Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. november 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717204628
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1717204628.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu O.. Z. R.,
Š.Q. Z. Č., F. XX.XX.XXXX, E. H. A. XXXX, XXX XX Ž., Č. S., O. : XXXXXXXX, zastúpeného advokátom
JUDr. Marekom Pavlíkom, so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín proti žalovanému E. U.
T., J..S..Z.., J. J. T. XXX, XXX XX T., O. : XX XXX XXX zastúpenému advokátkou JUDr. Adelou Valockou,
so sídlom Radvanská 1, P.O.BOX 255, 810 00 Bratislava o zaplatenie odmeny a iné vo výške 61.268,-

CZK s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 26.06.2017 doručeným tunajšiemu
súdu dňa 10.072017 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť mu odmenu
za sprostredkovanie a náklady celkom vo výške 61.268,-CZK a priznal mu náhradu trov súdneho
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nezaplatil, odmenu a náklady žalobcu príkazníka,
podľa Príkaznej smluvy v spojení s Výkazom práce, činnosti za mesiac červen 2015 a Výkazom práce,
činnosti za mesiac červenec 2015, ktorá žalovaná suma bola žiadaná Daňovým dokladom č. XXXXXX

I. XXXXXX. Elektronickým podaním zo dňa 19.09.2018 žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a
žiadal konanie zastaviť, pričom neuviedol dôvody prečo berie žalobu späť.

2. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1
Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

3. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek
späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych
dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1
Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne
zobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne

pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného
predpisu.

4. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
keď žalobca zobral žalobu späť, toto neodôvodniac. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska
výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie

výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu,
ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konaniasa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany,
pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany
a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby.

Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej
„navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá
je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej
teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto
teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia

podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie
žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146
ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba.
Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho
vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od

pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V
opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady
zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol
v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho
štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou

textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom
pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné
dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť
navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.

5. Nebolo tvrdené, že späťvzatiu žaloby predchádzalo zaplatenie žalovanej sumy žalovaným ako ani
žiadna iná skutočnosť, s ktorou by právo spájalo právny následok. Nebolo tak tvrdené a ani osvedčené,
že by späťvzatie žaloby bolo vyvolané okolnosťou na strane žalovaného, teda nemožno usudzovať, že
žalovaný zavinil zastavenie konania. Súd má tak za to, že zastavenie konanie zavinil žalobca, keď jeho
úkon - späťvzatie žaloby - bolo nevyvolané okolnosťami na strane žalovaného. Súd preto priznal nárok

na náhradu trov súdneho konania žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia.
V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.