Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Magdaléna Krajčovičová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/72/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218205226
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218205226.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloletého H.
Y., nar. XX.XX.XXXX, dieťa t. č. v ústavnej starostlivosti: F. W. W., n. o., H., N. XXXX/X, IČO 36 084 492,
dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej
Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - L. Y., nar. XX.XX.XXXX, a otec - U. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom N. XXX, obaja t. č. vo výkone väzby v Ústave pre výkon väzby
Leopoldov, o návrhu navrhovateľov: 1/ Ing. arch. A. S., nar. XX.XX.XXXX a 2/ G. S., nar. XX.XX.XXXX,
obaja trvale bytom N. X, S. XX, na zverenie maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, na
odvolanie matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.12P/85/2018-77 zo
dňa 04.02.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k.12P/85/2018-80
zo dňa 06.02.2019 takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne :
„Súd maloletého H. Y., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do spoločnej pestúnskej starostlivosti
navrhovateľov 1/ a 2/.
Pestúni sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, ako ju
vykonávajú rodičia, právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú iba v bežných
veciach.
Matka je povinná platiť na výživu mal. H. sumu vo výške 30% zo sumy životného minima pre
nezaopatrené dieťa určené v § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení, vždy do 15. dňa
mesiaca na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava V.
Otec je povinný platiť na výživu mal. H. sumu vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené
dieťa určené v § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení, vždy do 15. dňa mesiaca na účet
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava V.
Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5P/47/2018-31 zo dňa 16.11.2018.“
2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 28 ods. 2 a 3, § 48 ods.1 až 4, § 76 ods.1, Zákona o rodine,
§ 2 písm. c / zák. č. 601/2003 Z.z. a vecne tým, že navrhovatelia podali dňa 03.12.2018 návrh
na zverenie maloletého H. do ich pestúnskej starostlivosti, ktoré dieťa je v ústavnej starostlivosti
detského domova. Návrh odôvodnili tým, že maloletý bol umiestnený do detského domova súdnym
rozhodnutím, navrhovatelia absolvovali prípravu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť s kladnýmvýsledkom a boli zapísaní do zoznamu žiadateľov, spĺňajú všetky zákonom stanovené podmienky pre
náhradnúrodinnústarostlivosťatúžiaposkytnúťmaloletémudieťaťušťastnýdomov.Nazákladesúhlasu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave nadviazali osobný vzťah s maloletým, oboznámili sa
s dostupnou dokumentáciou a prejavili záujem o interakcie s ním, doposiaľ ich prebehlo šesť, počas
interakcií si k dieťaťu vytvorili hlboký láskyplný vzťah. Navrhovatelia obývajú veľký trojizbový byt a
sú pripravení na príchod maloletého dieťaťa do rodiny. Navrhovateľka 2/ mieni po zverení dieťaťa
do ich starostlivosti zabezpečovať jeho celodennú starostlivosť na materskej a následne rodičovskej
dovolenke. Je aj v záujme maloletého, aby vyrastal v prirodzenom, pokojnom a bezpečnom prostredí.
3. Matka maloletého sa k návrhu nevyjadrila. Otec v písomnom vyjadrení zo dňa 03.01.2019 navrhol,
aby na pojednávanie súd predvolal sestru matky dieťaťa (švagrinú), starú matku dieťaťa z jeho strany a
zároveň uviedol, že sám má záujem zúčastniť sa pojednávania. Vo veci navrhol, aby bolo dieťa zverené
do starostlivosti švagrinej, ktorá sa stará aj o súrodencov maloletého, inak nech „ostane tam, kde je“.
Ďalším písomným podaním zo dňa 24.01.2019 otec opakovane žiadal zabezpečenie prevozu jeho a
tiež matky maloletého (z ústavu pre výkon väzby) na pojednávanie, zabezpečenie účasti švagrinej, jeho
brata a jeho matky na pojednávaní a uviedol, že telefonicky sa s nimi kontaktoval a niektorý z nich by
si dieťa „vzal domov“. Má záujem, aby dieťa „ostalo v rodine“ a nie „v cudzích rukách“. Inak nech dieťa
ostane v domove a nech je premiestnené do domova v W. Z.. Poukázal na svoje právo na dieťa.
4. Kolízny (procesný) opatrovník navrhol návrhu navrhovateľov vyhovieť. V správe zo šetrenia
výchovného prostredia u navrhovateľov zo dňa 11.01.2019 uviedol, že navrhovatelia bývajú v 3-izbovom
vlastnom byte, riadne zariadenom, udržiavanom v poriadku. Majú vytvorené vhodné (osobnostné,
materiálne)podmienkyprevšestrannýzdravývývinmaloletého,súschopnímuposkytnúťdostatoklásky,
trpezlivosti a pocit domova. K otázke zverenia dieťaťa v prvom rade do starostlivosti osobe z rodinného
(príbuzenského) prostredia uviedol, že oslovili práve otcom uvedené osoby - sestru matky, starú matku
zo strany otca a brata otca, avšak ani jeden z nich neprejavil záujem o prevzatie dieťaťa do svojej
starostlivosti - sestra matky sa už stará o ďalšie dve deti rodičov maloletého, stará matka odmietla zo
zdravotných dôvodov a brat otca nemal záujem.
5. Maloletý bol rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5P/47/2018-31 zo dňa 16.11.2018 zverený do ústavnej
starostlivosti detského domova v H.. Podľa odôvodnenia rozhodnutia aj v predmetnom konaní žiadal
otec osobnú účasť na pojednávaní a vypočutie jeho matky a brata.
6. Rodičia maloletého dieťaťa sú obaja v súčasnosti vo výkone väzby (od 15.11.2017), v súvislosti s
trestným konaním (spoločne) vo veci zločinu sexuálneho násilia, znásilnenia a prečinu ohrozovania
mravnej výchovy mládeže spolupáchateľstvom. Konanie je v štádiu konania pred súdom po podaní
obžaloby dňa 07.05.2018 (na Okresnom súde Dunajská Streda vec vedená pod sp. zn. 18T/40/2018).
Ich dve staršie maloleté deti boli rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5P/110/2017-48 zo
dňa 10.04.2018 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti sestre matky a jej manžela.
7.Rodičovsképrávaapovinnostimajúobajarodičia.Priichvýkonesúpovinníchrániťzáujmymaloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy
alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností
obmedzený alebo pozastavený. (§ 28 ods. 2, 3 zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine).
8. Navrhovatelia sú zapísaní v zozname žiadateľov o pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie
Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) Bratislava zo dňa 08.06.2018. Na
základe odporúčania ÚPSVaR Trnava začali dieťa navštevovať, prejavili záujem v nadviazanom vzťahu
pokračovať, realizovali krátkodobé pobyty dieťaťa v ich domácom prostredí. Podľa správy detského
domova zo dňa 26.11.2018 interakcie prebehli bez problémov, dieťa sa postupne zvykalo na domáce
prostredie, s poukazom na aktuálne vývinové štádium je pre dieťa vhodné stabilné a láskyplné prostredie
v rodine, v ktorej bude možné zabezpečiť naviazanie sa a vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby.
Navrhovatelia sú po zdravotnej stránke schopní starať sa o malé dieťa, nemajú záznam v registri trestov,
majú stály, riadny a pravidelný príjem.
9. Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivostifyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady (ďalej len „pestún“).
Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a
morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a
spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa... Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej
pestúnskej starostlivosti aj manželom... V rozhodnutí podľa odseku 1 súd vymedzí rozsah práv a
povinností pestúna k maloletému dieťaťu. (v zmysle § 48 ods. 1 až 4 zák. o rodine v platnom znení).
10. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia a je povinný najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa
oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace
spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach
súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má
iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa
vpodstatnýchveciachniejevsúladesozáujmommaloletéhodieťaťa,môžesadomáhať,abytentosúlad
pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa
sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého
dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi.
Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak
sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna
súd. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon
pestúnskej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v pestúnskej starostlivosti a skutočnosť,
či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. (§ 50 ods. 1, 2, 5, 6 zák. o rodine).
11. Pestúnska starostlivosť je osobitnou formou (štátom sprostredkovanej a hmotne zabezpečovanej)
náhradnej starostlivosti o maloleté dieťa, ktorá nahrádza osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa
v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Pri výbere formy náhradnej
starostlivosti treba mať na zreteli vždy záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko. V záujme maloletého
dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability,
tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania
a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho
majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v čl. 3
Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Pri zverení dieťaťa do pestúnskej
starostlivosti nedochádza k preferovaniu príbuzných maloletého ako budúcich pestúnov.
12. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rodičia nezabezpečujú starostlivosť o maloletého, z
ktorého dôvodu bolo dieťa umiestnené do starostlivosti detského domova (keď blízki príbuzní rodičov
neprejavili o starostlivosť oň záujem). Navrhovatelia boli po zákonom stanovenej príprave zapísaní do
zoznamu žiadateľov, majú záujem stať sa pestúnom a bola im poskytnutá možnosť nadviazať osobný
kontakt s maloletým. Proces interakcií manželov s dieťaťom prebehol úspešne a manželom bolo vydané
odporúčanie k realizovaniu náhradnej rodinnej starostlivosti. Na strane manželov sú splnené všetky
zákonné predpoklady pre výkon pestúnskej starostlivosti o maloletého a jej výkon bol aj zo strany
procesného opatrovníka hodnotený kladne. Za daného stavu veci bolo v súlade so záujmom maloletého
dieťaťa vyrastať a vyvíjať sa v zdravom rodinnom prostredí, aby súd návrhu manželov vyhovel a zveril
pretomaloletéhodoichpestúnskejstarostlivosti.Súdnepovažovalosobnúúčasťrodičovnapojednávaní
za potrebnú, nakoľko ich výpoveď by nevniesla k veci nové, súdu neznáme skutočnosti v súvislosti s ich
súčasnou nemožnosťou starať sa o dieťa osobne, zverenia dieťaťa do starostlivosti inému rodinnému
príslušníkovi alebo sledovanému záujmu dieťaťa.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným
fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti
a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné maloletého dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti
poukazovali počas trvania pestúnskej starostlivosti, najdlhšie však do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa,
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať
výživné dieťaťu. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovanianárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo
svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. (§ 51 zák. o rodine).
13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods.
1 až 3, 5 zák. o rodine).
14. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods. 1 zák. o rodine).
15. Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej
starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah
vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. (§
81 ods. 1 zák. o rodine).
16. Nakoľko súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, bolo potrebné určiť zároveň rodičom
rozsah ich vyživovacej povinnosti. Maloletý je vo veku 9 mesiacov, je zdravý, zvýšené výdavky na jeho
starostlivosťnebolitvrdené.Vyživovaciupovinnosťsúdurčilsprihliadnutímnasúčasnémožnostirodičov
(zabezpečiť si príjem) a zároveň aj vek dieťaťa a jeho základné a odôvodnené potreby podľa § 2 písm.
c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení (od 01.07.2018), keď minimálna výška
výživného takto predstavuje v súčasnosti 28,08 eur mesačne.
17. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletého, v ktorom uviedla, že nedala súhlas, aby
maloletého H. odovzdali cudzím ľuďom. Maloletého chce do svojej výchovy akonáhle sa dostane na
slobodu. Snaží sa vybaviť pre seba náramok a navrhla, aby odvolací súd sa spojil s B. N. , aby si
maloletého zobrala do starostlivosti.
18. Procesný opatrovník, otec a navrhovatelia odvolanie nepodali.
19. Otec sa k doručenému odvolaniu vyjadril písomne. Poukázal na to, že ešte stále prebieha konanie
v ich veci, kde chcú dokázať, že sú nevinní, lebo sú predvedení a obžalovaní, ale nie odsúdení. Žiada,
aby súd im poskytol viacej času na rozhodnutie o umiestnení ich maloletého H. Y.. Ich súdne konanie sa
končí v nasledujúcich troch mesiacoch, preto žiada o trpezlivosť, lebo v súčasnom štádiu dokazovania
nevedia nič ani on, ani jeho manželka ako sa skončí súdne pojednávanie. Za žiadnych okolností však
nesúhlasí, aby ich maloletého syna odovzdali do starostlivosti cudzím ľuďom. Aj teraz chce a žiada, aby
súd zavolal B. N., že ju prosí, aby prijala aj ich maloletého H., nakoľko má záujem, aby maloletý vyrastal
v prostredí, odkiaľ pochádzajú, aby sa naučil po maďarsky a si myslí, že zatiaľ právo rozhodovania o
maloletom patrí jemu a jeho manželke, nedal a ani nikdy nedá súhlas na zverenie ich syna inému. Má
právonasvojhosyna,akoajnarozhodnutie.Nenamietaničprotislovenskémujazyku,alezdôrazňuje,že
sú maďari a žiaľ nikto z rodiny nevie dobre po slovensky, žijú na maďarskom území, kde nikdy nemuseli
rozprávať po slovensky. Vždy mal rád a bude mať rád svoje deti a to všetky tri. Chce, aby vyrastali spolu
ako traja súrodenci a nie tak, ako cudzí ľudia. Vždy považoval za dôležitú rodinu, svoje deti a manželku,
nesúhlasí a nebude súhlasiť s tým, aby cudzí ľudia vychovávali ich maloletého H.. On patrí k nim. Bolí
ho, že to takto dopadlo, chcú ich zničiť za to, čo nespáchali, ale ešte nie je koniec súdnych pojednávaní.
Prosí o trpezlivosť a zhovievavosť a dodržanie toho, aby maloletý bol nejaký čas v maďarskom prostredí,
ak je to možné u B. N.. Opätovne zdôrazňuje, že nesúhlasí, aby maloletého vychovávali cudzí ľudia.20. K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník s tým, že maloletý H. bol umiestnený na
základe uznesenia č.k. 7P/36/2018 Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11.05.2018 do Detského
domova F. W. W., n.o. H., N. ulica XXXX/X, nakoľko toho času v Detskom domove v W. Z. nemali voľnú
náhradnú profi rodinu. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda pred umiestnením dieťaťa
nakontaktoval z rodinných príslušníkov B. N., ktorá je sestrou matky a M. Y. - starú matku maloletého,
ktoré sa vyjadrili, že nemôžu zobrať maloletého do náhradnej starostlivosti. B. N. je sestra matky, ktorú
matka vo svojom liste označila a zároveň žiadala o kontaktovanie sa s ňou, aby prijala H., nakoľko ona
má v náhradnej osobnej starostlivosti jej dve staršie deti a to G. a Y. V.. B. N. sa ale vyjadrila, že si
nemôže zobrať do svojej starostlivosti aj H., nakoľko vychováva dve staršie deti a tretie by už nezvládla.
Po umiestnení dieťaťa do ZVRS sa konala prípadová konferencia, kde bola prítomná stará matka -
pani M. Y., aj W. Y., ktorá je švagrinou otca maloletého, ktorá tiež na konferencii udala, že nemôže
si zobrať dieťa do svojej starostlivosti. Okrem toho sa obdobne vyjadril aj brat otca maloletého, ktorý
odmietol náhradnú starostlivosť nad maloletým. Na výzvu Okresného súdu Dunajská Streda nadviazali
telefónny kontakt na dvoch bratov matky a to M. N. a L. N., telefonický kontakt bol poskytnutý B. Y.. Obaja
bratia M. aj L. telefonicky oznámili, že nemajú záujem o prevzatie výchovy nad maloletým H.. Je teda
zrejmé, že Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, oddelenie SPODaSK nakontaktoval
blízkych rodinných príbuzných, ale nikto neprejavil záujem o prevzatie starostlivosti nad maloletým a
tým pádom bolo potrebné maloletého umiestniť do ZVRS a do F. W. W., n.o., H., pričom na prípadovej
konferencii konanej 04.06.2018 sa v záujme maloletého dohodli tak, že je pre dobro a blaho dieťaťa,
keď mu bude zabezpečená náhradná rodinná starostlivosť formou pestúnskej starostlivosti, aby sa
dostal do rodiny, ktorá ho bude dočasne vychovávať a zabezpečovať náhradnú starostlivosť, nakoľko
rodičia majú záujem o svoje dieťa a nevzdali sa ho. Dieťa bolo dňa 10.09.2018 zapísané do zoznamu
detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť. Aktuálne prebieha proces náhradnej
rodinnej starostlivosti formou pestúnskej starostlivosti. Z rodinných príslušníkov M. Y. sa aktívne zaujíma
o dieťa , informuje sa o maloletom telefonickým kontaktom.
21. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že Ing. A. S. a manželka G. S. podali v konaní návrh o nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým súd vyhovel a uznesením č.k. 12P/85/2018-135 zo dňa 23.05.2019
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletý H. Y., nar. XX.XX.XXXX sa dočasne zveruje do
spoločnej pestúnskej starostlivosti navrhovateľom 1 a 2, ktorí sú oprávnení a povinní vykonávať osobnú
starostlivosť o maloletého H. v rovnakom rozsahu ako by ju vykonávali rodičia, zastupovať ho a
spravovať jeho majetok len v bežných veciach. Neodkladné opatrenie platí do právoplatného skončenia
vo veci samej, vedenej pod spisovou značkou 12P/85/2018. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť
23.05.2019 a právoplatnosť 15.06.2019.
22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že
odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom -
účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku bez
viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného
mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario a § 219
ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny.
23. Podľa § 28 ods. 1 <. o rodine náhradná osobná starostlivosť
alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej
starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.25. Podľa § 81 ods. 1 zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
26. Zo záverov dokazovania vykonaného v danej veci vyplývajú skutkové závery, ktoré po právnom
vyhodnotení a podradení pod citované právne normy, dávajú opodstatnený záver o tom, že jediným
možným riešením výchovy a výživy maloletého bolo nariadenie ústavnej výchovy a následne v
záujme maloletého jeho zverenie do pestúnskej starostlivosti navrhovateľov, ktorý spĺňajú podmienky
pre náhradnú výchovu maloletého H..
27. Jediným odvolacím dôvodom matky bolo, že maloletého sa nevzdala, má záujem aby bol
vychovávaní niekým z rodiny, pokiaľ si ho nebude môcť do starostlivosť vziať ona a jej manžel.
28. Zo strany blízkych z rodiny aj to z rodiny otca nebol nikto, kto by prejavil záujem o maloletého s
odôvodnením, že jeho výchovu by nedokázali vzhľadom na ich pomery zvládnuť.
Nepriaznivú životnú situáciu maloletého spôsobila skutočnosť, že obaja rodičia boli vzatí do väzby, kde
sa nachádzajú dodnes a ich trestné stíhanie nie je doteraz ukončené.
29. Odvolací súd nepochybuje o vzájomnej láske medzi rodičmi a maloletým, ktorá však nestačí
pre zabezpečenie najlepšieho záujmu maloletého a na jeho zdravej výchove a výžive, v ktorom
prípade je nevyhnutnou ingerencia štátu do rodinných vzťahov, ako je tomu aj v danom prípade. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý
maloletého zveril do spoločnej pestúnskej starostlivosti navrhovateľov, ktorí už starostlivosť maloletému
v usporiadaných rodinných a životných pomeroch zabezpečujú. Rodičia zo subjektívnych dôvodov na
ich strane nemôžu zabezpečiť starostlivosť, iní rodinní príbuzní nie sú ochotní starostlivosť o maloletého
prevziať a napadnutým rozhodnutím je sledovaný najlepší záujem maloletého H.. Správne rozhodol súd
aj o výživnom na maloletého vo výške minimálneho výživného ukladaného obom rodičom, aktuálne
bez akéhokoľvek príjmu.
30. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu vecnej správnosti v zmysle § 387 ods.
1 Civilného sporového poriadku.
31. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol v 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon
č. 161/2015 Z. z. - CMP) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.