 149 ods. 4 O.z., ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo
ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí,
pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov

sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť najmä, aby sa rozhodlo o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Podľa § 137 písm. c) a d) CSP možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu; alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.
Podľa Čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí
byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

7. Žalobkyňa podala návrh na začatie tohto konania počas platnosti a účinnosti OSP, v zmysle ktorého
sa posudzoval naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 80 písm. c). Po zmene
procesného zákona (ktorý sa aktuálne aplikuje podľa § 470 ods.1 CSP) má súd za to, že naliehavý
právny záujem žalobkyne treba posudzovať podľa § 137 písm. d) CSP, lebo sa domáha určenia, že
„právny úkon o vyporiadaní BSM urobený dohodou zo dňa 26. mája 2011 je neplatný“. Právny úkon
je podľa teórie práva právnou skutočnosťou, a preto ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, a nie

§ 137 písm. c) CSP. Za tohto stavu možno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že určenia neplatnosti
právneho úkonu sa možno domáhať len ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu (napr. neplatnosti
skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce ), a že sú dané podmienky pre odmietnutie tejto
žaloby. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa podala žalobu v čase účinnosti OSP a žalovaný argument o
odmietnutí žaloby uplatnil až v priebehu konania, rozhodol sa súd i v záujme právnej istoty strán žalobu

z procesných dôvodov neodmietnuť a rozhodnúť o merite veci.

8. Je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 26.mája
2011 preto, že sa ňou zaviazala uhradiť žalovanému do 31.decembra 2011 na vyrovnanie sumu 24 000
Eur za to, že sa stala výlučnou vlastníčkou členského podielu v stavebnom bytovom družstve (vo forme

bytu), a že mu túto sumu nevyplatila napriek tomu, že na základe dohody o vyporiadaní BSM uzatvorili
stranyzmluvuozriadenízáložnéhoprávaaSprávakatastraBanskáBystricarozhodnutímčíslovkladu:V
3171/12dňa25.júla2012povolilavkladzáložnéhoprávanabytžalobkynevprospechžalovaného.Preto
sa žalobkyňa obáva výkonu záložného práva a straty bytu. Za tohto stavu sa tvrdenie, že žalobkyňa je v
staveprávnejneistotyjavíakoproblematickézhľadiskaČl.2ods.1CSP,lebojenesporné,ženazáklade

dohody o vyporiadaní BSM žalobkyňa de facto získala byt a zaviazala sa žalovanému vyplatiť jeho podiel
na spoločnom majetku, čo neučinila. Preto má súdu za to, že ani prípadné rozhodnutie o neplatnosti
dohody strán o vyporiadaní BSM by na povinnosti žalobkyne žalovaného vyplatiť nič nezmenilo, len
by sa titul, na základe ktorého by mal žalovaný nárok na výplatu jeho podielu zmenil na bezdôvodné
obohatenie (čo znamená, že žaloba o neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM spor strán neodstraňuje,

ale vyvoláva).

9. Argumentáciu žalobkyne, že dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 26.mája 2011 je neplatná, lebo
bola uzatvorená po uplynutí troch rokov od rozvodu manželstva, a preto odporuje § 149 ods. 4 O.z.,
súd neakceptuje. Vychádza pritom nielen zo zásady zmluvnej voľnosti strán a potreby právnej istoty,

ale najmä faktu, že trojročná lehota v zmysle § 149 ods. 4 O.z. bola prerušená podaním žaloby o
vyporiadanie BSM a dohodu o vyporiadaní BSM uzatvorili strany pred právoplatnosťou uznesenia o
zastavení tohto konania dňa 4. júna 2011, v čase, keď by žalovaný odvolaním proti zastavujúcemu
uzneseniu podľa judikatúry dosiahol pokračovanie súdneho konania o vyporiadanie BSM. Dôvody, ktoré
súdu pri späťvzatí žaloby o vyporiadanie BSM žalobkyňa oznámila, nie sú dôležité o.i. preto, že žiadne

oznamovať nemusela, a argumentácia žalobkyne o neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM z dôvodu,
že nie je v súlade s uvedenými dôvodmi späťvzatia neobstojí (žalobkyňa by musela tvrdiť a dokázať
neplatnosť zmluvy podľa § 37 ods.1 O.z.). Akceptovanie argumentácie, že uplynutím trojročnej lehoty
na vyporiadanie BSM od rozvodu manželstva automaticky nastáva režim podľa § 149 ods. 4 O.z. i v
prípadoch, v ktorých prebieha súdne konanie o vyporiadanie BSM, by podľa názoru súdu znamenalo

významný zásah do zmluvnej voľnosti strán v súkromnom práve a odporovalo by príkazu zákona, že
súd má viesť strany k zmierlivému vyriešeniu sporu (Čl. 7 ods.2 CSP). Preto má súd za to, že dohoda
strán o vyporiadaní BSM zo dňa 26.mája 2011 zákonu neodporuje a je platná.

10. V záujme úplnosti súd dodáva, že v prípade neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej

písomne dňa 26.mája 2011 zo žalobkyňou tvrdených dôvodov, by podľa jeho názoru bola namieste
aplikácia § 41a ods. 1 O.z., lebo je zrejmé, čo strany chceli dohodou dosiahnuť, a ako chceli svoj majetok
vyporiadať (je zrejmé, že toto vyporiadanie by bolo rovnaké i v prípade, že by vyporiadavali podielové
spoluvlastníctvo).Zároveňsúdkonštatuje,ževtomtoprípadepísomnúformudohodyovyporiadaníBSMzákon nevyžaduje, hoci je nesporné, že stavebné bytové družstvo vyžadovalo listinný dôkaz (ktorým by
však zrejme mohla byť i zápisnica o vyhlásení strán).

10. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

11. Pretože bol žalovaný v konaní úspešný, priznal mu súd v zmysle § 255 CSP plnú náhradu trov
konania, o jej výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Poučenie: Protirozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručenia,písomnenapodpísaný
súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, proti ktorému rozsudku, v akom rozsahu ho napáda, prečo ho
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie

treba predložiť v takom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jedna kópia mohla založiť do súdneho
spisu, ďalší subjekt dostal jednu.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu, ktoré predchádzalo rozsudku, má vadu uvedenú v písmenách a) až h),

ak mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.