Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/176/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318203201
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2318203201.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: L. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. XXX, t. č. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, zastúpený: VIA LEGE, s.r.o., so sídlom Veterná 1093, 925
53 Pata, IČO: 36 866 415, proti žalovanej: U. Y., nar. XX.X.XXXX bytom F. XXX, o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia alternatívne neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu

Okresného súdu Galanta č. k. 8C/11/2018-28 zo dňa 23. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh žalobcu sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie tak, že zriadil
záložné právo spočívajúce na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej U. Y., narodenej XX.X.XXXX,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území F., obec F., okres Y. ako pozemky parc. č.

6773/2 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 628 m2; parc. č. 6773/3 - záhrady s výmerou 695 m2
a stavba so súp. č. XXX, rodinný dom postavený na parc. č. 6773/2 v prospech záložného veriteľa L.
B., narodeného XX.X.XXXX, na zabezpečenie zaplatenia peňažnej pohľadávky veriteľa voči povinnej
dlžníčke U. Y., nar. XX.X.XXXX vo výške 36.000 eur s príslušenstvom.

2. Súd po právnej stránke uznesenie odôvodnil § 324 ods. 1 a 3, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329

ods. 1, § 343 ods. 1, 2 a 3, § 344 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Skutkovo uznesenie
odôvodnil tým, že dospel k záveru, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou
súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu je len skúmať, či
sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Po oboznámení sa s obsahom
návrhu na zabezpečovacie opatrenie alternatívne na nariadenie neodkladného opatrenia a s ním súdu
predložených listinných dôkazov dospel k názoru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

podľa § 343 ods. 1 CSP bol podaný dôvodne. Žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku predložením
Osvedčenia o dedičstve, ktorým preukázal nadobudnutie nehnuteľnosti, Dohodou o plnomocenstve od
žalobcu pre žalovanú na predaj a súvisiace prevzatie kúpnej ceny, predložením Kúpnej zmluvy na
nehnuteľnosti a čestné prehlásenie od manželov T. o zaplatení kúpnej ceny žalovanej. Z týchto listinných
dôkazov jednoznačne vyplynulo, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu žalovaná na základe plnej
moci žalobcu, nakoľko sa nachádzal vo väzení, predala za kúpnu cenu 50.000 euro, ktorú manželia T.

zaslali na bankový účet žalovanej vedený v A., a.s., č .ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Súd je toho názoru, že
žalobca osvedčil skutočnosti preukazujúce dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pretože
za daného stavu je potrebné zabezpečiť peňažnú pohľadávku žalobcu ako veriteľa. Realizáciou predaja
predmetnej nehnuteľnosti by bola nepochybne ohrozená prípadná exekúcia vedená žalobcom voči
žalovanej na vymoženie pohľadávky vo výške 36.000 eur.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Uviedla, že v danom prípade nie sú naplnené predpoklady na vydanie zabezpečovaciehoopatreniavzmyslepríslušnýchzákonnýchustanovení,najmäspoukazomnacit.ust.§343ods.1CSP.V
predmetnej veci mal súd prvej inštancie, rozhodujúci o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dôsledne
skúmať všetky podmienky potrebné k jeho nariadeniu a na tieto poukázať v rozhodnutí. Navzdory

tomu, súd v rozhodnutí len cituje zákonné ustanovenia. Súd neuviedol, z ktorých konkrétnych dôkazov
vychádzal pri rozhodovaní o dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, akými úvahami sa pri
hodnotení týchto dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Dôvody, ktoré žalobca uvádza a ktorými chce
preukázať naliehavý právny záujem a opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia sú iba domnienky a
ničím nepodložené tvrdenia. V tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na fakt, že žalobca nepredložil

žiadnyrelevantnýdôkazotom,žebychcelapredmetnénehnuteľnostiscudziť,resp.snimiinaknakladať.
Je neakceptovateľné, aby si súd osvojil navrhovateľom ničím nepodložené tvrdenia.

4. Nariadené zabezpečovacie opatrenie považuje za hlboký zásah do jej ústavného práva vlastniť
majetok a nakladať s ním. Je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré získala na základe platnej
darovacej zmluvy od žalobcu. Chcela by upozorniť súd na to, že v konaní o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, o vrátenie daru a o nariadenie vyhlásenia vôle žalovanej, vedenom na Okresnom
súde Galanta, pod sp. zn. 17C/692/2015 bolo nariadené, t. č. predbežné opatrenie, podľa ktorého
mala zakázané s nehnuteľnosťami nakladať, najmä tieto nescudziť, či už predajom, darovaním alebo
iným prevodom, ani nezaťažiť, či už uzatvorením nájomnej zmluvy, zriadením vecného bremena alebo
iného záväzku vzťahujúceho sa na tieto nehnuteľnosti. Žaloba žalobcu bola zamietnutá Rozsudkom

Okresného súdu Galanta zo dňa 23.11.2017, č. k. 17C/692/2015-177. Konanie doposiaľ právoplatne
skončené nie je, nakoľko žalobca podal odvolanie proti cit. rozsudku. Aj vzhľadom na to, je nedôvodné,
aby bolo opakovane aj podľa názoru súdu (vyplývajúc z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 23.11.2017, č. k. 17C/692/2015-177), zasiahnuté takýmto závažným spôsobom do vlastníckeho
práva žalovanej.

5. Je nesporné, že v civilnom procese zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných, opatrení - opatrenia,
ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov (táto musí byť vždy naliehavá, z toho vyplýva,
že neodkladné opatrenie možno nariadiť len pre čas po podaní návrhu; dočasná úprava sa nemôže
vzťahovať i na čas minulý. Keďže ide o úpravu pomerov účastníkov nemožno nariadiť neodkladné,

resp. zabezpečovacie opatrenie len preto, aby bolo zaistené vedenie konania) a opatrenia, ktoré
majú zaistiť výkon súdneho rozhodnutia, ak je obava, že by tento výkon bol ohrozený z chovania
dlžníka. Pri oboch skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či
je neodkladné, resp. zabezpečovacie opatrenie potrebné. Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov
je nutné rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Aj vtedy, ak sú inak splnené

formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho, súd musí zvažovať, či v
prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb.
Na osvedčenie takejto potreby zabezpečovacieho opatrenia neboli zo strany žalobcu produkované
žiadne dôkazy. Má za to, že žalobca nesplnil citované podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a neosvedčil ani naliehavý právny záujem na zabezpečovacom opatrení. Nesúhlasí s

tvrdením žalobcu, podľa ktorého mu má povinnosť uhradiť sumu vo výške 36.000 eur s prísl.,
keďže aj v zmysle vyhlásenia, svoje záväzky splnila, a to tým, že na účet žalobcu poukázala
zostatok finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľností, konkrétne sumu 10.000 eur na
vyplatenie žalobcových dlhov. Žalobca nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosť, že
sa predmetné nehnuteľnosti snaží scudziť. Rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia tak

v neprimeranej miere zasahuje do jej ústavou garantovaného a zaručeného práva vlastniť majetok.
Zabezpečovacie opatrenie nemá nad mieru primeranú veci obťažovať účastníka, proti ktorému smeruje.
Z toho možno vyvodiť zásadu primeranosti zásahov prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia do
právnych vzťahov medzi účastníkmi. Pokiaľ je navrhované zabezpečovacie opatrenie svojim dopadom
neprimerané tvrdenému a súčasne osvedčenému zásahu do práv žalobcu, nesústreďuje sa výlučne

a iba na tento zásah a z neho vyplývajúcu naliehavú potrebu dočasnej úpravy vzťahov. Takémuto
návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených
predpokladmi na jeho vydanie. Zároveň oznamuje, že s ohľadom na márne uplynutie času na uplatnenie
tohto údajného nároku, je nárok premlčaný a preto týmto vznáša námietku premlčania. Na základe
uvedeného navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.

6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že napriek nepodloženým tvrdeniam žalovanej
o arbitrárnosti uznesenia, skutočnosť je taká, že v bode 11 uznesenia súd prvej inštancie jasne a
zrozumiteľne uviedol, prečo a na základe akých listinných dôkazov mal za preukázanú existenciužalovanej pohľadávky žalobcu proti žalovanej. Prvoinštančný súd aj správne v odôvodnení uviedol, že
za daného stavu, ako ho preukázal žalobca a ako je známy súdu, kedy žalovaná nevlastní žiaden iný
majetok relevantnej hodnoty, okrem nehnuteľnosti, ku ktorej bolo uznesením zriadené záložné právo, v

stave, kedy dlhodobo nevydala žalobcovi jemu patriace peňažné prostriedky, ktorých vydania sa žalobca
domáha, by dispozíciou s nehnuteľnosťami (ich predajom) bola ohrozená prípadná exekúcia vedená
žalobcom voči žalovanej na vymoženie žalovanej pohľadávky. Odôvodnenie uznesenia je dostatočné,
zrozumiteľné, logické a presvedčivé. Fakt, že ide o zabezpečenie peňažnej pohľadávky nespochybňuje
ani žalovaná. Žalovaná spochybňuje existenciu a namieta premlčanie tejto peňažnej pohľadávky, avšak

bez jediného relevantného dôvodu, a bez jediného dôkazu. Rozhodnutie o pohľadávke však bude
predmetom rozsudku vo veci samej. Na vydanie Uznesenia a zriadenie záložného práva postačuje
preukázať pravdepodobnosť či dôvodnosť žalovanej pohľadávky, a to v čase vydania uznesenia, pričom
dôvodnosť a opodstatnenosť žalovanej pohľadávky preukázané nepochybne boli v miere dostatočnej
pre zriadenie záložného práva. Žalovaná spochybňuje fakt, že exekúcia bude (by bola) ohrozená.
Nepredložila však v tomto smere žiadne dôkazy a jej argumentácia je nelogická a rozporuplná.

Zo súdu dostupných dôkazov (v iných súdnych konaniach medzi žalobcom a žalovanou pred OS
Galanta napr. 30C/302/2016, 5C/388/2015) je jednoznačne preukázané, že žalovaná je na rodičovskej
dovolenke, bez príjmov iných než príspevkov sociálneho zabezpečenia, nemajetná (s výnimkou
dotknutej nehnuteľnosti). Z dôkazov predložených žalobcom v tomto konaní vyplynulo, že žalovaná od
augusta 2013 disponuje žalovanou peňažnou sumou a túto dodnes nevydala žalobcovi, a má možnosť

s ňou sama nakladať. Samotná možnosť dispozície žalovanou s týmito (žalovanými) peňažnými
prostriedkami (ktoré jej nepochybne nepatria) a jej niekoľkoročné nevydanie týchto peňazí žalobcovi, v
kombinácii s jej nemajetnosťou, odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená.

7. Žalobca nemal na to doposiaľ písomný dôkaz, ale obával sa, že žalovaná (najmä po tom, ako si

našla milenca a otehotnela s ním) peňažné prostriedky žalobcu ukryla pre seba alebo minula na svoju
potrebu, príp. pre svojho milenca. Sama žalovaná teraz predložila dôkaz o tom, že peňažné prostriedky,
ktorá patria žalobcovi minula. Fakt, že žalovaná peňažné prostriedky minula pre seba, ju však nezbavuje
povinnosti vydať peňažné prostriedky v príslušnej sume žalobcovi. Avšak fakt, že ich minula, odôvodňuje
zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti tak, ako bolo zriadené Uznesením, a to najmä vzhľadom na

súdu známe majetkové a zárobkové pomery žalovanej. Ak žalovaná dôvodí, že zriadiť záložné právo
nebolo potrebné, lebo nechce nehnuteľnosť scudziť ani s ňou inak nakladať (okrem že ju užíva), potom
ju zriadené záložné právo nijako neobmedzuje na jej právach a v jej plánoch a teda nevidí dôvod, prečo
namietaporušeniejejpráv.Podstatnévšakje,žezáložnéprávovzásadenebránižalovanejsdispozíciou
s nehnuteľnosťou, ani nebráni realizácii je Ústavou SR chráneného vlastníckeho práva. Záložné právo

predstavuje zabezpečenie dôvodnej pohľadávky žalobcu v situácii, kedy je exekúcia (vzhľadom na
vyššie uvedené preukázateľne) ohrozená. Žalovanou namietaný nepomer medzi hodnotou žalovanej
pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti je irelevantný. Ak by sa aj skutočne preukázal tento nepomer,
tak zvyšná časť peňažných prostriedkov z realizácie záložného práva predajom nehnuteľnosti, bude
žalovanej vydaná. Žalobou napádané Uznesenie je po skutkovej aj právnej stránke správne a vychádza

z logického vyhodnotenia predložených listinných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Navrhuje a žiada,
aby súd druhej inštancie Uznesenie potvrdil ako právne a vecne správne, príp., aby podané odvolanie
zamietol, keďže je nedôvodné a nepodložené.

8. V predmetnom vyhlásení z 08.06.2015 sa neuvádza nič o tom, že by žalovaná splnila svoju povinnosť

vydať žalobcovi sumu kúpnej ceny, ktorú pre neho ako predávajúceho a na jeho účet, na základe plnej
moci zinkasovala od kupujúcich, ani nezahŕňa vzdanie sa práva žalobcu na vydanie týchto peňazí, ani
nedokladuje minutie týchto peňazí so súhlasom žalobcu. Žalobca nemôže voľne komunikovať a tak
všetka komunikácia s manželkou prebiehala v listoch. Tieto listy aj manželka všetky predložila súdu v
súdnom konaní pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 17C/692/2015. V žiadnom z týchto listov sa

neuvádza pokyn, aby žalované peniaze minula alebo s nimi nejako naložila. Žalovaná ňou predloženými
dôkazmi aj svojimi tvrdeniami vo vyjadrení k žalobe potvrdzuje to, čo tvrdí žalobca, že žalovaná z
inkasovaných 50 000 eur vydala žalobcovi len 10 000 eur. Žalovaná však neuviedla, prečo a načo minula
zvyšných 40 000 eur. Žalobca má vedomosť, že 4 000 eur poskytla žalovaná jeho matke, a preto o tieto
žalovanú nežaluje. Žalobca nemal a nemá žiadne dlhy. Tvrdenia žalovanej o jeho „dlhoch“ sú nezmysly.

Trvá na tom, že žalovaný nárok (pohľadávka žalobcu) nie je premlčaný.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas
a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že
žalovaná použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom
spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo
posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci

zabezpečovacie opatrenie, ktorým by bolo zriadené záložné právo spočívajúce na nehnuteľnostiach vo
vlastníctvežalovanejU.Y.,bližšiepopísanýchvsamotnomnapadnutomuznesenímsúduprvejinštancie.

11. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia

o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

12. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Súd vydá zabezpečovacie opatrenie, ak je to naliehavé a ak nemá závažnejšie pochybnosti o
samotnomnárokužalobcu.Mieruosvedčeniaskúmavovzťahukukonkrétnejveci,aosvedčenietvrdenej
skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Je evidentné, že pred vydaním zabezpečovacieho
opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,

je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že
existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa. Nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo
vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia

zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý
vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera
osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je
potrebné takto rozhodnúť. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu
vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie slúži však

len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný
výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až
zápisom do príslušného registra. Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom
nanaplneniejehoúčeluapretohonemôžezriadiťvrozsahu,ktorýbyobmedzovalžalovanéhovovýkone

jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej
osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred
nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je
primeraný žalobcom resp. v prípade návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pred podaním
žaloby vo veci samej navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov

(zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie
opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka,
a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie.
Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto
prípade rešpektovať požiadavku proporcionality. Preto predpokladom úspešnosti návrhu je splnenie

najmä nasledujúcich základných hmotnoprávnych podmienok: 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujúce danosť práva a obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), 2/ právne účinky
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality).16. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci samej, sa žalobca domáha zaplatenia sumy 36.000 eur s
príslušenstvom a žalobca odôvodňuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že vzťahy

medzi bývalými manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, žalovaná peňažné prostriedky
žalobcovi bezdôvodne nevydala a je tu obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky
pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

18. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F. ku dňu rozhodnutia žalovaná je
vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území F., obec F., okres
Y. ako pozemky parc. č. 6773/2 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 628 m2; parc. č. 6773/3 -
záhrady s výmerou 695 m2 a stavba so súp. č. XXX, rodinný dom postavený na parc. č. 6773/2, ktoré
nadobudla darovacou zmluvou.

19. Odvolací súd sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Námietky žalovanej v tom, že žalobca
neosvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia boli dôvodné. Ako už súd hore uviedol,
zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Podľa ustálenej
súdnej praxe sa pri neodkladných opatreniach vyžaduje, aby navrhovateľ aspoň osvedčil, že jeho nárok

je ohrozený. Ohrozenie nároku musí byť konkrétne, spočívajúce v konaní žalovaného, v tomto prípade
takom konaní žalovaného, z ktorého bude vyplývať, že s nehnuteľnosťami mieni nakladať, čím by
napríklad hrozilo, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca síce tvrdí, že má obavu, žeby
exekúcia bola ohrozená, ale samotné tvrdenie o možnej snahe žalovanej je nepostačujúce na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd skúmal posúdenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej

ujmy tvrdiacej žalobcom, avšak žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi neosvedčil konanie žalovanej
preukazujúce jej úmysel ďalej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami takým spôsobom (scudziť,
resp. zaťažiť ich právami tretích osôb a pod.) v dôsledku ktorého by žalobcovi hrozila bezprostredná
ujma. V ďalšom odvolací súd poukazuje i na to, že v rámci konania o vrátenie daru v konaní vedenom
pred Okresným súdom Galanta, pod sp. zn. 17C/692/2015 bolo nariadené neodkladné opatrenie,

ktorým bolo žalovanej zakázané nakladať s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami. Hoci vo veci bolo
rozhodnuté rozsudkom (ktorým bola žaloba zamietnutá) žalobca netvrdil, že konanie je právoplatné,
resp. nariadené neodkladné opatrenie bolo zrušené. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať i
znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv
dotknutej strany je primeraný žalobcom resp. v prípade návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia

pred podaním žaloby vo veci samej navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Zo strany žalobcu nebola táto primeranosť
preukázaná a tvrdenia žalobcu v tom, že ak by sa aj skutočne preukázal nepomer medzi hodnotou
žalovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti, tak zvyšná časť peňažných prostriedkov z realizácie
záložného práva predajom nehnuteľnosti, bude žalovanej vydaná, nemôže obstáť.

20. Žalobca nemohol uspieť ani s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne

ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť
preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,
že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné

pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných
skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

22. Žalovaná predložila vyhlásenie, kde sám žalobca vyhlasuje, že požiadal žalovanú, aby zostatok

finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti (bližšie popísanej vo vyhlásení) a ktorý
predstavuje sumu 10.000 eur poukázala na jeho účet. Hoci dôvodnosť nároku žalobcu bude predmetom
konania a preukazovania vo veci samej, z dosiaľ predložených dôkazov, súd nemá osvedčenú potrebu
nariadiť neodkladné opatrenie. Okrem už vyššie uvedených skutočností, pre ktoré nie je možné vyhovieťnávrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho, žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, či žalovaná
predmetné peňažné prostriedky na účte má.

23. S prihliadnutím k vyššie uvedenej argumentácii odvolací súd napadnuté uznesenie s použitím § 388
CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho resp. neodkladného opatrenia zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

25. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).