Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/209/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113219659
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6113219659.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o., 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Š. P., nar. XX. V. XXXX, bytom
XXX XX, X. XXX, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, 811 01 Bratislava, Zámocká
36, o zaplatenie 1.292,61 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd v y h l a s u j e ustanovenie čl. 18.14 všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne,
a.s. 832 37 Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 v znení „Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka
je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce

alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú,
ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku,
alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je
oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu
výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky.“ za neprijateľnú podmienku.

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný a VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, 811 02 Bratislava, Šafárikovo nám. 7,
IČO: 42 362 962 m a j ú n á r o k na plnú náhradu trov konania od žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiada uložiť žalovanému zaplatiť mu sumu 1.292,61 Eur s príslušenstvom z titulu dlhu zo
zmluvy o úvere. Rozsudkom č. k. 10C/209/2014-148 zo dňa 8. apríla 2016 priznal súd žalobcovi sumu
1.212,61 Eur s úrokom z omeškania a v časti o zaplatenie sumy 80 Eur žalobu zamietol, lebo žalovaný
preukázal jej úhradu. Súd neprisvedčil obrane žalovaného, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu
z dôvodu nedodržania postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pri nadobúdaní

uplatňovanej pohľadávky od banky ako pôvodného veriteľa. Výkladom zákona dospel súd k záveru, že
nedodržanie tam uvedeného postupu nemá za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č.
k. 13Co/346/2016-216 zo dňa 31. októbra 2017 zrušil v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a súvisiacom
výroku o trovách. V odôvodnení uviedol, že dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách ak banka nedisponuje súhlasom klienta, je predpokladom platného postúpenia pohľadávky

banky na tretiu osobu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako postupník je povinný tvrdiť a
dokázať splnenie doručenia výzvy banky na splatenie záväzku žalovanému ako dlžníkovi a zároveň
následné omeškanie dlžníka po dobu aspoň 90 dní. Preto sa súd prvej inštancie musí vysporiadať s tým,
čibolavýzvazč.l.122spisužalovanémudoručenáavyhodnotiťtaktovykonanédokazovanie,is bodom18.14 všeobecných obchodných podmienok - ujednaním o súhlase klienta s postúpením pohľadávky,
na ktoré poukázal žalobca z hľadiska jeho prijateľnosti podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

3. V súlade s názorom odvolacieho súdu poskytol súd žalobcovi možnosť dokázať splnenie podmienok
podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Žalobca predložil kópiu časti všeobecných obchodných
podmienok, konkrétne čl. 10 ods. 10.1, podľa ktorého sa písomnosti banky doručujú osobne, poštou
a elektronickými komunikačnými prostriedkami a ods. 10.3, podľa ktorého sa pri doručovaní poštou
považuje zásielka za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej

odoslaní.

4. Súd nariadil na deň 13. februára 2018 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením
sa s písomnými podaniami strán, zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou a
oznámením o postúpení pohľadávok s prílohou, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,
výzvou banky, ako aj ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil nasledovné:

5. Žalovaný uzavrel so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej len „pôvodný
veriteľ“)dňa14.mája2008zmluvuoúvere,nazákladektorejmupôvodnýveriteľposkytolsumu1.659,70
Eur (50.000,- Sk), ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť s úrokom 11,75 % ročne v 59 mesačných splátkach
po 39,17 Eur (1.180,- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 20. júna

2008 a posledná dňa 20. apríla 2013. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. septembra 2012
postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku z úver žalobcovi. Postúpenie pohľadávky oznámil pôvodný veriteľ
žalovanému listom zo dňa 16. októbra 2012, ktorý mu podľa pripojeného poštového podacieho hárku
odoslal dňa 17. októbra 2012. Listom zo dňa 20. októbra 2009 (č. l. 122 spisu) vyzval pôvodný veriteľ
žalovaného na úhradu dlžnej sumy 138,31 Eur, s ktorou bol žalovaný v omeškaní. Listom zo dňa 16.

októbra 2012 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru. Podľa čl. II. 2 zmluvy o úvere sú jej súčasťou
aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré v čl. 18.14 stanovujú, že „Klient výslovne súhlasí s tým,
že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či
sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého
vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek

požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu
osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej
na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky.“

6. Súd primárne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v zmysle názoru odvolacieho súdu z pohľadu

splnenia podmienok na postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa žalobcovi uvedených v § § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Na základe zisteného skutkového stavu súd skonštatoval (rovnako
ako v pôvodnom rozsudku), že pôvodný veriteľ vyzval žalovaného listom zo dňa 16. októbra 2009
na zaplatenie dlžnej sumy, teda, že takúto výzvu vyhotovil. To vyplýva z výzvy nachádzajúcej sa na
č. l. 122 spisu a opakovane na č. l. 181 spisu (s vyjadrením žalobcu k odvolaniu). Súd však nemá

za preukázané táto výzva bola doručená žalovanému. Dôkazom doručenia by bola napr. doručenka
podpísaná žalovaným, písomné potvrdenie o prevzatí výzvy žalovaným osobne a pod. Takýto ani
obdobný dôkaz však žalobca nenavrhol vykonať. Nestačí poukáz žalobcu na všeobecné obchodné
podmienky (odsek 3 tohto odôvodnenia), ktoré upravujú domnienku doručenia, lebo predpokladom
uplatnenia tam uvedenej domnienky je uplynutie stanovenej doby od odoslania zásielky. Pre aplikáciu

domnienky doručenia mal žalobca preukázať práve predpokladané odoslanie výzvy žalovanému, napr.
predložením poštového podacieho hárku, ako to urobil pri zasielaní oznámenia o postúpení pohľadávky.
V prípade výzvy však žalobca jej odoslanie nepreukázal. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázať doručenie výzvy na zaplatenie žalovanému, a preto
podmienky na postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách splnené

neboli. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu je pre nedodržanie tejto podmienky zmluva o
postúpení pohľadávky z úveru medzi pôvodným veriteľom a žalobcom neplatná.

7. Súd sa v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu zaoberal i ustanovením bodu 18.14
všeobecných obchodných podmienok z hľadiska jeho prijateľnosti podľa § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Žalobca (vo vyjadrení k odvolaniu) argumentuje tým, že toto ustanovenie upravuje
postúpenie pohľadávky odchýlne od zákona, čo § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
umožňuje, a dovoľuje postúpiť pohľadávku z predmetného úveru bez ohľadu na dobu omeškania a na
zaslanie výzvy žalovanému.8. Súd konštatuje, že znenie čl. 18.14 Všeobecných obchodných podmienok už bolo rozsudkom
Okresného súdu Žilina č. k. 6C/285/2013-172 zo dňa 1. marca 2016 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 7Co/270/2016 zo dňa 26. októbra 2016 vyhlásené za neprijateľnú podmienku. Ide
o obsahovo totožné ustanovenie všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa uvedené v
inej verzii všeobecných obchodných podmienok v čl. 19.16. Neprijateľnosť tohto ustanovenia súd videl
v tom, že sa ním obchádza § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, i v nerovnováhe medzi
zmluvnými stranami, keď spotrebiteľ už vopred pri uzatvorení zmluvy dáva banke súhlas s postúpením

akejkoľvek pohľadávky voči nemu ako dlžníkovi na tretiu osobu, pričom sám spotrebiteľ súhlas banky
na postúpenie záväzku voči banke na tretiu osobu nedostal a bol oprávnený svoje pohľadávky postúpiť
výlučne so súhlasom banky.
9. Súd považuje túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú i z dôvodu nerovnováhy v právach a
povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, čo napĺňa generálnu klauzulu neprijateľných podmienok
uvedenú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podmienky postúpenia pohľadávok sú odchylne od

zákonnej úpravy nastavené oveľa výhodnejšie pre banku v postavení dodávateľa ako pre žalovaného
v postavení spotrebiteľa. Banka má zo zákona pri postupovaní pohľadávky predpísané povinnosti
ustanovenév§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.,noúpravouobsiahnutouvovšeobecnýchobchodných
podmienkach sa týchto povinností zbavuje. Naopak, spotrebiteľ nemá pri postupovaní žiadne povinnosti,
keďže v zmysle zákonnej úpravy môže svoje prípadné pohľadávky voči banke postúpiť aj bez súhlasu

dlžníka (§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), no úprava vo všeobecných obchodných podmienkach
mu ukladá povinnosť v podobe získania súhlasu banky. Na tento súhlas navyše nemá spotrebiteľ
nárok a závisí výlučne na vôli banky v postavení dodávateľa. Takáto úprava sa odchyľuje od zákona
v neprospech spotrebiteľa, čo je v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakázané. Toto
zmluvné ustanovenie ani nebolo individuálne dojednané v zmysle § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka, čo by vylučovalo jeho neprijateľnosť, bolo súčasťou všeobecných obchodných podmienok
vopred vyhotovených pôvodným veriteľom pripojených k zmluve o úvere, a preto je vylúčené, aby
žalovaný v postavení spotrebiteľa mohol ovplyvniť jeho obsah. Pretože je uvedené zmluvné ustanovenie
neprijateľnou podmienkou, je neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a medzi stranami
platí ohľadom postúpenia pohľadávky zákonná úprava, teda § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.

Súd zároveň v zmysle povinnosti ustanovenej v § 298 ods. 2 CSP vyhlásil uvedené ustanovenie za
neprijateľnú podmienku vo výroku tohto rozhodnutia.

10. Pretože pri postúpení pohľadávky pôvodného veriteľa žalobcovi nebol dodržaný postup podľa § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, je zmluva o postúpení pohľadávky uplatňovanej v tomto

konaní neplatná. Na žalobcu tak neprešli práva spojené s uplatňovaným nárokom a nemá vo veci
aktívnu vecnú legitimáciu. Preto súd žalobu zamietol v časti, ktorá ostala predmetom konania po zrušení
pôvodného rozsudku.

11. Pretože súd žalobu zamietol v celom rozsahu, je v konaní plne úspešný žalovaný, ktorému súd

priznal nárok na plnú náhradu trov konania od žalobcu (§ 255 ods. 1 CSP). O výške trov rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktoré v konaní vystupovalo do 1. júla 2016 ako vedľajší účastník na strane

žalovaného, hoci v súčasnosti v dôsledku zmeny zákona už v konaní nevystupuje (CSP nepozná
vedľajšieho účastníka vystupujúceho za účelom ochrany práv strany, ako to v konaní skonštatoval
aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 14Co/475/2015-114 zo dňa 27. júla 2016). Ak by
súd o trovách konania občianskeho združenia nerozhodol, bolo by to v rozpore s princípom právnej
istoty, princípom legitímnych očakávaní a zásadou zákazu retroaktivity. Občianske združenie vstúpilo

do konania pred 1. júlom 2016 a do tohto dňa mohlo v konaní vynaložiť trovy a podľa v tom čase
platnej právnej úpravy legitímne očakávať, že v prípade úspechu strany, na ochranu ktorej vystupuje,
mu bude priznaný nárok na náhradu trov konania. Zmena zákona, ktorou k 1. júlu 2016 zanikla jeho
účasť v konaní, nemôže pôsobiť na občianske združenie spätne v tom zmysle, že nebude rozhodnuté
o jeho nároku na náhradu trov konania vynaložených do zániku jeho účasti v konaní. Pretože združenie

vystupovalonastranežalovaného,mánároknanáhradutrovkonaniavrovnakomrozsahuakožalovaný.
Preto súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania od žalobcu aj občianskemu združeniu.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne
na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že

bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.