Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. júl 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/280/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113234333
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113234333.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: X.. K. K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. N. XXX/XX, T. T., proti odporcovi: Stredoslovenská
energetika - Distribúcia a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 442 151, o zaplatenie
11.897,- Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 11.10.2013, doručeným dňa 17.10.2013, následne
opravený a doplnený podaním z 03.05.2014, domáhal voči odporcovi pôvodne označený ako odporca v

rade 1/, uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 297,67 Eur a 56,55 Eur s DPH titulom neoprávneného
nedôvodného obohatenia, sumy 20.000,- Eur a 3.500,- Eur s DPH titulom nemajetkovej škody a sumy
96.600,- Eur a 24.150,- Eur s DPH titulom majetkovej škody spolu s útokmi z omeškania.
Svoj nárok odôvodnil tým, že odporca v rade 1/ úmyselne vedome nedobromyseľne zavinil škodu
porušením právnej povinnosti zviazanej s protiprávnou fyzickou cudzou súkromnou stavbou vo
vlastníctve odporcu v rade 1/ zo zákona neoprávneného odberateľa elektriny, súkromného vlastníka
cudzej stavby elektroenergetického zariadenia odporcu v rade 1/ bez povinného súhlasu vlastníka

súkromnéhopozemkujedinéhovlastníkanehnuteľnostinaprevádzkovaniecudzejosoby.Dobromyseľný
navrhovateľ v omyle ako oprávnený držiteľ cudzej stavby zákonne 27.09.2002 osobne nekúpil
písomný súhlas predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti LV XXX na fyzické postavenie cudzej stavby
vo vlastníctve odporcu v rade 1/, nekúpil zákonnú jednorazovú odplatu vo financiách za nútené
obmedzovanie vlastníckych práv predchádzajúceho vlastníka. Nedobromyseľný odporca v rade 1/ v
období od 27.09.2002 do 30.06.20 zákonného zániku odberného miesta na adrese J.. R. XX, H.
dobrovoľne neurobil právny úkon vo forme, ktorú vyžaduje zákon, osobne svojvoľne porušil zákon

(§11 zák.č. 251/2012 Z.z.) a zavinil škodu nemajetkovej ujmy neplnením právnych povinností, spôsobil
spolu s odporcom v rade 2/ škodu neplatným dodávaním a distribúciou elektriny cudzou stavbou na
súkromnom ohraničenom pozemku. Navrhovateľ musel bez odplaty nedôvodne strpieť vec ochranné
pásma v rozpore so slobodným držaním, užívaním, nakladaním listu vlastníctva XXX a požívaní plodov
a úžitkov. Navrhovateľ písomne listom z 26.02.2010 vyzval odporcu v rade 1/ na vykonanie povinného
zákonného právneho úkonu na odstránenie protiprávneho obmedzovania slobodných vlastníckych práv
navrhovateľa na LV XXX cudzou stavbou a zostal dlžný dobrovoľnú odplatu za nútené obmedzovanie

vlastníckeho práva navrhovateľa. Nečinný odporca v rade 1/ svojvoľne nedôvodne úmyselne vedome
porušil právnu povinnosť, dobrovoľne nedôvodne porušil § 45 zák.č. 251/2012 Z.z. a úmyselne
vedome zavinil navrhovateľovi škodu majetkovej ujmy. Zároveň žiadal sumu 93.600 Eur ako podiel
zo zisku odporcov za nútené obmedzovanie vlastníckych práv s protiprávnou distribúciou elektriky doodberného miesta navrhovateľa písomne nezmluvnej nedohodnutej distribúcie elektriky. Sumu 297,67
Eur odôvodnil ako nárok voči odporcovi v rade 1/,ktorý sa neoprávnene nedôvodne obohatil financiami
na úkor navrhovateľa.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu rozhodnutie o
priznaní dávky a príspevku, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom ako záložným dlžníkom zo dňa 27.09.2002, zmluvu na dodávku
elektrickej energie medzi SSE, a.s. a navrhovateľom na odberné miesto J.. R. XX, H.; rámcovú zmluvu
na poskytovanie služieb; výpis z LV č. XXX; vyjadrenie k opakovanej reklamácii zo dňa 09.06.210;

vyjadrenie SSE k reklamácii zo dňa 12.03.2010, odpoveď odporcu na predžalobnú výzvu zo dňa
22.05.2013; vyjadrenie SSE k sťažnosti zo dňa 10.07.2013, výzva navrhovateľa zo dňa 26.02.2010;
oznámenie SSE zo dňa 09.03.2010; formulár žiadosti pre zákazníkov pripojených na NN napäťovú
hladinu; služobný príkaz na odpojenie pre neplatenie NN; predžalobná výzva zo dňa 09.05.2013,
11.06.2013, 02.08.2013, výročnú správu 2011.

Na základe vyššie uvedeného po viacerých výzvach na odstránenie vád a po odstránení vád viacerými
podaniami (l.č. 47, 84) súd v danej veci nariadil ústne pojednávania, pričom všetci boli predvolaní riadne
a včas.

Navrhovateľ pred začatím pojednávania nariadeného na 29.05.2015 zobral návrh voči odporcovi v rade

2/ späť s uvedením, že voči nemu nič nepožaduje. Odporca v rade 1/ a právny zástupca odporcu v rade
2/ súhlasili so späťvzatím, pričom právny zástupca odporcu v rade 2/ si uplatnil trovy konania.
Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa súd konanie voči odporcovi v rade 2/ zastavil uznesením
zo dňa 15.06.2015 a tak účastníkmi konania zostal len navrhovateľ a odporca pôvodne označený ako
odporca v rade 1/.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, ako aj
prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ ako odberateľ uzavrel Zmluvu na dodávku elektrickej energie dňa

25.11.2002 s dodávateľom - Stredoslovenská energetika, a.s., a to pre odberné miesto J.. R. XX, H..
(l.č. 12)

Súd mal zároveň preukázanú Rámcovú zmluva - distribúciu medzi odporcom a SSE, a.s.

Pokiaľ sa v priebehu konania navrhovali dôkazy, či uvádzali skutočnosti ohľadom odberného miesta: Ú.
XX/X, H., tieto sú pre dané konanie a pre predmet konania irelevantné, a preto sa súd nimi nezaoberal,
nakoľko by to nebolo efektívne a účelné.

Navrhovateľ na pojednávaní 29.05.2015 špecifikoval jednotlivé svoje nároky tak, že sumu 297,67 Eur

a DPH (19%) 56,55 Eur si uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené účtovanie vo
faktúrach, sumu 20.000,- Eur a 3.500,- Eur (DFO) titulom nemajetkovej ujmy a 96.600,- Eur +24.150,-
Eur (DFO 25%) titulom majetkovej škody.
Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, uviedol, že v roku 2002 nadobudol vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam, kde je postavené dané zariadenie odporcu. Uviedol, že to kúpil aj s danou stavbou,

ktorá nebola vypriadaná. Odporca mal preniesť dané zariadenie na verejný priestor a predávať elektriku
vo verejnom záujme a odporca je len správcom distribučnej siete, nič viac, nemá žiadne práva. Predsa
ide o inžiniersku stavbu, teda ide o nehnuteľnosť. Keďže kúpil pozemok, na ktorom je daná stavba,
jediným vlastníkom, teda aj cudzej stavby je on. Do roku 2002 mal odporca dosť času danú stavbu
vysporiadať, teda mohli ju vyvlastniť alebo za nejakú náhradu získať na vecné bremeno.

Suma 297,67 Eur a 56,55 Eur je bezdôvodným obohatením za účtovanú distribúciu účtovanú vo
faktúrach od júla 2008 do 03/2010. Následne daný nárok zdôvodnil ako nesprávne účtovanie vo
faktúrach za obdobie 11.07.2009-26.01.2010.
Suma 20.000,- Eur a 3.500,- Eur (DPF) je nemajetková ujma za poškodzovanie jeho zdravia a zdravia
jehopriateľkyasynaza10rokov,keďžeodporcanechcelpreniesťdanézariadenienainémiesto,tedaza

10 rokov poškodzovania zdravia, keďže nebol preložený stĺp, čo následne doplnil zdôvodnením vzniku
nemajetkovej ujmy v dôsledku neodstránenia stĺpu, čím došlo poškodeniu na zdraví.Suma 96.600 a 24.150,- Eur (DFO-daň) je majetková škoda ako podiel na zisku, nakoľko po 10 rokoch
sa stal dlžníkom cudzej stavby a oprávneným držiteľom cudzej stavby zo zákona a preto má nárok na
podiel zo zisku, ktorý vypriemeroval.

Súd mal nepochybne zistené, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v
k.ú. H., kde je umiestnené zariadenie - stavba rozšírenia sekundárnej siete 380/220 W v H., na ktorú
bolo vydané stavebné povolenie.

Podľa § 22 zák.č. 79/1957 Zb.
1) Energetickým podnikom prislúcha oprávnenie:
a)stavaťaprevádzaťnacudzíchnehnuteľnostiachvrozsahuvyplývajúcomzpovolenejstavbyelektrické
vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len "vedenie"), najmä zriaďovať
na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie;
b) vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní

vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté;
c) odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce vedeniu (§§ 23 a 24).
(2) Za výkon oprávnení uvedených v predchádzajúcom odseku nie sú energetické podniky povinné
poskytovať náhradu. Ak je však vlastník alebo užívateľ nehnuteľností, ktorá nie je v štátnom
socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne obmedzený v užívaní nehnuteľností, môže

žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní stavieb kompetentný pre povolenie stavby
energetického diela (ďalej len "povoľujúci orgán"), aby mu energetický podnik poskytol primeranú
jednorazovú náhradu; žiadosť musí byť pod stratou nároku podaná do troch mesiacov odo dňa, keď sa
dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania).
(3) Oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením vedenia. Ak

nezriadil vedenie energetický podnik, nadobúda oprávnenia podľa odseku 1 aj iná organizácia štátneho
socialistického sektora, ktorej bolo dané povolenie na stavbu vedenia (§ 32 ods.1). Oprávnenie podľa
odseku 1 nadobúdajú organizácie štátneho socialistického sektora aj nadobudnutím správy vedenia.
(4) Ak je rozsah alebo obsah oprávnenia podľa odseku 1 sporný, vymedzí ho povoľujúci orgán.
(5) Povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné

bremeno.

Z uvedeného vyplýva, že prevádzkovatelia boli oprávnení stavať a prevádzať na cudzích
nehnuteľnostiachtietostavbyadanéoprávneniaviazliakovecnébremeno.Tedapovinnosťouvlastníkov
nehnuteľností bolo strpieť uvedené oprávnenia, pričom tieto zákonné vecné bremená vznikli priamo zo

zákona - ex lege.
Vlastník nehnuteľností však mal právo požadovať 1-razovú náhradu za obmedzenie v užívaní dotknutej
nehnuteľností, ale pod stratou nároku, keďže žiadosť musela byť podaná do 3 mesiacov od uvedenia
diela do prevádzky.
Aj keď došlo k viacerým zmenám v právnej úprave, zákonné vecné bremená zostali zachované, čo

vyplýva aj z nižšie citovaných zákonných ustanovení.

Podľa § 42 ods.2 a 3 zák.č. 70/1998 Z.z.
(2)Oprávneniakcudzímnehnuteľnostiam,akoajobmedzeniaichužívania,ktorévzniklipredúčinnosťou

tohto zákona, zostávajú nedotknuté.
(3) Vlastnícke vzťahy k elektroenergetickým zariadeniam, plynárenským zariadeniam a zariadeniam
tepelných sústav, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.

Podľa § 69 ods. 10 zák.č. 656/2004 Z.z. oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich

užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.

Podľa § 96 ods.4 zák.č. 251/2012 Z.z. oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich
užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 151n Občianskeho zákonníka(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.
(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy;
ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o Občianskeho zákonníka
(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania
o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia §
134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad

do katastra nehnuteľností.
(2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto
právo aj ďalším osobám.
(3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech

vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa § 151p Občianskeho zákonníka
(1) Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

(2)Vecnébremenozanikne,aknastanútakétrvalézmeny,ževecužnemôžeslúžiťpotrebámoprávnenej
osobyaleboprospešnejšiemuužívaniujejnehnuteľnosti;prechodnounemožnosťouvýkonuprávavecné
bremeno nezaniká.
(3) Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného,
môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre

zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto
vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
(4) Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr
jej smrťou alebo zánikom.

Súd mal preukázané, že stavba je vo vlastníctve odporcu a vo vzťahu k navrhovateľovi je vecné
bremeno ex lege. Čo sa týka vlastníctva odporcu k danému zariadeniu, vyplýva to z predložených listín
s poukazom aj na právne nástupníctvo odporcu, čo následne nebolo medzi účastníkmi konania sporné,
čo vyplýva aj z toho, že navrhovateľ si uplatňoval náhradu od odporcu.

Čo sa týka jednorazovej odplaty, na túto má nárok vlastník nehnuteľnosti. Pokiaľ následne dôjde k
zmene vlastníctva, neobnovuje sa tento nárok u ďalšieho vlastníka. Tento nárok mal iba vlastník v čase
uvedenia diela do prevádzky v lehote do 3 mesiacov. Pokiaľ nebola v tom čase podaná žiadosť, tento
nárok zaniká. Teda ak navrhovateľ sa stal vlastníkom v roku 2002 nehnuteľnosti, na ktorej je postavená

predmetná stavba - zariadenie odporcu, je nepochybné, že táto stavba bola postavená v roku 1971 a
teda navrhovateľ už nemá nárok na jednorazovú odplatu. Tú mal vlastník v čase uvedenia do prevádzky
diela.

Súd mal preukázanú zápisnicu o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí

SEZ, n.p. Žilina zo dňa 02.07.1971, z ktorej vyplýva, že ide o stavbu - rozšírenie sekundárnej siete a
verejného osvetlenia v H., stavba začatá 07.06.1971 a skončená 30.06.1971.

Odporcauviedol,žečosatýkatvrdenianavrhovateľa,žemunechcelivyhovieťohľadompreloženiastĺpu,
teda predmetného zariadenia, tzv. preložka, právne predpisy stanovujú, kedy a za akých podmienok sa

tieto preložky môžu vykonávať a ak sa aj preložka vykoná, tak na náklady toho, kto ju vyvolal. Teda ak
navrhovateľ žiadal preložku, bol on povinný znášať náklady.

- MAJETKOVÁ ŠKODATeda pokiaľ navrhovateľ požadoval majetkovú škodu ako podiel na zisku, či nemajetkovej ujmy, keďže
odporca nevykonal preložku daného zariadenia a zároveň podľa navrhovateľa vydržal vlastnícke právo
k danej stavbe, súd poukazuje na to, že umiestnením daného zariadenia na nehnuteľnosť, ktorej

vlastníkom od roku 2002 je navrhovateľ, vzniklo vecné bremeno ex lege v prospech odporcu a vlastnícke
právo navrhovateľ nemohol vydržať. Pokiaľ navrhovateľ žiadal preložku, mal postupovať v zmysle
platných právnych predpisov, avšak z ničoho nevyplýva, že by navrhovateľ podal požadovanú žiadosť
a že by splnil zákonom požadované podmienky na preložku.
Vzhľadom na zákonné vecné bremeno je navrhovateľ povinný strpieť dané obmedzenie. Vlastník

nehnuteľnosti, na ktorom je umiestnená predmetná stavba, má nárok iba na jednorazovú odplatu, ktorú
si musí uplatniť do 3 mesiacov od uvedenia do prevádzky. Keďže stavba bola daná do prevádzky v roku
1971, navrhovateľ už nemá daný nárok. Zároveň vzhľadom na zákonné vecné bremeno a z toho plynúce
povinnosti, nárok navrhovateľa na podiel zo zisku je neopodstatnený.

Navrhovateľ poukazoval na § 11 ods.5 zák.č. 251/2012 Z.z.

Podľa § 11 ods.5 zák.č. 251/2012 Z.z. ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv
držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby majetková ujma, má nárok na náhradu škody. Na
konanie o náhrade škody sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak je vlastník nehnuteľnosti
obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené

obmedzenie užívania nehnuteľnosti, ak sa neposkytuje jednorazová náhrada podľa odseku 9 alebo 12.
Nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti možno uplatniť
u držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o tom vlastník
dozvedel, najneskôr však do jedného roka od vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti,
inak právo vlastníka na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti

zaniká. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady
nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej
náhrady do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia.

Aj z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi uplynula lehota na akýkoľvek nárok za obmedzenie jeho

vlastníckeho práva, keďže zariadenie bolo postavené a dané do prevádzky v roku 1971, čo vyplýva z
predložených listín. Nárok na nejakú odplatu nevzniká zakaždým pri zmene vlastníka nehnuteľnosti, na
ktorejjedanézariadenie,akoaniprizmenevlastníkazariadenia,pričomodporcajeprávnymnástupcom.
Súd zároveň poukazuje na to, že keď navrhovateľ v roku 2002 kupoval nehnuteľnosť, bol oboznámený
s daným zariadením. Pokiaľ nebol, je to vecou zmluvných strán kúpnej zmluvy, resp. zmluvy. ktorou

došlo k prevodu vlastníckeho práva, uvedené nemôže byť na zodpovednosť odporcu, či jeho právnych
predchodcov.
Navrhovateľ uviedol, že si nárok uplatnil v roku 2010. Keďže nehnuteľnosti kúpil v roku 2002, je
nepochybné, že mu lehota na náhradu uplynula, a to aj v zmysle § 11 ods.5 zák.č. 251/2012 Z.z.

¬Zároveň navrhovateľ nepredložil ani relevantný výpočet výšky majetkovej škody a jeho nárok je bez
právneho základu, keďže ako vlastník nehnuteľnosti, na ktorom je zariadenie odporcu, má povinnosť
strpieť dané obmedzenie bez akéhokoľvek nároku okrem uvedenej jednorazovej odplaty, avšak ani na
tú už nemá nárok vzhľadom na uplynutie zákonom stanovenej lehoty pre žiadosť na takú odplatu.

Navrhovateľ v elektronickom podaní doručenom 15.07.2015, teda po vyhlásení rozhodnutia, uviedol,
že prvýkrát si uplatnil nárok na preložku dňa 26.10.2010, ale toto riadne nepreukázal. Z ničoho dané
tvrdenie nevyplýva. Pokiaľ aj žiadal o odstránenie, či preloženie daného zariadenia, nebolo tak vykonané
v zmysle nesplnenia stanovených zákonných podmienok, s ktorými bol uzrozumený. Je pravdou, že
navrhovateľ vyzýval SSE, aby odstránili cudziu stavbu k jeho pozemku spolu s výzvou na zaplatenie

sumy 20.000,- Eur za prenájom rozvodového stĺpa, a to listom z 26.02.2010, na čo mu bolo odpovedané
listom z 09.03.2010 s uvedením podmienok pre vyhovenie takej žiadosti. (l.č. 20-21)

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Škoda, ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšenímajetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkovej hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

Podľa § 442 Občianskeho zákonníka
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch.

(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.
(4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech,
môžesúdrozhodnúť,žeprávonanáhraduškodymožnouspokojiťzvecí,ktorézmajetkovéhoprospechu
nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu
rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí

uvedenými vecami nakladať.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patrí:
- protiprávny úkon,
- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, pričom musí sa jednať o primárnu

príčinnú súvislosť, teda nie o odvodenú
- zavinenie.

Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody, ako aj jej výšky je na navrhovateľovi.

Zavinenie je subjektívnou právnou kategóriou, pretože vyjadruje vnútorný, psychický vzťah škodcu
k výsledku svojho konania. zavinenie môže spočívať vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Forma
zavinenia ovplyvňuje rozsah náhrady škody.

Navrhovateľ teda nepreukázal žiadny predpoklad pre zodpovednosť, pričom vyššie uvedené dôvody

potvrdzujú, že nárok navrhovateľa je bez právneho základu, je neopodstatnený a odporca konal v súlade
s právnymi predpismi, ako aj jeho právni predchodcovia v zmysle predloženého rodokmeňa, z ktorého
vyplýva právne nástupníctvo odporcu, a to aj ohľadom vlastníctva predmetného zariadenia.
Čo sa týka majetkovej škody ako nejaký podiel na zisku, navrhovateľ nepreukázal vznik takej škody, ani
príčinnú súvislosť, ani zodpovednostné protiprávne konanie odporcu. Keďže dané zariadenie je vecným

bremenom vzniknutým ex lege, navrhovateľ je povinný strpieť určité obmedzenia s tým spojené, a to
maximálne s jednorazovou odplatou, ale nie podieľať sa na zisku. Navrhovateľ nie je vlastníkom daného
zariadenia, nevydržal vlastnícke právo k danému zariadeniu, a to bez ohľadu na to, že je postavené
na jeho pozemku už od roku 1971. Zariadenie je vecným bremenom a pokiaľ cez dané zariadenie
sa vedie el.energia, navrhovateľ je povinný to strpieť bez nároku na akomkoľvek zisku dodávateľa, či

distribútora el.energie. Navrhovateľ na taký prípadný zisk, či podiel na zisku nemá žiadny zákonný nárok.
V zmysle zákonných ustanovení má vlastník takého pozemku iba nárok na jednorazovú odplatu, ktorú
musí požiadať v zákonom stanovenej lehote. Súd však mal za to, že takáto lehota už uplynula a teda
navrhovateľ si nemôže požadovať ani takú odplatu. súd nezistil ani žiadne protiprávne konanie odporcu,
ani vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi tým. Keďže ide o vecné bremeno v prospech odporcu,

navrhovateľ nemohol vydržať vlastnícke právo k danému zariadeniu a nie je dôvod ani na podieľaní sa
na zisku odporcu.
Navrhovateľ zároveň irelevantným spôsobom určil aj výšku škody. Jeho výpočet nevychádzal zo
žiadneho relevantného základu. Súd sa však nezaoberal výškou škody, keďže nebol preukázaný ani
vznik škody, protiprávne konanie odporcu zakladajúce vznik škody ani príčinná súvislosť medzi vznikom

škody a konaním odporcu, v ktorého prospech je vecné bremeno obmedzujúce navrhovateľa a toto
vecné bremeno je zákonné a v súlade s právnymi predpismi, pričom z predložených listín je zrejmé,
čo je aj všeobecne známe, že odporca je vlastníkom daných zariadení. Vlastníctvo nebolo medzi
účastníkmi sporné, čo vyplýva aj z uplatnených nárokov navrhovateľa voči odporcovi ako vlastníkovi,avšak navrhovateľ bol názoru, že on sa stal vlastníkom daného zariadenia, keďže stĺp je na jeho
pozemku a nebol preložený na iné miesto s tým, že on ho udržiaval a pod. Tento jeho názor nie je
však správny, a to s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z daného odôvodnenia s poukazom aj na

stanovenézákonnéustanovenia.Taktiežniejezrejmáanijehoúdajnáúdržba,keďžeideoel.zariadenie,
avšak ani tvrdená údržba nemá vplyv na to. Navrhovateľ nemohol vydržať vlastnícke právo, nakoľko nie
je postačujúce len obdobie umiestnenia stĺpu na jeho pozemku. Predsa ide o vecné bremeno ex lege a
navrhovateľovi chýba titul, a to bez ohľadu na tvrdenú údržbu z jeho strany.
Spoukazomnauvedenéskutočnostinavrhovateľnemážiadnynároknamajetkovúškodupozostávajúcu

z podielu na zisku.

- NEMAJETKOVÁ UJMA

Čo sa týka škody na zdraví, navrhovateľ tvrdil, že žiarením z daného zariadenia došlo ku škode na jeho

zdraví, jeho priateľky, ako aj deti, resp. jeho syna.
Súd však poukazuje na to, že pokiaľ navrhovateľ požadoval nemajetkovú ujmu za škodu na zdraví jeho
priateľky a jeho detí a jeho, toto ničím nepreukázal. Avšak podstatné je, že účastníkom konania nie sú
jeho príbuzní, ani jeho priateľka, ale iba on a odporca, preto je irelevantné pre toto konanie, či došlo ku
škode na zdraví jeho príbuzných a jeho priateľky.

Pokiaľ tvrdil, že došlo ku škode aj na jeho zdraví, toto ničím nepreukázal. Dokonca riadne nešpecifikoval
žiadne ochorenie jeho osoby, stále iba poukazoval na anémiu jeho priateľky, čo je však pre toto konanie
irelevantné, keďže jeho priateľka nie je účastníkom konania. Sám uviedol, že k poškodeniu na jeho
zdraví sa nevie vyjadriť a od 07.01.2014 je PN. Neuviedol, ani nepreukázal žiadnu súvislosť s jeho PN,
pričom na PN je od 07.01.2014, ale žalobu aj na náhradu škody na zdraví podal 11.10.2013, kedy ešte

nebol PN. Teda aj z toho je zrejmé, že medzi jeho PN a uplatneným nárokom na náhradu škody na
zdraví nie je daná súvislosť, keďže návrh podal pred začatím jeho spomínanej PN. Zároveň nepreukázal
žiadnu súvislosť ohľadom škody na zdraví aj pred podaním žalobného návrhu. Na prípadné škody na
zdraví iných osôb súd neprihliadal, keďže neboli účastníkmi konania.

Navrhovateľ nekonkretizoval žiadne konkrétne ochorenie jeho osoby, nepreukázal nielen vznik škody,
ale ani príčinnú súvislosť, neoznačil žiadne dôkazy a ani žiadne ohľadom škody na zdraví nepredložil,
hoci bol na to riadne poučený a vyzývaný súdom.

Navrhovateľsivšakuplatňujenemajetkovúujmuajzdôvodu,žeodporcaneodstránilminimálne10rokov

dané zariadenie, pričom navrhovateľ zároveň tvrdil, že zariadenie vydržal on.
Súd vyslovil záver, že navrhovateľ vlastnícke právo k zariadeniu odporcu nemohol vydržať, nakoľko ide o
vecné bremeno ex lege a ako vlastník pozemku, na ktorom je dané zariadenie, musí strpieť obmedzenia
z toho plynúce.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že vyzval odporcu, aby odstránil stĺp z jeho pozemku, v opačnom prípade si

bude uplatňovať sumu 20.000,- Eur, súd poukazuje na to, že nejde o žiadnu škodu v tom zmysle a je
neprípustné, aby si niekto uplatňoval nejakú sumu svojvoľne a dokonca vo výške svojvoľne stanovenej
a to všetko bez právneho základu.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ak navrhovateľ mal záujem o premiestnenie zariadenia,
tzv. preložku, tak mal postupovať oficiálnou cestou v zmysle platných právnych predpisov so

znášaním nákladov preložky. Navrhovateľ však nesplnil žiadnu zákonom stanovenú náležitosť. Nič
také nepreukázal. Je nepostačujúce iba zaslanie výzvy s upozornením, že v opačnom prípade bude
požadovať 20.000,- Eur. (l.č. 20,...)
Zároveň už bolo uvedené, že zariadenie sa stalo zákonným vecným bremenom a navrhovateľ ako
vlastník pozemku, na ktorom je daná stavba, mohol požiadať o preloženie zariadenia, avšak za

splnenia zákonných podmienok, avšak navrhovateľ nepreukázal splnenie daných podmienok, pričom
bol písomne uzrozumený o daných podmienkach a zároveň vedel, v akom stave sú nehnuteľnosti, ktoré
v roku 2002 kúpil, teda mal pri kúpe vedomosť o danom zariadení odporcu.

Teda súd posúdil, že aj tento nárok je neopodstatnený.

- BEZDÔVODNÉ OBOHATENIENavrhovateľ požadoval titulom bezdôvodného obohatenia sumu 297,67 Eur a 56,55 Eur z dôvodu
neoprávneného účtovania na predložených faktúrach, pričom suma 56,55 Eur predstavuje 19% DPH
zo sumy 297,67 Eur, aj keď nejde o správny výpočet, avšak navrhovateľ s tým vedomím na návrhu v

takom rozsahu zotrval.

Odporca toto namietal s tým, že vzniesol námietku premlčania.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.
Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva

mal plniť sám.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka

(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 107 Občianskeho zákonníka
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie

namietať.

Z predloženej faktúry za dodávku a distribúciu elektriny za obdobie 11.07.2009 - 26.01.2010 vyplýva
nedoplatok 896,56 Eur.
Navrhovateľ poukázal na údaje na druhej strane faktúry, a to mesačná platba za 1 OM 9,14 Eur bez

DPH a 66,22 Eur bez DPH. V rekapitulácii sú uvedené regulované poplatky 144,34 Eur bez DPH.
Na faktúre označenej ako opravnej faktúre za dodávku a distribúciu elektriny je preplatok 420,50 Eur s
uvedením v rekapitulácii - regulované poplatky (2010) -79,69 Eur bez DPH.

Navrhovateľ sa domáha neoprávneného účtovania na daných faktúrach, a to aj za distribúciu, a to voči

odporcovi.
Uvedené faktúry sú však vystavené dodávateľom SSE, a.s. Odporca s danými faktúrami nič nemá,
nakoľko boli vystavené iným subjektom. Pokiaľ SSE, a.s. fakturoval aj za distribúciu, ktorú vykonáva
odporca, odporca nenesie zodpovednosť za údaje v daných faktúrach určených pre navrhovateľa. To je
vecou iba spol. SSE, a.s. ohľadom údajov vo vystavených faktúrach vo vzťahu k navrhovateľovi.

Pokiaľ teda navrhovateľ sa domáhal tohto nároku voči odporcovi, odporca nie je vecne - pasívne
legitimovaný, pričom odporca nie je zmluvnou stranou vo vzťahu s navrhovateľom a SSE, a.s. Súd mal
preukázaný iba zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a SSE, a.s. Pokiaľ navrhovateľ namietal účtovanie
v daných faktúrach vystavených SSE, a.s., môže sa domáhať svojich práv len voči SSE, a.s. a nie vočiodporcovi, ktorý síce distribuuje elektrinu, ale on navrhovateľovi nevystavoval faktúry, preto sa odporca
ani nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor navrhovateľa, keďže SSE, a.s. fakturovala dané položky a
navrhovateľ bol povinný zaplatiť faktúry spol. SSE, a.s.

Z dôvodu, že nebola splnená podmienka vecnej legitimácie na strane odporcu v časti nároku titulom
bezdôvodného obohatenia, nebol dôvod sa zaoberať so vznesenou námietkou premlčania.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol, keďže čo sa týka
nároku titulom bezdôvodného obohatenia, odporca nie je pasívne legitimovaný.

Čosatýkanároku-nemajetkovejujmyzdôvodu,ženavrhovateľjeobmedzovanýzariadenímodporcuaž
tak,žedošlokuškodenajehozdravíaodporcaodmietolodstrániť,čipreložiťdanézariadeniezpozemku
navrhovateľa, tento nárok je taktiež neopodstatnený a nepreukázaný, keďže navrhovateľ nepreukázal
škodu na jeho zdraví a zariadenie je vecným bremenom ex lege a navrhovateľ už nemá nárok na 1-
razovú odplatu, lebo lehota na podanie takej žiadosti už uplynula a nemožno takú odplatu následne
nahrádzať uplatneným nárokom v tomto konaní. Teda nárok na odplatu za obmedzovanie vlastníka,

t.j. navrhovateľa uplynula bez možnosti jej obnovy a zároveň žiadnu škodu na zdraví navrhovateľ
nepreukázal, a to ani vznik, ani príčinnú súvislosť.
Ak navrhovateľ má za to, že má nárok na nemajetkovú ujmu, nakoľko odporca za 10 rokov
poškodzovaniajehozdravianechcelpreniesťstĺp,jednakžiadnepoškodeniezdravianebolopreukázané
a jednak bolo na navrhovateľovi iniciovať dané predloženie a teda aby požiadal o preloženie zariadenia,

avšak nebola preukázaná žiadna taká relevantná listina, t.j. žiadosť so splnenými podmienkami. Pokiaľ
navrhovateľ žiadal listom preloženie zariadenia, boli mu oznámené podmienky a predpoklady pre
vyhovenie jeho žiadosti, ktoré však nesplnil a preto k preloženiu nedošlo, a to jeho konaním, či
nekonaním. Nestačí iba vyzvať vlastníka zariadenia.

Čo sa týka majetkovej škody ako nejaký podiel na zisku, navrhovateľ nepreukázal vznik takej škody, ani
príčinnú súvislosť, ani zodpovednostné protiprávne konanie odporcu. Keďže dané zariadenie je vecným
bremenom, navrhovateľ je povinný strpieť určité obmedzenia s tým spojené, a to maximálne s 1-razovou
odplatou, ale nie podieľať sa na zisku. Okrem toho aj irelevantným spôsobom určil výšku škody. Keďže
ide o vecné bremeno v prospech odporcu, navrhovateľ nemohol vydržať vlastnícke právo k danému

zariadeniu a nie je dôvod ani na podieľaní sa na zisku odporcu.
V liste navrhovateľa z 09.05.2013 je uvedené, že ak mu nebude vyplatená suma 72.000,- Eur, tak sa
táto suma v súdnom konaní navýši o 30%, t.j. na sumu 93.600,- Eur + DPH. (l.č. 24) Súd poukazuje na
to, že navrhovateľ si uvedené požadoval nie od odporcu, ale od SSE, a.s. a od pôvodne označeného
odporcu v rade 2/.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré
sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich
z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré
vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo

sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre
bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena
tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia
o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania
obsiahnutého v právnej norme.

Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.
Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť
dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju
bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného

bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné
bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také
dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší
význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane

neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal ani samotný vznik škody a ani výšku skutočnej škody,
ani príčinnú súvislosť a tak žalobný návrh zamietol v celom rozsahu..

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd žalobný návrh zamietol.
Vypočutí svedkovia O. W. a K. J. svojimi výpoveďami nepriniesli do skutkového stavu relevantné
skutočnosti a pre rozhodnutie vo veci samej nemali vplyv.
Pokiaľ navrhovateľ navrhoval ďalšie dôkazy, a to výsluch ďalších svedkov, súd tieto dôkazy nevykonal,
nakoľko ich vykonanie pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za relevantné, účelné a efektívne a

hospodárne, nakoľko podľa uvedenia navrhovateľa sa mali vyjadrovať ku škode na zdraví priateľky
navrhovateľa, či jeho detí, či ku konaniu odporcu,... Dokonca ani vyššie uvedení vypočutí svedkovia
nevypovedali k predmetu sporu, nakoľko technik odporcu sa vyjadroval k odbernému miestu Ú., H.,
avšak dané miesto a okolnosti ohľadom daného miesta neboli predmetom konania. Vypočutá svedkyňa
O..W. sa vyjadrovala k spôsobu distribúcie elektrickej energie, avšak ani jej výpoveď nepotvrdila, či

vyvrátila skutočnosti navrhovateľa.
Súd posúdil, že výpovede ďalších navrhovaných svedkov, ako sú zamestnanci SSE, a.s., odporcu,
prokurátor, či policajt, vzhľadom na to, k čomu sa mali vyjadrovať, k čomu boli navrhovaní, nie sú
taktiež efektívne. Pričom navrhovateľ v závere konania trval už len na výpovedi svedkyne K..Q.,
sestry navrhovateľa, ktorá sa mala podľa jeho slov vyjadrovať k návrhu, keďže spolu o danom nároku

komunikovali. Súd však posúdil, že ani jej výpoveď by nebola efektívna, nakoľko pre posúdenie
opodstatnenosti nároku neboli predložené relevantné dôkazy, či skutočnosti a bez toho je výsluch
menovanej svedkyne irelevantný. Navrhovateľ a odporca žiadne ďalšie dôkazy nenavrhovali.

Dňa 15.07.2015, teda niekoľko dní po vyhlásení rozhodnutia, navrhovateľ doručil elektronické podanie

bez zaručeného elektronického podpisu a bez ďalšieho doplnenia. V danom podaní okrem napádania
odporcu, či súdu, uviedol, že mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k listinám predloženým odporcom na
pojednávanídňa10.07.2015(rámcovádistribučnázmluva,...).Súdvšaknapriektomu,žedanépodanies
námietkami boli predložené, aj to iba elektronicky, súdu až dňa 15.07.2015, hoci pojednávanie sa konalo
10.07.2015zaúčastiúčastníkovkonania,poukazujenato,žedanélistinybolinavrhovateľovipredložené

k nahliadnutiu a niektoré aj priamo doručené rovnopisy, čo vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania, či
zvukového záznamu. Pričom dané listiny, ako je rámcová zmluva,..., boli známe účastníkom konania,
ako aj súdu už aj pred ich predložením dňa 10.07.2015 a nemali vplyv pre rozhodnutie vo veci. Dokonca
navrhovateľovi bola daná možnosť vyjadriť sa, či oboznámiť sa s listinami, a to priamo na pojednávaní.
Zároveňsúdpoukazujenato,ženavrhovateľuvedenéskutočnostinenamietalnapojednávaní,ničďalšie

nepožadoval, toto namietal až niekoľko dní po vyhlásení rozhodnutia, a to elektronickým podaním.

Zároveňvdanompodanírozšírilnávrh,avšakjednaktakýnávrhbolpodanýelektronickybezzaručeného
podpisu a doplnenia a zároveň bol podaný až po vyhlásení rozsudku, teda také podanie je irelevantné.

Odporca si neuplatnil trovy konania.

Vzhľadom na úspech odporcu súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods.1 O.s.p., avšak odporca
si náhradu trov neuplatnil, ani ich nevyčíslil a ani súd nezistil vznik trov na jeho strane, preto mu náhradu

trov konania nepriznal, a o trovách konania tak rozhodol v zmysle § 151 ods.2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).