Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. február 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10Cpr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316206306
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8316206306.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobkyne S. H., nar.

X.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, E., zast. JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom, kpt. Nálepku 8,
Michalovce proti žalovanému Ošetrovateľské centrum s.r.o., Lipová 32, Humenné, zast. JUDr. Jánom
Vrbom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné o neplatnosť skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne okamžitým skončením pracovného pomeru
- listom žalovaného zo dňa 27.5.2016 je neplatné.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 eur do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasapodanoužaloboudomáhala,abysúdurčil,žeskončeniepracovnéhopomeruokamžitým
skončením pracovného pomeru - listom žalovaného zo dňa 27.5.2016 je neplatné a aby zaviazal

žalovaného na úhradu trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 11.7.2017 spresnila žalobkyňa petit
žaloby tak, že žiada, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne okamžitým skončením
pracovného pomeru - listom zo dňa 27.5.2016 je neplatné a súd určuje, že pracovný pomer medzi
žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá.
Vo svojej žalobe žalobkyňa uviedla, že u žalovaného pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa
28.9.2007 ako pomocník v zdravotníckom zariadení. Dňa 29.3 2016 bola daná žalobkyni výpoveď pre
porušenie pracovnej disciplíny, ktorú si žalobkyňa prevzala dňa 13.4.2016. Prílohou výpovede bol aj list

zo dňa 29.3.2016 nazvaný ako písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým
spôsobom. Táto výpoveď však nie je predmetom konania a konanie o neplatnosti tejto výpovede sa
viedlo pod sp. zn. 21Cpr 3/2016.
Dňa 27.5.2016 žalovaný doručil žalobkyni v jej byte list nazvaný ako Okamžité skončenie pracovného
pomeru, z ktorého je zjavné, že žalobkyňa dňa 27.3.2015 bez predchádzajúceho zdôvodnenia sa
nedostavila do zamestnania a svoju neprítomnosť do dnešného dňa neodôvodnila a to napriek
písomnému upozorneniu zo dňa 29.3.2015, ktoré jej malo byť doručené na pracovisku. V tomto

liste žalovaný uvádza, že uvedeným spôsobom žalobkyňa porušila rozpis služieb, ktoré vyplývajú z
pracovného poriadku č. K. XX, z ktorého je okrem iného zjavné, že ak zamestnanec nemôže nastúpiť na
zmenu, je povinný oznámiť svoju neprítomnosť včas. Žalovaný je toho názoru, že uvedené porušenie
pracovnej disciplíny je závažným porušením.Žalobkyňa je toho názoru, že na okamžité skončenie pracovného pomeru s takým skutkovým a právnym
odôvodnením nie je dôvod. Žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b Zákonníka práce
a na ustanovenia § 70 Zákonníka práce.

Za posledných šesť mesiacov nedostala žalobkyňa žiadne upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny a upozornenie, ktoré mala dostať žalobkyňa dňa 29.3.2016 sa viazalo na výpoveď z
pracovného pomeru zo dňa 29.4.2016 a nie na okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že je pravdou, že dňa 27.3.2016 nenastúpila na zmenu u žalovaného, avšak nebolo to
svojvoľne a bez vedomia zamestnávateľa. Žalobkyňa podľa pracovnej zmluvy bola povinná vykonávať

pre žalovaného práce v rozsahu 37,5 hodín týždenne. Pracovná doba bola taká, že žalobkyňa pracovala
nad rámec pracovného času. V prípade mesiaca marec 2016 pracovala od 1.3.2016 do 4.3.2016,
od 7.3.2016 do 18.3.2016 a mala pracovať od 21.3.2016 do 31.6.2016. Žalobkyňa mala pracovať
počas uvedených zmien striedavo a to denná zmena, obedňajšia zmena - každá v trvaní 8 hodín.
Z uvedeného rozpisu je zrejmé, že žalobkyňa pracovala 12 dní bez toho, aby mala deň voľna a až
po odpracovaní 12 dní mala dva dni voľna. Do mesiaca mala žalobkyňa iba štyri dni voľna a za

týždeň odpracovala minimálne 56 hodín. Žalobkyňa z dôvodu únavy a nedostatku odpočinku požiadala
vrchnú sestru o jeden deň voľna, pričom túto svoju žiadosť podala dňa 23.3.2016 osobne. Vrchná
sestra túto požiadavku prijala, avšak uviedla, že ju berie na vedomie a bude to riešiť neskôr. Nakoľko
žalobkyňa pracovala prakticky ako upratovačka a táto činnosť bola nahraditeľná iným personálom,
žalobkyňa tak ako to oznámila vrchnej sestre, na zmenu dňa 27.3.2016 nenastúpila, ostala doma

a hneď na druhý deň nastúpila do práce. Žalobkyňa je toho názoru, že si v práci svoje povinnosti
počas celého trvania pracovného pomeru vykonávala riadne, nejednalo sa u nej o sústavné odchody
z práce a takáto situácia nastala v jedinom prípade a nestotožňuje sa s názorom žalovaného, že táto
okolnosť je s ohľadom na všetky osobitosti prípadu takým porušením pracovnej disciplíny, ktorá by
odôvodňovala skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný

formálne zaslal upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 26.3.2016 a poučil žalobkyňu,
aby učinila bezodkladnú nápravu, avšak toto poučenie a upozornenie bolo len formálne, nakoľko spolu s
týmto upozornením jej bolo zaslané aj ukončenie pracovného pomeru a teda žalobkyňa nemala možnosť
učiniť nápravu.
Žalobkyňa listom zo dňa 13.6.2016 oznámila žalovanému svoj nesúhlas s okamžitým skončením

pracovného pomeru a požiadala žalovaného, aby jej aj naďalej prideľoval prácu a to z dôvodu, že
okamžité skončenie pracovného pomeru považuje žalobkyňa za neplatné. Žalovaný reagoval listom zo
dňa 20.6.2016, ktorým oznámil okrem iného, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za
platné a pracovný pomer považuje za ukončený dňom 27.5.2016.

2. Spolu so žalobou predložila žalobkyňa pracovnú zmluvu zo dňa 28.9.2007 s dátumom nástupu do
pracovného pomeru dňa 1.10.2007 ako pomocník v zdravotníckom zariadení s rozsahom pracovnej
doby 37,5 hodín týždenne, potvrdenie o práceneschopnosti, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa bola od
29.3.2016 do 27.5.2016 práceneschopná, výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa
29.3.2016, písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29.3.2016, oznámenie

zamestnanca podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce zo dňa 23.5.2016, žaloba zamestnanca na určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou doručený súdu dňa 27.5.2016, okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.5.2016 podľa ustanovení §68 a nasl. Zákonníka práce z
dôvodu uvedeného v § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu porušenia odseku 6 PZ a piatej
časti odd. D Pracovného poriadku z dôvodu, že dňa 27.3.2016 sa žalobkyňa bez predchádzajúceho

zdôvodnenia nedostavila do zamestnania a svoju neodôvodnenú neprítomnosť na pracovisku do
dnešného dňa neospravedlnila, resp. nezdôvodnila a to napriek písomnému upozorneniu zo dňa
29.3.2016. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.5.2016 ďalej uvádza, že podľa štvrtej
časti odd. B ods. 4 Pracovného poriadku sa za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom
považuje aj neospravedlnené vymeškanie pracovného času. Ďalej žalobkyňa predložila rozpis služieb

a evidencie odpracovaných hodín, oznámenie zamestnanca podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce zo
dňa 13.6.2016, vyjadrenie k oznámeniu zamestnanca podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce.
Žalobkyňa taktiež predložila súdu uznesenie Okresného súdu Humenné č. 21Cpr 4/2016 zo dňa
23.9.2016, ktorým bolo konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.3.2016
zastavené.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 8.8.2016 uviedol, že žalobkyňa sa
bez predchádzajúceho zdôvodnenia nedostavila do zamestnania dňa 27.3.2016, čím neakceptovala
mesačný rozpis zmien. Neprítomnosť žalobkyne nebola odsúhlasená vedúcou sestrou S.. N. N.,ktorá podľa platného pracovného poriadku č. XX môže podľa vlastného uváženia akceptovať vopred
vyslovené či spísané požiadavky zamestnancov žalovaného v danom mesiaci iba v prípade, ak je
možné optimálnym spôsobom zabezpečiť chod prevádzky žalovaného. Konanie žalobkyne považoval

žalovaný na závažné porušenie pracovnej disciplíny. Keďže je nepochybné, že zo strany žalobkyne
došlo k porušeniu pracovnej disciplíny dňa 27.5.2016, doručil žalovaný žalobkyni písomnosť označenú
ako okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaný popiera tvrdenie žalobkyne, že nemala možnosť
nijakým spôsobom prípadnú nápravu vykonať, pretože písomné upozornenie jej bolo doručené dňa
13.4.2016 spolu s prvou výpoveďou. Písomné upozornenie bolo však žalobkyni predložené už dňa

29.3.2016 v kancelárii vedenia žalovaného v dopoludňajších hodinách, kde v prítomnosti svedkyne S..
N. N. bola písomne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Písomné
upozornenie si žalobkyňa prečítala, oboznámila sa s ním a odmietla podpísať jeho prevzatie. Žalovaný
navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Spolu s písomným vyjadrením predložil žalovaný pracovný poriadok č. XX účinný od 17.10.2014,

písomné upozornenie na sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 5.11.2013,
hlásenie kladných a záporných udalostí spôsobených zamestnancom pri výkone jeho práce, kniha
odchodov a príchodov od 26.3.2016 do 28.3.2016, vyjadrenie k oznámeniu zamestnanca zo dňa
30.5.2016.

5. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.9.2016 zást. žalobkyne uviedol, že žalobkyňa
sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného v tom, že dňa 27.3.2016 nenastúpila do zamestnania bez
predchádzajúceho zdôvodnenia. K tomuto žalobkyňa uvádza, že dňa 23.3.2016 sa necítila dobre a
pociťovala veľkú únavu a preto poprosila vrchnú sestru S.. N. N., aby jej umožnila čerpať dovolenku
alebo aby jej dala jeden deň voľna a to na 27.3.2016. Vrchná sestra požiadavku prijala, avšak uviedla,

že sa na to neskôr pozrie a vyrieši to. Keďže žalobkyňa oznámila svoju požiadavku vrchnej sestre a
táto uviedla, že bude riešiť jej zastupovanie, žalobkyňa do zamestnania nenastúpila dňa 27.3.2016.
Dňa 28.3.2016 odpracovala žalobkyňa rannú zmenu a odpracovala dennú zmenu aj dňa 29.3.2016.
Žalobkyňa potvrdila, že jej bola doručená výpoveď z pracovného pomeru dňa 29.3.2016 a to dňa
13.4.2016 spolu s písomným upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29.3.2016 a to

z tohto istého skutkového dôvodu, ktorý bol následne dôvodom na neskoršie okamžité skončenie
pracovného pomeru.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňu už dňa 5.11.2013 upozornil na menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Toto upozornenie bolo z obdobia roku 2013 a nijako nesúvisí
s obdobím v čase skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa sa síce s predmetným upozornením

oboznámila, ale nikdy sa s ním nestotožnila. Taktiež žalobkyňa nemá vedomosť o spísaní hlásenia,
ktoré bolo predložené do spisového materiálu.
V súdnom konaní 21Cpr 3/2016 žalovaný odvolal svoju výpoveď zo dňa 29.3.2016 listom zo dňa
9.9.2016 a preto žalobkyňa v tomto konaní už nepokračovala a žalobu zobrala dňa 20.9.2016 späť.
Žalobkyňa trvá na svojom vyjadrení, že po doručení písomného upozornenia na porušenie pracovnej

disciplíny zo dňa 29.3.2016, ktoré jej bolo doručené dňa 13.4.2016 spoločne s výpoveďou nemala ani
možnosť ovplyvniť obsah písomného upozornenia a nemala možnosť sa k nemu vyjadriť a nemala
možnosť ani urobiť žiadnu prípadnú nápravu.
Žalobkyňa podľa pracovnej zmluvy mala odpracovať cca 150 hodín mesačne. Z výplatných pások je
zjavné, že žalobkyňa u žalovaného odpracovala každý mesiac pre žalovaného väčší počet hodí, čo

sa premietlo do nadčasov. Pracovala bez primeraného odpočinku, čo sa odrazilo na jej zdraví. Po
odpracovaní zmeny dňa 29.3.2016 avizovala žalobkyňa zdravotné problémy. Dňa 30.3.2016 navštívila
žalobkyňa obvodného lekára, ktorý jej odporúčal, aby ostala v domácom liečení, vypísal jej potvrdenie
o dočasnej práceneschopnosti.
Žalobkyňa je toho názoru, že svojou neprítomnosťou nijako neobmedzila prevádzku žalovaného a

vedúca sestra mala vedomosť o jej neprítomnosti.

6. Spolu s hore uvedeným vyjadrením predložila žalobkyňa späťvzatie žaloby v konaní 21Cpr 4/2016,
odvolanie výpovede zo dňa 29.3.2016, súhlas s odvolaním výpovede zamestnanca zo dňa 19.9.2016,
potvrdenie o zamestnaní zo dňa 29.2.2016, výplatné pásky za rok 2015, 2016, lekársku správu zo

dňa 1.4.2016, zo dňa 2.5.2016, zo dňa 17.5.2016, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti zo dňa
30.3.2016.7. Vo veci bola ako svedkyňa vypočutá S.. N. N., ktorá pracuje u žalovaného ako vrchná sestra. Dňa
27.3.2016 bola Veľkonočná nedeľa a žalobkyňa nedala vedieť, že nepríde do práce. Do práce sa
nedostavila a ani dodatočne sa nijakým spôsobom neospravedlnila, preto jej bola daná dňa 29.3.2016

výpoveď. Ďalej uviedla, že dňa 23.3.2016 mala pomerne ťažký príjem, keď jej zazvonil telefón,
ktorý pôvodne patril pani riaditeľke P.. Na druhej strane sa ozvala žalobkyňa, ktorá sa domnievala,
že telefonuje pani riaditeľke. Najprv sa opýtala či je Veľkonočná nedeľa vedená ako sviatok vrátene
príplatkov. Keď jej potvrdila, že tento deň nie je platený ako sviatok, tak odpovedala, že sa jej neoplatí
prísť do práce, na čo jej svedkyňa povedala, aby si podľa zaužívaného postupu vymenila zmenu,

našla za seba náhradu. Žalobkyňa odpovedala tak, že kto jej príde v nedeľu do práce. Rozhovor
skončil s tým, že žalobkyňa povedala, aby sme to nateraz nechali tak. Viac za ňou žalobkyňa neprišla.
Svedkyňa potvrdila, že neprítomnosť v práci mohol zamestnanec oznámiť aj telefonicky, napr. ak
mal nejaký zdravotný problém. V takomto prípade sa snažila nájsť náhrada a zamestnanec musel
predložil lekárske potvrdenie. O neprítomnosti žalobkyne na pracovisko v nedeľu sa dozvedela o 8.30
od S. N., ktorá jej oznámila, že žalobkyňa neprišla do práce. Po telefonickom kontakte so žalovanou,

žalovaná povedala, že do práce nepríde a že vrchná sestra o tom vie, pričom svedkyňa o tom nemala
žiadnu vedomosť, pretože rozhovor so žalobkyňou skončil tak, že zatiaľ to nechajme tak. Neprítomnosť
žalobkyne na pracovisku spôsobila problémy, pretože práca upratovačky je veľmi dôležitá. Sú tu
zaužívané postupy, ktoré sa začínajú pred raňajkami upratovaním, pomocou pri raňajkách. Keďže ide
o súkromnú spoločnosť, táto veľmi dbá na čistotu a poriadok. V práci bola žalobkyňa precízna. Mala

vytknutých aj pár nedostatkov. Nepatrila k najlepším ani k najhorším pracovníkom. Vo Veľkonočnú
nedeľu vykonali práce za žalobkyňu ostatní zamestnanci, pretože o pol deviatej už nezohnala na túto
prácu náhradu. Práce neboli však vykonané v taktom štandarde ako keď pracovala žalobkyňa, pretože
ostatní zamestnanci to robili popri svojej práci. Ďalej svedkyňa uviedla, že dňa 28.3.2016 bola na
pracovisku súkromne, pretože tam má umiestnenú mamu a dňa 29.3.2016 nahlásila skutočnosť, že

žalobkyňaneprišladopráceriaditeľkep.E..Bolspísanýlist,ktorýobsahovalupozornenieprežalobkyňu,
že porušila hrubo pracovnú disciplínu. Tento list jej bol prečítaný, pričom žalobkyňa odmietla čokoľvek
podpísať.

8.SvedkyňaS.N.vosvojejvýpovediuviedla,žepracujeužalovanéhoakotímovásestra.NaVeľkonočnú

nedeľu dňa 27.3.2016 mala službu a o 9.30 zistila, že žalobkyňa nie je na pracovisku. Poslala p. N.Í.
sms správu, že žalobkyňa nie je v práci. Ona jej zatelefonovala a odporučila jej, aby zavolala žalobkyni.
Telefonicky sa teda skontaktovala so žalobkyňou a tá jej uviedla, že do práce nepríde, že si prácu
nadrobilaažedopráceprídenaVeľkonočnýpondelok,pričomneuviedlažiadnydôvod,prektorýnepríde
do práce. Ďalej uviedla, že sa nestalo, aby nebola náhrada za neprítomného pracovníka. Svedkyňa

uviedla, že si nepamätá, či a kto vykonal práce za žalobkyňu, ale pokiaľ sa niečo vylialo, upratala to ona
s kolegyňami. Žalobkyňa bola podľa vyjadrenia svedkyne spoľahlivá, prácu si vykonávala.

9. S. Š. bola v konaní tiež vypočutá ako svedkyňa a vo svojej svedeckej výpovedi uviedla , že pracuje u
žalovaného v pozícii sanitár a v deň keď žalobkyňa neprišla do práce, mala voľno a nikto ju nepožiadal,

aby v ten deň nastúpila do práce. Na rovnakej pozícii pracovala iba ona a žalobkyňa a pokiaľ chcela
žalobkyňa voľno išla za p. riaditeľkou alebo za pani vrchnou a v tom prípade musela do práce nastúpiť
ona. Na Veľkonočnú nedeľu ju nikto nepožiadal, aby nastúpila do práce. Svedkyňa ďalej uviedla, že
zamestnanecnapozíciiupratovačka-sanitár,asistujeprirozdávaníjedla,následnomupratovaní,dávajú
riad do umývačky, upratujú zo stolov. Pokiaľ by nastal prípad, že nepríde ani jedna upratovačka, museli

by tieto práce robiť opatrovateľky, čo je pre nich veľká záťaž.

10. Svedkyňa I. K. vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje u žalovaného ako vedúca pomocného
ošetrovateľského personálu. Na Veľkonočnú nedeľu pracovala na rannej zmene, pričom skutočnosť,
že žalobkyňa neprišla do práce postrehli hneď ráno. Dôvod, pre ktorý žalobkyňa do práce neprišla,

svedkyňa uviesť nevedela a zároveň uviedla, že za 10 rokov čo pracuje u žalovaného sa nestalo, aby
do práce neprišiel pracovník na pozícii upratovačka - sanitár. Podľa vyjadrenia svedkyne bola žalobkyňa
veľmi precízna, prácu si vykonávala zodpovedne a ona osobne s ňou nikdy nemala žiadny osobný
problém.

11. Svedkyňa O. K. vo svojej výpovedi uviedla, že u žalovaného pracuje ako zdravotnícky asistent a
na Veľkonočnú nedeľu mala rannú zmenu od 6.00 hod. do 14.00 hod.. Hneď ráno zistila neprítomnosť
žalobkyne v práci , ale nevedela uviesť prečo žalobkyňa do práce neprišla. Za žalobkyňu nebola v tendeň žiadna náhrada a jej prácu vykonali ostatní zamestnanci. Podľa vyjadrenia svedkyne bola žalobkyňa
dobrá pracovníčka.

12. Svedkyňa Z. E. pracuje u žalovaného ako sanitárka a dňa 27.3.2016 pracovala v rannej zmene.
Neprítomnosť žalobkyne na pracovisku zistili hneď ráno, ale niekto povedal, že pani má voľno, takže to
neriešili. Žiadna náhrada za ňu v tento deň nebola. Prácu žalobkyne vykonali ostatní zamestnanci, ale
nie tak dôkladne ako by to malo byť.

13. Svedkyňa S. N. pracuje u žalovaného ako zdravotnícky asistent, pričom v predmetnú Veľkonočnú
nedeľupracovalaod6.00hod.do14.00hod.aužránozistili,ženiejeprítomnážalobkyňanapracovisku.
Žalobkyňu ako pracovníčku hodnotila svedkyňa ako dobrú pracovníčku.

14. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že u žalovaného pracovala od 1.10.2007, necelých 9 rokov.
K okolnostiam, ktoré predchádzali výpovedi uviedla, že dňa 23.3.2016 sa cítila veľmi unavená, pretože

jednak mala veľa nadčasov a jednak už dlho pracovala, takže chcela na túto situáciu upozorniť p.
riaditeľku P. a požiadať o nejaké voľno a aby prípadne bol urobený iný rozpis. Žalobkyňa nevedela, že
došlo k zmene telefónnych čísel a číslo riaditeľky bolo pridelené vrchnej sestre p. N.. Takže telefón dvihla
p. N.Á., ktorej žalobkyňa vysvetlila situáciu, že by chcela dňa 27.3.2016, čo bola Veľkonočná nedeľa,
voľno,pretožesacítibyťunavená,máodpracovanýchveľazmienanadčasov,načojejvrchnápovedala,

keďže bol prijímaný v tom čase nový pacient, že to vyrieši neskôr. Takto to vlastne ostalo. Toho 27.3.2016
ostala žalobkyňa doma, aj keď jej to vrchná nepotvrdila. V podstate už predtým upozorňovala na situáciu,
že pokiaľ robia 12 dní a dva dni majú voľno, je to neúnosné a sú len dve upratovačky. V prípade ak
chcela žalobkyňa voľno, musela si za seba nájsť náhradu, čo bolo veľmi problematické, keďže obe
upratovačky robili rovnako dlho. Vtedy aj žalobkyňa navrhla, aby zobrali nejakú pracovníčku, hoci len

na dohodu, ktorá by mohla byť aj opatrovateľkou, aby bolo možné takéto situácie, keď je potrebné odísť
z práce, riešiť. Na ďalší deň 28.3.2016 na Veľkonočný pondelok žalobkyňa prišla riadne do práce, kde
bola prítomná aj vrchná sestra, avšak bola tam súkromne, takže v tento deň sa situácia neriešila. Dňa
29.3.2016 žalobkyňa opätovne nastúpila riadne do práce s tým, že sa rozprávala s vrchnou sestrou,
ktorá jej hovorila, že prečo nezatelefonovala ráno, že má niečo akútne, aby sa to riešilo, tak jej uviedla,

že nevolala preto, lebo o tejto situácii vlastne vrchná sestra vedela. Tak to ostalo do konca zmeny. Až
po skončení zmeny si žalobkyňu zavolala p. riaditeľka spolu s vrchnou sestrou, kde jej dávali podpísať
upozornenie, kde však bolo uvedené, že vrchná sestra o ničom nevedela, takže ho žalobkyňa odmietla
podpísať s tým, že nesúhlasí s vetou, že vrchná sestra o ničom nevedela. Takže to nepodpísala napriek
tomu,že p.riaditeľkajupresviedčalaotom,žesaničnedeje,žetátovecbudelenzaloženádoosobného

spisu. Nakoniec toto upozornenie podpísala. Keďže bola z celej situácie veľmi rozrušená a šokovaná,
mala zdravotné problémy, problémy s tlakom, takže šla na pohotovosť a následne na nasledujúci deň
k svojmu obvodnému lekárovi, ktorý ju uznal PN. Keď chcela žalobkyňa odovzdať PN riaditeľke, tak tá
povedala, že už s tým nič nemá, pretože už nie je ich zamestnancom. Dokonca v deň 29.3.2016 bola
žalobkyňa odhlásená zo Sociálnej poisťovne, hoci v tento deň ešte riadne u zamestnávateľa pracovala.

Potom jej prišlo z ošetrovateľského centra oznámenie o tom, že má list na pošte, ktorý si prevzala dňa
13.4.2016 kde bolo upozornenie s tým, že už tam bolo uvedené, že požiadavka žalobkyne bola vrchnou
sestrouzaregistrovanáalenebolaakceptovanáazároveňtamboloajskončeniepracovnéhopomeru.Po
skončení PN dňa 27.5.2016 prišli za žalobkyňou dve pracovníčky spolu s listinou o okamžitom skončení
pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

15. Zást. žalovaného K.. A. E. vo svojej výpovedi uviedla, že pred Veľkou nocou v priebehu týždňa
za ňou prišla vrchná sestra a uviedla, že žalobkyňa sa pýtala, či je za Veľkonočnú nedeľu nejaký
príplatok. Uviedla jej, že Veľkonočná nedeľa príplatok nemá, Veľkonočný pondelok áno. Až potom
vrchná sestra uviedla, že by žalobkyňa chcela nejaké voľno. Žalobkyňa potom na Veľkonočnú nedeľu

do práce neprišla, až v pondelok, kde si zmenu riadne odpracovala a svoju neprítomnosť v práci veľmi
bagatelizovala, pričom za 12 rokov fungovania tohto zariadenia k takejto situácii nedošlo. Neprítomnosť
žalobkyne na pracovisku spôsobila chaos, pretože bola Veľkonočná nedeľa, bolo veľa návštev a
sanitárne práce v takomto zariadení sú nevyhnutné.

16. Zást. žalovaného K.. L. P. vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ ju žalobkyňa predtým kontaktovala
ohľadom voľna, vždy situáciu nejako vyriešili a zabezpečili náhradu. Žalobkyňa pokiaľ sa s ňou nevedela
skontaktovať telefonicky, mohla ju kontaktovať osobne, určite by sa našlo nejaké riešenie. V minulosti sa
stalo, že žalobkyni bolo poskytnuté dlhšie voľno z dôvodu, že potrebovala odísť za dcérou do zahraničia.Bola tu vždy možnosť zabezpečiť náhradu externistami. Podľa vyjadrenia tejto zástupkyne žalovaného
nebola situácia vôbec zvládnutá a takúto situáciu ešte nikdy nemusela riešiť. Vždy išlo o prípad, keď deň
dopredu sa vedelo, že zamestnanec nepríde do práce, ale nikdy sa nestalo, aby o 8 hodine ráno zistili,

že neprišiel o šiestej zamestnanec do práce. Zástupkyňa žalovaného uviedla aj to, že spolu s druhou
riaditeľkou majú etický kódex, ktorým sa zaväzujú vždy vypočuť zamestnancov a pokiaľ žalobkyňa
nepochodila u vrchnej sestry, mohla prísť za ňou.

17. Právny zástupca žalobkyne poukázal na ustanovenia pracovného poriadku týkajúce sa rizika

vyčerpania nadmernej pracovnej záťaže a zároveň uviedol, že v tom mesiaci mala žalobkyňa iba štyri
dni voľna, ináč robila 12 dní v kuse, takže dôvodom, pre ktorý žiadala voľno bola vyčerpanosť.
V tejto súvislosti právny zástupca žalovaného poukázal na ustanovenia pracovného poriadku týkajúce
sa postupu v prípade, ak zamestnanec nemôže nastúpiť do práce.
Na poslednom pojednávaní predložil právny zástupca žalovaného prezenčnú listinu zo dňa 16.10.2014,
ktorá potvrdzuje, že žalobkyňa bola oboznámená s pracovným poriadkom.

18. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v záverečnej reči uviedla, že žalobu považuje
za plne dôvodnú. Z výpovede svedkov, najmä z výpovede svedkyne S.. N. je zrejmé, že táto nehovorila
pravdu vo svojej výpovedi, keď tvrdila, že žalobkyňa dňa 27.3.2016 nenastúpila do práce, že o tom
nikomu nedala vedieť. Uvedené je v priamom rozpore s písomným dôkazom, ktoré bolo súdu predložené

a to písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29.3.2016 kde je uvedené, že
vedúca sestra svedkyňa N. registrovala žalobkyňou prezentované ústne požiadavky na nenastúpenie
na službu, avšak jej neboli potvrdené. Z uvedeného je zrejmé, že S.. N. ako vrchná sestra o tom vedela
už tri dni predtým ako žalobkyňa neprišla do práce. Samotná svedkyňa p. N. vypovedala aj o tom, že
je bežné, že pokiaľ nastane situácia, že zamestnanec oznámi svoju neprítomnosť, tak že je to možné

urobiť aj telefonicky a následne sa snažia nájsť náhradu za takéhoto zamestnanca, čo sa vlastne aj
stalo, lebo uvedená informácia bola telefonická. Uvedená svedkyňa popisuje žalobkyňu ako precíznu
zamestnankyňu, potvrdila, že nikdy predtým sa jej nič také nestalo, aby nenastúpila bezdôvodne do
práce. Svedkyňa si síce pamätá presne, že písomne ju žalobkyňa nežiadala o voľno a na druhej strane
si svedkyňa nepamätá, či ju nepožiadala žalobkyňa iným spôsobom ako písomne, teda nevylúčila inú

žiadosť. Zároveň svedkyňa uvádza, že práce za žalobkyňu vykonali iní kolegovia a údajne svedkyňa
náhradu za žalobkyňu nevedela zabezpečiť. Týmto chce žalobkyňa upriamiť pozornosť na to, že aj
toto tvrdenie, že žiaden výpadok nenastal v službách žalovaného a zároveň uvedená svedkyňa ako
vrchná sestra neurobila žiaden krok k tomu, aby zabezpečila náhradu za žalobkyňu. Tu práve žalobkyňa
poukazujenato,žezdokazovaniajezrejmé,žeužalovanéhopôsobilivdanomčaselendveupratovačky

na trvalý pracovný pomer a to žalobkyňa a svedkyňa Š. a práve táto svedkyňa sa jasne vyjadrila, že
ju na nástup do práce dňa 27.3.2016 nikto neoslovil, nikto jej nevolal a bola ochotná prísť do práce ak
by ju niekto zavolal. Práve táto svedkyňa vyvracia obranu žalovanej a tvrdenia S.. N. o tom, že nebola
zabezpečená náhrada za žalobkyňu a práve žalovaný neurobil nič na zabezpečenie náhrady aj napriek
tejto vedomosti. Vo veci boli vypočuté aj ostatné svedkyne - zamestnankyne, ktoré síce popisovali,

že vykonávali akúsi náhradnú prácu upratovaciu, avšak ani jeden svedok nevedel popísať čo vlastne
robil a nikto si na konkrétne okolnosti už nepamätá. Všetci svedkovia vypovedali, že žalobkyňa bola
zodpovedná pracovníčka, nemala vážne problémy, bola obľúbená.

19. Vo svojej záverečnej reči zástupca žalovaného uviedol, že vzhľadom na výpovede svedkov a

vzhľadom na predložené dôkazy bolo preukázané, že výpoveď bola dôvodná a spĺňa všetky zákonné
atribúty k tomu, aby bol rešpektovaný Zákonník práce. V tomto prípade ide o zariadenie, ktoré sa stará
o veľmi ťažké zdravotné stavy, ťažké postihnuté stavy a jednoducho všetci tí pacienti sú odkázaní na
zamestnancov žalovanej a kvôli tomu si nemôže žalovaný dovoliť akýkoľvek pracovnoprávny exces,
ktorý by mohol mať nedozerné následky. Sama žalobkyňa potvrdila, že neospravedlniteľná absencia

v práci je považovaná za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, obzvlášť hrubé závažné porušenie
pracovnej disciplíny a zákon hovorí, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa môže okamžite
skončiť pracovný pomer. Čiže žalobkyňa vedela, že takýmto prístupom riskuje a hrubým spôsobom
v zmysle ich vnútorných noriem sa dopúšťa takého závažného porušenia, kde jej takýto postih hrozí.
Aj dôkaz, ktorý žalobkyňa uvádza, že vrchná sestra nehovorí pravdu, skôr svedčí o tom, že skutočne

pravdivá je. Vrchná sestra jednoznačne povedala, že zo strany žalovanej bola najprv snaha zistiť ako
sú platené veľkonočné sviatky. Keď dostala informáciu, že Veľkonočná nedeľa nie je pod špeciálnymi
príplatkami, konštatovala, tak potom sa jej neoplatí prísť, ale táto skutočnosť ešte predsa neznamená, že
na takúto repliku zamestnanec okamžite počíta s tým, že nepríde do práce, zoženie náhradu a nemôževysvetľovať žalobkyňa, že je potvrdená jej verzia v tom, že zamestnávateľ porušil svoje povinnosti keď
si nezabezpečil náhradu. Skôr opak je pravdou. Ak by mala žalobkyňa elementárny vzťah k svojmu
zamestnaniu, keby skonštatovala bez udania dôvodu, len by povedala, že do práce nepríde, bude

si istý, že zamestnávateľ by zabezpečil operatívne takéto podmienky, aby tá jej neúčasť neohrozila
prevádzku. Zamestnávateľ nezareagoval a nezabezpečil náhradu iba preto, že o jej neprítomnosti v
práci sa dozvedel až v priebehu pracovnej zmeny v tú Veľkonočnú nedeľu. Ak by povedala, že sa
cíti unavená, že má zdravotné problémy vzhľadom aj na fungovanie tejto spoločnosti, keď v živote
nemala problém u nikoho ani s jedným dňom pracovnej absencie, tá vec by sa vyriešila. Minimálne

kvôli sebe by zabezpečili náhradu. Teda vzhľadom na tieto skutočnosti nie je možné neprítomnosť
žalobkyne v práci ničím iným ospravedlniť a jej neprítomnosť vo Veľkonočnú nedeľu je nutné brať
ako neospravedlnená absencia, pričom zamestnávateľ má vo svojom pracovnom poriadku, s ktorým
bola oboznámená, že neodôvodnená absencia, neospravedlnená absencia je obzvlášť hrubé porušenie
pracovnej disciplíny. Ak táto skutočnosť je splnená, prichádza do úvahy právne hodnotenie, že ak táto
neprítomnosť je absenciou, zamestnávateľ vzhľadom na svoje veci, ktoré má vo vnútornom poriadku,

vzhľadom na Zákonník práce, mohol postupovať tak ako postupoval. Žalovaný považuje výpoveď za
zákonnú, dôvodnú a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

20. Súd vo veci rozhodol rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 10Cpr 2/2016 zo dňa 7.3.2018
a žalobu zamietol. Krajský súd v Prešove uznesením č. 20 CoPr 2/2018 zo dňa 19.6.2018 zrušil

hore uvedený rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zo záverov hore
uvedeného uznesenia vyplýva, že z výsledkov vykonaného dokazovania predovšetkým z písomného
upozornenia zo dňa 29.3.2016 č.l. 11 spisu jednoznačne vyplýva, že „dňa 27.3.2016 ste sa nedostavili
do zamestnania, čím ste neakceptovali mesačný rozpis zmien. Vaša neprítomnosť nebola dopredu
odsúhlasená vedúcou sestrou. Vedúca sestra registrovala Vaše ústne požiadavky, zo strany vedúcej

sestry k potvrdeniu akceptácie zmeny v rozpise nedošlo.“ So zreteľom na tvrdenie žalobkyne, že
dňa 23.3.2016 požiadala vrchnú sestru o jeden deň voľna, sa vzhľadom na uvedené zdá vysoko
pravdepodobné tvrdenie žalobkyne ako pravdivé.
Je nepochybné, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Dôvodom okamžitého skončenia

pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Zákonník práce nevymedzuje, čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré
treba vždy skúmať individuálne v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu. Závažné
porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a pokiaľ ide o zamestnanca, musí byť
zavinené aspoň z nedbanlivosti. Súdna prax považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny

prípady dlhodobej neospravedlnenej absencie v práci, ublíženie na zdraví, nerešpektovanie príkazov
nadriadených, odmietnutie podrobenia sa skúške alkoholom, zistenie alkoholu po skúške alkoholového
testu alebo vyšetrenie alkoholu u zamestnancov v pracovnom čase a pod..
So zreteľom na uvedené potom rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, pretože odvolaciemu
súdu sa zdá byť pravdivé tvrdenie žalobkyne, že dňa 23.3.2016 požiadala vrchnú sestru o jeden deň

voľna, prípadne dovolenky, a to na deň 27.3.2016 tak, ako to tvrdí v žalobe na č.l. 3, a to s poukazom
na tvrdenie samotného žalovaného v písomnom upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zvlášť
hrubým spôsobom zo dňa 29.3.2016 z č.l. 11.
Vzhľadom na uvedené už na teraz z vykonaného dokazovania sa javí, že intenzita porušenia pracovnej
disciplíny v danej veci, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu nenapĺňa dikciu ust. § 68 ods. 1 písm. b)

Zákonníka práce, teda, že nejedná sa o skutočne závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Navyše súd prvej inštancie sa nevyrovnal so žalobkyňou tvrdenými nadčasmi § 85 a nasl. Zákonníka
práce. V prípade porušenia pracovnoprávnych predpisov v tejto súvislosti zo strany žalovaného takéto
porušenie nemožno za žiadnych okolností vyhodnotiť v neprospech žalobkyne. Pre prípad zistenia
nadčasov v rozpore s ust. § 85 a nasl. Zákonníka práce zo strany žalovaného absencia žalobkyne bude

absenciou ospravedlniteľnou.

21. Zo strany žalovaného bol predložený prehľad nadčasov žalobkyne za mesiace január, február, marec
2016. V mesiaci január odpracovala žalobkyňa 7,5 hodín + 30 hodín + 52,50 hodín + 37,50 hodín,
+ 30 hodín, pričom priemerný týždenný pracovný čas bol 32,80 hodín. Je potrebné uviesť, že podľa

tohto prehľadu pracovala žalobkyňa od 11.1.2016 do 22.1.2016 nepretržite t.j. 12 dní v kuse. V mesiaci
február bol podľa predloženého prehľadu pracovný čas žalobkyne 39,38 hodín priemerne týždenne. Aj
tu pracovala žalobkyňa od 10.2.2016 do 19.2.2016 nepretržite. V mesiaci marec bol priemerný týždenný
pracovný čas žalobkyne 42,8 hodín. Aj tu žalobkyňa od 7.3.2016 do 18.3.2016 pracovala nepretržite.22. Na pojednávaní dňa 16.1.2019 bola na žiadosť žalovaného opätovne vypočutá svedkyňa S.. N.
N., ktorá uviedla, že žalobkyňa jej telefonovala, avšak s tým, že pôvodne chcela žalobkyňa telefonovať

riaditeľke, ale oni si s riaditeľkou vymenili telefónne čísla. Žalobkyňa zisťovala, či je Veľkonočná nedeľa
platená ako sviatok. Uviedla jej, že nie a žalobkyňa na to reagovala tým, že to sa jej neoplatí ísť do práce.
Pokiaľ chce pracovník voľno v čase keď má službu, musí si zabezpečiť náhradu a službu si vymeniť,
čo žalobkyňa neurobila. O jej neprítomnosti v práci sa svedkyňa dozvedela až v ten deň, keď jej bolo
oznámené,žežalobkyňadoslužbynenastúpila.Naotázkuprávnehozástupcužalobkyne,čijupožiadala

žalobkyňa v ten deň o voľno, svedkyňa uviedla, že nie. Svoj rozpor s predchádzajúcou výpoveďou, kedy
uviedla, že si nepamätá, či ju žalobkyňa požiadala o dovolenku alebo voľno telefonicky, ale ústne a ona
uviedla, že si nepamätá, odôvodnila tým, že teraz sa už rozpamätala.

23. Podľa § 68 ods. 1, 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)

porušil závažne pracovnú disciplínu.
Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

24. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

25. Podľa pracovného poriadku žalovaného účinného od 17.10.2014 (str. 8) ak zamestnanec nemôže
nastúpiť na zmenu je povinný oznámiť svoju neprítomnosť včas (nie 1 hod. pred nástupom na zmenu)
vedúcej sestre (počas dňa) v nočnej zmene informuje službukonajúcu TS v zariadení, ktorá optimálny
spôsobom zabezpečí prevádzku a počas dňa, resp. ráno pri hlásení informuje hlavnú sestru.

26. Podľa pracovného poriadku účinného od 17.10.2014 - štvrtá časť, písm. B, ods. 4 za porušenie
pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom sa považuje okrem iného aj neospravedlnené vymeškanie
pracovného času.

27. Podľa § 85 ods. 9 Zákonníka práce pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas je najviac 48

hodín týždenne.

28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 27.5.2016 bol so žalobkyňou
ukončený pracovný pomer podľa ustanovení § 68, písm. b/ Zákonníka práce na tom skutkovom základe,
že žalobkyňa sa dňa 27.3.2016 bez predchádzajúceho zdôvodnenia nedostavila do zamestnania a svoju

neodôvodnenú neprítomnosť na pracovisku do dňa výpovede neospravedlnila, resp. nezdôvodnila a to
napriek písomnému upozorneniu zo dňa 29.3.2016, ktoré jej bolo doručené na pracovisku. Okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené doma dňa 27.5.2016 a táto skutočnosť nebola
medzi stranami sporná. Tým má súd za to, že bola zachovaná lehota uvedená v ustanovení § 70
Zákonníka práca a po formálnej stránke okamžité skončenie pracovného pomeru obsahuje náležitosti

uvedené v § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.
Za nespornú považuje súd aj skutočnosť, že žalobkyňa dňa 27.3.2016 neprišla do práce a svoju
neprítomnosť v práci neospravedlnila ani ku dňu výpovede. Sporné medzi stranami sporu bol postup
žalobkyne pred jej neprítomnosťou v práci. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že vzhľadom na dĺžku
zmien sa cítila byť unavená a preto chcela požiadať o voľno na deň 27.3.2016. Pôvodne chcela o to

požiadať p. riaditeľku P., ale vzhľadom na zmenu telefónnych čísel sa dovolala vrchnej sestre p. N.,
ktorej povedala, že chce na deň 27.3.2016 voľno. Túto skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi aj p.
N.. Taktiež obe potvrdili, že p. N. bola momentálne veľmi zaneprázdnená prijímaním nového pacienta,
takže žalobkyni povedala, že to vyrieši neskôr. Žalobkyňa mala za to, že o voľno požiadala a dňa
27.3.2016 do práce nenastúpila. Svedkyňa p. N. uviedla, že žalobkyňa sa najprv zaujímala o to, či je

Veľkonočná nedeľa platená príplatkom alebo nie a po zistení, že nie, uviedla, že sa jej neoplatí prísť
do práce. Zároveň jej uviedla, aby sa držala zaužívaného postupu a našla si za seba náhradu. Takto
podľa jej vyjadrenia rozhovor skončil a žalobkyňa viac za ňou neprišla. O neprítomnosti žalobkyne na
pracovisku sa dozvedela z telefonátu kolegyne v nedeľu o 8.30 hod., ktorá potom telefonovala žalobkynia ktorá uviedla, že do práce nepríde a že o tejto skutočnosti vrchná sestra vie, pričom p. N. ako vrchná
sestra o tom nemala vedomosť, pretože rozhovor so žalobkyňou skončil tak, že to nechali na neskôr.
Na pojednávaní dňa 16.1.2019 však svedkyňa uviedla, že v deň keď jej žalobkyňa telefonovala, ju

nepožiadala o voľno, pričom svoj rozpor s predchádzajúcou výpoveďou, kedy uviedla, že si nepamätá,
či ju žalobkyňa v ten deň požiadala o voľno alebo dovolenku, odstránila tým, že uviedla, že teraz sa
už rozpamätala.
Táto výpoveď je však v rozpore s písomným upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo
dňa 29.3.2016, kde zamestnávateľ teda žalovaný uviedol: ...“dňa 27.3.2016 ste sa nedostavili do

zamestnania, čím ste neakceptovali mesačný rozpis zmien. Vaša neprítomnosť nebola dopredu
odsúhlasená vedúcou sestrou. Vedúca sestra registrovala Vaše ústne požiadavky, zo strany vedúcej
sestry k potvrdeniu akceptácie zmeny v rozpise nedošlo...“.
Z uvedeného má súd za to, že žalobkyňa požiadala vedúcu sestru o voľno na predmetný deň, k
odsúhlaseniu tohto voľna však nedošlo. Svedkyňa zmenila svoju výpoveď a súd jej výpoveď hodnotí ako
tendenčnú a v rozpore s potvrdením samotného žalovaného, ktoré uviedol v písomnom upozornení na

porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom.
Ostaní svedkovia sa vyjadrovali k okolnosti, že až dňa 27.3.2016 ráno zistili, že žalobkyňa neprišla
do práce a snažili sa jej prácu nejakým spôsobom vykonať, ale nikto bližšie nešpecifikoval akú prácu,
ktorú by mala vykonať žalobkyňa, vykonali oni. Väčšina svedkov považovala žalobkyňu za zodpovednú
pracovníčku.

Súd mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 27.3.2016 bez ospravedlnenia neprišla do práce, hoci bola
oboznámenáspracovnýmporiadkomzamestnávateľa,kdesauvádza,ženeospravedlnenévymeškanie
pracovného času sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Taktiež má
súd za preukázané, že žalobkyňa sa snažila získať na deň 27.3.2016 voľno, ale o tejto jej žiadosti nebolo
rozhodnuté. Napriek tomu žalobkyňa neprišla v tento deň do práce. Je to o to horšie, že ide o zariadenie

sociálnych služieb, kde hygiena a čistota sú jednou zo základných podmienok a o tieto sa starala najmä
žalobkyňa vo svojej pozícii. Okrem toho išlo o sviatočnú nedeľu, takže klienti mali viac návštev ako po
iné dni.

29. Je nepochybné, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Dôvodom okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Zákonník práce nevymedzuje, čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré
treba vždy skúmať individuálne v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu. Závažné
porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a pokiaľ ide o zamestnanca, musí byť

zavinené aspoň z nedbanlivosti. Súdna prax považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny
prípady dlhodobej neospravedlnenej absencie v práci, ublíženie na zdraví, nerešpektovanie príkazov
nadriadených, odmietnutie podrobenia sa skúške alkoholom, zistenie alkoholu po skúške alkoholového
testu alebo vyšetrenie alkoholu u zamestnancov v pracovnom čase a pod..
Je pravdou, že pracovný poriadok žalovaného presne špecifikuje postup hlásenia neprítomnosti

zamestnanca na pracovisku, ktorý žalobkyňa nedodržala. Je však potrebné uviesť, že svedkovia
hodnotili žalobkyňu ako svedomitú pracovníčku, ani jeden zo svedkov sa nevyjadril k jej práci negatívne.
Hrubé porušenie pracovnej disciplíny je potrebné posudzovať komplexne. Len z prehľadu služieb
vyplýva, že v mesiaci január 2016 pracovala 12 dní v kuse, bez voľna, v mesiaci február pracovala 10 dní
v kuse, bez voľna, v mesiaci marec pracovala 12 dní bez voľna, potom mala dva dni voľno a opätovne

pracovala 6 dní v kuse až po 27.3.2016, kedy mala opätovne pracovať a taktiež pracovala 28.3.2016,
29.3.2016, následne bola žalobkyňa práceneschopná. Takže pokiaľ by prišla do práce dňa 27.3.2016
tak by pracovala opätovne 9 dní v kuse.
Taktiež je pravdou, že na porušovanie pracovnej disciplíny bola upozornená žalobkyňa listom zo dňa
29.3.2016, ktorý si prevzala dňa 13.4.2016. Až do doby skončenia pracovného pomeru však žalobkyňa

nemohla svoje správanie sa u zamestnávateľa nijakým spôsobom zmeniť a ovplyvniť tak skončenie
pracovného pomeru.
Z prehľadu odpracovaných hodín žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa mala odpracované hodiny nadčas,
ale rozsah hodín nepresiahol priemerne 48 hodín týždenne. Avšak v týždni od 11.1.2016 do 17.1.2016
bol počet odpracovaných hodín 52,50 s tým, že žalobkyňa následne pracovala ďalších 5 dní a v týždni

od 7.3.2016 do 13.3.2017 bol počet odpracovaných hodín 52,5 pričom žalobkyňa pracovala následne
ďalších 5 dní, čo presahuje zákonom stanovený týždenný pracovný čas 48 hodín. Z tohto pohľadu
vyplýva skutočnosť, že zamestnávateľ nemal optimálne rozvrhnutý pracovný čas žalobkyne tak, aby jejostával dostatok priestoru na oddych a hore uvedených týždňoch nedodržal zákonom stanovený rozsah
pracovného času 48 hodín týždenne.
Z vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobkyňa oznámila zamestnávateľovi, že chce

mať 27.3.2016 voľno, aj keď k odpovedi zamestnávateľa nedošlo. Napriek tomu, že dňa 27.3.2016
neprišla žalobkyňa do práce, súd vzhľadom na okolnosti prípadu, najmä na skutočnosť, že dovtedy si
žalobkyňa zodpovedne plnila svoje pracovné povinnosti, že chodila do práce 10-12 dní bez prerušenia,
nepovažuje jej konanie za také závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by malo za následok
okamžité ukončenie pracovného pomeru. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O

výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

34. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený
asúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledkukonaniapoplatokalebojehopomernúčasťodporca,ak

nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva,
o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo
ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

30. Žalobkyňa je v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov, preto súd zaviazal žalovaného

na úhradu súdneho poplatku za žalobu vo výške 99,50 eur podľa položky 1, písm. b) zákona o súdnych
poplatkoch č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.