Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312230841
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2312230841.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského ako členov senátu v exekučnej veci oprávnenej: Union
zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, Karadžičova 10, Bratislava, proti povinnej: G. U., nar. XX.
W. XXXX, F. XXX, o vymoženie 139,04 € s prísl., na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného
súdu Galanta č. k. 12 Er 1765/2012-15 z 27. mája 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.

II. Účastníkom ani súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. zastavil exekúciu vedenú JUDr. JUDr. Ing. Štefanom
Hrebíkom, súdnym exekútorom v Malackách, sp. zn. EX 4544/2012 na základe výkazu nedoplatkov

oprávnenej č. 1110037404 a II. oprávnenú zaviazal nahradiť trovy exekúcie. Na odôvodnenie uviedol,
že podľa obsahu exekútorského spisu povinná nevlastní žiaden majetok a nie je poberateľom príjmu,
čím sú naplnené podmienky § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O trovách exekučného konania
rozhodol podľa § 203 ods. 2 Ex. por.

2. Oprávnená sa včas podaným odvolaním domáha zmeny tohto uznesenia tak, že sa návrh zamietne,

eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zastavenie je podľa nej predčasné,
keďže nemajetnosť povinnej je prechodný stav. Povinná je v produktívnom veku a v budúcnosti môže
nadobudnúť majetok. Nie je zrejmé, či exekútor zisťoval existenciu majetkových práv povinnej alebo
jej hnuteľných vecí. Zastavením exekúcie hrozí premlčanie majetkového práva oprávnenej. Navyše
pohľadávka oprávnenej vznikla z verejného zdravotného poistenia, ktoré vykonáva vo verejnom záujme.

3. Súdny exekútor vo vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Pre zastavenie exekúcie
je rozhodná aktuálny stav a nemôže vychádzať zo špekulatívnych domnienok. Zastavenie pritom
nezakladá prekážku rozhodnutej veci pre budúcu exekúciu.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora 20. novembra
2012, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31. októbra
2013 (porov. § 243b ods. 1 Ex. por.).

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. Z citovaného ustanovenia celkom zreteľne vyplýva, že pre rozhodnutiesúdu o zastavení resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku
dňu rozhodovania. Súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na
skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť.

Citované ustanovenie neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať,
že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje,
že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do
úvahy prípadnú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy.
Súd pritom vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora. Oprávnený samozrejme môže preukázať,

že zistenia súdneho exekútora sú nedostatočné alebo nesprávne, teda že povinný v skutočnosti má
majetok, ktorý postačuje aspoň na trovy exekúcie, a v exekúcii tak treba pokračovať.

7. V prerokúvanej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rámci v rámci
exekučného konania boli vykonané všetky rozumné úkony smerujúce k zisteniu majetku povinnej. Nimi
bolo dostatočne zistené, že povinná nemá žiaden nehnuteľný majetok, nemá zriadený účet v žiadnej

banke, nemá podiely v žiadnej obchodnej spoločnosti a nepoberá žiaden stály príjem, ktoré by bolo
možné postihnúť zrážkami zo mzdy. Vzhľadom na to je správny záver, že nie je z čoho uspokojiť
pohľadávku oprávneného, ani len trovy exekúcie. Ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinnej by bolo
neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej, že
pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Takýto postup by bol v priamom rozpore

s cit. § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., teda trovy exekúcie, na ktoré majetok povinného nestačí, by stále
viac a viac rástli.

8. Nemožno sa stotožniť ani s námietkami oprávnenej o odopretí prístupu k súdnej ochrane. Súčasťou
práva na súdnu ochranu síce je nútený výkon súdnych rozhodnutí (porov. nálezy ÚS SR sp. zn. PL. ÚS

21/00, PL. ÚS 111/2011), zo samotného práva na súdnu ochranu však nevyplýva aj právo na rozhodnutie
v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne
napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08). Z toho možno vyvodiť, že súčasťou
práva na výkon súdnych rozhodnutí nie je aj právo na to, aby pohľadávka oprávneného bola skutočne
vymožená, ani na to, aby sa vykonávala exekúcia bez ohľadu na majetkové pomery povinného alebo

náklady, ktoré spôsobuje. Podstatou práva na nútený výkon rozhodnutí je, aby štát efektívne dopomohol
oprávnenému k vymoženiu jeho nároku, ak je to možné. Ani zákon, ani ústava, ani štát však nemôžu
zabezpečiť skutočné vymoženie pohľadávky proti nemajetnému povinnej. Preto vyššie zaujatý výklad §
57 ods. 1 písm. h) Ex. por. nemožno považovať za ústavne nekonformný.

9. Pokiaľ ide o výrok II napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zaviazal oprávneného
na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, odvolací súd sa ním meritórne nezaoberal, nakoľko
oprávnená správnosť tohto výroku v odvolaní nijakým spôsobom nenamietala. Tento výrok je však v
zhode s § 203 ods. 2 Ex. por.

10. Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 C. s. p. potvrdil (výrok
I).

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 257 C. s. p. Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech a povinnej ani súdnemu

exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné trovy nevznikli (výrok II).

12. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie.