Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/505/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315217542
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315217542.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci žalobcu: W.

A., N.. X.X.XXXX, A. T. XXX, zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Žilinská 14, proti žalovanej: W. A., N.. XX.X.XXXX, A. F. B., L. V. XXX, zastúpená: JAVOR - TOKÁR
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, o zaplatenie 31 180,28
euro s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 31 180,28 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 31 180,28 euro od 12.5.2014 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 23.7.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 31 180,28 euro s príslušenstvom a nahradiť trovy konania
vzhľadom na to, že medzi sporovými stranami vznikol záväzkovoprávny vzťah predmetom ktorého bolo
to, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke sumu vo výške 33 137,28 euro na jej bankový
účet dňa 13.11.2012. Tieto peniaze mali byť použité a boli použité na kúpu domu, ktorý sa stal výlučným
vlastníctvom žalovanej. Čo sa týka vrátenia peňazí dohoda medzi sporovými stranami bola taká, že v

prípade, že žalobca bude potrebovať peniaze na zaplatenie povinných nákladov vyplývajúcich z jeho
živnosti, tak žalovaná predmetné sumy zašle na bankový účet žalobcu a tieto sumy sa odrátajú z dlhu
33 137, 28 euro. Žalovaná na účet žalobcu zaslala 1957,- eur a tak žalovaná suma činí rozdiel medzi
sumou 33 137,28 eur a sumou 1957,- eur. Žalovaná po dohode so žalobcom zaviazala vrátiť zvyšok
dlhu vo výške 31 180,28 euro po nadobudnutí domu do výlučného vlastníctva avšak napriek tomu, že
dom nadobudla dňa 11.4.2014 doposiaľ žalobcovi zvyšok dlhu nesplatila. Právny zástupca žalovanej
Q.. V. v liste zo dňa 17.10.2013 oznámil žalobcovi, že žalovaná je ochotná zaplatiť polovicu zaslanej

sumy pričom uviedol, že nešlo o pôžičku pre ňu samotnú. Zo strany žalobcu tiež bolo poukázané na
to, že akonáhle boli peniaze poskytnuté žalovanej previedla ich na iný účet (na kúpu domu od svojich
rodičov) čo potvrdila aj vo svojom e-maili.

2. Žalovaná strana žiadala žalobu zamietnuť, nakoľko žalovaná nikdy so žalobcom neuzatvorila zmluvu
o pôžičke titulom ktorej by jej žalobca poukázal na účet uvedenú sumu a takisto nie je pravdivé tvrdenie
žalobcu o dohode na vrátenie peňazí. Žalovaná strana namietala aktívnu legitimáciu žalobcu. Podľa

tvrdenia žalovanej nešlo v danom prípade o peňažné prostriedky žalobcu ale o peňažné prostriedky
manžela žalovanej W. A.. Tento však z dôvodu množstva dlhov nemohol mať vlastné peňažné
prostriedky na svojom účte a preto za týmto účelom používal účet žalobcu ale tiež účet žalovanej, ktorá
za neho vykonávala platby a odovzdávala mu peňažné prostriedky v hotovosti. Predmetné peňažnéprostriedky boli financiami W. A. a tieto boli poukázané na účet žalovanej za účelom zloženia zábezpeky
na kúpu domu od jej rodičov. Výlučné vlastníctvo žalovanej malo byť konštituované práve z dôvodu
množstvadlhovjejmanžela.Nakoľkovšakmalivspoločnomdomespolužiťmalsanajehokúpepodieľať

aj W. A.. Vrátenia peňažných prostriedkov sa žalobca začal domáhať po rozpade manželstva žalovanej a
syna žalobcu a začal účelovo tvrdiť, že išlo o pôžičku. Žalovaná strana vzniesla voči žalobcovi námietku
premlčania nároku z bezdôvodného obohatenia nakoľko s ním neuzatvorila dohodu majúcu podstatné
náležitosti zmluvy o pôžičke. Žalovaná strana tiež uviedla, že nemá záujem sa bezdôvodne obohatiť,
avšak žalobca podanou žalobou žiada viac, ako je po úhradách za jeho syna ostalo.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, listom vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie F. B., potvrdením o vykonaní prevodu finančných prostriedkov, e-mailovou
komunikáciou medzi sporovými stranami, listom Q.. V.Z.Š., spisom Okresného úradu X. - katastrálneho
odboruč.M.XXXX/XX,kúpnouzmluvounabytžalobcuzodňa2.11.2012,Zmluvouoprevodevlastníctva
družstevnéhobytuzodňa14.11.2003,výsluchomsvedka:F.B.Á.,P.B.,W.A.,Z.A.azistiltentoskutkový

stav veci.

4. Ako to vyplýva z potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. o vykonaní prevodu finančných prostriedkov z
účtu žalobcu na účet žalovanej dňa 13.11.2012 bola poukázaná suma 33 137,28 euro. Tieto peniaze mali
byť použité na kúpu domu, ktorý je postavený na parcele č. XXXX a XXXX registra typu „C“ zastavané

plochy a nádvoria o výmere XX m2 a XX m2 katastrálne územie F. B. zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXX vedený Okresným úradom v X. - katastrálnym odborom.

5. Ako to vyplýva z listiny vydanou Slovenskou sporiteľňou a popisoch obratu žalovaná zaslala na účet
žalobcu dňa 11.12.2012 sumu 155,- euro, dňa 11.1.2013 sumu 155,- euro, dňa 20.1.2013 sumu 1000,-

euro, dňa 29.1.2013 sumu 250,- euro, dňa 13.3.2013 sumu 198,50 euro, dňa 17.4.2013 sumu 198,50
euro. Spolu žalovaná zaslala na účet žalobcu 1957,- euro. Žalovaná po to čo jej boli na účet pripísané
finančné prostriedky od žalobcu tak následne sumu 30 000,- euro previedla na iný účet (na kúpu domu
od svojich rodičov) čo potvrdila aj vo svojom e-maili.

6. Zo spisu Okresného úradu v X. - katastrálneho odboru č. M. XXXX/XX vyplýva, že dňa 10.3.2014 bola
uzavretá kúpna zmluva, kde ako predávajúci vystupujú P. a V. B. a ako kupujúca vystupuje žalovaná
A.. W. A.. Predmetom kúpnej zmluvy sú nehnuteľnosti v katastrálnom území F. B. zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX a to parcela č. XXXX záhrada o výmere XXX m2, parcela č. XXXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela

č. 1055/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 ako aj stavby na parcele č. XXXX, XXXX so súpisným
číslom XXX a XXX - rodinný dom. Žalovaná nadobudla nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva za kúpnu
cenu vo výške 57 800,- euro. Dohodnutá kúpna cena bude financovaná z dvoch hypotekárnych úverov

a z vlastných zdrojov kupujúca vyplatila predávajúcemu 5500,- euro. Vklad bol povolený dňa 11.4.2014
a týmto dňom nadubodlo rozhodnutie aj právoplatnosť.

7. Listom zo dňa 24.3.2015 vyzval právny zástupca žalobcu žalovanú na zaplatenie 25 000,- euro s tým,
že pokiaľ uvedenú sumu zaplatí žalobcovi do 20.4.2015 zvyšok dlhu ani príslušenstvo si žalobca voči nej

uplatňovať nebude. V úvode listu jej bolo ozrejmené, že žalobca na jej účet poukázal sumu 33 137,78
euro a napriek výzvam doposiaľ táto suma uhradená nebola.

8. Mailom zo dňa 3.7.2013 bola žalovaná zo strany žalobcu vyzvaná, aby vrátila peniaze, ktoré jej boli
žalobcom požičané čo z jej strany bolo prisľúbené po tom čo si vybaví úver, avšak doposiaľ sa tak

nestalo. Na tento mail reagovala žalovaná mailom zo dňa 4.7.2013 v ktorom uviedla, že aj keď prišli
peniaze na jej účet neznamená to ešte, že s nimi manipulovala ona. Tvrdila, že tie peniaze žalobca
poslal jeho synovi a on ich minul ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti a tiež časť investoval do T. W..
Ďalej žalovaná písala, že sa nejednalo o pôžičku ale boli to peniaze syna žalobcu za byt aj keď oficiálne
byt bol písaný na žalobcu a jeho manželku. Peniaze boli použité ako záloha na kúpu domu. Podľa

žalovanej keďže syn žalobcu si to rozmyslel a kúpu domu nerealizoval suma prepadla v prospech
majiteľa nehnuteľnosti. Záloha na dom činila 30 000,- euro a zvyšok peňazí mal minúť syn žalobcu. V
závere listu žalovaná udáva, že všetky finančné záležitosti bude riešiť so synom žalobcu, ktorý je ešte
stále jej manželom a majetkové vyporiadanie nasleduje až po rozvode.X. Q.. W. V.Z. určitú dobu zastupoval žalovanú a v liste zo dňa 17.10.2013 oznámil, že po prerokovaní
veci s W. A. oznamuje, že bez ohľadu z akého právneho titulu boli peniaze W. A. zaslané je žalovaná

ochotná zaplatiť 1-icu zaslanej sumy. Rozhodne však tvrdí, že v danom prípade nešlo o výlučne pôžičku
pre ňu samotnú.

10. Čo sa týka bytu v B. byt č. X na prízemí Ž. X, X, XX súpisné číslo XXXX ako aj spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu tak tento byt na základe Zmluvy

o prevode vlastníctva družstevného bytu nadobudli do vlastníctva Z. A. a Peter A. zmluvou zo dňa
14.5.2002, ktorej vklad bol povolený dňa 3.4.2003 pod číslom M. XXXX/XXXX katastrálnym úradom
v A. správou katastra B.. Vlastníctvo k pozemku bolo žalobcom a jeho manželkou nadobudnuté na
základe zmluvy zo dňa 19.11.2003, ktorej vklad bol povolený dňa 31.5.2004 pod číslom M. XXX/XXXX
katastrálnym úradom v A. - správou katastra B..

11. Z listiny, ktorú vydala Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 27.4.2016 vyplýva, že s účtom žalobcu resp. s
finančnými prostriedkami na tomto účte môže nakladať Z. A. - manželka žalobcu.

12. Z kúpnej zmluvy zo dňa 2.11.2012 je zrejmé, že W.. W. A. a manželka Z.T. A., ktorí majú v
bezpodielovom spoluvlastníctve 1-izbový byt č. X s príslušenstvom na prízemí bytového domu v B.,

Ž. L. orientačné číslo X, X, XX vchod č. X, bytový dom súpisné číslo XXXX tento byt odpredávajú do
podielového spoluvlastníctva J. W. v 9/10-inách a Q. H. v 1/10-ine celkom spolu za sumu 55 000,- euro.

13. V priebehu súdneho konania žalovaná strana uviedla (pojednávanie dňa 24.3.2016), že je ochotná
zaplatiť jednu polovicu žalovanej sumy avšak je možné, že aj na vyššej sume sa so stranou žalobcu

dohodne.

14. Žalobca W. A. na pojednávaní uviedol, že žalovaná nechcela bývať v paneláku a chcela kúpiť dom
od svojich rodičov. Dom jej rodičov mal mať hodnotu okolo 2 milióny slovenských korún. Rodičia jej
povedali,žekeďobdržiajedenmiliónkorúntakdomnaňuprepíšu.Tútosumusižalovanáchcelapožičať

od žalobcu. Syn žalobcu bol toho názoru, že jeden milión korún by sa získal z bytu žalobcu v ktorom on
býval a bol vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky. Ďalej syn žalobcu ubezpečoval otca, že po tom čo
bude mať žalovaná vo vlastníctve dom zoberie si hypotéku a z týchto peňazí vráti pôžičku. Malo to určitú
dobu trvať, nakoľko žalovaná mala získať lepšiu pozíciu v zamestnaní. Syn žalobcu taktiež ubezpečoval
rodičov, že na nehnuteľnosti bude ťarcha a bude mať v nehnuteľnosti právo doživotného užívania a

tiež jeho syn bude mať v dome svoju izbu. Podrobnosti ohľadne pôžičky sa mali dohodnúť pri návšteve
žalovanej a syna žalobcu, ktorí ich mali pozvať na svadbu. Pri tom ako bol žalobca a jeho manželka
pozvaný na svadbu žalovanej a syna žalobcu bolo dohodnuté, že peniaze sa požičajú žalovanej, ktorá
kúpi dom do svojho vlastníctva a peniaze budú vrátené po tom, čo získa úver. Po tom, čo žalobca so
svojou manželkou predali byt následne žalobca prevodným príkazom poukázal žalovanej 33 137,28

euro (1 milión korún). Po tom, čo nastali v manželstve syna žalobcu a žalovanej nezhody asi po šiestich
mesiacoch syn žalobcu od žalovanej odišiel a žalobca začal riešiť vrátenie pôžičky. Na prvom stretnutí
so žalobcom žalovaná uviedla, že je ochotná vrátiť 20 000,- euro a odôvodňovala to tým, že za svojho
manžela platila dlhy a živila ho, že peniaze zaslané žalobcom užíval aj on.

15. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že pôžičku od žalobcu nikdy nepýtala, nikdy sa s ním o pôžičke
nerozprávala. Podľa žalovanej syn žalobcu - neskôr manžel žalovanej jednal iba s jej rodičmi a žalovaná
tam bola len prísediacou. Dohodol sa s nimi tak, že cez účet žalovanej, ktorý obaja používali im dá 30
000,- euro. Taktiež bolo dohodnuté, že v dome bude mať syn žalobcu právo doživotného užívania a syn
z jeho prvého manželstva tam bude mať izbu. Poukazovanie peňazí cez účet žalovanej bolo učinené

z toho dôvodu, že syn žalobcu nemal vlastný účet nakoľko mal dlhy voči daňovému úradu a tiež z
tohto dôvodu nemohol mať vo vlastníctve nehnuteľnosť, nakoľko by sa na ňu viedla exekúcia. Suma
30 000,- euro bola vlastne hodnota za doživotné bývanie v dome, bola by to investícia do spoločného
bývania syna žalobcu a žalovanej. Nikdy sa nemalo hovoriť o tom, že by sa žalobcovi a jeho manželke
niečo vracalo. Čo sa týka iniciatívy kúpiť dom bola to spoločná iniciatíva žalovanej a jej manžela. Podľa

žalovanej peniaze poskytol jej bývalý manžel z účtu žalobcu na jej účet.16. Svedkyňa F. B. - sestra žalovanej uviedla, že má vedomosť o tom, že bývalý manžel žalovanej chcel
kúpiť dom avšak mal podlžnosti voči štátu a preto realizoval posielanie peňazí cez účet žalobcu. Bývalý
manžel žalovanej mal hovoriť svedkyni o tom, že byt v B. je jeho bytom.

17. Svedok P. B. - otec žalovanej uviedol, že syn žalobcu mal byt v B., ktorý predal a z týchto peňazí
cez účet žalobcu podal peniaze žalovanej, ktorá ich dala svojim rodičom. Ďalej svedok uviedol, že sám
bývalý zať uviedol, že predá byt a kúpi rodinný dom a tie peniaze boli preddavkom. Preddavok bývalého
zaťa činil 30 000,- euro. Svedok nemal vedomosť o tom, že peniaze by sa mali vrátiť.

18. Svedok W. A. - syn žalobcu a bývalý manžel žalovanej uviedol, že spolu so žalovanou spolu bývali v
B. v byte jeho rodičov. Po tom čo sa rozišli a opätovne začali spolu chodiť plánovali si spoločné bývanie.
S myšlienkou, aby žalobca a jeho manželka predali byt v B. a z týchto peňazí vyplatili dom rodičov
žalovanej prišla sama žalovaná. Bolo dohodnuté, že keď rodičia svedka dajú 1 milión korún tak tam
môže ísť žalovaná so svojim manželom bývať. Ďalej bolo dohodnuté, že žalovaná si zoberie hypotéku

a vyplatí žalobcu. Svedok potvrdil, že má dlhy voči štátu, ktoré vznikli pred 18 rokmi. Svedok taktiež
potvrdil tvrdenie žalobcu, že u jeho rodičov sa dohodla pôžička pre žalovanú. Čo sa týka vrátania peňazí,
doba vrátenia bola vymedzená tak, že žalovaná si potrebuje vybaviť zázemie v práci, aby jej banka dala
hypotéku čo bude trvať asi jeden rok.

19. Svedkyňa Z. A. - manželka žalobcu uviedla, že prišiel k nim jej syn s nastávajúcou nevestou a
požiadali ich, aby predali byt v B. a požičali im peniaze na kúpu domu s tým, že keď ho kúpia žalovaná
si zoberie úver a z tohto úveru peniaze vráti. Po tom čo sa byt predal žalobca vyplatil úver, ktorý mal
spolu so svedkyňou a peniaze zaslal žalovanej, ktorá ich následne poukázala svojim rodičom. Čo sa
týka vrátenia peňazí žalovaná uvádzala, že jej majú zvýšiť plat, že sa má dostať na lepšiu pozíciu a

potom dostane úver.

20. Podľa §-u 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

21. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní) a
druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, určení času vrátenia. Čo sa týka času
vrátenia nemusí byť určený konkrétnym dňom ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno
určiť. Dokonca stačí aj dohoda v takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka. Čas

splnenia je napríklad ponechaný na vôľu dlžníka aj v tom prípade, keď podľa dohody má dlžník plniť až
po splnení podmienky, ktorej splnenie môže ovplyvniť iba dlžník a ktorý jej splnenie zámerne zmaril.

22. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi sporovými stranami sporné nebolo, že z účtu
žalobcu na účet žalovanej bola poukázaná suma 33 137,28 euro. Žalovaná strana však tvrdila, že

uvedená suma bola peňažnými prostriedkami syna žalobcu, ktorý ich získal z predaja bytu v B.. Toto
tvrdenie žalovanej strany bolo bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená listinnými dôkazmi z ktorých
jednoznačne vyplýva, že byt v B. bol vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky. Žalobca a jeho manželka
predmetný byt v B. nadobudli na základe kúpnej zmluvy z roku 2003 od Stavebného bytového družstva
občanov so sídlom v W. pričom v predchádzajúcom období predmetný byt mali v nájme. V zmysle §-u

132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníkov veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou. Žalobca a jeho manželka nadobudli byt do BSM kúpnou zmluvou. Kúpnou zmluvou zo dňa
2.11.2012 byt odpredali a peniaze za predaj kupujúci poukázali na účet žalobcu a časť peňazí vo výške
18 076,93 euro bolo poukázaných na splatenie úveru. O tom, že žalobca a jeho manželka boli vlastníkmi
bytu v B., ktorý predali svedčil aj list vlastníctva v ktorom boli uvedení ako vlastníci. Podľa zákona č.

162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti podľa § 70 ods. 1 údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak. Podľa § 71 ods. 1, 2 citovaného zákona záväzné údaje katastra sa používajú
najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov atď. Záväzné údaje katastra
slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín.

23. Čo sa týka právneho dôvodu na základe ktorého boli peňažné prostriedky poskytnuté, tak žalovaná
strana tvrdila, že to bolo z toho dôvodu, že v dome bude mať syn žalobcu doživotné užívacie právo
a jeho syn tam bude mať k dispozícii vlastnú izbu. Naproti tomu žalobca tvrdil, že išlo o pôžičku. To,
že išlo o pôžičku mal súd preukázané z výsluchu svedkov W. A.S. ako aj Z. A.. K uzavretiu dohody opôžičke medzi sporovými stranami malo dôjsť v bydlisku žalobcu za prítomnosti jeho manželky ako aj
žalovanej a jej bývalého manžela. Svedkyňa B. a svedok P. B. sa k tejto otázke uzavretia dohody o
pôžičke vyjadrovať nemohli nakoľko v bydlisku žalobcu vtedy neboli.

24. Žalovaná strana tvrdila, že suma 33 137,28 euro (1 milión korún) boli peniaze syna žalobcu čo však
pravdou nebolo a čo bolo vysvetlené v bode 20 rozsudku a že tieto peniaze boli preddavkom na kúpu
rodinného domu za čo mal syn žalobcu - manžel žalovanej právo doživotného bývania v dome. Z listu
vlastníctva však vyplýva, že žiadna ťarcha - vecné bremeno týkajúce sa bývania syna žalobcu na liste

vlastníctva nie je vyznačené. Aj týmto dôkazom sa vyvrátilo tvrdenie žalovanej, že nešlo o pôžičku.

25. Právny zástupca žalovanej vo svojim liste uvádza jednak to, že po prerokovaní listu žalobcu so
žalovanou oznamuje, že bez ohľadu na to z akého právneho titulu jej boli peniaze poukázané je ochotná
zaplatiť 1-icu zaslanej sumy. Rozhodne však žalovaná tvrdí, že v danom prípade nešlo výlučne o pôžičku
pre ňu samotnú. Tu sa ma jednej strane uvádza, že žalovaná nevie z akého dôvodu jej boli peniaze

poskytnuté, na strane druhej v ďalšej vete sa uvádza, že išlo o pôžičku. Aj z tohto listu je možné
usudzovať, že išlo o pôžičku medzi sporovými stranami. To, že sa jednalo o pôžičku svedčí aj fakt, že
v zapätí čo boli žalovanej na účet pripísané peniaze v sume 30 000,- euro poukázala svojim rodičom,
ktorí neskôr kúpnou zmluvou zo dňa 11.4.2014 previedli na ňu nehnuteľnosti.

26. Pri svojom rozhodovaní súd sa riadil aj úvahou prečo by žalobca, ktorý bol vlastníkom peňazí z
predaja bytu čo bolo v spore preukázané tieto finančné prostriedky investoval v prospech žalovanej, aby
nadobudla nehnuteľnosť. Čo sa týka toho, že tieto finančné prostriedky mali kompenzovať bývanie syna
žalobcu súdu sa to javí ako nehodnoverné.

27. K námietke premlčania vznesenej žalovanou stranou je nutné uviesť, že pohľadávka žalobcu voči
žalovanej nebola premlčaná nakoľko právo na plnenie zo zmluvy o pôžičke sa premlčuje vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Začiatok plynutia premlčacej doby
je pritom spojený s okamihom, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Všeobecne pritom platí, že
sa právo môže vykonať po prvý raz akonáhle vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Tento

deň je potom dňom začiatku plynutia premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Ak nebola
splatnosť dlhu dohodnutá, ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí, možno o splnenie
dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek. Tento je potom povinný splniť v zmysle § 503 Občianskeho zákonníka
dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (viď 33 Odo 846/2006 NS ČR).

28. Vzhľadom na to, že medzi sporovými stranami sa jednalo o pôžičku, kde je vzťah medzi veriteľom
a dlžníkom tak z tohto vzťahu sa odvodzuje aj aktívna a pasívna legitimácia sporových strán v spore.
V danom prípade je žalobca aktívne legitimovaný a žalovaná je pasívne legitimovaná. Aktívna a
pasívna legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva na základe ktorého je niekto nositeľom práv a
povinností. Toto je odpoveď žalovanej strany, ktorá v spore namietala aktívnu legitimáciu žalobcu.

29. Pri svojom rozhodnutí súd sa zaoberal aj úvahou o tom prečo by žalobca financoval nadobudnutie
nehnuteľnosti žalovanou za cenu bývania jej manžela, syna žalobcu, keď v zmysle § 18 Zákona o rodine
manželia sú povinní spolu žiť. Tým, že žalovaná uzavrela manželstvo so synom žalobcu automaticky
mu vzniklo právo bývať spolu so žalovanou v nehnuteľnosti, ktorú hodlala kúpiť a neskôr kúpila od

svojich rodičov. Toto právo bývania by trvalo synovi žalobcu - manželovi žalovanej počas celého trvania
manželstva a napriek tomu, že žalovaná by bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nemohla by sa
účinne domáhať vypratania syna žalobcu z nehnuteľnosti. Za trvania manželstva sa manželka, ktorá
žije oddelene od manžela nemôže súdne domôcť toho, aby manžel rodinný dom, ktorý je jej výlučným
vlastníctvom vypratal a jej odovzdal do užívania pretože v ňom býva bez právneho dôvodu. Oprávnenie

manžela bývať v rodinnom dome manželky za trvania manželstva vyplýva už z rodinných vzťahov
založených manželstvom (viď M. X/XXXX).

30. Žalovaná strana ako prostriedok procesnej obrany (č.l. 34 spisu) uviedla, že sa nemieni bezdôvodne
obohatiť na úkor žalobcu, avšak žalobca podanou žalobou žiada viac, ako jej po úhradách za jeho syna

ostalo. K tomu je nutné uviesť, že žalobca nezodpovedá za prípadné záväzky svojho plnoletého syna
- manžela žalovanej. Syn žalobcu má plnú spôsobilosť k právnym úkonom a žalobca neručí za jeho
záväzky. Úhrada dlhov bývalého manžela žalovanej môže byť jedine zohľadnená pri vyporiadaní BSM
žalovanej a jej bývalého manžela.31. Čo sa týka priznanej istiny 31 180,28 euro táto bola vypočítaná zo sumy 33 137,28 euro od ktorej
bola odpočítaná suma 1957,- euro, ktorá bola žalovanou zaslaná na účet žalobcu.

32. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ktorých výšku ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

33. Vznik omeškania žalovanej so splnením peňažného dlhu bol stanovený na 12.5.2014 čo je 30 dní
odo dňa kedy žalovaná nadobudla dom do výlučného vlastníctva. Ona sumu deklarovala, že finančná
čiastka poskytnutá žalobcom má slúžiť na zakúpenie nehnuteľnosti od jej rodičov.

34. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Keďže žalobca mal v konaní plný úspech súd mu priznal 100 % náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.