Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Branislav Breza

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518201329
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8518201329.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlomvBratislavenaul.Pajštúnskejč.5,IČO:35724803,právnezastúpenéhoTOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,
so sídlom v Bratislave na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému V. Y., nar. X.X.XXXX,
bývajúcemu v K. I. č. XXX, o zaplatenie 116,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 6Csp/43/2018-142 zo dňa 11.3.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
44,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8,99 eur od 28.7.2015 do
zaplatenia, zo sumy 8,99 eur od 26.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 8,99 eur od 26.9.2015 do zaplatenia,
zo sumy 8,99 eur od 27.10.2015 do zaplatenia a zo sumy 8,41 eur od 26.11.2015 do zaplatenia. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a
žalovaný dňa 3.1.2013 uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb. K tejto zmluve bol v auguste
roku 2014 uzatvorený jej dodatok.

3. Žalovaný neuhradil faktúry za poskytnuté služby v celkovej výške 44,37 eur. Žalobcovi preto vznikol
nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v sume 44,37 eur. V tejto časti súd prvej inštancie žalobe
vyhovel a okrem istiny 44,37 eur priznal žalobcovi i príslušný úrok z omeškania.

4. Žalobca si uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 72,45 eur vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX.
Zmluvná pokuta môže vzniknúť len na základe platnej dohody o zmluvnej pokute a to až porušením
zmluvnej povinnosti. Nárok zo zmluvnej pokuty nemožno subsumovať pod ustanovenia zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého podnik má právo na zaplatenie ceny za
poskytnutú verejnú službu podľa tarify. Nárok na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných
dojednaní obsiahnutých v dodatku. Podľa tohto dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu viazanosti

24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bude využívať
služby podniku, nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas
uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti je výpoveď zmluvy účastníkom, ak
výpovedná alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, nezaplatenieceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo od
zmluvy odstúpiť. Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie
vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty medzi právnym predchodcom

žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa - žalovaného, ako to
predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje
žalovaného na jeho právach priamo mu vyplývajúcich zo zákona o elektronických komunikáciách.
Okrem uvedeného dojednanie o zmluvnej pokute je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej právnym

predchodcom žalobcu a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaný mal možnosť privodiť jeho
zmenu,nakoľkožalovanýtým,žepodpísalzmluvu,keďžemalzáujemoposkytovanúslužbu,muselprijať
aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom, vrátane ustanovení o zmluvnej pokute.
Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nemožno považovať za individuálne dohodnuté v zmysle ust.
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 Občianskeho

zákonníka). Z týchto dôvodov žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu vo výške 72,45 eur a ani na úrok
z omeškania z tejto sumy. V tejto časti bola preto žaloba zamietnutá.

5. Výrok o trovách bol odvodený ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti
výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe o zaplatenie sumy 72,45 eur bolo vyhovené. Alternatívne požadoval
rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že vo veci nebolo nariadené pojednávanie v súlade s ust. § 297

CSP, a preto žalobca nemal reálnu možnosť vyjadriť sa k otázke súdom vyhodnotenej za spornú.
Nakoľko uplatnenie zmluvnej pokuty sa považovalo za sporné, prvoinštančný súd mal nariadiť vo veci
pojednávanie, čo však neurobil, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces
v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak súd
nenariadil pojednávanie, znemožnil tým žalobcovi uskutočňovať jeho procesné práva, nakoľko žalobca

mal za to, že skutkové tvrdenia sú nesporné v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP. Žalovaný sa vo veci žiadnym
spôsobom nevyjadril, a teda bol v konaní ako strana sporu pasívny.

7. Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka si môžu strany pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník, ktorý poruší zabezpečenú povinnosť, povinný

zaplatiť aj vtedy, keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa zákona
nie je významné ani to, či ide o porušenie povinnosti splniť záväzok riadne a včas alebo ide iba
o čiastkové nesplnenie nejakej povinnosti. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou
majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje
hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre

tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť
porušeniu povinnosti, lebo ak bude zabezpečená povinnosť splnená, bola hlavná funkcia zmluvnej
pokuty vyčerpaná. Právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej
pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode 3 dodatku. Za porušenie
záväzku sa považovalo nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe

ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnúť
zmluvne dohodnuté protiplnenie a neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas.
Toto porušenie zmluvných povinností vôbec nebolo zohľadnené. Zmluvná pokuta v prvom rade plní
prevenčnú funkciu, čo znamená, že čelí porušeniu povinnosti. Ďalej plní repračnú funkciu a taktiež
predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť. Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len

tým, že hrozba majetkovej sankcie motivuje dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda
o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody.

8. V danom prípade zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému
veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti

v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v
dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou
pokutou si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej
služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Jeteda zrejmé, že právny predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene
poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytované služby a v prípade neplnenia si svojich
povinnostíježalovanýpovinnývpodobezmluvnejpokutyvrátiťcenovézvýhodnenie,ktorépožívalpočas

trvania záväzkového vzťahu. V konečnom dôsledku je predsa logické, že čo môže byť pre dodávateľa
telekomunikačných služieb podstatnejšie ako riadne platiaci zákazník. Žalovanému bola vyúčtovaná
zmluvnápokutavzníženejvýškesozohľadnenímpočtudní,ktoréuplynulizdobyviazanosti,atovrátane
dní, počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený, avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu
za poskytnuté služby si neplnil. Zmluvná pokuta bola v dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom, čo

znamená, že základ zmluvnej pokuty sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby
viazanosti, tzn. do doby prerušenia poskytovania služieb.

9. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa zmluvnej

pokuty nie je opodstatnené.

10. Pri rozhodovaní o zmluvnej pokute sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Právne bezvýznamný je poukáz žalobcu na odňatie možnosti vyjadriť sa k otázke, ktorá bola
vyhodnotená súdom ako sporná v dôsledku nenariadenia pojednávania podľa ust. § 297 CSP. Uvedené
ustanovenie aj v prípade spotrebiteľských sporov umožňuje súdu vec prejednať aj bez nariadenia

pojednávania, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Tieto zákonné podmienky
bez akýchkoľvek pochybností splnené boli. Hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,-
eur, rovnako spornými neboli ani skutkové tvrdenia strán vo vzťahu k dojednaniu zmluvnej pokuty. Či
takéto dojednanie zmluvnej pokuty predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo nie, už nie je

otázka skutkových tvrdení strán, ale otázka právneho posúdenia veci. Ide pritom o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci vzhľadom na to, že v obdobných právnych veciach týkajúcich sa zmluvných
pokút súdy už opakovane rozhodli o ich neprijateľnosti v dodatkoch k zmluvám o pripojení, a to aj vo
vzťahu k regresívnej zmluvnej pokute.

12. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby
súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa . Pri tom
by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu

neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej
zmluvy.

13. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o poskytovaní verejných

služieb a jej dodatok túto charakteristiku spĺňajú. Ich súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností
zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť
nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

14. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským

štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym
pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

15.Podľaustanovenia§53ods.1vetaprváObčianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len neprijateľná podmienka).16. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods.
4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s

takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

17. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,

na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

18. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje stranám pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti dojednať si zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje
peňažnúsumu,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovi,akporušísvojuzmluvnúpovinnosť.Podstatnou
náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej

pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19.Vprejednávanejvecivýškazmluvnejpokutybolastanovenávovýške150,-eurzaporušeniezáväzku
viazanosti upraveného v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Porušením záväzku
viazanosti v zmysle tohto dodatku je výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná
osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti a nezaplatenie ceny za poskytnuté
služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikne podniku právo na odstúpenie od

zmluvy.

20. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad výpovede zmluvy priamo odporuje ustanoveniam zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.

21. Podľa ustanovenia § 44 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú
verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí
zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný
poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto

obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy
neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

22. Vyššie uvedené ustanovenie bez ohľadu na to, že žalovaný sa v dodatku k zmluve zaviazal zotrvať

v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov ukladalo žalobcovi povinnosť zabezpečiť, aby
zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa
služieb. Sankcionovanie žalovaného zmluvnou pokutou za ukončenie zmluvy nemožno hodnotiť
inak ako odradzujúcu podmienku a postup, teda ako podmienku neprijateľnú spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

23. Zmluva o poskytovaní verejných služieb má charakter zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú. Nič na
tom nemení ani žalovaným prevzatý záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Využitie
zákonom danej možnosti vypovedať zmluvu nepredstavuje porušenie povinnosti, za ktoré bolo možné

požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty.

24. Rovnako dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je
neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia
tejto povinnosti vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti

do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri
oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej
porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej
výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahunapr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 Eur. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny
za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška
zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia ceny za

poskytnuté služby. Prerušením poskytovania služieb k zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno
preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a opätovné obnovenie
poskytovania služieb. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená
nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať
od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú

porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb

25. Okrem toho, rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 26.9.2016 č.k. 12C/472/2015-68 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.8.2017 č.k. 7Co/233/2016-92 bola zamietnutá
žaloba právneho predchodcu žalobcu Slovak Telekom, a.s. v časti týkajúcej sa uplatnenej zmluvnej
pokuty, pričom k zamietnutiu žaloby ohľadne zmluvnej pokuty došlo aj v prípade žalobcu, a to rozsudkom

Okresného súdu Humenné zo dňa 4.9.2018 č.k. 15Csp/54/2018-95 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 25.3.2019 č.k. 7Co/167/2018-125. Ak Občiansky zákonník v ustanovení §
53a ods. 1 ukladá dodávateľovi povinnosť zdržať sa používania konkrétnej podmienky, ktorá bola
vyhlásená za neplatnú pre jej neprijateľnosť, alebo ak z takejto podmienky dodávateľovi nebolo priznané
plnenie, dodávateľ nie je oprávnený domáhať sa, a to ani v súdnom konaní, plnenia vyplývajúceho z

neprijateľných podmienok voči všetkým spotrebiteľom. Zákonnému pojmu zdržať sa používania bez
akýchkoľvek pochybností zodpovedá povinnosť dodávateľa neuplatňovať si plnenia z neprijateľných
zmluvných podmienok. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

26. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok vo výroku

o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil.

27. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, tento je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a
nezrozumiteľnosť. Rozhodnutie o trovách bolo odôvodnené citáciou ust. § 255 ods. 2 CSP bez
akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia. V prejednávanej veci predmetom konania boli dva samostatné

nároky, a to nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V
tejto súvislosti je právne bezvýznamné, že žalobca tieto nároky v petite žaloby vyjadril jednou pevnou
sumou. Pri právach so samostatným skutkovým základom treba úspech a neúspech strany posudzovať
osobitne podľa toho, v ktorom nároku, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený, bola úspešná a v akom
rozsahu a v ktorom zase nie. Trovy potom treba separovať a osobitne o nich rozhodnúť. Čiastočný

úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového
stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Nie je možné
považovať za čiastočný úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola čiastočne úspešná
a čiastočne sa zamietla tak, že úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade
sa plný úspech alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by mohol byť

samostatne uplatnený. Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom, môže dôjsť aj k tomu, že
povinnosti na náhradu trov konania sa budú určovať osobitne vo vzťahu ku každej zo strán. V súvislosti
s rozhodovaním o trovách konania je potrebné dodať, že v časti nároku na zaplatenie ceny poskytnutých
služieb mal úspech žalobca a v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný. Keďže vydanie nezrozumiteľného alebo nedostatočne zdôvodneného rozhodnutia je potrebné

hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd
postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil
a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). V ňom bude
úlohou súdu prvej inštancie rozhodnutie o trovách odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti vyplývajúce z

ust. § 220 ods. 2 CSP.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.