Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/342/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316222425
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2316222425.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: V. S., rod. T., nar. XX. X. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, trvale bytom XXX XX P., U. XXX/
XX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom 924 01 Galanta, Mierové
nám. 943/4, IČO: 47 244 160, proti žalovanému: I. S., nar. X. X. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, trvale
bytom XXX XX V. U. XXX, zast.: JUDr. Ján Foltán, advokát so sídlom 924 01 Galanta, SNP č. 708, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
obci V. U., katastrálne územie V. U., okres R., zapísaným na LV číslo XX vedenom Okresným úradom

Galanta, katastrálnym odborom, a to k rodinnému domu so súpisným číslom XXX postavenom na
parcele číslo XXXX/X a k parcelám registra "S." číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
566 m2 a číslo XXXX/XX záhrady o výmere 971 m2.

II. Súd prikazuje nehnuteľnosti určené vo výroku I. tohto rozsudku do výlučného vlastníctva žalovaného.

III. Žalovaný je povinný z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplatiť k rukám žalobcu

náhradu vo výške 11 080,- eur a to najneskôr do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Galanta, súdny poplatok
za podanú žalobu vo výške 664,50 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15. 12. 2016 žiadal, aby súd zrušil podielové

spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam vedených OÚ Galanta, katastrálny odbor na
LVč.XX,atorodinnéhodomusúp.č.XXXnaparc.č.XXXX/X,aCKNparc.č.XXXX/Xzastavanéplochy
a nádvoria o výmere 566 m2, C KN parc. č. XXXX/XX záhrada o výmere 971 m2 v katastrálnom území
V. U. a zároveň, aby súd prikázal 2/5-iny nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom
tento je povinný vyplatiť žalobcovi vyrovnací podiel do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; alternatívne,
aby podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo účastníkov tak, že nariadi predaj týchto nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja sa

rozdelí medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností uvedených v bode 1. tohto odôvodnenia a to žalobca v 2/5-inách a žalovaný v 3/5-inách.Predmetné nehnuteľnosti nemožno rozdeliť, pretože reálnym rozdelením by bol zmarený účel stavby.
Predmetnú nehnuteľnosť užíva výlučne žalovaný, pričom žalobca nemá ani prístup do nehnuteľnosti.
Bez prístupu žalobca nemá možnosť ani sa vyjadriť k hodnote nehnuteľností. Žalobca sa pokúšal o

mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nepretržite, naposledy vyzval žalovaného listom
zo dňa 10. 10. 2016, avšak bezúspešne. Žalobca, vzhľadom na svoje majetkové pomery, v súčasnosti
nie je schopný odkúpiť spoluvlastnícky podiel žalovaného.

3. Právne poukázal žalobca na ust. § 136 OZ, § 142 OZ.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 23. 2. 2017 tak, že súhlasil so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a ich prikázaním do jeho výlučného vlastníctva s tým,
že vyrovnávací podiel bude stanovený z hodnoty nehnuteľností, ako bola určená rozsudkom Okresného
súdu v Galante sp. zn. 4C/328/77 zo dňa 18. 11. 1980 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp,zn.8Co/111/81zodňa28.10.1981.Snavrhovanýmalternatívnymspôsobomvyporiadaniapredajom

nehnuteľností nesúhlasil, nakoľko v rodinnom dome býva aj s rodinou, má tu trvalé bydlisko a nemá inú
možnosť bývania. Na základe uvedeného navrhol, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k uvedeným nehnuteľnostiam a prikázal spoluvlastnícky podiel
2/5 k nehnuteľnostiam do výlučného vlastníctva žalovaného.

5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od

tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

7. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej

koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné
dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné

prihliadať.

9. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150 CSP, podľa
ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanoveniestanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré

bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je
určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané

(v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe
dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie (Uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo13/2009z24.2.2010).Abystranamohlasplniťsvojuzákonnúpovinnosťoznačiťpotrebnédôkazy,
musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je
úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec
netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu

ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma
zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné
preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena (pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z
27. 7. 2009).

10. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi (najmä LV č. 89, znalecký posudok č. XX/
XXXX zo dňa 14. 12. 2017 vypracovaný N.. V. K., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavbyaodhadhodnotynehnuteľností)vňomzaloženýchazistilnasledovnýskutkovýaprávnystavveci:

11. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

12. Z LV č. XX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, jednoznačne vyplýva, že
ku dňu rozhodnutia súdu sú strany podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci
V. U., katastrálne územie V. U., okres R., a to rodinného domu so súpisným číslom XXX postaveného

na parcele číslo XXXX/X a parciel registra "S." číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
566 m2 a číslo XXXX/XX záhrady o výmere 971 m2; žalobca v podiele 2/5 k celku a žalovaný v podiele
3/5 k celku.

13. Podielové spoluvlastníctvo vzniklo na základe Rozsudku Okresného súdu v Galante sp. zn.

4C/328/77 zo dňa 18. 11. 1980 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp, zn. 8Co/111/81
zo dňa 28. 10. 1981 (právoplatné dňom 28. 12. 1981). Týmito rozsudkami bola stanovená hodnota
nehnuteľností na 47 076,64 Kčs.

14. Obe strany zhodne uviedli, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. Obe strany žiadali zrušiť

podielové spoluvlastníctvo a nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného.

15. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 14. 12. 2017, vypracovaným N.. V. K., znalcom v odbore
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, súd zistil že nehnuteľnosti nie
sú reálne deliteľné, preto bola zistená ich všeobecná hodnota (stavieb a pozemkov) a to vo výške 27

700,- eur.

16. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 1. 3. 2018 uviedol, že nesúhlasí so závermi znaleckého
posudku (najmä nesúhlasí s určení všeobecnej hodnoty pozemkov vo výške 25 391,24 eura) a žiadal o
poskytnutie dodatočnej lehoty na vypracovanie svojho znaleckého posudku. V prípade, že súd zruší a

vyporiada podielové spoluvlastníctvo, žiadal, aby vyrovnací podiel mohol splatiť v mesačných splátkach
po 250,- eur. Žalobca nesúhlasil s ďalším znaleckým posudkom, nakoľko žalovaný bol pri tom, keď
znalec ocenil nehnuteľnosti, preto sa mohol a mal zaujímať o ocenenie nehnuteľností a klásť znalcoviotázky. Zároveň nesúhlasil ani so splátkami, nakoľko žalovaný užíva nehnuteľnosť od r. 1977 výlučne
sám, preto mal dostatok času na to, aby si našetril peniaze na vyplatenie žalobcu.

17. Súd sa stotožnil s argumentmi žalobcu, pretože žalovaný prevzal znalecký posudok dňa 18. 1.
2018, a teda mal dostatok času na oslovenie akéhokoľvek znalca na vypracovanie svojho znaleckého
posudku (pojednávanie sa konalo až 1. 3. 2018). Minimálne mohol a mal súdu zaslať vyjadrenie, že
so závermi znaleckého posudku nesúhlasí, že si dáva vypracovať svoj znalecký posudok s tým, že
nevie uviesť, či tento znalec ho vyhotoví do termínu pojednávania. Preto súd považoval jeho žiadosť

za účelovú v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci samej a vzhľadom na dátum začatia konania nebolo
účelné a hospodárne ďalej odročovať pojednávanie. Vzhľadom k tomu súd zamietol návrh žalovaného
na doplnenie dokazovania o predloženie ďalšieho znaleckého posudku.

18. Žalovaný predložil súdu potvrdenie obce V. U. o tom, že ceny pozemkov - záhrad, podľa aktuálnych
informácií, Slovenský pozemkový fond predáva za cenu 3,- až 4,- eurá za 1 m2. Tento listinný dôkaz

však súd vyhodnotil ako irelevantný.

19. Strany ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

20. Podľa § 151 ods. 1 CSP, Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

Podľa § 136 ods. 1 a 2 OZ, (1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 142 ods. 1 OZ, Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

21. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá
vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov
(alebo jedného z nich) k tejto veci. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať

ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu
pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je
síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi strán, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum partium", avšak ani takéto návrhy nemožno
v konaní nechať bez povšimnutia.

22. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné.

23. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné (v danom prípade to mal súd za preukázané znaleckým
posudkom ale aj zhodnou výpoveďou strán), súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich

podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú
od účinnosti novely (zákona č. 526/2002 Z.z.) zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych
podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom.24. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno
vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré

zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú
uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych
podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet
spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto
smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho

porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to,
kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.).

25. Predmetom zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel).
Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov.

26. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by
nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t. j. taká cena, za ktorú by sa
nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva,
tedacenaurčenápodľaponukyadopytu.Podľanejsúniektorénehnuteľnostivzhľadomnasvojupolohu,
využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ

čo iné možno predať za vyššiu cenu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (pozri R 43/1997), ktorá
poukazuje najmä na dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 OZ, ktoré výslovne hovorí o primeranej
náhrade, a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu, a preto súdy priznávajú náhradu vo
výške všeobecnej ceny veci. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu
zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci

a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade
potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil.

27. Na základe rozsudku súdu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnosti sa vykoná
záznam vzniknutých práv do príslušného katastra (§ 34 a nasl. KZ). Preto je súd povinný do 30 dní od

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaslať toto rozhodnutie správe
katastra (§ 21 KZ; zákonom č. 180/2013 Z.z., účinným od 1. októbra 2013, katastrálnemu odboru
okresného úradu).

28. Vzhľadom na uvedené súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, ako to vyplýva z

enunciátu, pričom vzal do úvahy, že od roku 1977 nehnuteľnosti užíva výlučne žalovaný, žalobca do
nehnuteľností nemá prístup. Keďže žalovaný nemá iné možnosti bývania a žalobca nemá možnosť
žalovaného vyplatiť a obe strany prejavili záujem o to, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného
vlastníctva žalovaného, súd rozhodol v zmysle uvedeného.

29. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam treba v prípade
prikázania nehnuteľnosti jednému alebo viacerým spoluvlastníkom pri určení výšky primeranej náhrady
v peniazoch (§ 142 ods. 1 tretia veta OZ) vychádzať aj z hľadísk určujúcich trhovú (všeobecnú) cenu
nehnuteľnosti, t. j. cenu, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať, alebo kúpiť podobnú nehnuteľnosť
v čase rozhodovania súdu (t. j. cenu v mieste a v čase obvyklú podľa ponuky a dopytu) - pozri Rozsudok

NajvyššiesúduSR,sp.zn.3Cdo95/1995.Primeranounáhradouprivyporiadanízrušenéhopodielového
spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 tretia veta OZ) je príslušný podiel všeobecnej ceny veci pozri R 43/1997.

30. Všeobecná hodnota nehnuteľností je v danom prípade podľa znaleckého posudku 27 700,- eur. Na
žalobcov podiel 2/5-tiny teda pripadá všeobecná hodnota ako primeraná náhrada suma 11 080,- eur

(27 700/5 x 2).

31. Keďže žalovaný užíva nehnuteľnosť od roku 1977 a žalobca sa už dlhodobo snažil vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo, pričom žalovaný bol nečinný, a pretože žalovaný mal záujem o
nehnuteľnosť, musel si byť žalovaný vedomý toho, že bude povinný vyplatiť žalobcu z jeho podielu.

Keďže od roku 1977 žalobca nemá možnosť vykonávať svoje vlastnícke právo zaručené Ústavou SR,
súd nevyhovel žiadosti žalovaného na splatenie primeranej náhrady v mesačných splátkach, navyše
žalovaný svoju žiadosť nijako nezdôvodnil. Počas doby výlučného užívania (41 rokov!) mal žalovaný
možnosť získať finančné prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady, preto súd nevzhliadol dôvodyna určenie inej lehoty na splnenie povinnosti, ako je určená v § 232 ods. 3 CSP. Navyše, pri splácaní
vyrovnacieho podielu po 250,- eur mesačne by žalovaný túto sumu splácal 45 mesiacov (3 roky a 9
mesiacov), čo je neprípustná dĺžka splácania s ohľadom na to, že žalobca tieto nehnuteľnosti neužíva,

nevykonáva vlastnícke právo a nemá ani finančné prostriedky na to, aby si zabezpečil inú nehnuteľnosť,
z ktorej môže brať úžitky (napr. prenajímať ju). Takýto stav by bol neprijateľný, súdom neakceptovateľný
a najmä nespravodlivý, porušujúci ústavné práva žalobcu.

32. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.
Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. V danom prípade plne úspešnou stranou v spore bol žalobca, preto
mu súd priznal voči neúspešnej strane - žalovanému plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

33. O povinnosti žalovaného zaplatiť Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Galanta, súdny
poplatok za podanú žalobu vo výške 664,50 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, súd
rozhodol s poukazom na to, že žalobca bol od tejto povinnosti v celom rozsahu oslobodený.

34. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok
z návrhu.

Podľa § 2 ods. 2 cit. zák., Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu

vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak
nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby.

Podľa § 7 ods. 1 cit. zák., Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového
úkonu.

Podľa § 7 ods. 9 cit. zák., V konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je základom
poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom.

Podľa § 7 ods. 11 cit. zák., Základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé euro nadol.

Podľa § 7a cit. zák., Vypočítaný poplatok sa zaokrúhli s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma
prevyšujúca celé číslo je

a) menšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol,
b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli,
c) väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol.

Podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdny ch poplatkov, Zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania,

ak nie je ustanovená osobitná sadzba, sa platí súdny poplatok z ceny predmetu konania vo výške 6 %,
najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura.

35. V prejednávanom prípade je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu, t. j. suma
vo výške 11 080,- eura zodpovedajúca podielu žalobcu 2/5-tiny, ktoré boli prikázané do vlastníctva

žalovaného. Podľa položky 1 písm. a/ je súdny poplatok za žalobu potom 6 %, t. j. 664,80 eura, tento
súdny poplatok sa zaokrúhľuje podľa § 7a písm. c/ na sumu 664,50 eura. Takto vypočítaný súdny
poplatok je povinný zaplatiť žalovaný, nakoľko žalobca je od tejto povinnosti oslobodený.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.