Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. marec 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10Cpr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316206306
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316206306.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobkyne S. H., nar.

X.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, S., zast. JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom, kpt. Nálepku 8,
Michalovce proti žalovanému Ošetrovateľské centrum s.r.o., Lipová 32, Humenné, zast. JUDr. Jánom
Vrbom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Priznáva žalovaného náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Náhradu súdneho poplatku súd Slovenskej republike nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasapodanoužaloboudomáhala,abysúdurčil,žeskončeniepracovnéhopomeruokamžitým
skončením pracovného pomeru - listom žalovaného zo dňa 27.5.2016 je neplatné a aby zaviazal
žalovaného na úhradu trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 11.7.2017 spresnila žalobkyňa petit

žaloby tak, že žiada, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne okamžitým skončením
pracovného pomeru - listom zo dňa 27.5.2016 ne neplatné a súd určuje, že pracovný pomer medzi
žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá.
Vo svojej žalobe žalobkyňa uviedla, že u žalovaného pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa
28.9.2007 ako pomocník v zdravotníckom zariadení. Dňa 29.3 2016 bola daná žalobkyni výpoveď pre
porušenie pracovnej disciplíny, ktorú si žalobkyňa prevzala dňa 13.4.2016. Prílohou výpovede bol aj list
zo dňa 29.3.2016 nazvaný ako písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým

spôsobom. Táto výpoveď však nie je predmetom konania a konanie o neplatnosti tejto výpovede sa
viedlo pod sp.zn. 21Cpr 3/2016.
Dňa 27.5.2016 žalovaný doručil žalobkyni v jej byte list nazvaný ako Okamžité skončenie pracovného
pomeru, z ktorého je zjavné, že žalobkyňa dňa 27.3.2015 bez predchádzajúceho zdôvodnenia sa
nedostavila do zamestnania a svoju neprítomnosť do dnešného dňa neodôvodnila a to napriek
písomnému upozorneniu zo dňa 29.3.2015, ktoré jej malo byť doručené na pracovisku. V tomto
liste žalovaný uvádza, že uvedeným spôsobom žalobkyňa porušila rozpis služieb, ktoré vyplývajú z

pracovného poriadku č. K. XX, z ktorého je okrem iného zjavné, že ak zamestnanec nemôže nastúpiť na
zmenu, je povinný oznámiť svoju neprítomnosť včas. Žalovaný je toho názoru, že uvedené porušenie
pracovnej disciplíny je závažným porušením.Žalobkyňa je toho názoru, že na okamžité skončenie pracovného pomeru s takým skutkovým a právnym
odôvodnením nie je dôvod. Žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b Zákonníka práce
a na ustanovenia § 70 Zákonníka práce.

Za posledných šesť mesiacov nedostala žalobkyňa žiadne upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny a upozornenie, ktoré mala dostať žalobkyňa dňa 29.3.2016 sa viazalo na výpoveď z
pracovného pomeru zo dňa 29.4.2016 a nie na okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že je pravdou, že dňa 27.3.2016 nenastúpila na zmenu u žalovaného, avšak nebolo to
svojvoľne a bez vedomia zamestnávateľa. Žalobkyňa podľa pracovnej zmluvy bola povinná vykonávať

pre žalovaného práce v rozsahu 37,5 hodín týždenne. Pracovná doba bola taká, že žalobkyňa pracovala
nad rámec pracovného času. V prípade mesiac marec 2016 pracovala od 1.3.2016 do 4.3.2016, od
7.3.2016 do 18.3.2016 a mala pracovať od 21.3.2016 do 31.6.2016. Žalobkyňa mala pracovať počas
uvedených zmien striedavo a to denná zmena, obedňajšia zmena - každá v trvaní 8 hodín. Z uvedeného
rozpisu je zrejmé, že žalobkyňa pracovala 12 dní bez toho, aby mala deň voľna a až po odpracovaní
12 dní mala dva dni voľna. Do mesiaca mala žalobkyňa iba štyri dni voľna a za týždeň odpracovala

minimálne 56 hodín. Žalobkyňa z dôvodu únavy a nedostatku odpočinku požiadala vrchnú sestru o
jeden deň voľna, pričom túto svoju žiadosť podala dňa 23.3.2016 osobne. Vrchná sestra túto požiadavku
prijala, avšak uviedla, že ju berie na vedomie a bude to riešiť neskôr. Nakoľko žalobkyňa pracovala
prakticky ako upratovačka a táto činnosť bola nahraditeľná iným personálom, žalobkyňa tak ako to
oznámila vrchnej sestre, na zmenu dňa 27.3.2016 nenastúpila, ostala doma a hneď na druhý deň

nastúpila do práce. Žalobkyňa je toho názoru, že si v práci svoje povinnosti počas celého trvania
pracovného pomeru vykonávala riadne, nejednalo sa u nej o sústavné odchody z práce a takáto situácia
nastala v jedinom prípade a nestotožňuje sa s názorom žalovaného, že táto okolnosť je s ohľadom
na všetky osobitosti prípadu takým porušením pracovnej disciplíny, ktorá by odôvodňovala skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný formálne zaslal upozornenie

na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 26.3.2016 a poučil žalobkyňu, aby učinila bezodkladnú
nápravu, avšak toto poučenie a upozornenie bolo len formálne, nakoľko spolu s týmto upozornením jej
bolo zaslané aj ukončenie pracovného pomeru a teda žalobkyňa nemala možnosť učiniť nápravu.
Žalobkyňa listom zo dňa 13.6.2016 oznámila žalovanému svoj nesúhlas s okamžitým skončením
pracovného pomeru a požiadala žalovaného, aby jej aj naďalej prideľoval prácu a to z dôvodu, že

okamžité skončenie pracovného pomeru považuje žalobkyňa za neplatné. Žalovaný reagoval listom zo
dňa 20.6.2016, ktorým oznámil okrem iného, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za
platné a pracovný pomer považuje za ukončený dňom 27.5.2016.

2. Spolu so žalobou predložila žalobkyňa pracovnú zmluvu zo dňa 28.9.2007 s dátumom nástupu do

pracovného pomeru dňa 1.10.2007 ako pomocník v zdravotníckom zariadení s rozsahom pracovnej
doby 37,5 hodín týždenne, potvrdenie o práceneschopnosti, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa bola od
29.3.2016 do 27.5.2016 práceneschopná, výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa
29.3.2016, písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29.3.2016, oznámenie
zamestnanca podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce zo dňa 23.5.2016, žaloba zamestnanca na určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou doručený súdu dňa 27.5.2016, okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.5.2016 podľa ustanovení §68 a nasl. Zákonníka práce z
dôvodu uvedeného v § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu porušenia odseku 6 PZ a piatej
časti odd. D Pracovného poriadku z dôvodu, že dňa 27.3.2016 sa žalobkyňa bez predchádzajúceho
zdôvodnenia nedostavila do zamestnania a svoju neodôvodnenú neprítomnosť na pracovisku do

dnešného dňa neospravedlnila, resp. nezdôvodnila a to napriek písomnému upozorneniu zo dňa
29.3.2016. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.5.2016 ďalej uvádza, že podľa štvrtej
časti odd. B ods. 4 Pracovného poriadku sa za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom
považuje aj neospravedlnené vymeškanie pracovného času. Ďalej žalobkyňa predložila rozpis služieb
a evidencie odpracovaných hodín, oznámenie zamestnanca podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce zo

dňa 13.6.2016, vyjadrenie k oznámeniu zamestnanca podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce.
Žalobkyňa taktiež predložila súdu uznesenie Okresného súdu Humenné č. 21Cpr 4/2016 zo dňa
23.9.2016, ktorým bolo konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.3.2016
zastavené.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 8.8.2016 uviedol, že žalobkyňa sa
bez predchádzajúceho zdôvodnenia nedostavila do zamestnania dňa 27.3.2016, čím neakceptovala
mesačný rozpis zmien. Neprítomnosť žalobkyne nebola odsúhlasená vedúcou sestrou S.. N. N.,
ktorá podľa platného pracovného poriadku č. XX môže podľa vlastného uváženia akceptovať vopredvyslovené či spísané požiadavky zamestnancov žalovaného v danom mesiaci iba v prípade, ak je
možné optimálnym spôsobom zabezpečiť chod prevádzky žalovaného. Konanie žalobkyne považoval
žalovaný na závažné porušenie pracovnej disciplíny. Keďže je nepochybné, že zo strany žalobkyne

došlo k porušeniu pracovnej disciplíny dňa 27.5.2016, doručil žalovaný žalobkyni písomnosť označenú
ako okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaný popiera tvrdenie žalobkyne, že nemala možnosť
nijakým spôsobom prípadnú nápravu vykonať, pretože písomné upozornenie jej bolo doručené dňa
13.4.2016 spolu s prvou výpoveďou. Písomné upozornenie bolo však žalobkyni predložené už dňa
29.3.2016 v kancelárii vedenia žalovaného v dopoludňajších hodinách, kde v prítomnosti svedkyne S..

N. N. bola písomne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Písomné
upozornenie si žalobkyňa prečítala, oboznámila sa s ním a odmietla podpísať jeho prevzatie. Žalovaný
navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Spolu s písomným vyjadrením predložil žalovaný pracovný poriadok XX účinný od 17.10.2014,
písomné upozornenie na sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 5.11.2013,

hlásenie kladných a záporných udalostí spôsobených zamestnancom pri výkone jeho práce, kniha
odchodov a príchodov od 26.3.2016 do 28.3.2016, vyjadrenie k oznámeniu zamestnanca zo dňa
30.5.2016.

5. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.9.2016 zást. žalobkyne uviedol, že žalobkyňa

sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného v tom, že dňa 27.3.2016 nenastúpila do zamestnania bez
predchádzajúceho zdôvodnenia. K tomuto žalobkyňa uvádza, že dňa 23.3.2016 sa necítila dobre a
pociťovala veľkú únavu a preto poprosila vrchnú sestru S.. N. N., aby jej umožnila čerpať dovolenku
alebo aby jej dala jeden deň voľna a to na 27.3.2016. Vrchná sestra požiadavku prijala, avšak uviedla,
že sa na to neskôr pozrie a vyrieši to. Keďže žalobkyňa oznámila svoju požiadavku vrchnej sestre a

táto uviedla, že bude riešiť jej zastupovanie, žalobkyňa do zamestnania nenastúpila dňa 27.3.2016.
Dňa 28.3.2016 odpracovala žalobkyňa rannú zmenu a odpracovala dennú zmenu aj dňa 29.3.2016.
Žalobkyňa potvrdila, že jej bola doručená výpoveď z pracovného pomeru dňa 29.3.2016 a to dňa
13.4.2016 spolu s písomným upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29.3.2016 a to
z tohto istého skutkového dôvodu, ktorý bol následne dôvodom na neskoršie okamžité skončenie

pracovného pomeru.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňu už dňa 5.11.2013 upozornil na menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Toto upozornenie bolo z obdobia roku 2013 a nijako nesúvisí
s obdobím v čase skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa sa síce s predmetným upozornením
oboznámila, ale nikdy sa s ním nestotožnila. Taktiež žalobkyňa nemá vedomosť o spísaní hlásenia,

ktoré bolo predložené do spisového materiálu.
V súdnom konaní 21Cpr 3/2016 žalovaný odvolal svoju výpoveď zo dňa 29.3.2016 listom zo dňa
9.9.2016 a preto žalobkyňa v tomto konaní už nepokračovala a žalobu zobrala dňa 20.9.2016 späť.
Žalobkyňa trvá na svojom vyjadrení, že po doručení písomného upozornenia na porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa 29.3.2016, ktoré jej bolo doručené dňa 13.4.2016 spoločne s výpoveďou nemala ani

možnosť ovplyvniť obsah písomného upozornenia a nemala možnosť sa k nemu vyjadriť a nemala
možnosť ani urobiť žiadnu prípadnú nápravu.
Žalobkyňa podľa pracovnej zmluvy mala odpracovať cca 150 hodín mesačne. Z výplatných pások je
zjavné, že žalobkyňa u žalovaného odpracovala každý mesiac pre žalovaného väčší počet hodí, čo
sa premietlo do nadčasov. Pracovala bez primeraného odpočinku, čo sa odrazilo na jej zdraví. Po

odpracovaní zmeny dňa 29.3.2016 avizovala žalobkyňa zdravotné problémy. Dňa 30.3.2016 navštívila
žalobkyňa obvodného lekára, ktorý jej odporúčal, aby ostala v domácom liečení, vypísal jej potvrdenie
o dočasnej práceneschopnosti.
Žalobkyňa je toho názoru, že svojou neprítomnosťou nijako neobmedzila prevádzku žalovaného a
vedúca sestra mala vedomosť o jej neprítomnosti.

6. Spolu s hore uvedeným vyjadrením predložila žalobkyňa späťvzatie žaloby v konaní 21Cpr 4/2016,
odvolanie výpovede zo dňa 29.3.2016, súhlas s odvolaním výpovede zamestnanca zo dňa 19.9.2016,
potvrdenie o zamestnaní zo dňa 29.2.2016, výplatné pásky za rok 2015, 2016, lekársku správu zo
dňa 1.4.2016, zo dňa 2.5.2016, zo dňa 17.5.2016, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti zo dňa

30.3.2016.

7. Vo veci bola ako svedkyňa vypočutá S.. N. N., ktorá pracuje u žalovaného ako vrchná sestra. Dňa
27.3.2016 bola Veľkonočná nedeľa a žalobkyňa nedala vedieť, že nepríde do práce. Do práce sanedostavila a ani dodatočne sa nijakým spôsobom neospravedlnila, preto jej bola daná dňa 29.3.2016
výpoveď. Ďalej uviedla, že dňa 23.3.2016 mala pomerne ťažký príjem, keď jej zazvonil telefón,
ktorý pôvodne patril pani riaditeľke P.. Na druhej strane sa ozvala žalobkyňa, ktorá sa domnievala,

že telefonuje pani riaditeľke. Najprv sa opýtala či je Veľkonočná nedeľa vedená ako sviatok vrátene
príplatkov. Keď jej potvrdila, že tento deň nie je platený ako sviatok, tak odpovedala, že sa jej neoplatí
prísť do práce, na čo jej svedkyňa povedala, aby si podľa zaužívaného postupu vymenila zmenu,
našla za seba náhradu. Žalobkyňa odpovedala tak, že kto jej príde v nedeľu do práce. Rozhovor
skončil s tým, že žalobkyňa povedala, aby sme to nateraz nechali tak. Viac za ňou žalobkyňa neprišla.

Svedkyňa potvrdila, že neprítomnosť v práci mohol zamestnanec oznámiť aj telefonicky, napr. ak
mal nejaký zdravotný problém. V takomto prípade sa snažila nájsť náhrada a zamestnanec musel
predložil lekárske potvrdenie. O neprítomnosti žalobkyne na pracovisko v nedeľu sa dozvedela o 8.30
od S. N., ktorá jej oznámila, že žalobkyňa neprišla do práce. Po telefonickom kontakte so žalovanou,
žalovaná povedala, že do práce nepríde a že vrchná sestra o tom vie, pričom svedkyňa o tom nemala
žiadnu vedomosť, pretože rozhovor so žalobkyňou skončil tak, že zatiaľ to nechajme tak. Neprítomnosť

žalobkyne na pracovisko spôsobila problémy, pretože práca upratovačky je veľmi dôležitá. Sú tu
zaužívané postupy, ktoré sa začínajú pred raňajkami upratovaním, pomocou pri raňajkách. Keďže ide
o súkromnú spoločnosť, táto veľmi dbá na čistotu o poriadok. V práci bola žalobkyňa precízna. Mala
vytknutých aj pár nedostatkov. Nepatrila k najlepším ani k najhorším pracovníkom. Vo Veľkonočnú
nedeľu vykonali práce za žalobkyňu ostatní zamestnanci, pretože o pol deviatej už nezohnala na túto

prácu náhradu. Práce neboli však vykonané v taktom štandarde ako keď pracovala žalobkyňa, pretože
ostatní zamestnanci to robili popri svojej práci. Ďalej svedkyňa uviedla, že dňa 28.3.2016 bola na
pracovisku súkromne, pretože tam má umiestnenú mamu a dňa 29.3.2016 nahlásila skutočnosť, že
žalobkyňaneprišladopráceriaditeľkep.E..Bolspísanýlist,ktorýobsahovalupozornenieprežalobkyňu,
že porušila hrubo pracovnú disciplínu. Tento list jej bol prečítaný, pričom žalobkyňa odmietla čokoľvek

podpísať.

8.SvedkyňaS.N.vosvojejvýpovediuviedla,žepracujeužalovanéhoakotímovásestra.NaVeľkonočnú
nedeľu dňa 27.3.2016 mala službu a o 9.30 zistila, že žalobkyňa nie je na pracovisku. Poslala p. N.
sms správu, že žalobkyňa nie je v práci. Ona jej zatelefonovala a odporučila jej, aby zavolala žalobkyni.

Telefonicky sa teda skontaktovala so žalobkyňou a tá jej uviedla, že do práce nepríde, že si prácu
nadrobilaažedopráceprídenaVeľkonočnýpondelok,pričomneuviedlažiadnydôvod,prektorýnepríde
do práce. Ďalej uviedla, že sa nestalo, aby nebola náhrada za neprítomného pracovníka. Svedkyňa
uviedla, že si nepamätá, či a kto vykonal práce za žalobkyňu, ale pokiaľ sa niečo vylialo, upratala to ona
s kolegyňami. Žalobkyňa bola podľa vyjadrenia svedkyne spoľahlivá, prácu si vykonávala.

9. S. Š. bola v konaní tiež vypočutá ako svedkyňa a vo svojej svedeckej výpovedi uviedla , že pracuje u
žalovaného v pozícii sanitár a v deň keď žalobkyňa neprišla do práce, mala voľno a nikto ju nepožiadal,
aby v ten deň nastúpila do práce. Na rovnakej pozícii pracovala iba ona a žalobkyňa a pokiaľ chcela
žalobkyňa voľno išla z p. riaditeľkou alebo za pani vrchnou a v tom prípade musela do práce nastúpiť

ona. Na Veľkonočnú nedeľu ju nikto nepožiadal, aby nastúpila do práce. Svedkyňa ďalej uviedla, že
zamestnanec na pozícii upratovačka sanitár asistuje pri rozdávaní jedla, následnom upratovaní, dávajú
riad do umývačky, upratujú zo stolov. Pokiaľ by nastal prípad, že nepríde ani jedna upratovačka, museli
by tieto práce robiť opatrovateľky, čo je pre nich veľká záťaž.

10. Svedkyňa I. K. vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje u žalovaného ako vedúca pomocného
ošetrovateľského personálu. Na Veľkonočnú nedeľu pracovala na rannej zmene, pričom skutočnosť,
že žalobkyňa neprišla do práce postrehli hneď ráno. Dôvod, pre ktorý žalobkyňa do práce neprišla,
svedkyňa uviesť nevedela a zároveň uviedla, že za 10 rokov čo pracuje u žalovaného sa nestalo, aby
do práce neprišiel pracovník na pozícii upratovačka - sanitár. Podľa vyjadrenia svedkyne bola žalobkyňa

veľmi precízna, prácu si vykonávala zodpovedne a ona osobne s ňou nikdy nemala žiadny osobný
problém.

11. Svedkyňa O. K. vo svojej výpovedi uviedla, že u žalovaného pracuje ako zdravotnícky asistent a
na Veľkonočnú nedeľu mala rannú zmenu od 6.00 hod. do 14.00 hod.. Hneď ráno zistila neprítomnosť

žalobkyne v práci , ale nevedela uviesť prečo žalobkyňa do práce neprišla. Za žalobkyňu nebola v ten
deň žiadna náhrada a jej prácu vykonali ostatní zamestnanci. Podľa vyjadrenia svedkyne bola žalobkyňa
dobrá pracovníčka.12. Svedkyňa Z. E. pracuje u žalovaného ako sanitárka a dňa 27.3.2016 pracovala v rannej zmene.
Neprítomnosť žalobkyne na pracovisku zistili hneď ráno, ale niekto povedal, že pani má voľno, takže to
neriešili. Žiadna náhrada za ňu v tento deň nebola. Prácu žalobkyne vykonali ostatní zamestnanci, ale

nie tak dôkladne ako by to malo byť.

13. Svedkyňa S. N. pracuje u žalovaného ako zdravotnícky asistent, pričom v predmetnú Veľkonočnú
nedeľupracovalaod6.00hod.do14.00hod.aužránozistili,ženiejeprítomnážalobkyňanapracovisku.
Žalobkyňu ako pracovníčku hodnotila svedkyňa ako dobrú pracovníčku.

14. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že u žalovaného pracovala od 1.10.2007, necelých 9 rokov.
K okolnostiam, ktoré predchádzali výpovedi uviedla, že dňa 23.3.2016 sa cítila veľmi unavená, pretože
jednak mala veľa nadčasov a jednak už dlho pracovala takže chcela na túto situáciu upozorniť p.
riaditeľku P. a požiadať o nejaké voľno a aby prípadne bol urobený iný rozpis. Žalobkyňa nevedela,
že došlo k zmene telefónnych čísel a číslo riaditeľky bolo pridelené vrchnej sestre p. N.. Takže telefón

dvihla p. N., ktorej žalobkyňa vysvetlila situáciu, že by chcela dňa 27.3.2016, čo bola Veľkonočná
nedeľa, voľno, pretože sa cíti byť unavená, má odpracovaných veľa zmien a nadčasov, na čo jej vrchná
povedala, keďže bol prijímaný v tom čase nový pacient, že to vyrieši neskôr. Takto to vlastne ostalo. Toho
27.3.2016 ostala žalobkyňa doma, aj keď jej to vrchná nepotvrdila. V podstate už predtým upozorňovala
na situáciu, že pokiaľ robia 12 dní a dva dni majú voľno, je to neúnosné a sú len dve upratovačky. V

prípade ak chcela žalobkyňa voľno, musela si za seba nájsť náhradu, čo bolo veľmi problematické,
keďže obe upratovačky robili rovnako dlho. Vtedy aj žalobkyňa navrhla, aby zobrali nejakú pracovníčku,
hoci len na dohodu, ktorá by mohla byť aj opatrovateľkou, aby bolo možné takéto situácie, keď je
potrebné odísť z práce, riešiť. Na ďalší deň 28.3.2016 na Veľkonočný pondelok žalobkyňa prišla riadne
do práce, kde bola prítomná aj vrchná sestra, avšak bola tam súkromne, takže v tento deň sa situácia

neriešila. Dňa 29.3.2016 žalobkyňa opätovne nastúpila riadne do práce s tým, že sa rozprávala s
vrchnou sestrou, ktorá jej hovorila, že prečo nezatelefonovala ráno, že má niečo akútne, aby sa to riešilo,
tak jej uviedla, že nevolala preto, lebo o tejto situácii vlastne vrchná sestra vedela. Tak to ostalo do
konca zmeny. Až po skončení zmeny si žalobkyňu zavolala p. riaditeľka spolu s vrchnou sestrou, kde
jej dávali podpísať upozornenie, kde však bolo uvedené, že vrchná sestra o ničom nevedela, takže ho

žalobkyňa odmietla podpísať s tým, že nesúhlasí s vetou, že vrchná sestra o ničom nevedela. Takže to
nepodpísala napriek tomu, že p. riaditeľka ju presviedčala o tom, že sa nič nedeje, že táto vec bude
len založená do osobného spisu. Nakoniec toto upozornenie podpísala. Keďže bola z celej situácie bola
veľmi rozrušená a šokovaná, mala zdravotné problémy, problémy s tlakom, takže šla na pohotovosť a
následne na nasledujúci deň k svojmu obvodnému lekárovi, ktorý ju uznal PN. Keď chcela žalobkyňa

odovzdať PN riaditeľke, tak tá povedala, že už s tým nič nemá, pretože už nie je ich zamestnancom.
Dokonca v deň 29.3.2016 bola žalobkyňa odhlásená zo Sociálnej poisťovne, hoci v tento deň ešte riadne
u zamestnávateľa pracovala. Potom jej prišlo z ošetrovateľského centra oznámenie o tom, že má list
na pošte, ktorý si prevzala dňa 13.4.2016 kde bolo upozornenie s tým že už tam bolo uvedené, že
požiadavka žalobkyne bola vrchnou sestrou zaregistrovaná ale nebola akceptovaná a zároveň tam bolo

aj skončenie pracovného pomeru. Po skončení PN dňa 27.5.2016 prišli za žalobkyňou dve pracovníčky
spolu s listinou o okamžitom skončení pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny.

15. Zást. žalovaného K.. A. E. vo svojej výpovedi uviedla, že pred Veľkou nocou v priebehu týždňa

za ňou prišla vrchná sestra a uviedla, že žalobkyňa sa pýtala, či je za Veľkonočnú nedeľu nejaký
príplatok. Uviedla jej, že Veľkonočná nedeľa príplatok nemá, Veľkonočný pondelok áno. Až potom
vrchná sestra uviedla, že by žalobkyňa chcela nejaké voľno. Žalobkyňa potom na Veľkonočnú nedeľu
do práce neprišla, až v pondelok, kde si zmenu riadne odpracovala a svoju neprítomnosť v práci veľmi
bagatelizovala, pričom za 12 rokov fungovania tohto zariadenia k takejto situácii nedošlo. Neprítomnosť

žalobkyne na pracovisku spôsobila chaos, pretože bola Veľkonočná nedeľa, bolo veľa návštev a
sanitárne práce v takomto zariadení sú nevyhnutné.

16. Zást. žalovaného K.. L. P. vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ ju žalobkyňa predtým kontaktovala
ohľadom voľna, vždy situáciu nejako vyriešili a zabezpečili náhradu. Žalobkyňa pokiaľ sa s ňou nevedela

skontaktovať telefonicky, mohla ju kontaktovať osobne, určite by sa našlo nejaké riešenie. V minulosti sa
stalo, že žalobkyni bolo poskytnuté dlhšie voľno z dôvodu, že potrebovala odísť za dcérou do zahraničia.
Bola tu vždy možnosť zabezpečiť náhradu externistami. Podľa vyjadrenie tejto zástupkyne žalovaného
nebola situácia vôbec zvládnutá a takúto situáciu ešte nikdy nemusela riešiť. Vždy išlo o prípad, keď deňdopredu sa vedelo, že zamestnanec nepríde do práce, ale nikdy sa nestalo, aby o 8 hodine ráno zistili,
že neprišiel o šiestej zamestnanec do práce. Zástupkyňa žalovaného uviedla aj to, že spolu s druhou
riaditeľkou majú etický kódex, ktorým sa zaväzujú vždy vypočuť zamestnancov a pokiaľ žalobkyňa

nepochodila u vrchnej sestry, mohla prísť za ňou.

17. Právny zástupca žalobkyne poukázal na ustanovenia pracovného poriadku týkajúce sa rizika
vyčerpania nadmernej pracovnej záťaže a zároveň uviedol, že v tom mesiaci mala žalobkyňa iba štyri
dni voľna, ináč robila 12 dní v kuse, takže dôvodom, pre ktorý žiadala voľno bola vyčerpanosť.

V tejto súvislosti právny zástupca žalovaného poukázal na ustanovenia pracovného poriadku týkajúce
sa postupu v prípade, ak zamestnanec nemôže nastúpiť do práce.
Na poslednom pojednávaní predložil právny zástupca žalovaného prezenčnú listinu zo dňa 16.10.2014,
ktorá potvrdzuje, že žalobkyňa bola oboznámená s pracovným poriadkom.

18. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v záverečnej reči uviedla, že žalobu považuje

za plne dôvodnú. Z výpovede svedkov, najmä z výpovede svedkyne S.. N. je zrejmé, že táto nehovorila
pravdu vo svojej výpovedi, keď tvrdila, že žalobkyňa dňa 27.3.2016 nenastúpila do práce, že o tom
nikomu nedala vedieť. Uvedené je v priamom rozpore s písomným dôkazom, ktoré bolo súdu predložené
a to písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29.3.2016 kde je uvedené, že
vedúca sestra svedkyňa N. registrovala žalobkyňou prezentované ústne požiadavky na nenastúpenie

na službu, avšak jej neboli potvrdené. Z uvedeného je zrejmé, že S.. N. ako vrchná sestra o tom vedela
už tri dni predtým ako žalobkyňa neprišla do práce. Samotná svedkyňa p. N. vypovedala aj o tom, že
je bežné, že pokiaľ nastane situácia, že zamestnanec oznámi svoju neprítomnosť, tak že je to možné
urobiť aj telefonicky a následne sa snažia nájsť náhradu za takéhoto zamestnanca, čo sa vlastne aj
stalo, lebo uvedená informácia bola telefonická. Uvedená svedkyňa popisuje žalobkyňu ako precíznu

zamestnankyňu, potvrdila, že nikdy predtým sa jej nič také nestalo, aby nenastúpila bezdôvodne do
práce. Svedkyňa si síce pamätá presne, že písomne ju žalobkyňa nežiadala o voľno a na druhej strane
si svedkyňa nepamätá, či ju nepožiadala žalobkyňa iným spôsobom ako písomne, teda nevylúčila inú
žiadosť. Zároveň svedkyňa uvádza, že práce za žalobkyňu vykonali iní kolegovia a údajne svedkyňa
náhradu za žalobkyňu nevedela zabezpečiť. Týmto chce žalobkyňa upriamiť pozornosť na to, že aj

toto tvrdenie, že žiaden výpadok nenastal v službách žalovaného a zároveň uvedená svedkyňa ako
vrchná sestra neurobila žiaden krok k tomu, aby zabezpečila náhradu za žalobkyňu. Tu práve žalobkyňa
poukazujenato,žezdokazovaniajezrejmé,žeužalovanéhopôsobilivdanomčaselendveupratovačky
na trvalý pracovný pomer a to žalobkyňa a svedkyňa Š. a práve táto svedkyňa sa jasne vyjadrila, že
ju na nástup do práce dňa 27.3.2016 nikto neoslovil, nikto jej nevolal a bola ochotná prísť do práce ak

by ju niekto zavolal. Práve táto svedkyňa vyvracia obranu žalovanej a tvrdenia S.. N. o tom, že nebola
zabezpečená náhrada za žalobkyňu a práve žalovaný neurobil nič na zabezpečenie náhrady aj napriek
tejto vedomosti. Vo veci boli vypočuté aj ostatné svedkyne - zamestnankyne, ktoré síce popisovali,
že vykonávali akúsi náhradnú prácu upratovaciu, avšak ani jeden svedok nevedel popísať čo vlastne
robil a nikto si na konkrétne okolnosti už nepamätá. Všetci svedkovia vypovedali, že žalobkyňa bola

zodpovedná pracovníčka, nemala vážne problémy, bola obľúbená.

19. Vo svojej záverečnej reči zástupca žalovaného uviedol, že vzhľadom na výpovede svedkov a
vzhľadom na predložené dôkazy bolo preukázané, že výpoveď bola dôvodná a spĺňa všetky zákonné
atribúty k tomu, aby bol rešpektovaný Zákonník práce. V tomto prípade ide o zariadenie, ktoré sa stará

o veľmi ťažké zdravotné stavy, ťažké postihnuté stavy a jednoducho všetci tí pacienti sú odkázaní na
zamestnancov žalovanej a kvôli tomu si nemôže žalovaný dovoliť akýkoľvek pracovnoprávny exces,
ktorý by mohol mať nedozerné následky. Sama žalobkyňa potvrdila, že neospravedlniteľná absencia
v práci je považovaná za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, obzvlášť hrubé závažné porušenie
pracovnej disciplíny a zákon hovorí, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa môže okamžite

skončiť pracovný pomer. Čiže žalobkyňa vedela, že takýmto prístupom riskuje a hrubým spôsobom
v zmysle ich vnútorných noriem sa dopúšťa takého závažného porušenia, kde jej takýto postih hrozí.
Aj dôkaz, ktorý žalobkyňa uvádza, že vrchná sestra nehovorí pravdu, skôr svedčí o tom, že skutočne
pravdivá je. Vrchná sestra jednoznačne povedala, že zo strany žalovanej bola najprv snaha zistiť ako
sú platené veľkonočné sviatky. Keď dostala informáciu, že Veľkonočná nedeľa nie je pod špeciálnymi

príplatkami, konštatovala, tak potom sa jej neoplatí prísť, ale táto skutočnosť ešte predsa neznamená, že
na takúto repliku zamestnanec okamžite počíta s tým, že nepríde do práce, zoženie náhradu a nemôže
vysvetľovať žalobkyňa, že je potvrdená jej verzia v tom, že zamestnávateľ porušil svoje povinnosti keď
si nezabezpečil náhradu. Skôr opak je pravdou. Ak by mala žalobkyňa elementárny vzťah k svojmuzamestnaniu, keby skonštatovala bez udania dôvodu, len by povedala, že do práce nepríde, bude
si istý, že zamestnávateľ by zabezpečil operatívne takéto podmienky, aby tá jej neúčasť neohrozila
prevádzku. Zamestnávateľ nezareagoval a nezabezpečil náhradu iba preto, že o jej neprítomnosti v

práci sa dozvedel až v priebehu pracovnej zmeny v tú Veľkonočnú nedeľu. Ak by povedala, že sa
cíti unavená, že má zdravotné problémy vzhľadom aj na fungovanie tejto spoločnosti, keď v živote
nemala problém u nikoho ani s jedným dňom pracovnej absencie, tá vec by sa vyriešila. Minimálne
kvôli sebe by zabezpečili náhradu. Teda vzhľadom na tieto skutočnosti nie je možné neprítomnosť
žalobkyne v práci ničím iným ospravedlniť a jej neprítomnosť vo Veľkonočnú nedeľu je nutné brať

ako neospravedlnená absencia, pričom zamestnávateľ má vo svojom pracovnom poriadku, s ktorým
bola oboznámená, že neodôvodnená absencia, neospravedlnená absencia je obzvlášť hrubé porušenie
pracovnej disciplíny. Ak táto skutočnosť je splnená, prichádza do úvahy právne hodnotenie, že ak táto
neprítomnosť je absenciou, zamestnávateľ vzhľadom na svoje veci, ktoré má vo vnútornom poriadku,
vzhľadom na Zákonník práce, mohol postupovať tak ako postupoval. Žalovaný považuje výpoveď za
zákonnú, dôvodnú a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

20. Podľa § 68 ods. 1, 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)
porušil závažne pracovnú disciplínu.
Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov

odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

21. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

22. Podľa pracovného poriadku žalovaného účinného od 17.10.2014 (str. 8) ak zamestnanec nemôže
nastúpiť na zmenu je povinný oznámiť svoju neprítomnosť včas (nie 1 hod. pred nástupom na zmenu)

vedúcej sestre (počas dňa) v nočnej zmene informuje službukonajúcu TS v zariadení, ktorá optimálny
spôsobom zabezpečí prevádzku a počas dňa, resp. ráno pri hlásení informuje hlavnú sestru.

23. Podľa pracovného poriadku účinného od 17.10.2014 - štvrtá časť, písm. B, ods. 4 za porušenie
pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom sa považuje okrem iného aj neospravedlnené vymeškanie

pracovného času.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 27.5.2016 bol so žalobkyňou
ukončený pracovný pomer podľa ustanovení § 68, písm. b/ Zákonníka práce na tom skutkovom základe,
že žalobkyňa sa dňa 27.3.2016 bez predchádzajúceho zdôvodnenia nedostavila do zamestnania a svoju

neodôvodnenú neprítomnosť na pracovisku do dňa výpovede neospravedlnila, resp. nezdôvodnila a to
napriek písomnému upozorneniu zo dňa 29.3.2016, ktoré jej bolo doručené na pracovisku. Okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené doma dňa 27.5.2016 a táto skutočnosť nebola
medzi stranami sporná. Tým má súd za to, že bola zachovaná lehota uvedená v ustanovení § 70
Zákonníka práca a po formálnej stránke okamžité skončenie pracovného pomeru obsahuje náležitosti

uvedené v § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.
Za nespornú považuje súd aj skutočnosť, že žalobkyňa dňa 27.3.2016 neprišla do práce a svoju
neprítomnosť v práci neospravedlnila ani ku dňu výpovede. Sporné medzi stranami sporu bol postup
žalobkyne pred jej neprítomnosťou v práci. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že vzhľadom na dĺžku
zmien sa cítila byť unavená a preto chcela požiadať o voľno na deň 27.3.2016. Pôvodne chcela o to

požiadať p. riaditeľku P., ale vzhľadom na zmenu telefónnych čísel sa dovolala vrchnej sestre p. N.,
ktorej povedala, že chce na deň 27.3.2016 voľno. Túto skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi aj p. N..
Taktiež obe potvrdili, že p. N. bola momentálne veľmi zaneprázdnená prijímaním nového pacienta, takže
žalobkyni povedala, že to vyrieši neskôr. Žalobkyňa mala za to, že o voľno požiadala a dňa 27.3.2016
do práce nenastúpila. Svedkyňa p. N. uviedla, že žalobkyňa sa najprv zaujímala o to, či je Veľkonočná

nedeľa platená príplatkom alebo nie a po zistení, že nie, uviedla, že sa jej neoplatí prísť do práce.
Zároveň jej uviedla, aby sa držala zaužívaného postupu a našla si za seba náhradu. Takto podľa jej
vyjadrenia rozhovor skončil a žalobkyňa viac za ňou neprišla. O neprítomnosti žalobkyne na pracovisku
sa dozvedela z telefonátu kolegyne v nedeľu o 8.30 hod., ktorá potom telefonovala žalobkyni a ktoráuviedla, že do práce nepríde a že o tejto skutočnosti vrchná sestra vie, pričom p. N. ako vrchná sestra o
tom nemala vedomosť, pretože rozhovor so žalobkyňou skončil tak, že to nechali na neskôr. Z výpovede
aj žalobkyne, aj svedkyne p. N. tak vyplýva, že žalobkyňa nemala súhlas na to, aby dňa 27.3.2016

neprišla do práce. Okrem toho zástupkyňa žalovaného p. P. uviedla, že takýto prípad počas fungovania
spoločnosti nemali, aby pracovník bez ospravedlnenia neprišiel do práce. Vždy keď niektorý pracovník
potreboval voľno, alebo nastali nepredvídateľné okolnosti, tak sa snažili situáciu riešiť. Takto to bolo aj
predtým, keď žalobkyňa potrebovala dlhšie voľno, aby mohla odcestovať za dcérou do zahraničia.
Ostaní svedkovia sa vyjadrovali k okolnosti, že až dňa 27.3.2016 ráno zistili, že žalobkyňa neprišla

do práce a snažili sa jej prácu nejakým spôsobom vykonať, ale nikto bližšie nešpecifikoval akú prácu,
ktorú by mala vykonať žalobkyňa, vykonali oni. Väčšina svedkov považovala žalobkyňu za zodpovednú
pracovníčku.
Súd je toho názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni je platné na tom
skutkovom základe, ktorý je uvedený v tomto okamžitom skončení pracovného pomeru. Je preukázané,
že žalobkyňa dňa 27.3.2016 bez ospravedlnenia neprišla do práce, hoci bola oboznámená s pracovným

poriadkom zamestnávateľa, kde sa uvádza, že neospravedlnené vymeškanie pracovného času sa
považuje za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Je pravdou, že žalobkyňa sa
snažila získať na deň 27.3.2016 voľno, ale toto voľno jej nikto neudelil a dňa 27.3.2016 žalobkyňa
svojvoľne neprišla do práce. Je to o to horšie, že ide o zariadenie sociálnych služieb, kde hygiena
a čistota sú jednou zo základných podmienok a o tieto sa starala najmä žalobkyňa vo svojej pozícii.

Okrem toho išlo o sviatočnú nedeľu, takže klienti mali viac návštev ako po iné dni. Svojim konaním
žalobkyňa hrubo porušila pracovnú disciplínu. Pokiaľ potrebu voľna odôvodňovala žalobkyňa tým, že
v danom mesiaci mala len štyri dni voľna a cítila sa unavená, nebolo v konaní preukázané, že by
na svoju preťaženosť, zlý rozpis zmien upozornila nejakým spôsobom zamestnávateľa a požadovala
nejakú nápravu, prípadne iný spôsob rozpisu zmien. Taktiež bolo preukázané, že pracovný poriadok,

s ktorým bola žalobkyňa oboznámená, presne špecifikuje postup hlásenia neprítomnosti zamestnanca
na pracovisko, čo žalobkyňa nedodržala.
Taktiež je pravdou, že na porušovanie pracovnej disciplíny bola upozornená žalobkyňa listom zo dňa
29.3.2016, ktorý si prevzala dňa 13.4.2016. Keďže až do doby skončenia pracovného pomeru, nemohla
svoje správanie sa u zamestnávateľa nijakým spôsobom zmeniť. To však nič nemení na skutočnosť, že

žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu tým, že dňa 27.3.2016 bez ospravedlnenia neprišla do práce. Na
základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu žalobkyne zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

29. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený
asúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledkukonaniapoplatokalebojehopomernúčasťodporca,ak
nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva,
o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo

ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

30. Žalobkyňa je v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov a žalovaný bol v konaní úspešný,
preto súd náhradu súdneho poplatku Slovenskej republike nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.