Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316206218
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316206218.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: O. C., Z. X, XXX XX O.U., T.: XX
XXX XXX (podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 1.1.2016), právne zastúpeného
JUDr. Jozefom Barabásom, advokátom so sídlom Letná 450, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 50076477,
proti žalovanému: Mládežnícky hokejový klub Humenné, o.z., Chemlonská 8, 066 01 Humenné, IČO:
42 082 676, právne zastúpenému Mgr. Marekom Šmidom, advokátom so sídlom Rudnayovo nám. 1,
811 01 Bratislava, IČO: 31819656, o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 7Cb/87/2016-157 zo dňa 4. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Mení výrok rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietavej časti a vo výroku o trovách konania tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.406,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 %
ročne zo sumy 1.406,45 eur od 16.2.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na Okresnom súde Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) dňa
27.06.2016 v spojení s písomným vyjadrením zo dňa 13.07.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 3 000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9,05 % ročne zo sumy 1 500,- eur od 21.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 1 500,- eur od 21.01.2016
do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril
dňa 29.05.2015 v zmysle § 289 a nasl. Obchodného zákonníka profesionálnu zmluvu, na základe
ktorej bolo dohodnuté, že bude pre žalovaného vykonávať športovú činnosť poskytovania športových
výkonov profesionálneho trénera a to za dohodnutú odmenu 1 500,- eur mesačne splatnou do 20.
dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.06.2015 do
30.04.2016. Na základe dohody strán zo dňa 08.12.2015 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu ku

dňu 30.12.2015. Napriek tomu, že žalovaný do 31.12.2015 plnil svoje zmluvné záväzky za mesiace
november a december 2015 mu odmena vyplatená nebola. Žalovaný svoju zmluvnú povinnosť nesplnil
ani na základe upomienky zo dňa 06.02.216 a ani na základe predžalobnej výzvy zo dňa 16.05.20116. V
predmetnej právnej veci tunajší súd dňa 22.07.2016 vydal platobný rozkaz č.k. 7Cb/87/2016-27, ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote
odpor. Uviedol v ňom, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, podklady na základe ktorých bol
platobný rozkaz vydaný nie sú platnými a relevantnými dôkazmi. Aj keby hypoteticky došlo k uzatvoreniu

profesionálnej zmluvy, tak uviedol, že spochybňuje jej platnosť. V mene odporcu v zmysle stanov
koná štatutárny orgán. Štatutárnym orgánom združenia je predseda a podpredseda združenia, ktorí v
mene žalovaného konajú spôsobom uvedeným v stanovách. V stanovách je uvedené, že pri právnych
úkonoch, ktorých hodnota predmetu úkonu prevyšuje sumu 2 500,- eur, konajú v mene združeniapredseda združenia a podpredseda združenia vždy spoločne. Rovnako je v stanovách uvedené, že
pri právnych úkonoch kde nie je možné spoľahlivo určiť hodnotu predmetu úkonu konajú v mene
združenia a podpisujú písomnosti zakladajúce práva a povinnosti združenia predseda združenia a

podpredseda združenia vždy spoločne. Zmluva z ktorej si žalobca vyvodzuje právo, je neplatná, nakoľko
nebola uzavretá spôsobom uvedeným v stanovách. Nakoľko stanovy sú základným a často krát jediným
dokumentom, ktorý upravuje činnosť združenia, ciele združenia a aj spôsob konania, sú ustanovenia v
nich uvedené záväzné.

2. Okresný súd Humenné rozsudkom zo dňa 20.2.2018, sp. zn. 7Cb/87/2016-122 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.693,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo
sumy 1.693,55 eur od 16.02.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo
zvyšnejčastižalobuzamietol.Žalobcovivovzťahukžalovanémupriznalnároknanáhradutrovvrozsahu
12 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.8.2018, č.k. 3Cob/38/2018-146 prvoinštančný

rozsudok v napadnutej časti zrušil. Uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní dôsledne sa zaoberať
posúdením veci s poukazom na ustanovenie § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vo veci opätovne
rozhodnúť.

3. Súd prvej inštancie riadil sa pokynmi odvolacieho súdu, vec opätovne prejednal a zistil tento skutkový

stav:
Z profesionálnej zmluvy zo dňa 29.05.2015 uzatvorenej medzi stranami sporu vyplýva, že žalovaný ako
klub a žalobca ako tréner uzatvorili túto zmluvu, predmetom ktorej bolo, že tréner bude na základe tejto
zmluvy vykonávať pre klub športovú činnosť, poskytovanie športových výkonov profesionálneho trénera
a to v dobe a za podmienok dohodnutých z tejto zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od

01.06.2015 do 30.04.2016. V zmysle čl. 3 bod 3.1 zmluvné strany sa dohodli na odmene trénera vo
výške 1 500,- eur za mesiac s tým, že táto odmena bola splatná mesačne pozadu a to v lehote do 20.
dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Túto zmluvu bolo možné ukončiť dohodu resp. výpoveďou s
výpovednou lehotou 3 mesiace. Z dohody o ukončení profesionálnej zmluvy zo dňa 08.12.2015 vyplýva,
že strany sporu sa dohodli na ukončení profesionálnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.05.2015 a to ku dňu

31.12.2015. Zmluva a takisto dohoda o ukončení profesionálnej zmluvy je podpísaná žalobcom a za
žalovaného je podpísaná predsedom daného klubu a to p. T.. L. C.. Podľa bodu 6. Stanov občianskeho
združenia Mládežnícky hokejový klub Humenné, štatutárnym orgánom združenia je predseda združenia
a podpredseda združenia. Predsedu združenia a podpredsedu združenia vymenúva a odvoláva výkonný
výbor. Spôsob konania štatutárneho orgánu v mene združenia je nasledovný:

- pri právnych úkonoch, ktorých hodnota predmetu úkonov neprevyšuje sumu 2 500,- eur je
oprávnený konať v mene združenia a podpisovať písomnosti zakladajúce práva a povinnosti združenia
predseda združenia a podpredseda združenia každý samostatne,
- pri právnych úkonoch, ktorých hodnota predmetu úkonu prevyšuje sumu 2500,- eur konajú v mene
združenia a podpisujú písomnosti zakladajúce práva a povinnosti združenia predseda združenia a

podpredseda združenia vždy spoločne,
- pri právnych úkonoch, kde nie je možné spoľahlivo určiť hodnotu predmetu úkonu konajú v mene
združenia a podpisujú písomnosti zakladajúce práva a povinnosti združenia predseda združenia a
podpredseda združenia vždy spoločne.
Podpísané právo sa realizuje tak, že predseda združenia alebo podpredseda združenia k napísanému

alebo vytlačenému názvu združenia pripoja svoje meno, funkciu a vlastnoručný podpis. Žalobca v
písomnom vyjadrení zo dňa 11.05.2017 uviedol, že žalovaný vo svojom odpore spochybňuje platnosť
profesionálnej zmluvy zo dňa 29.05.2015 s poukazom na stanovy žalovaného, ktoré obmedzujú konanie
štatutárneho orgánu žalovaného, konkrétne predsedu združenie tak, že pri právnych úkonoch, ktorých
hodnota predmetu úkonu prevyšuje 2 500,- eur konajú v mene združenia a podpisujú písomnosti

zakladajúce práva a povinnosti združenia predseda združenia a podpredseda združenia vždy spoločne.
Je však nutné zdôrazniť, že takéto interné obmedzenia konania štatutárneho orgánu žalovaného
uvedené v jeho stanovách majú len vnútorné účinky v rámci Štruktúr žalovaného a netýkajú sa právnych
vzťahov žalovaného s tretími osobami. Obmedzenia oprávnenia štatutárneho orgánu žalovaného konať
v mene žalovaného, vyplývajúce vnútorných predpisov (stanov), teda nie je možné uplatňovať voči

tretím osobám, a to aj v prípade, ak tieto obmedzenia určené v stanovách boli zverejnené. Poukázal
na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.05.2011, sp. zn. 29/Odo 382/2010 podľa ktorého: „ Vo
všeobecnej rovine však nie je vylúčené, aby stanovy občianskeho združenia obsahovali vnútorné
obmedzenie konateľského oprávnenia osôb oprávnených konať v mene občianskeho združenia. Takátoúprava stanov však nie je záležitosťou, ktorá by mohla mať vplyv na právne postavenie tretích osôb, a
to z dôvodu, že má iba interný dosah a vzťahuje sa primárne na vzťahy medzi občianskym združením
a jeho členmi. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná zmluva je platná bez ohľadu na to, či bola

podpísaná iba predsedom žalovaného alebo aj podpredsedom žalovaného, pričom žalovanému nič
nebráni aby si prípadne vymáhal škodu spôsobenú konaním svojho štatutárneho orgánu, ktorým boli
porušené obmedzenia vyplývajúce zo stanov žalovaného. V prípade ak by sa aj súd stotožnil s názorom
žalovaného, že predmetná profesionálna zmluva je neplatná, v danom prípade by musel vec posúdiť
v rámci ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení a žalobe vyhovieť, nakoľko

žalobca trénerskú činnosť pre žalovaného v danom období vykonal. Žalovaný vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 09.06.2017 uviedol, že k uzavretiu predmetnej zmluvy na podklade, ktorej sa žalobca
domáha zaplatenia sumy 3 000,- eur s príslušenstvom nedošlo. Predmetnú zmluvu žalovaný neeviduje
vo svojej účtovnej ani inej evidencii a do tohto momentu ju nikdy ani nevidel. Znovu poukázal, že aj keby
hypoteticky došlo k uzavretiu profesionálnej zmluvy dňa 29.05.2015, tento právny úkon spochybňujeme
čo do jeho platnosti. V mene žalovaného v zmysle stanov koná štatutárny orgán. Štatutárnym orgánom

združenia je predseda a podpredseda združenia, ktorí v mene žalovaného konajú spôsobom určeným v
stanovách. In concretum v stanovách je uvedené že, „pri právnych úkonoch, ktorých hodnota predmetu
úkonu prevyšuje sumu 2 500,- eur konajú v mene združenia a podpisujú písomnosti zakladajúce práva
a povinnosti združenia predseda združenia a podpredseda združenia vždy spoločne". Rovnako je v
stanovách uvedené, že „pri právnych úkonoch, kde nie je možné spoľahlivo určiť hodnotu predmetu

úkonu konajú v mene združenia a podpisujú písomnosti zakladajúce práva a povinnosti združenia
predseda združenia a podpredseda združenia vždy spoločne. Plnenie (profesionálna zmluva), na ktoré
bol údajne žalovaný v zmluve zaviazaný, je opakujúcim sa plnením, ktoré prevyšuje sumu 2 500,- eur
a teda na toto plnenie sa žalovaný platne zaviaže len v prípade, ak ho podpíše ako predseda, tak aj
podpredseda. Má za to, že vyššie uvedený právny úkon nepodpísal predseda spolu s podpredsedom.

4. Vec právne posúdil podľa § 261 ods. 1. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1, 2 zákona
č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, § 34, § 35 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, 3, § 20 ods. 1, Občianskeho
zákonníka.

5. Žalovaný je občianskym združením, pričom neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by vymedzoval
pôsobnosť a spôsob konania občianskeho združenia. Zákon o združovaní občanov takéto oprávnenie
ponecháva na samotnom združení, ktoré v stanovách určí štatutárne orgány oprávnené konať v
jeho mene a takisto v stanovách sa vymedzí spôsob konania týchto štatutárnych orgánov. V danom
prípade v zmysle stanov žalovaného a to bodu 6., štatutárnym orgánom združenia je predseda

združenia a podpredseda združenia. Spôsob konania štatutárneho orgánu v mene združenia je
nasledovný, pri právnych úkonoch, ktorých hodnota predmetu úkonu prevyšuje sumu 2 500,- eur
konajú v mene združenia a podpisujú písomnosti zakladajúce práva a povinnosti združenia predseda
združenia a podpredseda združenia vždy spoločne, pri právnych úkonoch, kde nie je možné
spoľahlivo určiť hodnotu predmetu úkonu konajú v mene združenia a podpisujú písomnosti zakladajúce

práva a povinnosti združenia predseda združenia a podpredseda združenia vždy spoločne. Spôsob
podpisovania právnickej osoby sa v praxi vykonáva spôsobom, ktorý pre jej podpisovanie predpisujú
osobitné právne predpisy, príp. jej interné dokumenty. Spôsob podpisovania právnických osôb môže
vyplývať z obchodného alebo z iného zákonom predpísaného registra (pozri napr. § 191 ods. 1 OBZ).
Podpis člena štatutárneho orgánu sa musí zhodovať s podpisovým vzorom, ktorý je v tomto registri

uložený. Judikatúra v tejto súvislosti vyvodila, že zmluva je neplatná, ak bola za účastníka právneho
úkonu opatrená podpisom len jedného člena predstavenstva, nie podpismi dvoch členov predstavenstva
podľa spôsobu podpisovania zapísaného v obchodnom registri (pozri Ro NS ČR z 31.05.2005, sp. zn.
32 Odo 1224/2004). Uvedené platí nielen na právne úkony, pri ktorých je predpísaná zákonná písomná
forma, ale i v prípadoch, keď písomná forma právneho úkonu bola účastníkmi právneho úkonu len

dohovorená. Konateľ (konatelia) je (sú) štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným (§
13 ods. 1 druhá veta a § 133 ods. 1 OBZ) a jeho (ich) konanie je priamym konaním právnickej osoby;
pokiaľ pri uzavieraní kúpnej zmluvy konal len jeden konateľ, hoci mali konať obaja konatelia, nekonala
právnická osoba riadne svojím štatutárnym orgánom a kúpna zmluva je z toho dôvodu absolútne
neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ) (Ro NS ČR z 12. 6. 2001, sp. zn. 29 Cdo 695/2000). V danej

veci bola odmena uvedená v profesionálnej zmluve vo výške 1 500,- eur mesačne, pričom zmluva mala
byť platná a účinná od 01.06.2015 do 30.04.2015. Hodnota predmetu úkonu za dané obdobie teda bola
vo výške 16 500,- eur. V zmysle stanov žalovaného táto zmluva teda mala byť podpísaná predsedom
a podpredsedom združenia aby na jej základe platne vznikli práva a povinnosti zmluvných strán. Tátozmluva však bola podpísaná iba predsedom združenia. Písomná forma právneho úkonu predpokladá
podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti (spočíva v tom,
žeobsahprávnehoúkonujezachytenývsamotnomtextelistiny)apodpisukonajúcejosoby(spočívajúcu

v tom, že podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle). Súd vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že profesionálna zmluva zo dňa 29.05.2015 je neplatným
právnym úkonom v zmysle 40 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a teda vo vzťahu k žalobcovi
žalovanému na jej základe nevznikli žiadne povinnosti, ktoré by mal plniť. Na strane žalovaného tým,
že profesionálnu zmluvu podpísal iba jeden jeho štatutárny orgán v rozpore so spôsobom konania

žalovaného vymedzeného v jeho stanovách, nedošlo k prekročeniu právomoci štatutárneho orgánu,
takýmto postupom však nekonal žalovaný riadne svojím štatutárnym orgánom a profesionálna zmluva
uzatvorená medzi stranami sporu je z toho dôvodu absolútne neplatná. Aplikácia ustanovenia § 20
ods. 2 Občianskeho zákonníka na daný postup konania žalovaného pri podpise zmluvy nie je možná
a to vzhľadom na skutočnosť, že za žalovaného nekonal jeho inými pracovníkmi, resp. člen, ale jeho
štatutárny orgán v zmysle § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom konal v rozpore so spôsobom

konania vymedzeným v stanovách žalovaného. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v danej
veci po jej opätovnom prejednaní v zmysle pokynov odvolacieho súdu dospel k záveru, že žaloba nad
priznaný nárok vo výške 1 693,55 eur s prísl. nie je dôvodná a preto žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca v rozsahu oboch jeho výrokov podľa § 365
ods. 1 písm. h/ CSP. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci z nasledujúcich dôvodov:
Súd prvej inštancie vyhodnotil profesionálnu zmluvu uzavretú medzi stranami sporu zo dňa 29.5.2015
ako neplatnú, a to s poukazom na stanovy žalovaného, podľa ktorých táto zmluva mala byť podpísaná

nielen predsedom žalovaného, ale aj podpredsedom žalovaného a spor posúdil v rámci ustanovení
Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Konštatoval, že v danom prípade sa nejedná o
obmedzenie konania štatutárneho orgánu žalovaného, jeho vnútorným predpisom, ale o spôsob konania
žalovaného určený jeho stanovami, ktoré ako jediné majú upravovať aj spôsob konania občianskeho
združenia. S týmto názorom súdu prvej inštancie však žalobca nesúhlasí. Poukázal na ustanovenie

§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže štatutárny orgán vykonávať za právnickú
osobu akékoľvek, resp. všetky úkony, pričom viazanosť konania štatutárneho orgánu na spolupôsobenie
ďalšieho člena štatutárneho orgánu v stanovách určených prípadoch je vždy len obmedzením
jeho konania. Predmetná úprava konania štatutárnych orgánov žalovaného v jeho stanovách sa
nedá považovať za spôsob jeho konania, nakoľko to uvádza súd prvej inštancie, ale jedná sa o

obmedzenie konania štatutárneho orgánu žalovaného, pričom obmedzenia oprávnenia štatutárneho
orgánu žalovaného konať v mene žalovaného vyplývajúce z jeho vnútorných predpisov (stanov) nie je
možné uplatňovať voči tretím osobám, a to aj v prípade ak tieto obmedzenia určené v stanovách boli
zverejnené. Predmetnú situáciu nemožno porovnávať so spôsobom konania viacčlenného štatutárneho
orgánu obchodných spoločností, nakoľko spôsob ich konania je verejne publikovaný v obchodnom

registri, pričom obdobná úprava konania viacčlenného štatutárneho orgánu obchodných spoločností,
kedy je jeden člen štatutárneho orgánu oprávnený robiť právne úkony len v určitej miere, resp. len
do určitej finančnej výšky nie je ani možná. Preto odôvodnenie predmetného rozsudku, kde súd
prvej inštancie odôvodňuje svoje rozhodnutie na príklade obchodných spoločností nemôže obstáť,
nakoľko nereflektuje špecifiká občianskeho združenia. Zdôraznil, že úprava konania žalovaného v jeho

stanovách je navyše aj v príkrom rozpore so zásadou ochrany právnej istoty tretích osôb a princípom
právnej istoty. O to viac, že stanovy žalovaného neboli ani nikdy zverejnené a žalobca sa mal možnosť
s nimi oboznámiť až v rámci súdneho konania. Navyše z dokazovania vyplynulo, že okrem predmetnej
zmluvy, podpisoval predseda žalovaného bez spolupôsobenia podpredsedu žalovaného aj zmluvy s
jednotlivými hráčmi, čo by v rámci názoru súd prvej inštancie taktiež znamenalo ich neplatnosť, čím by

bol vážne narušený princíp právnej istoty. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie mal profesionálnu
zmluvu uzavretú medzi stranami sporu zo dňa 29.5.2015 vyhodnotiť ako platnú, resp. ju považovať
za právny úkon žalovaného a žalovaného podľa tejto zmluvy zaviazať na plnú úhradu žalovanej sumy
ako aj náhrady trov konania v rozsahu 100 %. Ďalej namietal, že aj keď súd prvej inštancie vyhodnotil,
že pre platnosť predmetnej profesionálnej zmluvy bol potrebný podpis podpredsedu žalovaného, mal

predmetnú vec posúdiť podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka a predmetnú profesionálnu zmluvu
považovať za právny úkon žalovaného. Poukázal na to, že z dokazovania vyplynulo, že profesionálnu
zmluvu uzavretú medzi stranami sporu zo dňa 29.5.2015 podpísal vtedajší predseda žalovaného. Táto
zmluva sa týka predmetu činnosti žalovaného, žalobca nevedel a ani nemohol vedieť o obmedzení, resp.o prekročení oprávnenia vtedajšieho predsedu žalovaného vyplývajúce z jeho stanov, nakoľko sa mal
možnosť s nimi oboznámiť až v rámci tohto súdneho konania a navyše v predmetnom čase aj zmluvy
s jednotlivými hráčmi žalovaného podpisoval iba vtedajší predseda žalovaného. Aj keď Občiansky

zákonník rozlišuje medzi konaním štatutárneho orgánu právnickej osoby a jej pracovníka alebo člena,
tak ako vo svojom odôvodnení poukazuje súd prvej inštancie zdôraznil, že predseda žalovaného bol
nepochybne aj členom tohto občianskeho združenia, resp. je pravdepodobné, že aj svoju funkciu
vykonával v pracovnoprávnom alebo obdobnom pomere, resp. za odmenu. Výklad ustanovenia § 20
ods. 2 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie považuje za príliš reštriktívny, čo je v danom

prípade v rozpore s čl. II Civilného súdne poriadku. Opätovne poukázal na skutočnosť, že z dokazovania
vyplynulo, že žalovaný využíva licenciu profesionálneho trénera žalobcu až do 31.12.2015, čiže až do
dátumu ukončenia predmetnej profesionálnej zmluvy, a to z dôvodu, aby predišiel pokutám zo strany
zväzu ľadového hokeja, ktoré by mu boli udelené z dôvodu absencie trénera trénerskou licenciou. Preto
aj v prípade posúdenia nároku žalobcu ako nároku z bezdôvodného obohatenia mal súd prvej inštancie
zaviazať žalovaného na úhradu žalovanej sumy v plnej výške. S touto skutočnosťou sa súd prvej

inštancie v odôvodnení svojho rozsudku opätovne nevysporiadal, a to aj napriek tomu, že na ňu bolo
v konaní opakovane poukazované. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok Okresného
súdu Humenné zo dňa 4.2.2019, sp. zn. 7Cb/87/2016-157 zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť
žalovanému aj súdom prvej inštancie zamietnutú časť žalovanej sumy s príslušenstvom a žalobcovi vo
vzťahu k žalovanému prizná plnú náhradu trov konania.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

8. Na prejednanie odvolaní sporových strán nariadil odvolací súd pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP),na
ktorom po podaní správy o priebehu konania pred súdom prvej inštancie, po oboznámení s napadnutým

rozsudkom, odvolaniami a vyjadreniami sporových strán, vrátane replík a duplík v zmysle ustanovenia
§ 378 ods. 1 CSP (za splnenia podmienok daných ustanovením § 204 CSP) zopakoval dokazovanie
listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť zmeniť.

9. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnické osoby vo všetkých veciach robia

tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).

10. Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej
pracovníci alebo jej členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to

vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie vznikajú práva
a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len
vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

11.Podľa§261ods.1zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka(ďalejlen,,Obchodnýzákonník“),

táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s
prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie

je uzavretá.

13. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúce osoby,
ak tento úmysel bol v strane, ktorej je prejav vôle určený známy alebo jej musel byť známy.

14. Podľa § 266 ods. 2 v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav
vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle
určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto
styku prikladá.

15. Podľa § 266 ods. 3 pri výklade vôle ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace
s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli ako aj
následného správania strán pokiaľ to pripúšťa povaha veci.16. Podľa § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu
niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy
uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.

17. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

18. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorý vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

21. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, a je podpísaný konajúcou

osobou; ak právny úkon urobia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

22. V danom prípade súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi a to profesionálnou zmluvou,

dohodououkončenízmluvy,upomienkoužalobcu,predžalobnouupomienkou,záznamamiSlovenského
zväzu ľadového hokeja zverejnenými na internetovej stránke zväzu, písomnými vyjadreniami strán
sporu, výpoveďami svedkov a strán sporu a zistil tento skutkový stav:
Z profesionálnej zmluvy zo dňa 29.5.2015 uzatvorenej medzi stranami sporu vyplýva, že žalovaný ako
klub a žalobca ako tréner uzatvorili túto zmluvu, predmetom ktorej bolo, že tréner bude na základe tejto

zmluvy vykonávať pre klub športovú činnosť, poskytovanie športových výkonov profesionálneho trénera
a to v dobe a za podmienok dohodnutých z tejto zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od
01.06.2015 do 30.04.2016. V zmysle čl. 3 bod 3.1 zmluvné strany sa dohodli na odmene trénera vo
výške 1 500,- eur za mesiac s tým, že táto odmena bola splatná mesačne pozadu a to v lehote do 20.
dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Túto zmluvu bolo možné ukončiť dohodu resp. výpoveďou

s výpovednou lehotou 3 mesiace.
Z dohody o ukončení profesionálnej zmluvy zo dňa 08.12.2015 vyplýva, že strany sporu sa dohodli na
ukončení profesionálnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.05.2015 a to ku dňu 31.12.2015.
Zmluva a takisto dohoda o ukončení profesionálnej zmluvy je podpísaná žalobcom a za žalovaného je
podpísaná predsedom daného klubu a to p. T.. L. C..

Žalobca písomnou upomienkou zo dňa 06.02.2016 pripomenul žalovanému, že neuhradil mu peňažný
záväzok spočívajúci v odmenách za mesiace november 2015 vo výške 1 500,- eur a december
2015 vo výške 1 500,- eur, ktoré mali byť uhradené v zmysle uzavretej profesionálnej trénerskej zmluvy
zo dňa 29.05.2015. Zároveň žalovaného vyzval aby dlžnú sumu mu uhradil v lehote do 15.2.2016.
Zo zápisov zo stretnutí zverejnených na internetovej stránke Slovenského zväzu ľadového hokeja zo

dňa 01.11.2015, 11.11.2015, 13.11.2015, 17.11.2015, 20.11.2015, 27.11.2015, 02.12.2015, 04.12.2015
vyplýva, že v prípade hokejových stretnutí, ktoré odohral Mládežnícky hokejový klub Humenné v
uvedené dni, pri súpiske hráčov je uvedený ako tréner žalobca, ktorý sa týchto hokejových stretnutí
zúčastnil. Dňa 04.12.2015 bol zápas odohraný v Spišskej Novej Vsi.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 11.05.2017 uviedol, že žalovaný vo svojom odpore spochybňuje

platnosť profesionálnej zmluvy zo dňa 29.05.2015 s poukazom na stanovy žalovaného, ktoré obmedzujú
konanie štatutárneho orgánu žalovaného, konkrétne predsedu združenie tak, že pri právnych úkonoch,
ktorých hodnota predmetu úkonu prevyšuje 2 500,- eur konajú v mene združenia a podpisujú písomnosti
zakladajúce práva a povinnosti združenia predseda združenia a podpredseda združenia vždy spoločne.
Tvrdil, že interné obmedzenia konania štatutárneho orgánu žalovaného uvedené v jeho stanovách

majú len vnútorné účinky v rámci Štruktúr žalovaného a netýkajú sa právnych vzťahov žalovaného s
tretími osobami. Obmedzenia oprávnenia štatutárneho orgánu žalovaného konať v mene žalovaného,
vyplývajúce vnútorných predpisov (stanov), teda nie je možné uplatňovať voči tretím osobám, a to aj
v prípade, ak tieto obmedzenia určené v stanovách boli zverejnené.Poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.05.2011, sp. zn. 29/Odo 382/2010 podľa
ktorého: „ Vo všeobecnej rovine však nie je vylúčené, aby stanovy občianskeho združenia obsahovali
vnútorné obmedzenie konateľského oprávnenia osôb oprávnených konať v mene občianskeho

združenia.Takátoúpravastanovvšakniejezáležitosťou,ktorábymohlamaťvplyvnaprávnepostavenie
tretích osôb, a to z dôvodu, že má iba interný dosah a vzťahuje sa primárne na vzťahy medzi občianskym
združením a jeho členmi“.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o inkriminovaný zápas v Spišskej Novej Vsi, tento
zápas bol 04.12.2015 a poukázal, že vtedy mu p. C. povedal, aby zo striedačky túto striedačku opustil

a išiel do hľadiska, že tento zápas bude viesť druhý tréner, pán C.. On tento pokyn jasne rešpektoval.
Následne sa stretol s p. C. dňa 8.12., kde mu povedal, že takáto spolupráca už do budúcna nie je možná,
že takto to nemôže ďalej fungovať, preto navrhol to, aby bola spolupráca ukončená s tým, že vzhľadom
na to, že sa jednalo o krátky časový úsek navrhol, aby spolupráca bola ukončená až ku koncu roka, čiže
k 31.12.2015. Ďalej p. C. uviedol, že takto spoluprácu ukončí ak mu bude vyplatená odmena za mesiace
november a december 2015. Táto odmena mu zo strany žalovaného vyplatená nebola. Poukázal, že

všetky odmeny zo strany žalovaného mu boli vyplácané na jeho účet a nie iným spôsobom.

23. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

24. Nie je sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá profesionálna zmluva dňa 29.5.2015,

predmetom ktorej bolo, že tréner bude na základe tejto zmluvy vykonávať pre klub športovú činnosť,
poskytovanie športových výkonov profesionálneho trénera, a to v dobe za podmienok dohodnutých z
tejto zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.6.2015 do 30.4.2016. Podľa čl. III bod 3.1
zmluvy, zmluvné strany sa dohodli ona odmene trénera vo výške 1.500,- eur za mesiac s tým, že táto
odmena bude splatná mesačne pozadu, a to v lehote do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Zároveň je nesporné, že strany sa dohodli na ukončení profesionálnej zmluvy dňa 8.12.2015 a z tejto
dohody vyplýva, že strany sa dohodli na ukončení profesionálnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.5.2015, a
to ku dňu 31.12.2015.

25. Žalovaný v konaní popieral uzavretie profesionálnej zmluvy zo dňa 29.5.2015, pretože predmetnú

zmluvu neeviduje vo svojej účtovnej ani inej evidencii a nikdy ju ani nevidel až do podania návrhu
na súd. Namietal, že aj keby hypoteticky došlo k uzavretiu profesionálnej zmluvy zo dňa 29.5.2015,
tento právny úkon spochybňuje čo do jeho platnosti v mene žalovaného v zmysle stanov koná
štatutárny orgán. Štatutárnym orgánom združenia je predseda a podpredseda združenia, ktorí v mene
žalovaného konajú spôsobom určeným v stanovách. V stanovách je uvedené, že „pri právnych úkonoch,

ktorých hodnota predmetu úkonu prevyšuje sumu 2.500,- eur konajú v mene združenia a podpisujú
písomnosti zakladajúce práva a povinnosti združenia, predseda združenia a podpredseda združenia
vždy spoločne“. Plnenie, na ktoré bo údajne žalovaný v zmluve zaviazaný je opakujúcim sa plnením,
ktoré prevyšuje sumu 2.500,- eur a teda na toto plnenie sa žalovaný platne zaviaže len v prípade ak
ho podpíše ako predseda tak aj podpredseda. V danom prípade uvedený právny úkon podpísal len

predseda. Ako to vyplýva z prevedeného dokazovania za žalovaného profesionálnu zmluvu do dňa
29.5.2015 podpísal T.. L. C., predseda združenia, ktorý to aj vo svojej výpovedi potvrdil. V súlade s
podmienkami uvedenými v zmluve bola žalobcovi vyplácaná odmena v období od 06/2015 až 10/2015.

26. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu posúdil

ako nárok z bezdôvodného obohatenia, vzhľadom na to, že profesionálnu zmluvu zo dňa 29.5.2015
uzavretú medzi stranami považoval za absolútne neplatnú podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
a teda vo vzťahu k žalobcovi žalovanému na jej základe nevznikli žiadne povinnosti, ktoré by mal plniť.

27. Pokiaľ sa žalovaný mienil dovolávať neplatnosti tejto zmluvy z dôvodu, že za žalovaného táto nebola

podpísaná v súlade s jeho stanovami, konkrétne s bodom 6 stanov, kde je vymedzený spôsob konania
štatutárnych orgánov a podľa ktorého pri právnych úkonoch, ktorých hodnota predmetu úkonu prevyšuje
sumu 2.500,- eur konajú v mene združenia a podpisujú písomnosti zakladajúce práva a povinností
združenia predseda združenia a podpredseda združenia vždy spoločne, v tom prípade sa jedná o
relatívnu neplatnosť, ktorej sa pri obchodno-záväzkovom vzťahu môže podľa § 267 ods. 1 Obchodného

zákonníka dovolávať iba ten účastník, na ochranu ktorého bola stanovená, čo je v tomto prípade žalobca
a pokiaľ tak neurobil, považuje sa tento právny úkon za platný. Skutočnosť, že žalovaný údajne neviedol
v účtovnej evidencii predmetnú profesionálnu zmluvu, nemôže by na ťarchu žalobcu, resp. nemôže byť
relevantným dôvodom na popretie jeho pohľadávky.28. Nesprávne preto postupoval súd prvej inštancie ak zamietol žalobu žalobcu do výšky 1.406,45 eur s
príslušenstvom z dôvodu, že považoval profesionálnu zmluvu za absolútne neplatnú z dôvodu, že táto

nebola podpísaná obidvoma štatutármi.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca mal vzhľadom na zistený skutkový stav nárok podľa vyššie
uvedenej profesionálnej zmluvy na zaplatenie celej žalovanej sumy a teda aj sumy, do výšky ktorej bola
žaloba zamietnutá.

30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie v
jeho zamietavej časti tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie zvyšnej časti žalovanej sumy vo výške
1.406,45 eur s príslušným úrokom z omeškania a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 378 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1
CSP, § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).