Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318200619
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2318200619.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci žalobcu: N. T.K., N..

X.X.XXXX, A. Š. M., Q. XXXX/XX, zastúpený: advokát V.. Y. A., B. B. Š., W. XXXX/XX, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Bratislava, Kubányho 16, IČO: 47 233
516 o určenie neplatnosti úverových zmlúv, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie
neplatnosti dohody o poskytnutí služieb a o vydanie bezdôvodného obohatenia

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.2.2014 uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná.

II. Súd určuje, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.2.2014 uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná.

III. Súd určuje, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2014 uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná.
IV. Súd určuje, že dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným sú neplatné.

V. Súd určuje, že dohoda o poskytnutí služieb 17.12.2014 je neplatná.

VI. Titulom bezdôvodného obohatenia je žalovaný povinný vydať žalobcovi sumu 3261,39 Eur do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude
rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 19.1.2018 prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby súd

určil že zmluvy o revolvingovom úvere uzavreté medzi sporovými stranami
č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.2.2014,
č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.2.2014,
č. XX XX XX XX XX zo dňa 17.12.2014 sú neplatné.
Taktiež žalobca žiadal aby súd určil že dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté medzi žalobcom a
žalovaným sú neplatné. Žalobca ďalej žiadal aby súd určil že dohoda o poskytnutí služieb zo dňa
17.12.2014 je neplatná. Titulom bezdôvodného obohatenia žalobca žiadal aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť mu 3261,39 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca žalobu odôvodňoval tým ,že so žalovaným uzavrel úverovú zmluvuč.8500041341nazákladektorejmuboldňa19.2.2014poskytnutýúvervovýške1500Eur,kdevšakbola
stanovená úroková sadzba 70,01 % čo je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a ustálenou judikatúrou.
V tomto istom zmysle na základe tých istých dôvodov žalobca žiadal, aby súd určil za neplatnú úverovú

zmluvu č. XXXXXXXXXX.

3. Žalobca žiadal určiť za neplatnú úverovú zmluvu Č..XXXXXXXXXX, uzavretú dňa 17.12.2014, na
základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1500 Eur pri úrokovej sadzbe 18,08% avšak žalovaný
zaviedol nekalú obchodnú praktiku keď spolu s úverovými zmluvami dával dlžníkom podpisovať aj

dohodu o poskytnutí služby, pričom sa jedná o fiktívne služby, kde sa musel žalobca za tieto služby
zaviazať platiť mesačne sumu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru, čo pri 42 mesačných
splátkach predstavuje skrytý úrok a navýšenie dlžnej sumy o ďalších 107,52 % úverovej istiny.

4. Celkovo prostredníctvom uvedených troch zmlúv žalobca zaplatil žalovanému 7761,39 Eur. Podľa
žaloby mu bola vyplatená sumy 4500 eur a rozdiel týchto súm činí bezdôvodné obohatenie žalovaného

vo výške 3261,39 eur.

5. Žalovaná strana ako prostriedok procesnej obrany vo svojom vyjadrení uviedla, že nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorým nie je upravený spotrebiteľským právnym
režimom a jeho nutné posudzovať podľa § 451 a nasl. Obč. zákonníka. Z tohto dôvodu žalovaná strana

vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti a žiadal aby vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava
1.

6. Čo sa týka termínov konečnej splatnosti úveru tak deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený
v oznámení veriteľa o chválení úveru dlžníkovi čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného

zákonného ustanovenia a teda námietka žalobcu je neopodstatnená. Na podporu svojho tvrdenia
žalovaná strana poukázala na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č. konania XXCo/XX/
XXXX. Bolo poukázané na to, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie termínu konečnej
splatnosti viacerými spôsobmi.

7. Výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov boli jasne a zrozumiteľne uvedené a
okrem toho zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere
nevyžadoval aby boli sumy istiny úrokov a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo
popri sebe.

8. Čo sa týka zmluvy o revolvingovom úvere Č. .XXXXXXXXXX a k nej uzatvorenú dohodu o poskytnutie
služieb s rovnakým číslom tak táto dohoda o poskytnutí služieb nebola podmienkou ani predpokladom
pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere . Spotrebiteľ dohodu o poskytnutí služieb uzavrieť nemusel.
Keďže sa jednalo o dobrovoľnosť tak ani odplatu za poskytnutie balíka služieb nemožno zahrnúť do
výpočtu RPMN pre úver.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu zmluvou o revolvingovom úvere č. XX
XXXXXXXX zo dňa 19.2.2014 , č. XX XXXXXXXX zo dňa 19.2.2014, č. XXXXXXXXXX D. dňa
17.12.2014, dohodou o zrážkach zo mzdy, uzatvorenou medzi sporovými stranami, dohodou o
poskytnutí služieb zo dňa 17.12.2014, všeobecnými obchodnými podmienkami, splátkovým kalendárom

a zistil tento skutkový stav veci.

10. Ako to uviedol žalobca na pojednávaní dňa 7.6.2018 potreboval finančné prostriedky pre svojich
rodičov nakoľko v dome sa im niečo pokazilo a potreboval sumu 3000 eur. Žalobca si hodlal vziať jeden

úvervsume3000Euravšakvspoločnostižalovanéhomuoznámiližesatonedá,ananútilimudvaúvery
po 15000 Eur. Uvedené úverové zmluvy podpisoval dňa 19.2.2014, v Šali na Hlavnej ulici, v kancelárii
spoločnosti PROFI CREDIT. Uvedené zmluvy podpisoval s tou istou pracovníčkou spoločnosti PROFI
CREDIT a podpisoval ich naraz. Žalobca ďalej uviedol, že následne po podpísaní zmlúv obdržal na svoj
účet 2x po 1300 Eur. Pričom za každú zmluvu mu strhli 200 Eur, tretiu úverovú zmluvu zo dňa 17.12.2014

uzavrel z toho dôvodu, že mu strhávali zo mzdy finančné prostriedky a nevedel si vykryť financie na
obživu v danom mesiaci. Na základe toho požiadal žalovaného o úver 1500 Eur avšak na účet mu bolo
pripísaných 1300 Eur.Žalobca uviedol, že si chcel zobrať úver z banky, avšak banka mu odmietla poskytnúť úver nakoľko už
mal zrážky zo mzdy.

11. Ako to vyplýva zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX žalovaný ako veriteľ poskytol
žalobcovi ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 1500 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,37 eur po dobu 42 mesiacov. Ročná úroková sadzba
činila 70,01%, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu vo výške 790,84 eur činila 70,01 %.
Celková suma ktorú musel dlžník zaplatiť predstavovala sumu 3375,54 Eur.

12. Uvedená zmluva obsahuje podľa článku 8 dohodu o poskytnutí služby. Predmetom tejto dohody o
poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť službu spočívajúcu v možnosti
odkladu max. 3 akýchkoľvek splátok úveru, za to sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu 215,75 Eur
a pri poskytnutí revolvingu 112,08 Eur. Na osobitnej listine v uvedenej zmluve je uvedená rozhodcovská
zmluva na základe ktorej prípadné spory sa majú riešiť pred stálym rozhodcovským súdom.

13. Podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.2.2014 bol žalobcovi ako dlžníkovi
zo strany žalovaného ako veriteľa poskytnutý úver vo výške 1500 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať
pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur po dobu 42 mesiacov. Ročná úroková sadzba
činila70,01 %, celková suma ktorú musel dlžník za úver zaplatiť bola vo výške 3375,54 eur. Súčasťou

zmluvy bola aj dohoda o poskytnutí služieb podľa čl. 8 Zmluvy kde sa uvádza, že veriteľ poskytnutie
službu spočívajúcu v možnosti odkladu max. 3 akýchkoľvek splátok úveru a dlžník sa zaväzuje za túto
službu zaplatiť veriteľovi 215,75 eur. Pri možnosti odkladu splátok revolgvingu je to suma 112,08 eur.

14. K uvedenej D. Č.. XXXXXXXXXX je na osobitnej listine rozhodcovský zmluva, na základe ktorej

dlžník vyhlasuje svojimi podpisom potvrdzuje, že prípadné spory medzi sporovými stranami sa budú
riešiť prostredníctvom rozhodcovských súdov.

15. Dňa 17.12.2014 žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX . Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 1500 eur. Ktorý

úver sa dlžník zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 47, 43 Eur po dobu 42
mesiacov. Pri uzavretí dohody o poskytnutí služieb mesačná splátka 81,69 Eur. Ročná úroková sadzba
činila 18,08 % celková suma ktorú má dlžník zaplatiť činila 2142,06 eur.

16. Sporové strany uzavreli k tejto zmluve aj Dohodu o poskytnutí služieb na základe čoho sa žalobca

zaviazal platiť žalovanému mesačne sumu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru čo pri 42
mesačných splátkach predstavuje navýšenie dlžnej sumy o 107,52 % z poskytnutého úveru.

17. Celkovo si žalobca prostredníctvom uvedených troch úverových zmlúv požičal od žalovaného
sumu 4500 Eur. Prostredníctvom dobrovoľných vkladov žalobca zaplatil dobrovoľne žalovanému sumu

1899,32 eur a prostredníctvom zrážok zo mzdy mu bolo zrazených 5862,07 eur. Doposiaľ žalovanému
uhradil 7761,39 eur.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa spotrebiteľom rozumie fyzická

osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

19. Podľa§2písm.b)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľom sa rozumie fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

20. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
prespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,sazmluvouospotrebiteľskomúvererozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.21. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru
a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

23. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o

všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

25. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

26. Podľa § 9 ods. 2 písm. o) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade

omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

27. Podľa § 9 ods. 2 písm. p) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania

spotrebiteľského úveru.

28. Podľa § 9 ods. 2 písm. y) veta prvá cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.
29. Podľa § 11 ods. 1 písm. b ) cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y).

30. Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko
neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy
medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na
súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba
aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.

31. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ “ ), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.32. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

33. Z dokazovania - z obsahu spisového materiálu súd zistil, že sporové strany uzavreli zmluvu
označené ako: „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru“ . Túto zmluvu je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve.

34 . Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-
právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Dobré mravy možno charakterizovať ako pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v
demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a

vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v
spoločnosti uznávaných. Ústavný súd Českej republiky vymedzuje dobré mravy ako súhrn etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované
i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami
demokratickej spoločnosti. Súlad a nesúlad s dobrými mravmi musí byť posudzovaný z hľadiska

konkrétneho prípadu v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho
vzťahu. Hodnotenie súladu, či nesúladu s dobrými mravmi patrí výhradne do kompetencie všeobecných
súdov. Nebude postačovať akýkoľvek rozpor alebo zásah, ale musí to mať určitú intenzitu, ktorá je
z hľadiska verejnej mienky neakceptovateľná. Súd zisťuje, či sa výkon práva prieči dobrým mravom
v danom mieste podľa objektívnych kritérií nezávisle na vedomí a vôli toho, kto právo vykonáva.

Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, odpovedajúcej všeobecne uznávaným
pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Úvaha súdu
o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi; musí byť podložená konkrétnymi
zisteniami v konaní.

35. Vprejednávanejveciniejesporné,žeúverposkytnutýstranežalobcubolúročenýúrokovousadzbou
70,01 % ročne pri prvých dvoch zmluvách. Taktiež nie je sporné, že v čase poskytnutia tohto úveru
bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 24,12% pre podobné typy úverov, ktoré poskytovali
obchodné banky.

36 . Dojednanie úrokov v neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti
dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho
pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe
peňažných ústavov (1 Cdo 57/2005 NS SR; ZSP č. 35/2010).

Podľa rozsudku NS ČR 21 Cdo 1484/2004 nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane
vysoké úroky dohodnuté pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne
uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda ktorou boli pri peňažnej
pôžičke dohodnuté neprimerane vysoké úroky, je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Neprimeraná a teda odporujúca dobrým mravom je len taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe ich dohodnutia obvyklú. Iba konkrétne zistenia, či a koľkonásobne prevyšuje
dohodnutá výška úrokov hornú hranicu obvyklej úrokovej miery pri úveroch poskytovaných bankami,
dovoľuje urobiť záver, či výška úrokov presahuje obvyklú úrokovú mieru podstatným spôsobom. Až stav,

keď to tak je, odôvodňuje záver, že ide o dojednanie, ktoré je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.
(viď 33 Odo 236/2005 NS ČR).
Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke

„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedápreto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru

vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011)

37. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky
presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

38. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči každému a neplatný úkon nevyvoláva žiadne
právneúčinky(vznik,zmenuazánikprávapovinností),ktorébolitýmtoúkonomsledované.Naabsolútnu
neplatnosťprávnehoúkonumusísúdprirozhodovaníexoffoprihliadnuť.Absolútnaneplatnosťprávneho

úkonu nevyvoláva právne dôsledky, ktoré konajúci sledoval, avšak vyvoláva zodpovednostné vzťahy a
to zodpovednosť za náhradu škody a tiež povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie.

39. V obdobnej veci Krajský súd v Prešove v spore sp. zn. 6Co 59/2014 rozsudkom zo dňa 28.4.2015
konštatoval,žeodvolacísúdsastotožňujesprvostupňovýmsúdom,žeúroky70%ročnesúneprimerane

vysoké a odporujúce dobrým mravom. Krajský súd v Prešove v uvedenom rozsudku ďalej uviedol, že
aj keď vyšlo odplaty výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovaných peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

40. Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku 6Co 623/2014 zo dňa 21.4.2015, kde ako žalobca
vystupuje Profi Credit Slovakia s.r.o. konštatuje, že odvolací súc sa stotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa, že dohodnutá výška úrokov z úveru 70% ročne podstatne
prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase uzavretia zmluvy a z tohto dôvodu
je táto dohoda v rozpore s dobrými mravmi a je teda neplatná v zmysle ustanovenia §-u 39 Občianskeho

zákonníka.

41. Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku 18Co 298/2014 zo dňa 21.10.2015, keď v tomto spore
ako žalobca vystupuje Profi Credit Slovakia s.r.o. konštatuje, že v zmluve dohodnutá úroková sadzba
úveru vo výške 70,02% päťnásobne prevyšuje priemerné úrokové sadzby uplatňované bankami a z toho

možno vyvodiť záver o neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi.

42. Čo sa týka Všeobecných zmluvných podmienok na ne sa môže prihliadať iba za podmienky, že
sú podpísané inak nenapĺňajú podmienku predpísanej písomnej formy (viď rozsudok Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 10.2.2015 sp. zn. 6 Co 396/2014). Predmetná zmluva neobsahuje ustanovenia

týkajúce sa nesplácania spotrebiteľského úveru, splatenia úveru pred lehotou splatnosti.
V danom prípade VOP nie sú žalobcom podpísané resp. nevyplýva to z vykonaného dokazovania.

43. Čo sa týka dohody o poskytnutí služby toto za neprijateľnú zmluvnú podmienku už určil Krajský súd
v Banskej Bystrici v rozsudku zo dňa 24.2.2016 sp. zn. 15 Co 39/2016. Obdobne rozhodol Krajský súd

v Prešove vo svojom rozhodnutí zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 18 Co 109/2011.

44.. Istina úveru uvedená v zmluve nezodpovedá výške finančných prostriedkov poskytnutých žalobcovi
nakoľko žalovaný neoprávnene strhol žalobcovi poplatok vo výške 200 euro, čo ďalej znamená ešte
väčší nesúlad PRMN uvedenej v zmluve so skutočnou výškou RPMN týkajúcej sa úveru.

45. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch.
Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok.

Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Opisuje len možné spôsoby
jej vzniku.46. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka
presneaúplnekonkretizovaná,inakbydlžníknemoholplatneprejaviťvôľuuspokojiťpohľadávkuveriteľa

prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo
vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré
v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Neurčité bolo aj
zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok.

47. Žalovaný so žalobcom uzavrel dohodu o poskytnutí služby, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými
mravmi, ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a občianskym zákonníkom. Na
základe tejto dohody po poskytnutí služby žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi služby spočívajúce v
odklade splatnosti splátok, informácie o zostávajúcich záväzkoch, informácie pred splatnosťou splátky,
informácie o prijatí platby, prepárovanie platby na príslušnú zmluvu a podpora Call centra. Za túto službu
si žalovaný zinkasoval 2,53 % zo sumy schváleného úveru.

48. Jedná sa o navýšenie nákladov spotrebiteľa o 107,52 %. Uvedené navýšenie nie je žiadnym
spôsobom odôvodnené v dohode o poskytnutí služby nie je odkaz na žiadny sadzobník poplatkov alebo
rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú služby. Dohoda o poskytnutí služby má povahu formulára a
je do nej vpísaná celková odmena za službu. Fiktívne plnenie veriteľa nie je plnením ktoré slúži záujmom

spotrebiteľa ale naopak plnením slúžiacim záujmom veriteľa. Spotrebiteľovi sú na základe dohody o
poskytnutí služby vnútené služby o ktoré vôbec nepožiadal a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za
niečo čomu nebol dodané. Dohoda o poskytnutí služby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a ej
neplatná. V tomto smere sa vyjadril Krajský súd Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí zo dňa 24.2.2016
spis. Zn. 15Co/39/2016. Obdobné poplatky ktoré súvisia so zmluvou sú považované za neprijateľnú

zmluvnúpodmienkupretoženeslúžiapomateriálnejstránkespotrebiteľoviajehozáujmom. Vyplývatoaj
z rozhodovacej praxe súdov (KS Prešov, spis.zn. 18Co/109/2011, KS Trnava spis.zn. 10CoE/313/2010).

49. Dohoda o poskytnutí služby nemá žiadnu hodnotu a slúži najmú záujmom veriteľa ktorý takýmto
spôsobom obchádza zákon a chce získať prospech na prípadnej platobnej neschopnosti dlžníka, keďže

zákon v prípade spotrebiteľa umožňuje len zákonný úrok z omeškania, a ten je v podstatne nižšej výške
ako požadovaný poplatok. Takto je spotrebiteľ len zavádzaný, že dostáva nadštandardné doplnkové
služby v jeho prospech.

50 . Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní 7 Cdo 201/2014
„ K zásadám právneho štátu, ktorými je sudca pri rozhodovaní viazaný, patrí aj princíp právnej
istoty. Súčasťou právnej istoty je požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Od
princípu právnej istoty možno odvodiť aj požiadavku, aby súdy aplikovali právnu normu v rovnakých
podmienkach vždy rovnakým spôsobom. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou

princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní
v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým
spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom
ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za
diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným

spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS
87/1993, PL. ÚS 16/1995, II. ÚS 80/1999, II. ÚS 243/2005, IV. ÚS 14/2007).

51. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní III. ÚS 300/06 zo dňa 4.1.2007
„ Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter

precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu
hlavného účelu princípu právnej istoty, ani v dôvere v spravodlivé súdne konanie ( obdobne napr. IV.
ÚS 49/06).

52. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní 2 Cdo 241/2009 zo dňa 29.4.2010
„ Ak všeobecný súd aplikuje určité ustanovenie zákona bez relevantných dôvodov v rozpore s
konštantnou rozhodovacou praxou, treba považovať takýto postup za arbitrárny. Takýto postup jezároveň aj zásahom do princípu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy (I.
ÚS 335/06).

53. Neobstojí námietka žalovaného o miestnej nepríslušnosti. Podľa §-u 52 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti. Rozhodujúca je povaha účastníkov zmluvy a nie právny predpis, ktorým sa
zmluva spravuje. V zmysle platnej právnej úprave je možné podať žalobu okrem všeobecného súdu
žalovaného aj na súd v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom.

54. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkon iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia

získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku
porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Záväzkovo právny vzťah
z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých predpokladov, ktorými sú zistenie
bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobu a majetkovou ujmou inej určitej osoby.

55. Keďže úverové zmluvy sú neplatné, sporové strany sú povinné vrátiť si vzájomné plnenia. Rozdiel
medzi tým, čo bolo žalobcovi požičané a tým čo žalobca zaplatil, činí sumu 3261,39 Eur (7761,39 Eur
- 4500Eur).

55. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.