Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. január 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/475/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107235415
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5107235415.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu:

Zdeno Miškolci - Hydrotherm, Tichá ul. 5149/34, 811 02 Bratislava, IČO: 10941541, zastúpeného
splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec s.r.o., so sídlom Bajkalská
13, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií
Slovenskej republiky so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody 11.936.047,30 €
(240.224.888,- Sk) s prísl. spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu konania v rozsahu 100 %.

ŠtátSlovenskárepublika-OkresnýsúdŽilinamávočižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2007 domáhal voči žalovanému náhrady
škody vo výške 240.224.888,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 6.9.2007 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Daňový úrad Žilina II., Dolné Rudiny č. 1,
Žilina ako správca dane vydal dňa 3.12.2002 rozhodnutie č. 894/2200/95210/2002/Chal. o predbežnom
opatrení podľa § 15 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb., ktorým žalobcovi ako daňovému subjektu zakázal
akokoľvek nakladať s jeho nehnuteľným majetkom zapísaným na LV č. XXX, XXX a XXXX pre k.ú. O.

P.. Vydanie predbežného opatrenia odôvodnil daňový úrad tým, že bola začatá daňová kontrola, u ktorej
je predpoklad dorúbenia dane a predbežným opatrením sa zabezpečuje účel daňovej kontroly. Proti
predbežnému opatreniu podal žalobca dňa 3.2.2003 námietku, ku ktorej sa správca dane dňa 25.2.2003
vyjadril tak, že námietka je neprípustná. Žalobca sa aj naďalej domáhal zrušenia predbežného opatrenia,
ktoré však bolo zrušené až dňa 6.2.2006 rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica č.
I/222/1749-8640/2006-991410, a to na základe podnetu žalobcu, po preskúmaní ktorého podal dňa
1.12.2005 Generálny prokurátor SR protest proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina II. o predbežnom

opatrení. Žalobca podaním zo dňa 7.3.2007 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku hore uvedeného nezákonného rozhodnutia vydaného
Daňovým úradom Žilina II., škodu vyčíslil vo výške 240.244.888,- Sk. Žalovaný v zmysle svojho
vyjadrenia zo dňa 6.9.2007 nárok žalobcu neuznal ani sčasti z dôvodu, že nie je opodstatnený, keďže
podmienky na jeho uplatnenie voči štátu v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. neboli splnené. Žalobca ďalej
v návrhu na začatie konania tvrdil, že nezákonným rozhodnutím daňového úradu zo dňa 3.12.2002,
ktorým bolo žalobcovi zakázané akokoľvek disponovať s jeho nehnuteľným majetkom, bol v celom

rozsahu obmedzený vo svojej podnikateľskej činnosti a na hroziacu škodu spôsobenú nezákonným
predbežným opatrením upozorňoval generálnu riaditeľku Daňového riaditeľstva SR v Banskej Bystrici,
Okresnú prokuratúru v Žiline a Daňový úrad Žilina II.V tomto období sa uskutočnili obchodné rokovania so zahraničným investorom zo Švajčiarska, ktorý
mal v úmysle odkúpiť niektoré nehnuteľnosti v k.ú. O. P. a tieto následne vložiť ako nepeňažný vklad do
spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice a.s., v ktorej je žalobca majoritným akcionárom.

Z dôvodu zákazu uloženého predbežným opatrením scudziť nehnuteľný majetok žalobca nemohol
uzavrieť kúpnu zmluvu so zahraničným záujemcom. Vzhľadom na výhodnosť obchodného kontraktu
dňa 16.5.2005 uzatvoril so spoločnosťou Splendid Spa Group AG so sídlom Baarestrasse 8, Zug,
Švajčiarsko zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti uvedené v tejto
zmluve s dohodnutou kúpnou cenou 300 mil. Sk. Zároveň bolo v zmluve dohodnuté, že ak nebude kúpna

zmluva uzatvorená do 31.12.2005, strana, ktorá zodpovedá za jej neuzavretie, je povinná zaplatiť druhej
strane zmluvnú pokutu 10 % z dohodnutej kúpnej ceny. Keďže predbežné opatrenie o zákaze scudzenia
nehnuteľného majetku nebolo do 31.12.2005 zrušené, nemohol žalobca uzatvoriť s budúcim kupujúcim
do tohto termínu kúpnu zmluvu. Budúci kupujúci oznámil žalobcovi listom z 12.1.2006, že nemá ďalej
záujem o kúpu nehnuteľností a žiadal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 30 mil. Sk, ktorú aj žalobca
budúcemu kupujúcemu zaplatil, čím vznikla žalobcovi v tejto výške majetková ujma.

Ďalej vznikla žalobcovi škoda vo forme ušlého zisku, keďže nadobúdacia hodnota nehnuteľností, ktoré
boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve, predstavovala 91.171.022,80 Sk, pričom pri ich odpredaji za
kúpnu cenu 300 mil. Sk by zisk predstavoval 208.828.997,20 Sk.
Za právne služby poskytnuté advokátskou kanceláriou v súvislosti so zastupovaním v predmetnej veci
žalobca uhradil sumu 1.395.911,- Sk. Celková majetková ujma tak predstavuje 240.224.888,- Sk.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.1.2008, v ktorom poukázal na
skutočnosť, že zmluvu o budúcej kúpnej zmluve žalobca uzatvoril s obchodnou spoločnosťou Splendid
Spa Group AG dňa 16.5.2005, t.j. v čase, keď ešte nebolo zrušené rozhodnutie o predbežnom opatrení
a sám žalobca nevedel, resp. nemohol vedieť, či bude jeho podnetu zo strany Generálnej prokuratúry

SR vyhovené. Protest Generálnej prokuratúry SR proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení bol podaný
až dňa 1.12.2005, pričom Daňový úrad Bratislava I protestu nevyhovel a dňa 9.1.2006 protest spolu
so spisovým materiálom predložil na rozhodnutie Daňovému riaditeľstvu SR, ktoré následne protestu
generálneho prokurátora vyhovelo. Vzhľadom na existujúci právny stav v čase uzatvorenia zmluvy
o budúcej zmluve žalobca vedel, že v rozhodnom období k odpredaju nemôže dôjsť a ani nedôjde.

Podľa názoru žalovaného škoda predložením zmluvy o budúcej zmluve nebola vyčíslená. I keď kúpna
zmluva mala byť uzatvorená najneskôr dňa 31.12.2005, s predmetnými nehnuteľnosťami mohol žalobca
disponovať už vo februári 2006, keďže rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 6.2.2006, ktorým
sa zrušilo rozhodnutie o predbežnom opatrení, nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2006. Podľa názoru
žalovanéhozmluvabolavyhotovenálennaúčeluplatnenianárokunanáhraduškodyvočištátu.Tvrdenie

žalobcu, že mu vznikla škoda, pretože nemohol odpredať nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 300
mil. Sk, nemôže byť pravdivé s poukazom na skutočnosť, že žalobca už listom zo dňa 18.6.2004 oznámil
Daňovému riaditeľstvu SR, že mu vznikla ujma na podnikateľskej činnosti približne vo výške 200 mil.
Sk, pretože nemohol disponovať s nehnuteľným majetkom, pričom samotná zmluva o budúcej kúpnej
zmluve bola uzatvorená až dňa 16.5.2005. Žalobca listom zo dňa 14.3.2005 adresovaným Daňovému

úradu Žilina poukázal na možnosť odpredania jednej zo svojich nehnuteľností - rekreačnej chaty č. XX,
zapísanej na LV č. XXX, ktorej hodnota je 3.232.000,- Sk, na čo poukazuje aj v podnete na podanie
protestu prokurátora, pričom okrem uvedenej rekreačnej chaty žalobca nikdy neupozornil Daňový úrad
Žilina, že má záujem predať aj iné nehnuteľnosti. Pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia škody vzniknutej
úhradou zmluvnej pokuty vo výške 3 mil. Sk, pokiaľ by i došlo k zaplateniu zmluvnej pokuty, žalobca si

škodu s poukazom na ustanovenia § 415, 417 Občianskeho zákonníka ukladajúce povinnosť počínať si
tak, aby nedochádzalo ku škodám, spôsobil sám, keďže sa v máji roku 2005 nemohol zmluvne zaviazať,
že kúpnu zmluvu na odpredaj nehnuteľností uzatvorí do 31.12.2005, pretože o jeho opakovanom
podnete, doručovanom na Okresnú prokuratúru Žilina prostredníctvom Krajskej prokuratúry Žilina, v tom
čase ešte nebolo rozhodnuté. Pokiaľ žalobca vyčísľuje ako škodu trovy konania vo výške 1.395.911,-

Sk, je zrejmé, že sa jedná o trovy vzniknuté v súvislosti s poskytnutím právnej pomoci pri preskúmaní
zákonnosti rozhodnutí daňového úradu, resp. Daňového riaditeľstva SR, pričom účastníkom súdneho
konania pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí nebol štát, ale príslušný daňový úrad, resp. Daňové
riaditeľstvo SR. Trovy právneho zastúpenia si mohol uplatniť, a aj si uplatnil, právny zástupca žalobcu
v príslušnom súdnom konaní voči daňovému úradu, resp. Daňovému riaditeľstvu SR. Žalobca si vyčíslil

trovy konania, ktoré nevznikli v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o predbežnom opatrení, ale
trovy konania nesúvisiace s rozhodnutím, od ktorého odvodzuje svoj nárok na náhradu škody. Žalovaný
žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.3. V podaní doručenom súdu dňa 22.2.2008 žalobca uviedol, že bez zásahu Generálnej prokuratúry
SR by aj naďalej pretrvával nezákonný stav na ujmu žalobcu ako daňového subjektu, spočívajúci nielen
v protizákonnom zákaze disponovania nehnuteľnosťou, ale aj v protizákonnom vyrúbení daňových

nedoplatkov žalobcovi za zdaňovacie obdobie r. 1998, ktorých výška vo svojom súhrne prevyšovala
sumu 112 mil. Sk. Protiprávne konanie správcu dane Daňového úradu Žilina II podporené Daňovým
riaditeľstvom - pracovisko Žilina ako odvolacím orgánom a tiež podporené Daňovým riaditeľstvom SR
Banská Bystrica smerovalo k totálnej likvidácii podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorý je majoritným
vlastníkomakciíSlovenskýchliečebnýchkúpeľovRajeckéTeplicea.s.Snahaajinýchsubjektovovládnuť

vlastnícky tieto kúpele stála v pozadí daňového konania. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve dňa 16.5.2005, bol v tomto čase reálny predpoklad zrušenia predbežného opatrenia zákazu
disponovať s nehnuteľnosťami. Termín uzavretia budúcej kúpnej zmluvy do 31.12.2005 určil zahraničný
zmluvný partner s prihliadnutím k jeho iným obchodným záujmom a účelom odkúpenia nehnuteľností
zo strany zahraničného partnera bol jeho zámer zabezpečiť finančnými investíciami rozvoj kúpeľov.
Prieťahy v zrušení predbežného opatrenia zo strany daňových orgánov a protiprávnosť ich konania boli

zvýraznené tým, že Daňový úrad Bratislava I. nevyhovel protestu Generálnej prokuratúry SR zo dňa
1.12.2005. Ak by tento orgán rešpektoval Generálnu prokuratúru SR ako vrcholný orgán dozoru nad
dodržiavaním zákonnosti v štáte, mohla byť kúpna zmluva uzatvorená do 31.12.2005 podľa dohody jej
zmluvných strán. Žalobca mal záujem predať nehnuteľnosť - rekreačnú chatu výhodne, a to za cenu
prevyšujúcu 10-násobok jej účtovnej hodnoty. Túto žiadosť správca dane zamietol a rovnako tak urobilo

aj Daňové riaditeľstvo SR a vzhľadom na takýto negatívny postoj správcu dane bolo bezpredmetné
žiadať aj v ďalších prípadoch o súhlas na predaj ďalších nehnuteľností, prípadne na to správcu dane
upozorňovať.

4. Súd vykonal v dňoch 31.10.2008 a 1.4.2009 pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie

výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkyne I. B., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to
najmä rozhodnutím o predbežnom opatrení Daňového úradu Žilina II. č.j.894/2200/95210/2002/Chal,
listom žalobcu zo dňa 3.2.2003, listom Daňového úradu Žilina II zo dňa 25.2.2003, listom žalobcu
zo dňa 9.12.2003, listom Daňového úradu Žilina II zo dňa 9.1.2004, listom žalobcu zo dňa 18.6.2004,
podnetom žalobcu zo dňa 19.7.2004 na podanie protestu prokurátora, listom Okresnej prokuratúry Žilina

zo dňa 17.9.2004, listom Okresnej prokuratúry Pd 2106/04-7 zo dňa 27.10.2004, listom žalobcu zo dňa
14.3.2005, protestom Generálneho prokurátora SR VI/2 Gd 3254/05-25 zo dňa 1.12.2005, rozhodnutím
Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/222/1749-8640-2006-991410-e zo dňa 6.2.2006, listom
Ministerstva financií SR č.j.: MF/13373/2007-241 zo dňa 6.9.2007, zmluvou o uzatvorení budúcej kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 16.5.2005, prevodnými príkazmi Slovenskej sporiteľne zo dňa 30.11.2006,

7.12.2006, 13.12.2006, 15.12.2006, 29.12.2006 a dňa 22.12.2006, listom advokátskej kancelárie JUDr.
Dušan Chlapík zo dňa 6.6.2006, rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 2 Sž-o-KS 215/2004 zo dňa
14.12.2004, rozsudkom Krajského súdu č.k. 10S 171/03 zo dňa 14.5.2004, rozsudkom Krajského súdu v
Žilineč.k.10S/147/2004-90zodňa27.6.2006,rozsudkomKrajskéhosúduč.k.10S/146/2004-152zodňa
11.7.2006, rozsudkom Krajského súdu č.k. 10S/141/2004-90 zo dňa 27.6.2006, rozsudkom Krajského

súdu v Žiline č.k. 25S/67/2004-158 zo dňa 19.2.2008, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sž-o-
KS/98/2005 zo dňa 12.10.2005, dodatočným platobným výmerom č.k. 894/230/36411/2004/Bab zo dňa
29.4.2004, rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica č.: I/221/4036-19274/2006/990311-
r zo dňa 15.3.2006 a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2008 žalobca zotrval v celom rozsahu na nároku uplatnenom
žalobou, i na dôvodoch uvedených v žalobe. Uviedol, že Daňový úrad Žilina II vydal približne 5 daňových
výmerov, ktorými jednotlivo podľa výšky týchto výmerov žiadal od žalobcu zaplatenie daňových
nedoplatkov v úhrnnej sume približne okolo 112 mil. Sk. V priebehu daňového konania sa preukázalo,
že ani jeden z týchto daňových výmerov nemal právne opodstatnenie.

Uviedol, že pokiaľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.395.911,- Sk za právne služby, všetky vyčíslené
úkony súvisia s úkonmi potrebnými v rámci rozhodnutia o predbežnom opatrení z 3.12.2002, teda aby
predbežné opatrenie, aj daňové výmery boli zrušené.
Konanie daňového úradu bolo účelové, smerujúce k likvidácii jeho osobnosti, jeho podnikateľských
aktivít a firmy. Bol zlikvidovaný jeho kredit a imidž ako osoby podnikateľa. V r. 1998 jeho zisk ako

fyzickej osoby predstavoval 18 mil. Sk, z čoho zaplatil čistú daň 9.000.506,- Sk. V r. 1999 mal zisk
14.180.000,- Sk, čistú daň zaplatil v sume 7.000.030,- Sk. Po týchto tlakoch a predbežnom opatrení
sa jeho obrat zmenil na nulu, čo bolo výsledkom tlaku nielen prostredníctvom daňového úradu, ale i
prostredníctvom polície, kde bolo preukázané, že tlak daňového úradu bol zbytočný a fiktívny. Daňovýúrad Žilina II účelovo obvinil žalobcu, že SPP okradol o 319 mil. Sk tým spôsobom, že stavebné práce
na kompresných staniciach v skutočnosti vykonané neboli. SPP i v médiách deklarovalo, že majú so
žalobcom vysporiadané všetky vzťahy, všetky práce boli vykonané i zaplatené.

Žalobcovi bolo na základe predbežného opatrenia bránené daňovým úradom v podnikateľských
aktivitáchtýkajúcichsaďalšiehorozvojahotelaAfroditaahotelaVeľkáFatratým,ženemoholdisponovať
so svojím majetkom a nemohol sa preto uchádzať ani o dotáciu Európskej únie, hotel preto nemohol byť
rekonštruovaný, čím mu bola spôsobená ďalšia škoda vo výške asi 200 mil. Sk, ktorú si však neuplatňuje
zdôvodu,ženiejemožnéjupreukázať.ZámeromDaňovéhoúraduIIŽilinaboloneustálymvykonávaním

daňových kontrol dostať žalobcu na konkurz, hotel Veľká Fatra odtrhnúť ekonomicky od kúpeľov a
zlikvidovať žalobcu ako majoritného akcionára Slovenských kúpeľov tým, že by nesplácal úvery.
Rozhodnutím daňového úradu bolo žalobcovi znemožnené uzatvorenie ďalšieho obchodu. Žalobca
chcel zabezpečiť ďalší rozvoj kúpeľov, kde má zamestnaných 400 ľudí, a to ďalšími investíciami, medzi
ktoré patrila i táto zmluva. S pani B. sa zoznámil prostredníctvom princa S. E. B. vo E. v r. 2003, podľa
názoru ktorého naše kúpele potrebujú riadnu finančnú injekciu, pretože sú nemoderné a zastarané.

Keďže v čase týchto jednaní mal žalobca zablokovaný celý majetok, jednal s investormi v úvodzovkách,
predložil im všetky podklady, oni si zmapovali všetky nehnuteľnosti a dohodli sa na zmluve o budúcej
zmluve. Jednania sa začali v r. 2003 alebo 2004. Žalobca si uvedomoval, že má zablokovaný majetok,
preto investorov naťahoval. V roku 2005 ich donútil napísať aspoň predbežnú zmluvu, teda zmluvu o
budúcej zmluve, v ktorej boli dohodnuté i sankcie, lebo nechcel, aby od zmluvy odstúpili. Trval na sankcii

10 % zmluvnej pokuty, ktorá sa mu potom vypomstila. Žalobca následne asi v r. 2006 vložil majetok
uvedený v čl. I zmluvy o budúcej zmluve do Slovenských liečebných kúpeľov. Takto nakladal ďalej s
majetkom z dôvodu, že bol neustále ako podnikateľ šikanovaný. Daňový úrad zmaril žalobcovi najskôr
odpredaj rekreačnej chaty, potom následne i tento obchod.

6. Žalovaný na pojednávaní zotrval na obrane uvedenej vo svojich písomných vyjadreniach.

7. Na pojednávaní bola vypočutá ako svedkyňa pani I. B., predsedkyňa správnej rady obchodnej
spoločnosti Splendid Spa Group AG, ktorá osobne pozná žalobcu z pracovných kontaktov. So žalobcom

saspoznalavr.2003,dokoncar.2005prebiehaliobchodnéjednania,keďžemalizáujemokúpuobjektov
na Slovensku. Žalobca im ponúkol na odpredaj objekt, ktorý bol na vysokej úrovni, čo bolo na Slovensko
zriedkavosťou. Spoločnosť Splendid Spa Group AG je časťou veľkého holdingu spoločností, v rámci
ktorého sa vytvárajú spoločnosti, ktoré sú viazané na určité projekty. Táto spoločnosť bola zriadená
práve za účelom realizácie projektu na Slovensku. Ich zámerom bolo vybudovať kúpele a zabezpečiť ich

rozvoj. Plánovali vybudovať nadstavbu na budove, zriadiť kliniku a úsek wellnes, taktiež v existujúcom
objekte plniť minerálne vody. Jednalo sa o dlhodobý a rozsiahly projekt, mali vypracovaný i investičný
zámer Investitionsforhaben für Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice a.s. zo dňa 3.5.2005, ktorý
súdu svedkyňa predložila. Ešte pred uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve sa svedkyňa dozvedela
po doručení výpisov z katastrálneho úradu, že na nehnuteľnostiach sú ťarchy. Žalobca ich uistil, že

sa jedná o svojvoľný prístup slovenských úradov a problém sa podarí rýchlo vyriešiť. Po uzatvorení
zmluvy o budúcej zmluve jednali s finančnými skupinami a bankami, s ktorými mali uzatvorenú zmluvu
o budúcej zmluve do 31.12.2005 a mali pripravené finančné prostriedky od investorov. Keďže kontrakt
so žalobcom sa do konca roku 2005 neuskutočnil a pokračovanie rokovaní by viedlo k ďalším novým
výdavkom, následne už v rokovaniach nepokračovali, keďže nevideli ich zmysel. I keď sa v r. 2006

dozvedeli o výmaze tiarch z LV, o kúpu týchto nehnuteľností už záujem nemali, lebo už svojich investorov
stratili, keďže situácia na tomto trhu sa mení každý rok. Finančné prostriedky investovali do ďalších
dvoch projektov, preto nemali možnosť vrátiť sa k projektu pána C.. Ani ich dôvera voči žalobcovi
nebola na patričnej úrovni, lebo od žalobcu museli zmluvnú pokutu vo výške 30 mil. Sk vymáhať
upomienkami a trvalo celý rok, kým žalobca spoločnosti Splendid Spa Group zaplatil dlžnú sumu.

Svedkyňa súdu predložila výpisy z účtu spoločnosti vedeného v banke Julius Bär zo dňa 4.12.2006,
13.12.2006, 7.12.2006, 18.12.2006 a 22.12.2006, 29.12.2006. Z výpisu z účtu spoločnosti Splendid
Spa Group v banke Julius Bäer & CO.LTD. súd zistil, že zo strany žalobcu bola na účet spoločnosti
Splendid Spa Group poukázaná dňa 18.12.2006 suma 3.000.000,- Sk, dňa 7.12.2006 suma 5.000.000,-
Sk, dňa 4.12.2006 suma 2.000.000,- Sk, dňa 22.12.2006 suma 8.000.000,- Sk, dňa 13.12.2006 suma

5.000.000,- Sk a dňa 29.12.2006 suma 7.000.000,- Sk.

8. Z rozhodnutia o predbežnom opatrení vydaného Daňovým úradom Žilina II, Dolné Rudiny č. 1, Žilina
dňa 3.12.2002 pod č.j.894/2200/95210/2002/Chal., ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa3.1.2003, súd zistil, že daňový úrad zakázal daňovému subjektu Zdenovi Miškolcimu - HYDROTHERM,
A. Bielka č. 44, Žilina akokoľvek nakladať, t.j. prevádzať na inú osobu, darovať, vymieňať, vkladať ako
nefinančný vklad do iných spoločností a pod. nasledovný nehnuteľný majetok:

- nehnuteľnosti - pozemky a stavby zapísané na LV č. XXX, vedenom Katastrálnym úradom, Správa
katastra v Žilina v k.ú. O. P. v celosti,
- nehnuteľnosti - pozemky a stavby zapísané na LV č. XXX, vedenom Katastrálnym úradom, Správou
katastra v Žiline v k.ú. O. P. v celosti,
- nehnuteľnosti - pozemky zapísané na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom, Správou katastra

v X. v k.ú. O. P. v celosti,
s tým, že predbežné opatrenie je nevyhnutne potrebné na zabezpečenie účelu daňovej kontroly a právne
úkony vykonané v rozpore s týmto predbežným opatrením sú v zmysle § 15a ods. 4 zák. č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov neplatné. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že Daňový úrad
Žilina II začal dňa 23.4.2001 daňovú kontrolu u daňového subjektu Zdeno Miškolci - HYDROTHERM,
ktorá ešte nie je ukončená, predbežné opatrenie bolo nariadené na zabezpečenie účelu daňovej

kontroly, na základe ktorej je podľa predbežných zistení predpoklad dorúbenia dane. Správca dane
predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktoré bolo nariadené. Ak bude na základe výsledku
daňovej kontroly dorúbená daň, predbežné opatrenie stratí účinnosť dňom úplného uhradenia daňového
nedoplatku.

9. Z listu žalobcu zo dňa 3.2.2003 adresovaného Daňovému úradu II, Dolné Rudiny 1, Žilina súd zistil, že
žalobca podal proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení námietku. Žalobca zároveň daňovému úradu
oznámil, že získal kupca na predaj jednej z nehnuteľností a peniaze z predaja použije na rekonštrukciu
ďalších dvoch nehnuteľností. Bola uzatvorená kúpno-predajná zmluva a kupujúci, keď zistil, že bolo
vydané predbežné opatrenie, odstúpil od zmluvy, čím bola žalobcovi spôsobená škoda veľkého rozsahu.

Žalobca v liste poukázal na možnosť spôsobenia škody štátom nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym rozhodnutím, keďže daňový subjekt nemá vedomosť o tom, že by na základe nejakých
predbežných zistení bol predpoklad dorúbenia dane. Žalobca preto žiada o uvoľnenie nehnuteľností
zrušením rozhodnutia o predbežnom opatrení.
10. Daňový úrad Žilina II listom zo dňa 25.2.2003 žalobcovi oznámil, že námietka proti rozhodnutiu

o predbežnom opatrení, ktorá bola doručená správcovi dane dňa 5.2.2003, je neprípustná podľa
ustanovenia § 50 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., keďže námietku je možné uplatniť len v prípadoch
ustanovených citovaným zákonom. Zároveň bolo žalobcovi oznámené, že predbežné opatrenie bolo
vydané na základe rozsiahleho šetrenia správcu dane, z ktorého vyplynuli dôvody k pochybnostiam
o opodstatnenosti niektorých výdavkov (nákladov) žalobcu, uplatnených ako výdavky vynaložené na

dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v súlade so zákonom č. 286/1992 Zb. o
daniach z príjmov, pričom o týchto dôvodoch nebol žalobca informovaný, keďže ich šetrenie nie je
doposiaľ definitívne ukončené.
11. Žalobca listom zo dňa 9.12.2003 žiadal Daňový úrad Žilina II o zrušenie rozhodnutia o predbežnom
opatrení, ktorým mu bolo zakázané nakladať s nehnuteľným majetkom zapísaným na LV č. XXX,

XXX, XXXX pre k.ú. O. P.. I keď od nariadenia predbežného opatrenia uplynul viac ako jeden rok,
počas ktorého nebola daňová kontrola ukončená, žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali predpokladu
dorúbenia dane, zistené neboli. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 23.6.2003 boli voči žalobcovi a
ďalším 17 osobám vznesené obvinenia pre trestný čin podvodu z dôvodu, že žalobca Slovenskému
plynárenskému priemyslu š.p. Žilina fakturoval práce vo výške 418 mil. Sk, pričom ich skutočná hodnota

mala predstavovať len 78,3 mil. Sk. V priebehu vyšetrovania však bolo preukázané, že obvinenie
je protizákonné a práce boli vykonané v súlade s fakturáciou, preto bolo voči žalobcovi i ostatným
obvineným uznesením vyšetrovateľa zo dňa 28.11.2003 obvinenie zrušené.
12. Daňový úrad Žilina II listom zo dňa 9.1.2004 oznámil žalobcovi, že nie je možné vyhovieť jeho
žiadosti o zrušenie rozhodnutia o predbežnom opatrení, pretože zatiaľ dôvod, pre ktoré bolo rozhodnutie

o predbežnom opatrení uložené, nepominul, pričom na vydanie a trvanie rozhodnutia o predbežnom
opatrení nemá a ani nemal žiaden vplyv postup orgánov činných v trestnom konaní.

13.ZlistužalobcuadresovanéhoDaňovémuriaditeľstvuSRzodňa18.6.2004(č.l.18)vovecistanoviska
k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie r. 1999 súd zistil, že daňová kontrola dane z príjmu fyzických

osôb a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie r. 1999 vykonaná Daňovým úradom Žilina II
trvala tri roky a ukončená bola koncom mesiaca apríl 2004. Na základe výsledkov kontroly bola žalobcovi
vyrúbená dodatočná daňová povinnosť vo finančnom objeme približne 100 mil. Sk. Proti platobným
výmerompodalžalobcaodvolania,poukázalnarozhodujúceskutočnostiuvedenévdôvodochodvolaníažiadal o objektívne zhodnotenie všetkých dôvodov uvedených v odvolaniach proti vydaným dodatočným
platobným výmerom, aby tieto rozhodnutia správu dane boli zrušené ako právne neopodstatnené. V
rámci daňovej kontroly bolo žalobcovi zamedzené disponovať s nehnuteľným majetkom, čím mu vznikla

ujma na podnikateľskej činnosti cca vo výške 200 mil. Sk.

14. Žalobca listom zo dňa 19.7.2004 podal na Okresnú prokuratúru v Žiline podnet na podanie protestu
prokurátora proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina II o predbežnom opatrení zo dňa 3.12.2002

č.j. 094/2200/95210/2002/Chal, keďže predbežným opatrením mu bola znemožnená podnikateľská
činnosť, pričom mal možnosť jednu z nehnuteľností výhodne odpredať a listom zo dňa 25.2.2004
požiadal správcu dane, aby z režimu predbežného opatrenia bola táto nehnuteľnosť v účtovnej
hodnote 3.200.000,- Sk vyňatá, avšak bezvýsledne, pričom len účtovná hodnota nehnuteľného
majetku vo vlastníctve žalobcu, na ktoré sa predbežné opatrenie vzťahuje, predstavuje približne 105
mil. Sk. Za takýchto okolností, pokiaľ nebude môcť nakladať so svojimi nehnuteľnosťami, vznikne

mu v podnikateľskej činnosti mnohomiliónová ujma, ktorej dôsledkom môže byť trvajúca platobná
neschopnosť a nárast peňažných záväzkov vedúcich k úpadku firmy a jej konkurzu.

15. Z listu Okresnej prokuratúry Žilina zo dňa 17.9.2004 adresovaného Daňovému úradu Žilina II súd
zistil, že v označenej veci č.k. 894/340/60622/2004/Chal bol vrátený zapožičaný spisový materiál a

podnet bol odložený.

16. Z listu Okresnej prokuratúry Pd 2106/04-7 zo dňa 27.10.2004 adresovaného Daňovému úradu
Žilina II vo veci opakovaného podnetu Zdena Miškolciho - HYDROTHERM súd zistil, že na Okresnú

prokuratúru v Žiline bol prostredníctvom Krajskej prokuratúry v Žiline doručený opakovaný podnet X. C.
na preskúmanie postupu Okresnej prokuratúry, ako i rozhodnutia daňového úradu č. 894/230/5626/2004
a 894/2200/95210/2002/Chal.

17. Žalobca listom zo dňa 14.3.2005 žiadal Daňový úrad Žilina II o zrušenie rozhodnutia o predbežnom

opatrení. Konštatuje, že zápornými stanoviskami daňového úradu nebolo žalobcovi umožnené nakladať
s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, XXX, XXXX k. ú. O. P., a to ani v individuálnom prípade,
čo sa týka chaty č. XX na LV č. XXX, túto odpredať, hoci objekt je nevyužívaný a jeho účtovná hodnota
je 3.232.000 Sk. Ďalej konštatuje, že Daňovým úradom Žilina II po vykázanom ukončení daňovej
kontroly v apríli 2003 boli vydané platobné výmery na uhradenie nedoplatku, resp. rozdielu dane z

príjmov fyzických osôb, ako aj DPH. Odvolania proti týmto výmerom boli zo strany odvolacieho orgánu
Daňového riaditeľstva - pracovisko Žilina zamietnuté, preto žalobca podal na Krajský súd v Žiline žaloby
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu daňových orgánov, pričom krajský súd ešte pred
začatím konania odložil vykonateľnosť napadnutých daňových výmerov z dôvodu, že ich výkonom by
vznikla daňovému subjektu značná škoda. Poukázal na už konečné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 2 Sž-o-KS 215/2004 zo dňa 14.12.2004, ktorým bolo okrem iného zrušené rozhodnutie - platobný
výmer Daňový úrad Žilina II z 30.12.2002, ktorým bol vyrúbený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie
r. 1998 v sume 6.530.048,- Sk, na základe ktorého protiprávneho výmeru správca dane doteraz si
započítal ako odpočet DPH vo výške 2.756.103,- Sk, ktorú škodu si žalobca bude vymáhať. Poukázal
na nepravdepodobnosť opodstatnenosti vyrúbenia dane platobnými výmermi, čo vyplýva z doterajšieho

postupu príslušných súdov SR a keďže súdne spory v týchto veciach sú ešte len v začiatkoch konania,
možno sa domnievať, že do právoplatného súdneho rozhodnutia uplynie dlhšia doba, pričom ak bude
žalobným návrhom žalobcu v súdnom konaní vyhovené, je nepochybné, že vydané predbežné opatrenie
je bezpredmetné a bolo vydané protizákonne.

18. Z protestu Generálnej prokuratúry SR VI/2 Gd 3254/05-25 zo dňa 1.12.2005 (č.l.144) súd zistil,
že podľa § 22 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 27 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre Generálny
prokurátor SR podal Daňovému úradu Bratislava I protest prokurátora proti rozhodnutiu Daňového úradu
Žilina II z 3.12.2002 č. 894/2200/9521/2002/Chal, ktorým bolo daňovému subjektu Zdeno Miškolci -
HYDROTHERM nariadené predbežné opatrenie. Generálny prokurátor navrhol napadnuté rozhodnutie

zrušiť a nahradiť ho rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu a v prípade, že protestu prokurátora úplne
Daňový úrad Bratislava I nevyhovie, je povinný ho podľa § 26 ods. 3 zák. č. 153/2001 Z.z. predložiť
na rozhodnutie svojmu bezprostredne nariadenému orgánu. Podľa odôvodnenia protestu prokurátora
bol hore uvedeným rozhodnutím Daňového úradu Žilina II porušený zákon, a to ust. § 2 ods. 1zák. č. 511/1992 Zb., § 15a a § 30 ods. 2 cit. zákona, keďže rozhodnutie Daňového úradu Žilina
II neobsahuje jednoznačný výrok, ktorý by vymedzil predmet predbežného opatrenia, preto je pre
nezrozumiteľnosťnepreskúmateľné. Zobsahurozhodnutiaaanizospisunevyplýva,žebysprávcadane

pri nariadení predbežného opatrenia skúmal primeranosť nariadeného predbežného opatrenia účelu
daňovej kontroly, čo má rovnako za následok nezákonnosť rozhodnutia.

19.ZrozhodnutiaDaňovéhoriaditeľstvaSlovenskejrepublikyč.I/222/1749-8640-2006-991410-ezodňa
6.2.2006, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 14.2.2006, súd zistil, že Daňové riaditeľstvo

SR vyhovelo protestu Generálneho prokurátora SR zo dňa 1.12.2005 č.VI/2 Gd 3254/05-25 a zrušilo
rozhodnutie Daňového úradu Žilina II č. 894/2200/95210/2002/Chal zo dňa 3.12.2002, ktorým správca
dane nariadil daňovému subjektu Zdeno Miškolci - HYDROTHERM predbežné opatrenie v zmysle ust.
§ 15a zák. č. 511/1992 Zb., ktorým zakázal akokoľvek nakladať s nehnuteľným majetkom podľa LV č.
XXX, XXX, XXXX.
Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že Generálny prokurátor SR podal protest proti uvedenému

rozhodnutiu o predbežnom opatrení z dôvodu, že správca dane v rozhodnutí nešpecifikoval
nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým je nariadené predbežné opatrenie, pričom pre špecifikáciu
nehnuteľnosti je nevyhnutné jej označenie podľa katastrálnych území, parcelných čísel, pozemkov
evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísiel stavieb a
spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych

podielov menších než celok i výmer pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel tak, ako sú evidované v
katastri nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina II neobsahuje
jednoznačný výrok, ktorý by vymedzil predmet predbežného opatrenia, preto je pre nezrozumiteľnosť
nepreskúmateľné. Ďalej s poukazom na ust. § 15a zák. č. 511/1992 Zb. správca dane je povinný voliť
pri vyžadovaní plnenia zo strany daňových subjektov len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a

umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň, pričom z obsahu rozhodnutia, ani zo spisu nevyplýva, že
by správca dane pri nariadení predbežného opatrenia skúmal primeranosť nariadeného predbežného
opatrenia účelu daňovej kontroly, čo má rovnako za následok nezákonnosť rozhodnutia. Daňový úrad
Bratislava I protestu prokurátora nevyhovel a dňa 9.1.2006 ho spolu so spisovým materiálom predložil na
rozhodnutie Daňovému riaditeľstvu SR, ktoré po preskúmaní rozhodnutia napadnutého protestom vzalo

uvedené dôvody do úvahy a rešpektujúc právny názor Generálneho prokurátora zrušilo rozhodnutie
Daňového úradu Žilina II č. 894/2002/95210/2002/Chal zo dňa 3.12.2002 o predbežnom opatrení.
Vzhľadom ku skutočnosti, že daňová kontrola dane z príjmov za rok 1999 bola ukončená, spis nebol
vrátený na ďalšie konanie a rozhodnutie.

20. Z listu Ministerstva financií SR č.j.: MF/13373/2007-241 zo dňa 6.9.2007 adresovaného žalobcovi
súd zistil, že vo veci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody bolo žalobcovi oznámené,
že nárok žalobcu nie je opodstatnený, nakoľko podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody voči
štátu v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. neboli splnené.

21. Zo zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy (č.l. 29) uzatvorenej dňa 16.5.2005 medzi žalobcom
ako budúcim predávajúcim a spoločnosťou Splendid Spa Group AG, Baarerstr 8, CH-6300 YUG, reg. č.:
Ch-170.3.026.971-0 v zastúpení: I. B. - členom predstavenstva a.s. ako budúcim kupujúcim súd zistil, že
zmluvné strany sa v čl. I. bode 1.2. zmluvy dohodli, že najneskoršie do 31.12.2005 uzavrú kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej budú nehnuteľnosti uvedené v ods. 1.1. tejto zmluvy, na ktorých nehnuteľnostiach

nebudú viaznuť ťarchy, obmedzenia alebo iné právne vady.

22. Podľa čl. I. bodu 1.1. je budúci predávajúci výlučným vlastníkom nehnuteľností v k.ú. O. P., a to
rehabilitačno-hospodárskejbudovybezsúpisnéhočíslanaparceleč.XX,rozostavanejstavby-tenisovej
haly bez súpisného čísla na pozemku parc. č. XX - neevidovanej na LV, domu (kúpalisko Laura - liečebný

dom) súpisné číslo XXX na parcele č. XX, kúpaliska Laura - prevádzková budova bez súpisného čísla
na parcele č. XX - neevidovanej na LV, dielní (Mototrans, kotolňa a práčovňa) bez súpisného čísla,
na parcele č. XXX/X, umyvárne (Mototrans), bez súpisného čísla, parc. č. XXX/X, domu (Mototrans -
servis), súpisné číslo X na parcele č. XXX/X, hotela (hotel Veľká Fatra) súpisné číslo XX, parc. č. XXX,
reštauračného zariadenia (snack bar - Rybárska bašta), súpisné číslo XXX, parc. č. XX/X, obchodu -

kniha, cukr. (obchodná prevádzka - kniha, suv., šport), súpisné číslo XXX, parc. č. XXX - A: stavby. Ďalej
sú v predmete zmluvy v čl. I uvedené pod písmenom B vonkajšie úpravy a pod písmenom C pozemky.Podľačl.I.bodu1.4.zmluvyvprípade,aknedôjdekuzavretiubudúcejkúpnejzmluvydo31.12.2005,táto
zmluva stráca platnosť a účinnosť a strana, ktorá zodpovedá za neuzavretie kúpnej zmluvy, je povinná
zaplatiť druhej strane zmluvnú pokutu 10 % z dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľností.

Podľa čl. II. bodu 2.1. zmluvy kúpna cena nehnuteľností uvedených v ods. 1.1. zmluvy je stanovená
dohodou vo výške 300 mil. Sk.
Podľa čl. II. bodu 2.2. zmluvy kúpnu cenu zaplatí kupujúci po uzatvorení kúpnej zmluvy na príslušný
účet predávajúceho v dvoch splátkach, a to sumu 200 mil. Sk do 5 dní od podpísania zmluvy obidvoma
stranami a sumu 100 mil. Sk do 5 dní od nadobudnutého vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

23. Z prevodných príkazov Slovenskej sporiteľne zo dňa 30.11.2006, 7.12.2006, 13.12.2006,
15.12.2006, 29.12.2006 a dňa 22.12.2006 súd zistil, že z účtu príkazcu Z. Miškolci - Hydrotherm boli
vykonané v prospech príjemcu Splendid Spa Group AG, I. B., do banky príjemcu BANK JULIUS BAER
platobným titulom: pokuty, penále prevody súm 2 milióny Sk, 5 mil. Sk, 5 mil. Sk, 3 mil., Sk, 7 mil. Sk
a 8 mil. Sk, teda spolu 30 mil. Sk.

24. Z listu advokátskej kancelárie JUDr. Dušan Chlapík zo dňa 6.6.2006 adresovaného žalobcovi súd
zistil, že trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v celkovej výške 1.395.911,- Sk za konania vedené
s Daňovým úradom Žilina II a Daňovým riaditeľstvom SR - pracovisko Žilina o zaplatenie dodatočných

daňových výmerov za zdaňovacie obdobie r. 1999. Za konanie vo veci dodatočného platobného výmeru
č.k. 894/230/36411/2004/Bab Daňového úradu Žilina II zo dňa 29.4.2004 na sumu 80.991.699,- Sk
bola vyčíslená odmena za jeden úkon 174.769,- Sk, pričom vyúčtovaných bolo celkom 7 úkonov za
1.223.383,- Sk. Vo veci dodatočného platobného výmeru č.k. 894/230/36442/2004/Bab Daňového úradu
Žilina II zo dňa 29.4.2004 na sumu 1.723.970,- Sk bola vyčíslená celkom odmena za jeden úkon vo

výške 16.234,- Sk, za úkony právnej služby bolo za celkom 5 úkonov vyúčtovaných 69.096,- Sk. Vo
veci dodatočného platobného výmeru č.k. 894/230/36432/2004/Bab Daňového úradu Žilina II zo dňa
29.4.2004 na sumu 3.447.939,- Sk bola vyčíslená odmena za jeden úkon 19.692,- Sk, vyúčtovaných
bolo 6 úkonov v celovej sume 103.432,- Sk.

25. Krajský súd rozsudkom č.k. 10S 171/03 zo dňa 14.5.2004 rozhodol v právnej veci žalobcu Zdeno
Miškolci - HYDROTHERM proti žalovanému Daňové riaditeľstvo SR, pracovisko Žilina, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. V256/4128/03/Dub zo dňa 7.5.2003 tak,
že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

26. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 2 Sž-o-KS 215/2004 zo dňa 14.12.2004 rozhodol v právnej veci
žalobcu Zdeno Miškolci - HYDROTHERM proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu SR, pracovisko
Žilina, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 10 S 171/03 zo dňa 14.5.2004
tak, že tento zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. V/256/4128/03/Dub zo dňa 7.5.2003 a

rozhodnutie Daňového úradu Žilina II č. 894/2100/97646/2002/Bab zo dňa 30.12.2002 a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi na účet právneho
zástupcu JUDr. Dušana Chlapíka náhradu trov konania vo výške 58.035,- Sk.

27. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 10S/147/2004-90 zo dňa 27.6.2006 v právnej veci žalobcu Zdeno
Miškolci - HYDROTHERM proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu SR, pracovisko Žilina rozhodol tak,
že rozhodnutie žalovaného č.V/256/7489/04/Jar zo dňa 16.9.2004, ako i rozhodnutie Daňového úradu
ŽilinaIIč.894/230/36624/2004/Babzodňa30.4.2004zrušilavecvrátilspäťsprávnemuorgánunaďalšie
konanie, zároveň zaviazal žalovaný správny orgán zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 16.000,-

Sk v lehote 3 dní na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Chlapíka.

28. Krajský súd rozsudkom č.k. 10S/146/2004-152 zo dňa 11.7.2006 v konaní o preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. V/256/7452/04/Jar zo dňa 16.9.2004 rozhodol tak, že uvedené rozhodnutie
žalovaného zo dňa 16.9.2004, ako i rozhodnutie Daňového úradu Žilina II č. 894/230/36849/2004/Bab

zo dňa 3.5.2004 zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, zároveň zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 133.026,- Sk na účet právneho zástupcu žalobcu
JUDr. Dušana Chlapíka.29. Krajský súd rozsudkom č.k. 10S/141/2004-90 zo dňa 27.6.2006 v právnej veci žalobcu Zdeno
Miškolci - HYDROTHERM proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu SR, pracovisko Žilina v konaní
o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. V/256/7453/04/Jar zo dňa

16.9.2004 rozhodol tak, že hore uvedené rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 16.9.2004, ako i
rozhodnutie Daňového úradu Žilina II č. 894/230/36626/2004/Bab zo dňa 30.4.2004 zrušil a vec vrátil
žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, zároveň zaviazal žalovaný správny orgán zaplatiť
žalobcovi trovy konania vo výške 11.200,- Sk na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana
Chlapíka.

30. Krajský súd v Žiline v konaní č.k. 25S/67/2004-158 zo dňa 19.2.2008 v právnej veci žalobcu Zdeno
Miškolci - HYDROTHERM proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, pracovisko
Žilina v konaní o preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. V/256/7451/04/Jar zo dňa 16.9.2004 a
rozhodnutia Daňového úradu Žilina II - dodatočný platobný výmer č. 894/230/36442/2004/Bab zo dňa
29.4.2004 rozhodol tak, že hore uvedené rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil správnemu

orgánu na ďalšie konanie, zároveň zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi trovy konania
vo výške 8.511,50 Sk na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Chlapíka.
Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. žalobcovi vzniklo právo na
náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý v konaní úspech nemal. Právny zástupca žalobcu uplatnil
trovykonaniavpísomnejšpecifikáciizodňa14.2.2008vcelkovejvýške82.490,-Sk.Súdpriznalnáhradu

trov konania v celkovej výške 8.511,50 Sk za 5 úkonov právnej pomoci a súdny poplatok v celkovej
výške 8.511,50 Sk. Zároveň poukázal na to, že právny zástupca pri stanovení základnej sadzby tarifnej
odmeny mal vychádzať z ust. § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z.z., resp. z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/204,
podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci predstavuje 1/10, resp.
1/13 výpočtového základu pre ten ktorý rok, nakoľko v správnom súdnictve predmetom preskúmacieho

konania nie je zaplatenie sumy, ale preskúmanie správneho rozhodnutia, a teda hodnotu veci alebo
práva v danom prípade nemožno vyjadriť v peniazoch.

31. Z dodatočného platobného výmeru č.k. 894/230/36411/2004/Bab zo dňa 29.4.2004 vydaného
Daňovým úradom Žilina II súd zistil, že žalobcovi daňový úrad vyrúbil rozdiel dane z príjmov fyzických

osôb za zdaňovacie obdobie r. 1999 v sume 80.991.699,- Sk.

32. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2 Sž-o-KS/98/2005 zo dňa 12.10.2005 v právnej veci žalobcu
Zdeno Miškolci - HYDROTHERM proti žalovanému Daňový úrad Žilina II, Dolné Rudiny 1, Žilina, o

doručenie rozhodnutia žalovanému č. 894/230/36411/2004/Bab zo dňa 29.4.2004 o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 8.4.2005 č.k. 25 S 56/04 v spojení s opravným uznesením
25S 56/04 zo dňa 28.4.2005 rozhodol tak, že horeuvedené napadnuté uznesenie Krajského súdu v
Žiline zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi v lehote 15 dní platobný výmer č.k.
894/230/36411/2004/Bab zo dňa 29.4.2004.

Súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Podľa odôvodnenia uznesenia o náhrade trov konania
bolo rozhodnuté s poukazom na § 250k ods. 1 druhá veta O.s.p., keď vzhľadom na osobitosť sporu
úspešnému žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

33.ZrozhodnutiaDaňovéhoriaditeľstvaSRBanskáBystricač.:I/221/4036-19274/2006/990311-rzodňa
15.3.2006 súd zistil, že Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica odvolaniu daňového subjektu Zdeno
Miškolci-Hydrotherm,zastupovanéhoadvokátomJUDr.BohumilomNovákom,vplnomrozsahuvyhovel
a dodatočný platobný výmer č. 894/230/36411/2004/Bab zo dňa 29.4.2004, ktorým Daňový úrad Žilina
II vyrúbil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 1999 v sume 80.991.699,- Sk,

zmenil na platobný výmer, ktorým určuje za zdaňovacie obdobie 1999 daň z príjmov fyzických osôb v
sume 7.030.592,- Sk, ktorá sa neodlišuje od dane uvedenej v podanom daňovom priznaní.

34. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 1.4.2009 tak, že návrh na začatie konania v celom
rozsahu zamietol.

35. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd Žilina uznesením č.k.
10Co 385/2009 zo dňa 29. júna 2010 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil naďalšie konanie. Podľa názoru krajského súdu došlo k pochybeniu zo strany prvostupňového súdu v
tom, že žalobu zamietol dôvodiac výlučne nesplnením prevenčnej povinnosti žalobcom v zmysle §
415 Občianskeho zákonníka, keď podľa názoru súdu, aj napriek tomu, že žalobca mal vedomosť o

existencii predbežného opatrenia, uzavrel zmluvu o budúcej zmluve, pričom nemohol vedieť, či a kedy
bude predbežné opatrenie zrušené. Odvolací súd poukázal na účel ustanovenia § 415 Občianskeho
zákonníka, ktorým je zabrániť takým spoločenských nežiaducim javom, akými sú vznik škody na zdraví,
na majetku a vznik neoprávneného majetkového prospechu na úkor spoločnosti alebo jednotlivca. Toto
zákonné ustanovenie sa vzťahuje na všetkých účastníkov občiansko-právnych vzťahov, bez ohľadu na

to, či ide o osoby fyzické alebo právnické a povinnosť z neho vyplývajúca je povinnosťou právnou.
Za takéhoto stavu je možné konštatovať, že bolo povinnosťou žalovaného, resp. jeho orgánov pri
vydávaní rozhodnutí, ktoré im vyplývajú z ich právomocí, počínať si takým spôsobom, aby nedochádzalo
ku vzniku škody u účastníkov, voči ktorým takéto rozhodnutia smerujú. Z tohto dôvodu podľa názoru
odvolacieho súdu neobstojí ani tvrdenie prvostupňového súdu, že výlučne žalobca si spôsobil vznik
škody, keď neupozornil príslušné orgány na hroziacu škodu. Vzhľadom na postup žalovaného, resp. jeho

príslušných orgánov, teda nie je možné konštatovať, že by si prípadnú škodu v celom rozsahu spôsobil
sám žalobca nesplnením prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ, ktorá povinnosť zaťažuje všetkých
účastníkov občiansko-právnych vzťahov.
S prihliadnutím na tieto skutočnosti je podľa názoru odvolacieho súdu možné konštatovať, že v
prejednávanej veci sa jednalo o nezákonné rozhodnutie, ktoré bolo napokon zrušené na základe

protestu Generálneho prokurátora SR, čo vlastne vyplýva i z rozhodnutia prvostupňového súdu, preto
bude povinnosťou súdu v ďalšom konaní skúmať, či žalobcovi takýmto rozhodnutím bola spôsobená
škoda. V ďalšom konaní je na žalobcovi, aby výšku škody preukázal. Pokiaľ mu škoda mala vzniknúť
na majetku, bude potrebné, aby súdu doložil hodnotu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom budúcej
kúpnej zmluvy, a to ku dňu, kedy bol ich vlastníkom (ak k odpredaju nehnuteľnosti nedošlo, bude

potrebné zistiť trhovú hodnotu nehnuteľností v súčasnosti), lebo len tak bude možné ustáliť, či skutočne
žalobcovi škoda na majetku vznikla. Čo sa týka náhrady škody z titulu trov právneho zastúpenia, je opäť
na žalobcovi, aby preukázal, či mu vznikli iné trovy, než aké mu boli priznané v príslušných konaniach.
Osobitne v ďalšom konaní bude potrebné zrejme posúdiť otázku zmluvnej pokuty vyplývajúcej z dohody
o budúcej kúpnej zmluve a skúmať, či žalobca takýmto spôsobom nešiel do neprimeraného rizika,

keď vedel o existencii predbežného opatrenia, lebo je potrebné rozlíšiť škodu, ktorá vznikla žalobcovi
výraznýmobmedzenímjehozákladnéhovlastníckehopráva-ušlýzisk,odškody,ktorúsidohodolformou
zmluvnej pokuty.

36. Žalobca dňa 2.3.2011 súdu predložil znalecký posudok č. 12/2011 vyhotovený znalcom Ing. E. J.

za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a XXX k.ú. O. P., a
to k dátumu 31.12.2005, z ktorého súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená vo
výške 4.550.000,- €, čo predstavuje 137.073.300 Sk.

37. Žalovaný sa vo veci vyjadril ďalším podaním doručeným súdu dňa 2.5.2011 (č.l. 273 spisu), v
ktorom dal do pozornosti tú skutočnosť, že prvostupňový súd napriek argumentom žalovaného dospel
k totožnému záveru ako odvolací súd, a síce, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina II je nezákonné
a prvá podmienka pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím bola
splnená. Okresný súd však na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi vyčíslenou škodou

a vydaním nezákonného rozhodnutia nie je príčinná súvislosť. Ani krajský súd nevylúčil prevenčnú
povinnosť zo strany žalobcu, keďže uviedol, že nemožno konštatovať, že by si prípadnú škodu v celom
rozsahu spôsobil sám žalobca nesplnením prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ. Podľa názoru
žalovaného škoda vznikla výlučne konaním žalobcu z dôvodu, že žalobca vedel, že mal možnosť
požiadať správcu dane o povolenie odpredaja nehnuteľnosti, pretože s takouto požiadavkou sa obrátil

na správcu dane, keď mal záujem odpredať rekreačnú chatu. V zmluve o budúcej zmluve dojednal
vysokú zmluvnú pokutu v prípade neuzatvorenia kúpnej zmluvy. Sám vo svojej výpovedi potvrdil, že
pred budúcim kupujúcim tajil predbežné opatrenie, t.j. k podpísaniu zmluvy a k prípadnej škode by ani
nemohlo dôjsť, pokiaľ by žalobca konal korektne. Podstatná je aj tá okolnosť, že kúpna zmluva mala
byť uzatvorená najneskôr dňa 31.12.2005, pričom k zrušeniu predbežného opatrenia došlo rozhodnutím

Daňového riaditeľstva zo dňa 6.2.2006, predmetnými nehnuteľnosťami mohol teda žalobca disponovať
už vo februári 2006, pritom hodnota nehnuteľností za obdobie cca 6 týždňov neklesla a nedošlo ani
k poškodeniu nehnuteľností. Žalovaný poukázal na to, že predbežné opatrenie nebolo zrušené z toho
dôvodu, že správca dane nebol oprávnený predbežné opatrenie voči žalobcovi vydať, ale z dôvodu,lebo neobsahovalo špecifikáciu nehnuteľností, a to parcelné číslo, výrok nebol jasný a zrozumiteľný
a bola porušená zásada primeranosti. Žalobca poukázal aj na vydané platobné výmery, ktoré nemali
právne opodstatnenie, avšak nezákonnosť platobných výmerov s poukazom na príslušné ustanovenia

zákona č. 58/1969 Zb. v konaní nepreukázal. S poukazom na uvedené má žalovaný za to, že zmluva o
budúcej zmluve bola uzatvorená len za tým účelom, aby žalobca z titulu „náhrady škody" získal finančné
prostriedky od štátu. Žalovaný poukázal na protirečenie žalobcu na pojednávaní dňa 31.10.2008, keď
žalobca na jednej strane tvrdil, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve, mal
záujem odpredať, na druhej strane uviedol, že tie isté nehnuteľnosti mal záujem zrekonštruovať z

dotácie EÚ. Žalovaný trval na vykonaní dokazovania, aby súd preveril cez švajčiarsku daňovú správu
majetkové pomery, finančnú situáciu, platobnú schopnosť obchodnej spoločnosti Splendid Spa Group
AG, Baarestr., CH-6300 Zug, Švajčiarsko. Správnosť znaleckého posudku vypracovaného Ing. Viktorom
Babkom č. 12/2011 žalovaný spochybnil, nakoľko tento bol vypracovaný na podnet žalobcu.

38. Súd následne vykonal dokazovanie prostredníctvom súdu vo Švajčiarsku - Obergericht des Kantons

Zug za účelom preverenia majetkových pomerov, finančnej situácie a platobnej schopnosti obchodnej
spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG, Baarestrasse 8, 6301 Zug, zapísanej v obchodnom registri
kantónu Zug pod č. CH-170.3.026.971-0 v období od 1.1.2005 do 1.3.2006 (č.l. 285).

39. Vzhľadom na výzvu Vrchného súdu, Kirchenstrasse 6, Zug zo dňa 11.10.2011 na doplnenie
dožiadania žalovaný podaním doručeným súdu dňa 28.12.2011 doplnil návrh na vykonanie dokazovania
o návrh na získanie dôkazu o výške disponibilných finančných prostriedkov spoločnosti SPLENDID
SPA GROUP AG v období od 1.5.2005 do 31.12.2005 z účtovných dokladov, kópiami účtovných
výkazov - súvahou (aktíva a pasíva obchodnej spoločnosti ) za rozhodujúce obdobie, dátum založenia

obchodnej spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG, na zistenie, či obchodná spoločnosť obchodovala
v roku 2004, 2005 a 2006 s obchodnou spoločnosťou Zdeno Miškolci - HYDROTHERM a či v dňoch
4.12.2006, 13.12.2006, 7.12.,2006, 18.12.2006, 22.12.2006 a 29.12.2006 obdržala finančné prostriedky
od podnikateľa Zdeno Miškolci - HYDROTHERM a v akej výške. V uvedenom zmysle bolo opäť zaslané
dožiadanie o vykonanie dôkazu na Vrchný súd v Zugu.

40. Kantonálny súd v Zugu oznámil tunajšiemu súdu s poukazom na platnú švajčiarsku právnu
úpravu, že ako obchodné tajomstvá sa kvalifikujú v analogickom použití článku 162 Trestného zákona
(Švajčiarsky trestný zákonník SR 311.0) a dostupných informácií z praxe také informácie, ktoré spĺňajú
nasledovné kritériá: 1/ skutočnosť nie je verejne známa, tzn. je známa iba nositeľovi tajomstva a

prípadne obmedzenému okruhu osôb, táto skutočnosť inými slovami nesmie byť prístupná verejne
(tlač, internetové stránky atď.), 2/ nositeľ tajomstva manifestuje subjektívnu vôľu utajovania, tzn. nazerá
na určitú skutočnosť ako nie verejne známu, chce ju utajovať a oznámil to orgánom, 3/ existuje
objektívny záujem na utajovaní, ktorý treba v jednotlivých prípadoch preskúmavať. Je daný vtedy, keď
otázna skutočnosť má hospodársku hodnotu pre podnikateľský subjekt, zároveň preukazuje význam

pre jeho hospodársky úspech a skutočnosť sa vzťahuje na jednotlivý podnikateľský subjekt, tzn.
nie na skupinu podnikateľských subjektov. Či úverové vzťahy SPLENDID SPA GROUP AG patria
do obchodného tajomstva, sa rozhoduje podľa hore uvedených kritérií. Nie je pritom možné to
zodpovedať so všeobecnou platnosťou a bez znalosti bližších okolností. Nositeľka utajenia, v tomto
prípade spoločnosť SPLENDID SPA GROUP AG, je oprávnená odmietnuť podať informácie z dôvodu

obchodného tajomstva, ak vie vierohodne preukázať, že jej záujem na utajení (úverových vzťahov)
prevažuje nad záujmom zistenia pravdy. Preto je potrebné zo strany tunajšieho súdu oznámiť určité
skutočnosti o úverových vzťahoch, aby kantonálny súd zvážil záujmy. Ak by SPLENDID SPA GROUP
AG takéto zverejnenie odmietla odvolávajúc sa na svoje obchodné tajomstvo, je preto potrebné
kantonálnemu súdu oznámiť, za akým účelom sú tieto informácie potrebné a do akej miery ovplyvňujú

výsledok konania na slovenskom súde.

41. Z listu spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG zo dňa 12. januára 2006 adresovaného žalobcovi
súd zistil, že uvedená spoločnosť konštatovala, že napriek jej aktívnemu záujmu nedošlo k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy ohľadom nehnuteľností v kúpeľnom meste O. P., pričom podľa zmluvy o budúcej zmluve

zo dňa 16.5.2005 spoločnosť súhlasila s návrhom žalobcu, že termín kúpnej zmluvy bude stanovený do
31.12.2005, pričom od žalobcu dostali potvrdenie, že do tohto času zabezpečí, aby na nehnuteľnostiach
neboli žiadne ťarchy tak, aby v tomto termíne mohli byť odpredané spoločnosti. Tieto ubezpečenia viedli
spoločnosť k tomu, že svoj podnikateľský zámer smerovala výlučne na kúpeľné mesto O. P., a to naúkor svojich iných aktivít. Keďže do termínu 31.12.2005 nebolo možné uzavrieť kúpnu zmluvu z dôvodov
obmedzenej možnosti prevodu predmetných nehnuteľností, končí sa tým platnosť zmluvy o budúcej
zmluve a spoločnosť SPLENDID SPA GROUP AG už nemá záujem v tejto súvislosti ďalej rokovať,

pretože nemá žiadnu záruku, že dôjde k predaju tejto nehnuteľnosti. S ohľadom na obchodné, morálne
a hospodárske poškodenie spoločnosti s poukazom na čl. I ods. 1,4 zmluvy o budúcej zmluve preto
spoločnosť vyzvala žalobcu na bezodkladné zaplatenie zmluvnej pokuty 30 mil. Sk, t.j. 10% z dohodnutej
kúpnejceny300mil.Sk.VzáverelistujepodpísanáJ.B.,členkasprávnejrady SPLENDIDSPAGROUP
AG.

42. Z listu spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG zo dňa 21. mája 2012 adresovaného Kantonálnemu
súdu Zug, podpísaného J. B., správnou radkyňou, súd zistil, že kantonálny súd bol informovaný, že
spoločnosť SPLENDID SPA GROUP AG sa stala v roku 2005 členom konzorcia firiem, ktoré chcelo
realizovať veľký projekt s nehnuteľnosťami na D. a financovanie bolo zabezpečené švajčiarskymi
bankami. Z dôvodu postupu slovenského daňového úradu, ktorý bezdôvodne blokoval majetok na

nehnuteľnostiach pána C. a rozhodnutie nadriadeného orgánu za účelom deblokácie realizoval s
niekoľkomesačným oneskorením, sa tento projekt neuskutočnil. Investori neboli ochotní investovať
do právne tak neistého prostredia a nakoniec uprednostnili projekt v Českej republike. Spoločnosť
SPLENDID SPA GROUP AG v tejto súvislosti v roku 2005 pre toto konzorcium vykonala početné
prípravné práce a z dôvodu nerealizácie projektu utrpela stratu vo výške 33.800,- CHF s poukazom na

prílohu zasielanú s týmto listom.

43. Z výkazu ziskov a strát spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG (č.l. 421) súd zistil, že strata za
obdobie od 2.2.2004 do 31.12.2005 predstavovala 33.805,70.

44. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 13.11.2012 navrhol, aby zo strany súdu bolo predložené
na Kantonálny súd Zug stanovisko o prebiehajúcom súdnom spore, ktorým sa preukáže, že záujem na
zistení pravdy prevažuje nad záujmom na utajení, nakoľko žalovaný má za to, že preverením úverových
vzťahov by sa preukázal úmysel žalobcu získať finančné prostriedky od štátu na základe dodatočne
vykonštruovanej zmluvy o budúcej zmluve.

45. Na pojednávaní konanom dňa 27.2.2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom právneho zástupcu
žalobcu, poverenou zamestnankyňou žalovaného a výsluchom žalobcu.

46. Žalobca uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve, previedli

nepeňažným vkladom do akciovej spoločnosti, aby tieto nehnuteľnosti zachránil, pretože videl stály tlak
z Daňového úradu II a môže povedať, že daňový úrad ho atakoval a v podstate zlikvidoval jeho stavebnú
firmu HYDROTHERM. Táto firma kedysi zamestnávala 400 ľudí a v súčasnosti je na nule, nemá ani
jedného zamestnanca. Nehnuteľnosti boli vložené ako nepeňažný vklad do spoločnosti Slovenské
liečebné kúpele. Žalobca ďalej na otázku súdu uviedol, že si nemyslí, že by bol poškodený tým, že by

spoločnosťSPLENDIDSPAGROUPAGposkytladokladypreukazujúce,žetátospoločnosťdisponovala
dostatočným množstvom finančných prostriedkov za účelom zakúpenia nehnuteľností.

47. Právny zástupca žalobcu zotrval na nároku uplatnenom žalobou v celom rozsahu. Uviedol, že

žalobca z dôvodu, že nemohol uzatvoriť kúpnu zmluvu do 31.12.2005, pretože existovalo predbežné
opatrenie správcu dane, ktoré bolo následne zrušené ako nezákonné, bol povinný v zmysle zmluvy o
budúcej kúpe zaplatiť spoločnosti Splendid Spa Group zmluvnú pokutu vo výške 10 % z kúpnej ceny.
Čo sa týka druhej časti náhrady škody, ide takisto o skutočnú škodu, ktorá vznikla v dôsledku zaplatenia
trov právneho zastúpenia vo výške 1.395.911,- korún. Právne zastupovanie sa týkalo odstránenia

nezákonného predbežného opatrenia a krokov smerujúcich k tomu. Ďalšou časťou škody je ušlý zisk
ako majetková ujma, ktorá bola spôsobená tým, že žalobca nemohol získať väčší majetkový prospech
z dôvodu nezákonného rozhodnutia, ktorý sa mohol rozumne od žalobcu očakávať, že by ho získal, ak
by nezákonné rozhodnutie neexistovalo.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo 252/2007, v rámci ktorého konania súd

rozhodoval o náhrade škody voči štátu. Jednalo sa o subjekt, ktorému bola nesprávnym úradným
postupom odňatá možnosť disponovať so svojimi akciami. Následne bol tento nesprávny úradný
postup aj v konaní preukázaný zo strany centrálneho depozitára a v rámci tohto konania sa vôbecnepreukazovalo, či protistrana, ktorej mohol predať dané akcie, ak by nebol nesprávny úradný postup,
disponovala peňažnými prostriedkami, alebo nie.

48. Na otázku súdu, či nehnuteľnosti boli v čase, keď boli vložené ako nepeňažný vklad, ocenené
znaleckým posudkom, uviedol právny zástupca žalobcu, že k tomu sa vyjadriť nevie.

49. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na súvahu spoločnosti Splendid Spa Group

AG, z ktorej je jednoznačné, že táto obchodná spoločnosť nemala dostatok disponibilných finančných
prostriedkov na to, aby nehnuteľnosť odkúpila, preto je nevyhnutné preveriť úverové vzťahy tejto
spoločnosti.
Zdôraznila, že v čase, keď bola zmluva o budúcej zmluve podpísaná, už predbežné opatrenie existovalo
a dokonca v tom čase prokurátor ešte ani nepodával protest, takže žalobca pristupoval s plnou
zodpovednosťou k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve, vedel, že existuje predbežné opatrenie, preto

nebol dôvod ani na dojednanie takej vysokej pokuty a už vôbec nebol dôvod ani na uzatvorenie takejto
kúpnej zmluvy.

50. Na základe návrhu žalovaného súd dožiadal švajčiarsky súd - Kantonálny súd v Zugu o vykonanie
dôkazov týkajúcich sa majetkových pomerov, finančnej situácie a platobnej schopnosti obchodnej

spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG, a síce na oznámenie o tom, ktoré banky, finančné spoločnosti,
či iné subjekty mali poskytnúť obchodnej spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG finančné prostriedky
na kúpu nehnuteľnosti v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2005 a aby
slovenskému súdu boli zo strany spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG predložené listinné dôkazy
preukazujúce, že táto spoločnosť disponovala týmito finančnými prostriedkami poskytnutými tretími

subjektmi na zakúpenie predmetných nehnuteľností, a to na základe súhlasu žalobcu, ktorý sa na
pojednávaní konanom dňa 27.2.2013 výslovne vyjadril, že si jednoznačne myslí, že by poskytnutím
uvedených dokladov spoločnosťou SPLENDID SPA GROUP AG poškodený nebol.

51. Z uznesenia Kantonálneho súdu Zug zo dňa 29.7.2013 (č.l. 907 spisu) súd zistil, že samosudca
Kantonálneho súdu Zug, opierajúc sa o dožiadanie Okresného súdu Žilina o právnu pomoc, vyzval
SPLENDID SPA GROUP AG opatrením editovaným zo 7. júna 2013, aby poskytli zodpovedajúce údaje
a doručili písomnosti. Spol. SPLENDID SPA GROUP AG podaním z 26. júna 2013 oznámila , že otázny
úkon sa pred ôsmimi rokmi mohol uskutočniť, avšak nikdy nebol zrealizovaný a nepodarilo sa ani nájsť

akékoľvek dokumenty, lebo tieto mali byť po piatich rokoch zlikvidované. Spol. SPLENDID SPA GROUP
AG ďalej uviedla, že v roku 2005 bola členom konzorcia firiem, ktoré malo na Slovensku realizovať
veľký projekt s nehnuteľnosťami, pričom financovanie malo byť zabezpečené švajčiarskymi bankami. Na
základe dopytu dožiadaného súdu ohľadom okolnosti, ktoré švajčiarske banky prisľúbili zabezpečenie
financovania, oznámila dňa 11. júla 2013, že mala ústne prísľuby na financovanie po predložení obvyklej

dokumentácie a zábezpeky zo strany banky Sal. Oppenheim, Zurich a ABN Amro Bank (Švajčiarsko),
Zurich.

52. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.1.2014 (č.l. 928 spisu), v
ktorom poukázal na informáciu, ktorú podala obchodná spoločnosť SPLENDID SPA GROUP AG

Kantonálnemu súdu a predložila účtovné doklady (súvahu) z roku 2005, ktorými potvrdila stratu
vo výške 33.800,- CHF. Z uvedených dokladov je podľa názoru žalovaného zrejmé, že obchodná
spoločnosť SPLENDID SPA GROUP AG nemala finančné prostriedky na nákup nehnuteľností a v
priebehu konania nevedela dokladmi preukázať, akým spôsobom bolo zabezpečované financovanie
nákupu predmetných nehnuteľnosti, pričom ako dôkaz nemôže postačovať len tvrdenie o zabezpečení

financovania švajčiarskymi bankami bez predloženia relevantného dôkazu.
53. Žalovaný poukázal na zápisnicu o rokovaní riadneho valného zhromaždenia spoločnosti Slovenské
liečebné kúpele Rajecké Teplice zo dňa 19.10.2005, ktorá potvrdzuje, že žalobca vôbec nemal záujem
predať predmetné nehnuteľnosti, keďže dňa 19.10.2005 bol na valnom zhromaždení spoločnosti záujem
navýšiťzákladnéimaniespoločnosti,atonepeňažnýmvkladom,nehnuteľnýmmajetkom,avšakktomuto

nedošlo len z toho dôvodu, že znalecký posudok nebol včas vypracovaný. K navýšeniu základného
imania nepeňažným vkladom, a to nehnuteľným majetkom vedeným na LV č. XXX a LV č. XXX vo
vlastníctve majoritného akcionára Zdena Miškolciho - HYDROTHERM, sa uskutočnil na ďalšom riadnom
valnom zhromaždení dňa 26.5.2006. Žalobca teda nemôže tvrdiť, že mal záujem odpredať nehnuteľnostia uzatvoriť kúpnu zmluvu v decembri 2005, keď o navýšení základného imania spoločnosti Slovenské
liečebnékúpeleRajeckéTeplicenepeňažnýmvkladomsarokovalonariadnomvalnomzhromaždenídňa
19.10.2005.Keďžeznaleckýposudoknebolvčasvypracovaný,navalnomzhromaždení19.10.2005bolo

rozhodnuté tak, že tento bod programu bude zaradený do rokovania najbližšieho zasadnutia valného
zhromaždenia. K navýšeniu základného imania nepeňažným vkladom, a to časťou nehnuteľností
vedených na LV č. XXX a LV č. XXX ohodnotených na sumu 233.100.000,- Sk, došlo na riadnom
valnom zhromaždení dňa 26.5.2006. Podstatná je aj skutočnosť, že nehnuteľnosti boli ohodnotené na
sumu 233.100.000,- Sk, o ktorú bolo navýšené základné imanie spoločnosti. K odsúhlaseniu navýšenia

základného imania došlo napriek tomu, že zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. bol podaný
proti navýšeniu základného imania protest. VšZP a.s. upozornila, že nehnuteľnosti sú nadhodnotené a
súčasne poukázala na porušenie § 56 ako aj § 176 písm. b/ Obchodného zákonníka, keď väčšinový
akcionár zvýšením základného imania kráti práva ostatným akcionárom tým, že je tu snaha znížiť ich
akcie pod 5 %.

54. Právny zástupca žalobcu sa vo veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.3.2004, poukázal
na vyjadrenie spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG, z ktorého vyplýva, že financovanie projektu
bolo zabezpečené, nakoľko spoločnosť SPLENDID SPA GROUP AG uviedla, že bola členom konzorcia
firiem, ktoré malo na D. realizovať veľký projekt s nehnuteľnosťami a že financovanie bolo prisľúbené
švajčiarskymi bankami. Namietal správnosť argumentácie a výsledok dedukcie žalovaného, že žalobca

nemal záujem predať uvedené nehnuteľnosti, nakoľko to má potvrdzovať zápisnica o rokovaní riadneho
valného zhromaždenia spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice zo dňa 19.10.2005.
Žalobca poukázal na bod 3 zápisnice (navýšenie základného imania nepeňažným vkladom), v ktorom je
uvedené, že toto nebolo prerokované, nakoľko znalecký posudok nehnuteľností, tvoriacich nepeňažný
vklad , nebol včas vypracovaný a tento bod programu bude zaradený do rokovania najbližšieho

zasadnutia valného zhromaždenia. O navýšení základného imania sa rokovalo až dňa 26.5.2006 a
až následne žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností prejavil vôľu vložiť tieto nehnuteľnosti ako
nepeňažný vklad do spoločnosti. Zámer žalobcu vložiť nehnuteľnosti do základného imania spoločnosti
Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice bol realizovaný a uskutočnený až potom, čo mu tieto ostali
po neúspešnom predaji spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG, a to až potom, čo bolo toto navýšenie

schválené príslušným orgánom spoločnosti, t.j. valným zhromaždením dňa 26.5.2006.
K preukázaniu výšky škody žalobca predložil listinný dôkaz, a to znalecký posudok na ohodnotenie
nehnuteľností, ktoré bolo vykonané znalcom Ing. Babkom k dátumu 31.12.2005, kedy malo dôjsť k
odpredaju predmetných nehnuteľností, podľa ktorého znaleckého posudku bola hodnota nehnuteľností
stanovená na sumu 4.550.000,- €.

55. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.4.2014 uviedol, že nespochybňoval tú
skutočnosť, že k navýšeniu základného imania nepeňažným vkladom došlo na riadnom valnom
zhromaždení spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice dňa 26.5.2006, ktorá skutočnosť je
preukázaná dokladmi vyžiadanými z Obchodného registra SR, avšak dokladmi z obchodného registra je

preukázanáajtáskutočnosť,ženavalnomzhromaždeníspoločnostiSlovenskéliečebnékúpeleRajecké
Teplice dňa 19.10.2005 sa už rokovalo o navýšení základného imania spoločnosti, a to nepeňažným
vkladom a k samotnému navýšeniu základného imania nedošlo len z toho dôvodu, že znalecký
posudok nebol včas vypracovaný. Tým je preukázané, že žalobca nemal záujem „a ani možnosť"
odpredať predmetné nehnuteľnosti, pretože k uzatvoreniu kúpnej zmluvy malo dôjsť do 31.12.2005,

pričom o navýšení základného imania nepeňažným vkladom (predmetnými nehnuteľnosťami) sa
rokovalo už na valnom zhromaždení dňa 19.10.2005. Žalovaný dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že
žalobca titulom nároku na náhradu škody požaduje 208.828.997,20 Sk (rozdiel medzi nadobúdacou
hodnotou predmetných nehnuteľností a dohodnutou kúpnou cenou, ktorú mala podľa tvrdenia žalobcu
zaplatiť obchodná spoločnosť SPLENDID SPA GROUP AG), pritom predmetné nehnuteľnosti vložil ako

nepeňažný vklad v celkovej hodnote 233.100.000,- Sk. Žalobca ako väčšinový akcionár mal aj väčšie
výhody a väčší zisk a VšZP, a.s. proti navýšeniu základného imania podala aj protest a upozornila na
to, že zvýšením základného imania sa krátia práva ostatným akcionárom.

56. Na pojednávaní konanom dňa 25.4.2014, vykonanom v neprítomnosti žalobcu, ktorého z neúčasti

na pojednávaní ospravedlnil jeho právny zástupca z dôvodu pracovnej vyťaženosti, bolo vykonané
dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a poverenej zamestnankyne žalovaného.57. Právny zástupca žalobcu na otázku súdu, z akého dôvodu došlo k navýšeniu základného imania
nepeňažným vkladom tých nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve, uviedol, že
pán C. ako akcionár samozrejme môže zvyšovať základné imanie, pokiaľ to stanovy dovoľujú, takže

využil svoje právo. Došlo k tomu v roku 2006, pretože až vtedy v podstate stratil možnosť uzatvoriť
obchod so spoločnosťou Splendid Spa Group a tým pádom vlastne chcel využiť tieto nehnuteľnosti za
účelom zvýšenia základného imania.

58. Právny zástupca žalobcu súdu predložil znalecký posudok č. 6/2006 zo dňa 23.3.2006 vo veci
stanovenia všeobecnej hodnoty zložky majetku časti nehnuteľností vedených na LV č. XXX a č. XXX v
kat. úz. O. P. vo vlastníctve: Zdeno Miškolci - Hydrohterm pre účely nepeňažného vkladu do spoločnosti,
ktorého vyhotovenie bolo žalobcom objednané dňa 13.9.2005.
Uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré sú súčasťou tohto znaleckého posudku, sú totožné s nehnuteľnosťami,
ktoré boli ocenené v znaleckom posudku Ing. Babku.

59. Na otázku súdu, z akého dôvodu žalobca objednal vyhotovenie tohto znaleckého posudku pre účely
nepeňažného vkladu do spoločnosti už dňa 13.9.2005, teda v čase, kedy plynula lehota na uzatvorenie
kúpnej zmluvy do 31.12.2005 na základe zmluvy o budúcej zmluve, právny zástupca žalobcu uviedol, že
žalobca je podnikateľ a má rôzne podnikateľské plány, jeden z tých plánov bolo samozrejme uzatvoriť

kúpnu zmluvu so spoločnosťou Splendid Spa Group a jedným z nejakých ďalších plánov bolo, že v
prípade, ak k takémuto niečomu nedôjde a v prípade, že nejaké okolnosti umožnia zvýšiť základné
imanie nepeňažným vkladom, tak to bolo realizované až v roku 2006. Prečo to bolo v roku 2005
objednané, by bolo na úrovni nejakých špekulácií.

60. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči uviedla, že navrhuje žalobu ako nedôvodnú
a neopodstatnenú zamietnuť z dôvodu, že žalobca vôbec nemal záujem predmetné nehnuteľnosti
odpredať a bol tu záujem tieto nehnuteľnosti vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti.
Zápisnica z valného zhromaždenia nasvedčovala tú skutočnosť, že žalobca už rokoval o vklade týchto

nehnuteľností ako nepeňažného vkladu do Slovenských liečebných kúpeľov. Žalovaný má za to, že
v danom prípade žalobca nevedel preukázať, že mu bola spôsobená škoda, a preto nemôže byť
preukázaná ani príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

61. Zo znaleckého posudku č. 6/2006 vyhotoveného dňa 23.3.2006 na základe objednávky zo dňa

13.9.2005 spoločnosťou GUROPEA TRADING, spol. s r.o., znalecká organizácia vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty zložky majetku - časti nehnuteľností vedených na LV č. XXX a XXX v kat. úz.
O. P. vo vlastníctve Zdeno Miškolci - HYDROTHERM pre účely nepeňažného vkladu do spoločnosti
Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. súd zistil, že ocenenie nehnuteľností bolo vypracované
ku dňu ohliadky, t.j. k 21.10.2005.

Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená vo výške
233.100.000,- Sk a zodpovedá v zmysle § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka emisnému kurzu upísaných
akcií splácaných týmto vkladom.
Z opisu predmetu vkladu na str. 7 znaleckého posudku (č.l. 989), aj zo záveru znaleckého posudku na str.
54 (pripojený originál znaleckého posudku), vyplýva, že hodnotené a predmetom nepeňažného vkladu

boli aj nehnuteľnosti - kúpalisko Laura - prevádzková budova na pozemku parc. č. XX a rozostavaná
stavba - tenisová hala bez súp. č. na pozemku parc. č. XX.

62. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina Obchodného registra 3Re/557/2006 súd zistil z pozvánky
predstavenstva spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. (č.l. 250 spisu), že bolo

zvolané riadne valné zhromaždenie akcionárov na deň 19.10.2005 s programom pod bodom 3:
Navýšenie základného imania nepeňažným vkladom.
63. Zo zápisnice o rokovaní riadneho valného zhromaždenia dňa 19.10.2005 súd zistil, že navýšenie
základnéhoimanianepeňažnýmvkladomneboloprerokované,nakoľkoznaleckýposudoknehnuteľností
tvoriacich nepeňažný vklad nebol včas vypracovaný, tento bod programu bol zaradený do rokovania

najbližšieho zasadnutia valného zhromaždenia.

64. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina Obchodného registra 3Re/735/2006 súd zistil, že na č.l.
285 spisu je žurnalizované vyhlásenie vkladateľa o vložení nepeňažného vkladu do základného imaniaobchodnej spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, na základe ktorého bol povolený
vklad dňa 26.6.2006 pod č. V4179/06. Súkromný podnikateľ Zdeno Miškolci - HYDROTHERM vyhlásil,
že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. O. P., zapísaných v katastri nehnuteľností, Správa

katastra v Žiline, na LV č. XXX a č. XXX, všeobecná hodnota ktorých bola stanovená znaleckým
posudkom č. 6/2006 zo dňa 23.3.2006, vypracovaným spoločnosťou GUROPEA TRADING, spol. s r.o.
v sume 233.100.000,- Sk a na riadnom valnom zhromaždení spoločnosti Slovenské liečebné kúpele
Rajecké Teplice, a.s. konanom dňa 26.5.2006 upísal 233100 ks akcií na doručiteľa, každú s menovitou
hodnotou 1.000,- Sk, so započítaním nepeňažného vkladu, ktorý tvoria nehnuteľnosti uvedené v bode

1. Vyhlásenia.

65. Zo zápisnice z riadneho valného zhromaždenia spoločnosti SLK Rajecké Teplice, a.s. konaného
dňa 26.5.2006, z bodu 8. Programu, súd zistil, že členka predstavenstva C. X. predniesla návrh
predstavenstva na zvýšenie základného imania nepeňažným vkladom a predložila znalecký posudok,

ktorý preukazuje, že hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá emisnému kurzu akcií, ktoré sa majú
splatiť týmto vkladom. Akcionár Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., podal protest k bodu 8 programu
z dôvodu, že dôvody navrhovaného zvýšenia základného imania tak, ako je to uvedené v pozvánke
na riadne valné zhromaždenie, nie sú hospodársky výhodné pre spoločnosť, vzniesol pochybnosť
voči hodnote nehnuteľností 233 mil. Sk, namietal porušenie § 56 Obchodného zákonníka a súčasne

porušenie § 176b Obchodného zákonníka. Po vykonanom hlasovaní a sčítaní hlasov predseda valného
zhromaždenia konštatoval, že bola dosiahnutá 2/3 väčšina všetkých akcionárov, čím navrhované
zvýšenie základného imania nepeňažným vkladom bolo schválené formou uznesenia č. 5.

66. Z výpisu z obchodného registra na internete zo dňa 22.4.2013 obchodnej spoločnosti Slovenské

liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. súd zistil, že štatutárnym orgánom - predsedom predstavenstva je
X. C., P. XXX/XX, J. XXX XX, od 6.8.2005, predsedom predstavenstva bol od 16.7.1996 do 5.8.2005 X.
C., S. J. XXX/XX, X. - J. (zo spisu OS Žilina 2Re/791/2005 mal súd preukázané, že sa jedná o totožnú
osobu).

67. Súd rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu rozsudkom zo dňa 25.04.2014 tak, že žalobu zamietol a
žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému vo výške 102,20 €. Rozhodnutie o náhrade trov
štátu si vyhradil na samostatné uznesenie. Súd dospel k záveru, že z preukázaného skutkového stavu je
nesporné, že žalobca nemal záujem, ale ani možnosť predmetné nehnuteľnosti odpredať do 31.12.2005,
keď už dňa 19.10.2005 malo byť na valnom zhromaždení akcionárov obchodnej spoločnosti Slovenské

liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. prerokované navýšenie základného imania nepeňažným vkladom.

68. O odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 25.04.2014 rozhodol Krajský súd
Žilina rozsudkom sp. zn. 9Co/1095/2014-1053 zo dňa 12.02.2015 tak, že rozsudok okresného súdu vo
výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu na náhradu škody, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia

v pôvodne žalovanej výške 1 395 911,- Sk, potvrdil a v ostatných častiach rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Pokiaľ išlo o rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu na náhradu
škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s poskytnutím právnej pomoci, v tejto časti sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd považoval odvolanie za dôvodné, pokiaľ žalobca namietal skutočnosť, že postupom
prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd prihliadol na námietku,
týkajúcu sa hodnotenia súdu o úmysle, resp. neúmysle odpredaja nehnuteľností z jeho strany, lebo
žalobca takéto hodnotenie predpokladať nemohol a v tomto smere ani nemohol navrhnúť príslušné
dôkazy, keďže v priebehu konania žalovaný poukazoval len na nesolventnosť na strane budúceho

kupujúceho, pričom dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia) bolo na jej strane. Pokiaľ súd v dôvodoch
svojho rozhodnutia konštatuje, že žalobca nikdy nemal v úmysle odpredať predmetné nehnuteľnosti a z
tohto dôvodu mu ani nemohla vzniknúť žiadna škoda, tieto skutočnosti musia byť v konaní nepochybne
preukázané, a preto i žalobca má právo podrobne sa vyjadriť ku všetkým dôkazom, na ktoré súd v
odôvodnení poukazuje. V prvom rade bude musieť vysvetliť, prečo do programu valného zhromaždenia

zaradil bod 3, keď v tom čase mal uzatvorenú dohodu o budúcej zmluve, kedy bol program valného
zhromaždenia koncipovaný, atď., lebo len potom bude môcť prvostupňový súd vyvodiť záver, týkajúci
sa skutočného úmyslu žalobcu. Ak teda prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatuje
fiktívny úkon zo strany žalobcu, musí byť z dôvodov zároveň zrejmé, aký mala táto skutočnosť význampre konečné rozhodnutie. Ak žalobcovi nemohla na základe neplatného úkonu vzniknúť škoda, sú bez
významu ďalšie súdom tvrdené skutočnosti, týkajúce sa prevenčnej povinnosti, resp. príčinnej súvislosti,
a preto súčasne všetky dôvody zamietnutia popri sebe existovať nemôžu (ak škoda nevznikla, nemohol

žalobca zanedbať prevenčnú povinnosť a nemožno hodnotiť ani príčinnú súvislosť medzi niečím, čo
nevzniklo a nezákonným rozhodnutím, lebo základným predpokladom je vždy existencia škody). To
isté platí i v súvislosti so škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť z titulu uhradenia zmluvnej pokuty.
Ak totiž súd v dôvodoch rozhodnutia poukazuje na fiktívny (neplatný) právny úkon medzi žalobcom a
budúcim kupujúcim z dôvodu nedostatku vôle na strane účastníkov, nemohla by žalobcovi vzniknúť

škoda na základe plnenia z takéhoto úkonu, za ktorú by mal niesť zodpovednosť žalovaný (samozrejme
za predpokladu, že takáto neplatnosť bude v konaní preukázaná).
69. Žalobca sa vo veci vyjadril podaním doručeným súdu 16.11.2015 (č.l. 93 spisu), v ktorom uviedol
k dôkazom na preukázanie úmyslu žalobcu scudziť nehnuteľnosti, že Okresný súd Žilina svoj záver
o neexistencii úmyslu predať nehnuteľnosti vyvodil využitím tendenčného prispôsobenia si v tejto
veci daných skutočností a dospel tak k fakticky nepodloženým záverom. Konkrétne vychádzal zo

skutočností, že žalobca mal v skutočnosti výlučne záujem nehnuteľnosti predstavujúce predmet Zmluvy
obudúcejzmluvevložiťakonepeňažnývkladdospoločnostiSlovenskéliečebnékúpeleRajeckéTeplice,
a.s., a teda nemal mať úmysel tieto nehnuteľnosti predať. Uvedené malo preukázať skutočnosť, že
znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti bol objednaný už dňa 13.09.2005
a z dôvodu, že nebol do termínu konania riadneho valného zhromaždenia akcionárov, zvolaného na

deň 19.10.2005, vyhotovený, bol príslušný bod programu „Navýšenie základného imania nepeňažným
vkladom" zaradený do najbližšieho zasadnutia valného zhromaždenia. Žalobca zdôraznil, že pre
posúdenie existencie, prípadne neexistencie úmyslu žalobcu nehnuteľnosti predať je nevyhnutné zistiť
konkrétny dôvod nevypracovania znaleckého posudku do termínu uskutočnenia riadneho valného
zhromaždenia konaného dňa 19.10.2005 a posúdiť, ktoré konkrétne nehnuteľnosti na jednej strane

predstavovali plánovaný predmet nepeňažného vkladu a na strane druhej predmet Zmluvy o budúcej
zmluve. Je evidentné, vychádzajúc zo zápisnice z riadneho valného zhromaždenia, že ako dôvod, prečo
nebolo pristúpené k samotnému rozhodovaniu o schválení zvýšenia základného imania spoločnosti
nepeňažným vkladom, je uvedené nevypracovanie potrebného znaleckého posudku. Z tejto samotnej
skutočnosti však bližšie nevyplýva zásadný fakt, a to konkrétny dôvod nevypracovania daného

posudku do tohto termínu. Pri posudzovaní zistenia konkrétneho dôvodu, prečo nebol do tohto
času príslušný znalecký posudok vypracovaný, je nutné vziať do úvahy všetky v tejto veci dané
relevantné okolnosti, v ich vzájomných súvislostiach. Žalobca dáva do popredia práve rozhodnutie
Daňového úradu Žilina zo dňa 03.12.2002 č. 894/2200/95210/2002/Chal, ktorým bol žalobcovi uložený
zákaz akéhokoľvek nakladania s relevantnými nehnuteľnosťami. Napriek faktickému presvedčeniu

žalobcu o nezákonnosti takéhoto rozhodnutia, ktorá bola dodatočne aj potvrdená a došlo k zrušeniu
tohto rozhodnutia, nemohol si byť žalobca takýmto chodom udalostí istý stopercentne. Tento fakt
ovplyvnil priebeh ďalších okolností, nakoľko pod jeho vplyvom žalobca obmedzením dispozícií s
danými nehnuteľnosťami nemal možnosť spoľahnúť sa na reálne uskutočnenie samotného predaja
nehnuteľností. Uvedené malo za následok jednak možnosť uzavrieť výlučne Zmluvu o budúcej zmluve

a nie „samotnú" kúpnu zmluvu so spoločnosťou Splendid Spa Group AG. Zároveň žalobca pre
prípad faktického neuskutočnenia obchodu ako podnikateľský subjekt reálne majúci záujem prijímať čo
najvyhovujúcejšie rozhodnutia, predovšetkým z obchodno-právneho hľadiska, prišiel aj s alternatívnou
možnosťou práve pre prípad neuskutočnenia daného obchodu. Možnosťou nahradzujúcou prípadne
neuskutočnenýprevodnehnuteľnostíbolprávevkladvybranýchnehnuteľnostídospoločnostiSlovenské

liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s.. Podstatné však je, že vklad nehnuteľnosti do spoločnosti
predstavoval výlučne alternatívnu možnosť dispozície s nehnuteľnosťami, ak nebude realizovaný ich
predaj spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG. Vzhľadom ku skutočnosti, že v čase konania riadneho
valného zhromaždenia ešte nebolo isté, či predmetný obchod bude fakticky realizovaný, alebo nie,
jeho potenciálne uskutočnenie však stále prichádzalo do úvahy, požiadal žalobca znaleckú organizáciu

pripravujúcu relevantný znalecký posudok, aby s jeho prípravou počkali do definitívneho rozhodnutia
o zákonnosti, či nezákonnosti predmetného rozhodnutia Daňového úradu II. č. 894/2200/95210/2002/
Chal. V tejto súvislosti žalobca poukázal na podstatné časové hľadisko, nakoľko na podklade protestu
Generálneho prokurátora bolo relevantné rozhodnutie zrušené Daňovým riaditeľstvom až rozhodnutím
č. 1/222/1749-8640/2006-991410-r, ktoré bolo vydané dňa 06.02.2006.

S prihliadnutím k všetkým daným skutočnostiam nebolo v termíne konania riadneho valného
zhromaždenia objektívne možné zistiť, ktoré z nehnuteľností budú môcť tvoriť predmet nepeňažného
vkladu a ktoré nie. Len po stanovení presného okruhu nehnuteľností tvoriacich potenciálny predmet
nepeňažného vkladu bolo totiž možné identifikovať aj konkrétne nehnuteľnosti, ktorých hodnota mábyť znalecky určená. Žalobca preto uvádza, že práve vzhľadom na zabezpečenie najvhodnejšieho
podnikateľského rozhodnutia došlo v príslušnom čase pre prípad neuskutočnenia predaja k náhradnej
možnosti - k navrhnutiu alternatívneho postupu spočívajúceho vo vklade týchto nehnuteľností do

spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s.. Je pritom nesporné, že žiadnemu
právnemu predpisu nerozporuje, ak podnikateľ disponuje so svojím vlastníctvom v záujme prijať pre
podnik čo najefektívnejšie a ekonomicky najvýhodnejšie rozhodnutie.
Žalobca ďalej poukázal aj na faktické odlišnosti medzi konkrétnou špecifikáciou jednotlivých
nehnuteľností, t.j. stavieb a pozemkov, ktoré predstavovali predmet Zmluvy o budúcej zmluve a teda mali

byť predmetom predaja na základe samotnej kúpnej zmluvy, a na druhej strane nehnuteľností, o hodnotu
ktorých malo byť navýšené základné imanie spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice,
a.s.. Po komparácii jednotlivých nehnuteľností je možné dospieť k záveru, že nejde o kompletne totožné
nehnuteľnosti. Predmetom nepeňažného vkladu mali byť okrem nehnuteľností tvoriacich predmet
plánovaného prevodu na spoločnosť SPLENDID SPA aj ďalšie nehnuteľnosti, a to menovite pozemok
parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, nachádzajúce sa v k.ú. O. P., ktoré sú príslušným

okresným úradom vedené na LV č. XXX. rovnako nepeňažným vkladom mala byť aj stavba stojaca
na príslušnom pozemku parc. č. XXX/X - kotolňa a sklad umiestnený na spomínanom pozemku parc.
č. XXX/X, ako aj stavba Třinec stojaca na parc. č. XXX/X. Naproti tomu prevádzaná v zmysle Zmluvy
o budúcej zmluve mala byť taktiež aj stavba kúpaliska Laura stojaca na pozemku parc. č. XX a
rozostavaná stavba - tenisová hala umiestnená na pozemku parc. č. XX.

Neidentickosť týchto nehnuteľností teda potvrdzuje vzájomnú nezávislosť jednotlivých úkonov a ich
čistý obchodno-právny charakter vyplývajúci z možností vlastníka a podnikateľa slobodne určovať
a rozhodovať o spôsobe dispozície s jemu patriacimi nehnuteľnosťami. Teda nie je možné bez
náležitého zhodnotenia a preukázania vyššie vymedzených skutočností objektívne akceptovať záver
prvostupňového súdu spočívajúci v strohom a ničím nepodloženom konštatovaní, že žalobca nemal

reálny záujem nehnuteľnosti predať.
Čo sa týka preukazovania nesolventnosti budúceho kupujúceho, ako sám žalobca v priebehu konania
viacnásobnevymedzovalotázkuprípadnejnesolventnostinastranebudúcehokupujúceho,zdôkazného
hľadiska nezaťažuje žalobcu, ale naopak žalovaného, správnosť ktorého záveru potvrdil aj Krajský
súd Žilina v rozhodnutí zo dňa 12.02.2015, vydanom v tejto veci. Uvedená skutočnosť zo strany

žalovaného nebola žiadnym spôsobom preukázaná, preto dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol.
Pre posúdenie existencie škody je smerodajné preukázanie existencie kontraktu, a nie skutočnosť,
či kupujúci prípadne mal k dispozícii disponibilné finančné prostriedky, zodpovedajúce dojednanej
kúpnej cene, ktorá sa prezumuje. Až neuhradenie zmluvnými stranami dojednanej kúpnej ceny je
porušením povinnosti zo zmluvy, t.j. konaním, ktoré vybočuje z bežného chodu veci. Uvedené podporuje

aj odvolacím súdom akceptovaný záver, a to, že výlučne žalovaný bol povinný preukázať ním tvrdenú
skutočnosť ohľadom nedisponovania peňažnými prostriedkami potrebnými na realizáciu úhrady kúpnej
ceny.

70. Na návrh žalovaného súd vykonal dokazovanie za účelom predloženia originálu Zmluvy o budúcej
zmluve zo dňa 16.05.2005, uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou SPLENDID SPA GROUP
AG, a to vyžiadaním zmluvy od spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG cestou dožiadaného súdu
Obergericht des Kantons Zug. Kantonálny súd kantónu Zug súdu oznámil, že spoločnosť SPLENDID
SPA GROUP AG oznámila kantonálnemu súdu, že dopytovanú zmluvu z roku 2005 zničila a poukázala,

že už 31.10.2008 predložila slovenskému súdu o.i. originál dopytovanej zmluvy.

71. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 13.06.2016 poukázal, že už na pojednávaní konanom dňa
01.04.2009 právny zástupca žalobcu predložil súdu osvedčenú fotokópiu Zmluvy o budúcej zmluvy,
pričom súd konštatoval, že táto bola totožná s kópiou zmluvy nachádzajúcou sa v súdnom spise.

72. Zo spisu Daňového úradu Bratislava (č. l. 638 a nasl. spisu) súd zistil:

- Urgenciou žalobcu zo dňa 13.5.2005 adresovanou Daňovému úradu Žilina II. (867 spisu) žalobca
urgoval vybavenie svojej žiadosti zo dňa 14.3.2005, ktorou žiadal o zrušenie predbežného opatrenia

zo dňa 3.12.2002. poukázal, že takáto nečinnosť znamená právnu neistotu a ekonomickú ujmu v
podnikateľskej oblasti.
- Návrhom zo dňa 12.9.2005 na preskúmanie odvolania mimo odvolacieho konania (č.l. 868 spisu),
doručeným na Daňové riaditeľstvo SR Žilina dňa 20.9.2005, sa žalobca domáhal preskúmaniarozhodnutia Daňového úradu Žilina II o predbežnom opatrení č.k. 894/2200/95210/2002/Chal zo dňa
3.12.2002 s poukazom na jeho zmätočnosť, nepreskúmateľnosť, nezákonnosť, keďže žalobca nie
je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zabezpečené predbežným opatrením vzhľadom na

zrušenie bezpodielového vlastníctva manželov - žalobcu a jeho manželky I. C. rozsudkom OS Žilina
č.k. 2C/234/01-23 zo dňa 17.4.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.7.2002, čím nastal režim
podielového spoluvlastníctva.
- Podnetom žalobcu na podanie protestu prokurátora zo dňa 26.10.2005 (č.l. 874 spisu) doručeným
Generálnej prokuratúre SR dňa 27.10.2005, proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina II o predbežnom

opatrení č.k. 894/2200/95210/2002/Chal zo dňa 3.12.2002, žalobca žiadal, aby generálny prokurátor
podal protest na príslušný Daňový úrad Bratislava I s tým, aby navrhol zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Vzhľadom na to, že sa blíži skončenie trojročnej lehoty na možnosť podania protestu,
žiada o čo najrýchlejšie vybavenie tejto veci. Na odôvodnenie podnetu na podanie protestu generálneho
prokurátora uviedol žalobca o. i. aj tie tvrdenia, ktoré uviedol v návrhu zo dňa 12.9.2005 na preskúmanie
odvolania mimo odvolacieho konania podaného na Daňové riaditeľstvo SR Žilina dňa 20.9.2005.

73. Súd vo veci vykonal dňa 19.01.2018 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
právneho zástupcu žalobcu a výsluchom zástupkyne žalovaného.

74. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že objektívne je preukázané, že o zvýšení základného imania
nepeňažným vkladom sa dňa 19.10.2005 nerokovalo, čo vyplýva aj z predloženej zápisnice z valného
zhromaždenia. Zo zápisnice vyplýva, že nebol vypracovaný znalecký posudok, a to z dôvodu, že v
termínekonaniavalnéhozhromaždenianebolomožnéustáliť,ktorénehnuteľnostibudútvoriťnepeňažný
vklad, nakoľko žalobca mal v úmysle uzatvoriť so spoločnosťou Splendid Spa Group kúpnu zmluvu,

a to v zmysle uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 16.05.2005. K tomuto žalobca
predkladá na dnešnom pojednávaní aj čestné vyhlásenie pána X. C., ktorý bol prítomný na danom
valnom zhromaždení a ktoré potvrdzuje, že na predmetnom valnom zhromaždení sa neprejednávalo
navýšenie základného imania nepeňažným vkladom z dôvodu, že v tom čase ešte nebolo jasné, ktoré
nehnuteľnosti nakoniec budú predmetnom nepeňažného vkladu zo základného imania. Ku skutočnej

realizácii úmyslu vložiť nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania došlo až 26.05.2006,
t.j. cca pol roka potom, ako uplynula lehota na uzatvorenia kúpnej zmluvy so spoločnosťou Splendid
Spa Group. Závažným dôvodom bolo, že predmet nepeňažného vkladu a predmet samotnej zmluvy o
budúcej zmluvy nie je totožný. Nepeňažným vkladom mala byť aj stavba hotela Třinec, ktorá nebola
predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Naproti tomu predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

mala byť aj stavba kúpaliska Laura na pozemku, ako aj rozostavaná stavba tenisovej haly, ktoré neboli
predmetom nepeňažného vkladu.
Čo sa týka navrhovaného dôkazu zo strany žalovaného - predloženia originálu zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve, žalobca nerozumie, čo má preukazovať daný originál, keďže na pojednávaní bola
predložená súdu osvedčená fotokópia zmluvy o budúcej zmluve, ktorú bolo možné osvedčiť iba z

originálu. Navrhovaný dôkaz bol účelový v snahe špekulatívnym spôsobom zdiskreditovať tento celý
obchod.

75. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala, že tá skutočnosť, že nebola súdu predložená zmluva o
budúcej zmluve v origináli, je závažným pochybením, pričom žalovaný zotrváva na všetkých doterajších

vyjadreniach ohľadom dôvodnosti uplatneného nároku žalobcom. Uviedla, že v tomto prípade evidentne
ide o špekulatívny spôsob získať finančné prostriedky od štátu a čestné prehlásenie pána X. C. nemôže
meniť nič na celej veci, pretože je jasné a z dokladov preukázané, že už 19.10.2005 bol záujem a
rokovalo sa valnom zhromaždení o tom, že sa vložia nehnuteľnosti do obchodnej spoločnosti Slovenské
liečebné kúpele a.s., k čomu došlo až 26.05.2006, ale len z toho dôvodu, že v tom čase 19.10.2005

ešte nebol vypracovaný znalecký posudok. Doteraz nebolo preukázané, že by obchodná spoločnosť
Splendid Spa Group mala finančné prostriedky na realizáciu samotnej zmluvy. Čo sa týka zmluvnej
pokuty, taktiež nebolo preukázané, že by Zdenko Miškolci - HYDROTERM podnikal takým spôsobom,
aby mal možnosť túto čiastku zaplatiť, čo vyplýva z daňového priznania. Ďalšou dôležitou okolnosťou
je list zo dňa 08.06.2004, ktorý bol adresovaný na daňový úrad a ktorý vznikol ešte pred uzatvorením

zmluvy o budúcej zmluve, v ktorom X. C. oznámil daňovému úradu, že mu vznikla škoda vo výške
200.000.000,- Sk, pričom vtedy ešte táto zmluva podpísaná nebola. Dňa 14.03.2005 oznámil daňovému
úradu, že má záujem odpredať jednu zo svojich nehnuteľností, na ktorú bolo tiež vydané predbežnéopatrenie, pričom neoznámil, že má možnosť predať aj ostatné nehnuteľnosti. Toto všetko nasvedčuje
o špekulatívnom konaní.

76. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 1 ods. 1 prvej vety zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom,

správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ
nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len
„štátny orgán").
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú
účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa ust. § 3 cit. zákona ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
Podľa ust. § 9 ods. 1 prvej a štvrtej vety písm. a/ citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,akoajnároknanáhraduškodyspôsobenejrozhodnutímoväzbealebotreste,

je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. V ostatných prípadoch je týmto orgánom, ak
ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej republiky, federálny ústredný orgán, do
pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 15a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov správca dane môže počas daňovej kontroly v rozsahu nevyhnutne potrebnom na

zabezpečenie jej účelu uložiť daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo
strpel.
Podľa § 20 zák. č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v
tomto zákone Občianskym zákonníkom.
Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 20 zák. č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v
tomto zákone Občianskym zákonníkom.
Podľa ust. § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004, zodpovednosť za škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje
doterajšími predpismi.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu,
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

77. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

78. Podľa prechodného ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ktorý nadobudol účinnosť
dňa 1.7.2004, podľa ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, súd aplikoval na daný
prejednávaný prípad zákon č. 58/1969 Zb.79. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe

zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.

80. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie v občianskom súdnom konaní,
a tiež v trestnom konaní. Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli účastníkmi tohto konania a boli

poškodení nezákonným rozhodnutím.

81. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je objektívna zodpovednosť, existuje
teda bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. Je založená na súčasnom splnení troch
podmienok: 1. nezákonné rozhodnutie štátneho orgánu, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

82. Zodpovednosť štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. má charakter občiansko-právnej zodpovednosti.
Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento
špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa podľa § 20 cit. zákona riadia Občianskym
zákonníkom. Preto bolo potrebné aplikovať v tomto smere príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy,

a to § 442 Občianskeho zákonníka a škodu chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného,jeobjektívnevyjadriteľnávpeniazochajenapraviteľnáposkytnutímmajetkovéhoplnenia,
predovšetkým peňažného. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda
a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu,
zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu

pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie
alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.

83.Spoukazomnaust.§20zák.č.58/1969Zb.,podľaktoréhopokiaľniejeustanovenéinak,spravujúsa
právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom, aj na prípad osobitnej zodpovednosti
za škodu, ktorou je aj nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, sa podporne
aplikujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom

oddiele občianskeho zákonníka. Je potrebné sa tiež zaoberať aj spoluúčasťou poškodeného žalobcu na
vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka. Aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka
prichádza do úvahy nielen v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho
zákonníka), ale aj v prípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti
vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

84. V konaní bolo ustálené, že rozhodnutím Daňového úradu Žilina II č. 894/2200/95210/2002/
Chal zo dňa 3.12.2002 o nariadení predbežného opatrenia daňovému subjektu Zdeno Miškolci -
HYDROTHERM, spočívajúceho v zákaze akéhokoľvek nakladania s nehnuteľným majetkom podľa
LV č. XXX, XXX, XXXX, bol porušený zákon, pretože bolo vydané v rozpore s ustanovením § 2

ods. 1 a 2, § 15a a § 30 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb.. Rozhodnutie Daňového úradu Žilina II č.
894/2200/95210/2002/Chal zo dňa 3.12.2002 bolo zrušené rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR
č. I/222/1749/-8640/2006-991410-r zo dňa 6.2.2006 po podaní protestu prokurátora sp. zn. VI/2 Gd
3254/05-25 zo dňa 1.12.2005.

85.RozhodnutieDaňovéhoúraduŽilinaIIjepretonezákonnéaprvápodmienkaprevznikzodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím bola splnená.

86. V intenciách rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 9Co/1095/2014-1053 zo dňa 12.2.2015 súd skúmal

platnosť právneho úkonu - Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 16.5.2005 z hľadiska náležitostí vôle.

87. Žalobca sa v konaní vyjadril ďalším podaním zo dňa 16.11.2015, keďže odvolací súd v rozsudku
sp. zn. 9Co/1095/2014-1053 zo dňa 12.02.2015 vyslovil, že žalobca má právo sa podrobne vyjadriťku všetkým dôkazom, na ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zo dňa 25.4.2014 poukázal,
ktorým postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo žalobca takéto
hodnotenie súdu predpokladať nemohol a v tomto smere ani nemohol navrhnúť dôkazy, lebo žalovaný

poukazoval len na nesolventnosť na strane budúceho kupujúceho. K tomu súd uvádza, že z podaní
žalovaného a žalobcu (uvedených v odsekoch 53., 54., 55. rozsudku) vyplýva, že strany sa k otázke
nepeňažného vkladu predmetných nehnuteľností do spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké
Teplice, a.s. vyjadrovali písomnými podaniami pred vykonaním pojednávania dňa 25.4.2014, pričom
právny zástupca žalobcu na pojednávaní predložil znalecký posudok č. 6/2006 zo dňa 23.3.2006 vo veci

stanovenia všeobecnej hodnoty zložky majetku časti nehnuteľností vedených na LV č. XXX a č. XXX v
kat. úz. O. P. vo vlastníctve: Zdeno Miškolci - Hydrohterm pre účely nepeňažného vkladu do spoločnosti,
ktorého vyhotovenie bolo žalobcom objednané dňa 13.9.2005 a potvrdil, že nehnuteľnosti, ktoré sú
súčasťou tohto znaleckého posudku, sú totožné s nehnuteľnosťami, ktoré boli ocenené v znaleckom
posudku W.. J..

88. Žalobca teda vo svojom podaní zo dňa 16.11.2018 spisu a na poslednom pojednávaní konanom dňa
19.1.2018 svoje tvrdenia doplnil tak, že je potrebné zistiť konkrétny dôvod nevypracovania znaleckého
posudku do dňa konania valného zhromaždenia spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice,
a.s.,pričomvkladnehnuteľnostídospoločnostipredstavovalvýlučnealternatívnumožnosťdisponovania
s nehnuteľnosťami, ak nebude realizovaný ich predaj spoločnosti SPLENDID SPA GROUP. Žalobca

tvrdil, že spoločnosť vyhotovujúca znalecký posudok mala byť zo strany žalobcu požiadaná, aby
s jeho prípravou počkala do definitívneho rozhodnutia o zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu -
predbežného opatrenia a žalobca poukázal na časové hľadisko, ktoré je podstatné, keďže predbežné
opatrenie bolo zrušené až na základe protestu generálneho prokurátora rozhodnutím Daňového
riaditeľstva zo dňa 6.2.2006. Preto ani nebolo možné zistiť, ktoré nehnuteľnosti budú tvoriť nepeňažný

vklad ku dňu termínu konania riadneho valného zhromaždenia. Taktiež poukázal, že sú neidentické
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom nepeňažného vkladu a ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej
zmluve zo dňa 16.5.2005.

89. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

90. Z definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení § 34 OZ vyplýva, že právny úkon je určovaný
prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou, alebo zánikom práv a povinností,

alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle
spájajú. Pri posudzovaní, či sa v danom prípade jedná o právny úkon, je potrebné konštatovanie
existencie dvoch zložiek právneho úkonu, a to jednoty vôle a jej prejavu. Z povahy právneho styku
vyplýva, že zisťovanie skutočnej vôle pri každom jej prejave nie je možné, preto občianske právo v
ust. § 35 ods. 2 a 3 OZ vychádza z princípu ochrany dobromyseľnosti účastníkov a súlad vôle s

určitým prejavom predpokladá. Existencia skutočnej vôle sa v konkrétnom prípade skúma len vtedy,
keď posúdený prejav vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii, alebo keď to vyplýva zo zákona.
Ďalšou z možných otázok je to, čia vôľa sa prejavom vôle manifestuje. Pravidlom je, že vôľa prejavená
právnym úkonom je vôľou toho, kto ju prejavuje. Prejavom vôle sa rozumie jej vonkajšia manifestácia,
možnéjetedaprejaviťvôľuakýmkoľvekspôsobom,ktorýumožňujepoznaniejejobsahu.Ďalšímznakom

právneho úkonu je zameranie prejavu vôle na určité právne následky, ktorými je vznik, zmena, alebo
zánik práv a povinností. Právne úkony vznikajú, teda stávajú sa perfektnými, rozličným spôsobom,
podľa toho, či ide o jednostranné, dvojstranné, resp. viacstranné právne úkony. Dvojstranné právne
úkony vznikajú medzi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle, jedná sa o zmluvy, resp.
dohody. Zmluva ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, vzniká konsenzom, teda úplným

a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (ponuky, oferty). Proces vzniku
zmluvy konsenzom je upravený v § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh (oferta) na uzavretie
zmluvy je jednostranným prejavom vôle, ktorým navrhovateľ adresátovi navrhuje, aby s ním uzavrel
zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Občiansky zákonník v § 43a ods. 1 výslovne požaduje,
aby takýto návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý a aby z neho vyplývala vôľa navrhovateľa,

aby ním bol viazaný v prípade jeho prijatia. Vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka bola prijatá úplne a
bez výhrad. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak
prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. Podľa ustanovenia § 44 ods.1 Občianskeho zákonníka platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá, nadobúda
účinnosť.

91. Pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby vôľa bola prejavená slobodne a vážne, zrozumiteľne
a určitým spôsobom, a aby plnenie dojednané právnym úkonom bolo možné.
Vady vôle (§ 37 ods. 1 OZ), teda keď sa nejedná o slobodnú vôľu (ak bol konajúci k právnemu
úkonu donútený fyzickým násilím, psychickým nátlakom alebo bezprávnym vyhrážaním) a vážnu vôľu
(skutočne smerujúcu k urobeniu právneho úkonu), ako aj vady jej prejavu, keď je prejav nezrozumiteľný

alebo neurčitý, spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
K vadám vážnosti vôle dochádza tým, že sa prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, alebo existuje
v inej kvalite, ako v manifestovanej. Právny úkon teda nie je urobený vážne, ak ním konajúca osoba
nechcela dosiahnuť účinok, ktorý je s takým právnym úkonom obvykle spájaný. Existenciu vážnej vôle
je možné usudzovať z okolností, ktoré uzatvorenie právneho úkonu sprevádzali a zo správania sa
účastníkov právneho úkonu pred jeho uzatvorením a následne, po jeho učinení.

Vôľa, ktorá nie je vážna, nemôže byť základom pre právny úkon, preto ide o neplatný právny úkon.
Nedostatok vážnej vôle znamená, že urobený prejav nesmeroval na vykonanie právneho úkonu a na
vyvolanie s týmto právnym úkonom spojených následkov. Dvojstranný právny úkon je možné považovať
za absolútne neplatný vtedy, ak pre absenciu náležitosti vôle nechcela právny úkon uzatvoriť ani jedna
zmluvná strana.

92. Súd má za to, že žalobca a spoločnosť Splendid Spa Group AG pri uzatvorení zmluvy o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy dňa 16.5.2005 neurobili prejav vôle vážne, keďže nemali v úmysle dosiahnuť
účinky, ktoré boli s týmto právnym úkonom spojené, teda uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva
nehnuteľností špecifikovaných v č. I. bode 1.1. zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy.

93. K uvedenému súd dospel na základe nasledovných zistení:

94. Na strane žalobcu nebola vôľa prejavená vážne z týchto dôvodov:

- Žalobca sám konštatuje vo svojom liste zo dňa 14.3.2005 adresovanom Daňovému úradu Žilina II,
že súdne spory vo veci preskúmania zákonnosti vydaných platobných výmerov ukladajúcich žalobcovi
povinnosť uhradiť nedoplatok na dani z príjmov fyzických osôb a dani z pridanej hodnoty, sú ešte len
v začiatkoch konania. Ďalej žalobca v liste uvádza, že do skončenia týchto súdnych konaní uplynie
možno dlhšia doba a ak bude žalobným návrhom žalobcu v súdnom konaní vyhovené, je nepochybné,

že vydané predbežné opatrenie je bezpredmetné a bolo vydané protizákonne.

- Z rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 25S/67/2004-158 zo dňa 19.2.2008, z uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2 Sž-o-KS/98/2005 zo dňa 12.10.2005 a z rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR
Banská Bystrica č.: I/221/4036-19274/2006/990311-r zo dňa 15.3.2006 vyplýva, že ku dňu uzatvorenia

zmluvy o budúcej zmluve dňa 16.5.2005 medzi žalobcom a spoločnosťou SPLENDID SPA GROUP
AG neboli skončené daňové konania vo veci vyrubenia daňových nedoplatkov žalobcovi ako daňovému
subjektu na základe daňovej kontroly začatej dňa 23.4.2001, ukončenej koncom mesiaca apríl 2004,
v súvislosti s ktorou bolo uvedené predbežné opatrenie vydané a ktoré mohol správca dane zrušiť
len z taxatívne uvedených dôvodov ustanovených v § 15a ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb., ktoré daňové

nedoplatky boli vyrubené rozhodnutiami - dodatočnými platobnými výmermi Daňového úradu Žilina
II č. 894/230/36442/2004/Bab zo dňa 29.4.2004 a č. 894/230/36411/2004/Bab zo dňa 29.4.2004. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca uvažoval s rozhodnutím o zrušení predbežného až na obdobie po
skončení týchto konaní a žiadal len o umožnenie disponovania s nehnuteľnosťami, s ktorými mal
zakázané disponovať predmetným predbežným opatrením.

- Teda ešte dňa 14.3.2005 žalobcovi nebolo známe a nebol presvedčený o bezpredmetnosti a
nezákonnosti vydaného predbežného opatrenia a spoliehal sa až na výsledok súdnych konaní o
preskúmaní zákonnostiplatobnýchvýmerovvydanýchDaňovýmúradomŽilinaII,ktorékonaniabolidňa
14.3.2005 len začaté. Napriek tomu dva mesiace nato, už dňa 16.5.2005, uzatvoril zmluvu o budúcej

zmluve, v ktorej sa dokonca zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty pre prípad, že k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy v zmysle záväzku podľa zmluvy o budúcej zmluve nedôjde.- Súd mal preukázané z dokumentov zo spisu Daňového úradu Bratislava, a to z urgencie žalobcu
zo dňa 13.5.2005 adresovanej Daňovému úradu Žilina II, ktorou žalobca urgoval vybavenie svojej
žiadosti zo dňa 14.3.2005, ktorou žiadal o zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 3.12.2002,

z návrhu zo dňa 12.9.2005 na preskúmanie odvolania mimo odvolacieho konania, ktorým sa
žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia Daňového úradu Žilina II o predbežnom opatrení č.k.
894/2200/95210/2002/Chal zo dňa 3.12.2002 a z podnetu žalobcu na podanie protestu generálneho
prokurátora zo dňa 26.10.2005 proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina II o predbežnom opatrení č.k.
894/2200/95210/2002/Chal zo dňa 3.12.2002, že v týchto podaniach žalobcu niet ani zmienky o už

uzatvorenej zmluve o budúcej zmluve dňa 16.5.2005 a o hrozbe sankcie podľa zmluvy o budúcej zmluve
(zmluvnej pokute) a ani o hrozbe škody vo forme ušlého zisku v prípade neuzatvorenia kúpnej zmluvy
dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve. Navyše súd poukazuje na odôvodnenie žalobcu návrhu zo dňa
12.9.2005 na preskúmanie odvolania mimo odvolacieho konania podaného na Daňové riaditeľstvo SR
Žilina dňa 20.9.2005, v ktorom žalobca uvádza, že ani nie je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré
sú zabezpečené predbežným opatrením vzhľadom na zrušenie bezpodielového vlastníctva manželov

- žalobcu a manželky I. C. rozsudkom OS Žilina č.k. 2C/234/01-23 zo dňa 17.4.2002, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 22.7.2002, čím nastal režim podielového spoluvlastníctva.

- Žalobca teda na hrozbu vzniku škody neupozornil žiadny zo štátnych orgánov - Daňový úrad Žilina
II, Daňové riaditeľstvo Žilina II, Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Okresnú prokuratúru v Žiline,

Generálnu prokuratúru SR, a to napriek tomu, že s týmito orgánmi pravidelne písomne komunikoval.
I keď žalobca tvrdil, že jednania s budúcim kupujúcim prebiehali od roku 2003 alebo 2004, a vlastne
skončili dňa 16.5.2005 uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve, v listoch adresovaných týmto orgánom
niet ani zmienky o jeho úmysle uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve so spoločnosťou SPLENDID SPA
GROUP AG a o povinnosti, ku ktorej sa ako budúci predávajúci mieni v zmluve zaviazať, resp. sa

zaviazal. Žalobca ešte v liste zo dňa 14.3.2005 adresovanom Daňovému úradu Žilina poukázal len na
možnosť odpredania jednej z nehnuteľností v jeho vlastníctve, a to rekreačnej chaty č. XX, zapísanej
na LV č. XXX, ktorej hodnota je 3.232.000,- Sk, na čo poukazuje aj v podnete na podanie protestu
prokurátora,žiadnyzoštátnychorgánovvšakzostranyžalobcunauzatvoreniezmluvyobudúcejzmluve
dňa 16.5.2005, a tým na hroziacu škodu, upozornený nebol. Nevierohodne vyznieva tvrdenie žalobcu,

že štátne orgány neupozornil na hrozbu vzniku škody z dôvodu, lebo už v minulosti mu jeho žiadosť
správca dane zamietol a rovnako tak urobilo aj Daňové riaditeľstvo SR, keď žiadal o súhlas na predaj
rekreačnej chaty č. XX, a preto bolo vzhľadom na takýto negatívny postoj správcu dane bezpredmetné
žiadať aj v ďalších prípadoch o súhlas na predaj ďalších nehnuteľností, prípadne na to správcu dane
upozorňovať.

- Žalobca mal s nehnuteľnosťami, ktoré mali byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy, iný úmysel, a síce
vložiť ich ako nepeňažný vklad do spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s.. Tento
úmysel žalobca aj realizoval, čo vyplýva zo zápisnice z riadneho valného zhromaždenia spoločnosti

Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. konaného dňa 26.5.2006, podľa ktorej na valnom
zhromaždení bolo uznesením č. 5 schválené zvýšenie základného imania nepeňažným vkladom o sumu
233.100.000,- Sk, a to časťou nehnuteľností vedených na LV XXX a LV XXX kat. územie O. P., ktorých
všeobecná hodnota bola stanovená znaleckým posudkom č. 6/2006 zo dňa 23.3.2006, vypracovaným
organizáciou GUROPEA TRADING, spol. s r.o..

- Nehnuteľnosti boli vložené ako nepeňažný vklad napriek protestu akcionára - Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a.s., ktorý podal protest k bodu 8 programu z dôvodu, že navrhované zvýšenie základného
imania nie je hospodársky výhodné pre spoločnosť, tiež vzniesol pochybnosť voči hodnote nehnuteľností
233 mil. Sk a namietal porušenie § 56 Obchodného zákonníka a súčasne porušenie § 176b Obchodného

zákonníka.

- Pokiaľ žalobca poukazoval, že o navýšení základného imania sa rokovalo až dňa 26.5.2006 a až vtedy
žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností prejavil vôľu vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad
do spoločnosti, teda zámer žalobcu vložiť nehnuteľnosti do základného imania spoločnosti Slovenské

liečebné kúpele Rajecké Teplice a.s. bol realizovaný a uskutočnený až potom, ako mu tieto ostali
po ich neúspešnom predaji spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG, súd poukazuje na dátum, kedy
bol objednaný znalecký posudok, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota týchto nehnuteľností,
na základe ktorého boli nehnuteľnosti do spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s.vložené. Znalecký posudok bol totiž objednaný už dňa 13.9.2005 a z dôvodu, že nebol do termínu
konania riadneho valného zhromaždenia akcionárov zvolaného na deň 19.10.2005 vyhotovený, bol bod
programu č. 3: Navýšenie základného imania nepeňažným vkladom zaradený do rokovania najbližšieho

zasadnutiavalnéhozhromaždenia,ktorésakonaloprávedňa26.5.2006.Žalobcamaltedazámernaložiť
s nehnuteľnosťami úplne iným spôsobom, ako tieto previesť kúpnou zmluvou na spoločnosť SPLENDID
SPA GROUP AG. Skutočnosť, že žalobca mal osobne takýto záujem na následne uskutočnenej
dispozícii s nehnuteľnosťami, vyplýva aj z jeho obchodných aktivít v spoločnosti Slovenské liečebné
kúpele Rajecké Teplice, a.s. preukázanej z obchodného registra, v ktorej spoločnosti pôsobí žalobca

ako štatutárny orgán - predseda predstavenstva.

- Už dňa 19.10.2005 malo teda dôjsť na riadnom valnom zhromaždení akcionárov spoločnosti Slovenské
liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. k zvýšeniu základného imania tejto spoločnosti nepeňažným
vkladom nehnuteľností, ktoré ale mali byť zároveň predmetom budúcej kúpnej zmluvy. Je logické, že
nemohlo dôjsť zároveň k obidvom formám dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami. K prejavu vôle

žalobcu disponovať s nehnuteľnosťami ich vložením ako nepeňažného vkladu do spoločnosti Slovenské
liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. však došlo skôr, ako mala byť uzatvorená kúpna zmluva so
spoločnosťou SPLENDID SPA GROUP AG, preto táto kúpna zmluva uzatvorená byť nemohla a z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca zmluvu ani uzatvoriť nemienil. Úmysel žalobcu s
týmito nehnuteľnosťami ďalej podnikať, a nie sa ich zbaviť predajom inej osobe, mal súd preukázanú

zo zápisnice z riadneho valného zhromaždenia spoločnosti SLK Rajecké Teplice, a.s., konaného
dňa 26.5.2006, podľa ktorej nový saunový svet sa bude realizovať za plnej prevádzky kúpeľného
domu Afrodita, pričom predpokladané náklady predstavujú 40 - 50 miliónov, teda žalobca mal úmysel
nehnuteľnosti ďalej vlastniť, tieto zveľadiť a s nimi ďalej podnikať, či už ako s majetkom v osobnom
vlastníctve, alebo ako s majetkom vloženým do akciovej spoločnosti, ako majoritný akcionár spoločnosti

Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. (str. vii Investitionsforhaben für Slovenské liečebné
kúpele Rajecké Teplice a.s. zo dňa 3.5.2005).

- Konaniu valného zhromaždenia akcionárov na deň 19.10.2005 s programom pod bodom 3: Navýšenie
základného imania nepeňažným vkladom teda predchádzala žalobcova objednávka znaleckého

posudku u spoločnosti GUROPEA TRADING, spol. s r.o. zo dňa 13.9.2005 a k prerokovaniu navýšenia
základného imania dňa 19.10.2005 nedošlo len z dôvodu, že znalecký posudok nehnuteľností tvoriacich
nepeňažný vklad nebol včas vypracovaný, k čomu došlo až dňa 26.5.2006 po vyhotovení znaleckého
posudku dňa 23.3.2006.

95. V konaní bolo na základe rozsiahleho dokazovania vykonaného na návrh žalovaného dožiadaným
súdom vo Švajčiarsku - Kantonálnym súdom v Zugu preukázané, že ani na strane obchodnej spoločnosti
SPLENDID SPA GROUP AG nemohla byť vôľa uzatvoriť zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy
zo dňa 16.5.2005 prejavená vážne z dôvodu, že nebolo preukázané, že by táto obchodná spoločnosť

ako budúci kupujúci disponovala finančnými prostriedkami v takej výške, aby tieto postačovali na úhradu
dohodnutej kúpnej ceny, keďže spoločnosť bola v strate, čo vyplynulo z výkazu ziskov a strát tejto
spoločnosti, ktorá strata za obdobie od 2.2.2004 do 31.12.2005 predstavovala 33.805,70.

96. Z výpovede svedkyne I. B., predsedníčky správnej rady obchodnej spoločnosti SPLENDID SPA

GROUP AG, vyplynulo, že po uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve spoločnosť jednala s finančnými
skupinami a bankami, s ktorými mali uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve do 31.12.2005 a mali
pripravené finančné prostriedky od investorov. Z listu spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG zo dňa
21. mája 2012, adresovaného Kantonálnemu súdu v Zugu, podpísaného J. B., správnou radkyňou,
vyplynulo, že spoločnosť SPLENDID SPA GROUP AG sa stala v roku 2005 členom konzorcia firiem,

ktoré chcelo realizovať veľký projekt s nehnuteľnosťami na D. a financovanie bolo zabezpečené
švajčiarskymi bankami. Z ďalšieho listinného dôkazu, uznesenia Kantonálneho súdu Zug zo dňa
29.7.2013, vyplynulo, že spol. SPLENDID SPA GROUP AG na dopyty kantonálneho súdu uviedla, že
sa ohľadom tejto záležitosti nepodarilo nájsť akékoľvek dokumenty, lebo tieto mali byť po piatich rokoch
zlikvidované, pričom k otázke financovania projektu oznámila kantonálneho súdu, že spoločnosť mala

ústne prísľuby na financovanie po predložení obvyklej dokumentácie a zábezpeky zo strany banky Sal.
Oppenheim, Zurich a ABN Amro Bank (Švajčiarsko), Zurich.97. Súd na základe takto vykonaného dokazovania konštatuje, že vyjadrenia spol. SPLENDID SPA
GROUP AG zast. J. B. nie sú totožné, keďže na jednej strane svedkyňa I. B. na pojednávaní výslovne
uviedla, že spoločnosť mala s finančnými skupinami a bankami uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve,

ktorej predmetom bolo financovanie projektu s nehnuteľnosťami na D., (pričom z listu spoločnosti zo
dňa 21. mája 2012 vyplýva, že sa malo jednať o veľký projekt) a na strane druhej z listu spoločnosti
Kantonálnemu súdu Zug k financovaniu projektu sa spoločnosť vyjadrila tak, že mala len ústne prísľuby
na financovanie, a to len dvomi bankami.

98. Súd tak konštatuje, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno tvrdenia o finančnej neschopnosti
obchodnej spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG uhradiť žalobcovi kúpnu cenu za nehnuteľnosti,
ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy na základe zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 16.5.2005
a financovať tento projekt. Dôkazné bremeno, že obchodná spoločnosť skutočne mala dostatočné
disponibilné finančné zdroje na financovanie celého projektu, resp. na uhradenie kúpnej ceny, sa
tak presunulo na žalobcu, ktorý na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol vykonanie ďalšieho

dokazovania.

99. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve a ktoré
boli predmetom nepeňažného vkladu, nie sú identické, pričom konkretizoval, že predmetom zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve mala byť aj stavba kúpaliska Laura na pozemku, ako aj rozostavaná stavba

tenisovej haly, ktoré nemali byť predmetom nepeňažného vkladu, súd konštatuje, že z listinného dôkazu
- znaleckého posudku č. 6/2006 vyhotoveného dňa 23.3.2006 na základe objednávky zo dňa 13.9.2005
spoločnosťou GUROPEA TRADING, spol. s r.o., znalecká organizácia vyplýva, že nepeňažný vklad mali
tvoriť aj nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve, čo nesporne vyplýva aj z opisu
predmetu vkladu na str. 7 znaleckého posudku a zo záveru znaleckého posudku na str. 54 a síce, že

hodnotené a predmetom nepeňažného vkladu boli aj nehnuteľnosti - kúpalisko Laura - prevádzková
budovanapozemkuparc.č.XXarozostavanástavba-tenisováhalabezsúp.č.napozemkuparc.č.XX.
Tvrdenie žalobcu o dôvode, pre ktorý znalecká organizácia do dňa konania valného zhromaždenia -
dňa 19.10.2005 znalecký posudok nevyhotovila, teda že žalobca požiadal znaleckú organizáciu, aby
s prípravou znaleckého posudku počkala, v konaní preukázané nebolo. V konaní bolo preukázané,

že na riadnom valnom zhromaždení akcionárov zvolanom na deň 19.10.2005 nebol prerokovaný bod
programu č. 3: Navýšenie základného imania nepeňažným vkladom len z dôvodu, že znalecký posudok
objednaný dňa 13.9.2005 nebol dovtedy vyhotovený.

100. Na ťarchu žalobcu svedčí aj tá skutočnosť, že v konaní nepredložil originál zmluvy o budúcej zmluve

zo dňa 16.5.2005, len jej kópiu, resp. osvedčenú kópiu a dostatočne nevysvetlil, z akého dôvodu s takým
významným dokumentom, zásadným dôkazom, nedisponuje.

101. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť na základe nezákonného
rozhodnutia Daňového úradu Žilina II. č. 894/2200/95210/2002/Chal zo dňa 3.12.2002 o nariadení

predbežného opatrenia daňovému subjektu Zdeno Miškolci - HYDROTHERM, ktorým rozhodnutím
bolo žalobcovi zakázané nakladať s nehnuteľným majetkom špecifikovaným v tomto rozhodnutí. Z
dôvodu obmedzenia dispozície s majetkom žalobcu uvedeným rozhodnutím Daňového úradu Žilina II.
bolo žalobcovi zabránené s majetkom disponovať, ku ktorej dispozícii - predaju majetku tretej osobe
sa zaviazal zmluvou o uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2005. Týmto rozhodnutím Daňového

úradu Žilina II. mala byť žalobcovi spôsobená škoda. Ako už súd vyššie konštatoval, v konaní bolo
ustálené, že uvedeným rozhodnutím Daňového úradu bol porušený zákon, teda prvý predpoklad vzniku
zodpovednosti štátu za škodu bol splnený. Vzhľadom na to však, že v konaní bola zmluva o uzatvorení
kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2005 prejudiciálne posúdená ako neplatná pre vadu vôľovej zložky tohto
právneho úkonu - nedostatok vážnej vôle, súd konštatuje, že ďalší predpoklad pre vznik zodpovednosti

štátu za škodu, a to vznik samotnej škody, v konaní preukázaný nebol. Žalobcovi tak nemohla vzniknúť
žiadna ujma z dôvodu, že so svojím majetkom nemohol nakladať v zmysle Zmluvy o uzatvorení budúcej
kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2005.

102. Súd preto žalobu ako v celom rozsahu nedôvodnú zamietol.

103. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a 2 CSP a priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vzhľadom na plný úspechvo veci. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 1 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

104. Zároveň súd s poukazom na zásadu úspešnosti rozhodol o trovách konania štátu tak, že priznal
štátu nárok na ich náhradu voči žalobcovi v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).P o u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).