Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214216
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117214216.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcov: 1/ I. Ž.W., L.. XX.X.XXXX, J. G.
XX, XXX XX G., 2/ Y. Ž., L.. X.X.XXXX, J. G. XX, XXX XX G., právne zastúpení Advokátska kancelária
BABIN, PETKO & partners, s. r. o., so sídlom Hlavná 2885/29, 080 01 Prešov, IČO: 47 253 177, proti
žalovaným: 1/ W.. D. Y., L.. XX.X.XXXX, J. G. XX, XXX XX G., 2/ K. Y., O.. Ž., L.. X.X.XXXX, J. G.
XX, XXX XX G., právne zastúpená JUDr. Karin Juhásovou, advokátkou, so sídlom Húsková 19, 040
23 Košice, IČO: 42 101 883, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní oboch
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/21/2017-115 zo dňa 28.2.2018 v spojení s

opravným uznesením č.k. 17C/21/2017-128 zo dňa 25.6.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením.

Žalovaná v 2/ rade má proti žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

Žalovaný v 1/ rade nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)

rozhodol takto:

„I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná v 2. rade m á nárok na náhradu trov konania od žalobcov v 1. a 2. rade vo výške 100 %
s tým, že o výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 CSP.

III. Žalovaný v 1. rade n e m á nárok na náhradu trov konania.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia žiadali určiť, že sú výlučnými vlastníkmi bytu č.
XX na XX. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, na ulici G.I. XX E. G., spolu s prislúchajúcimi
podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj na pozemku, na
ktorom je postavený bytový dom a tiež, že sú výlučnými vlastníkmi stojacej garáže so súpisným č.
XXXXX, keď svoj nárok odôvodňovali tým, že so žalovanými uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 16.9.2014,

pričom títo im neuhradili kúpnu cenu, a to ani pri podpise zmluvy, ani napriek viacerým urgenciám.
Žalovaní tak podľa žalobcov porušili kúpnu zmluvu, od ktorej žalobcovia odstúpili listom zo dňa 6.2.2017
a zároveň podali návrh na zápis vlastníckeho práva záznamom do katastra nehnuteľností. Žalovaný v1/ rade na list nereagoval, preto žalobcovia boli toho názoru, že odstúpenie od zmluvy uznal. Naopak
žalovaná v 2/ rade listom doručeným 8.3.2017 považovala odstúpenie od zmluvy za neplatné.

3. Žalovaný v 1/ rade v písomnom vyjadrení uznal uplatnený nárok na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,
lebo kúpna cena nebola uhradená.

4. Žalovaná v 2/ rade žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdila, že sporné nehnuteľnosti
nadobudla od žalobcov, ktorí sú jej rodičia do BSM spolu s manželom na základe kúpnej zmluvy zo

16.9.2014, ktorej vklad bol povolený T. Ú. G. 7.10.2014, č. vkladu E. XXXX/XXXX. Odstúpenie od zmluvy
považuje za nedôvodné, lebo nie je dôvod na odstúpenie, nakoľko žalobcom bola kúpna cena v plnej
výške riadne uhradená pred podpisom kúpnej zmluvy a žalobcovia ako predávajúci priamo v kúpnej
zmluve potvrdili, že prevzali celú dohodnutú kúpnu cenu v hotovosti. Kúpna zmluva bola žalobcami
riadne podpísaná, pravosť ich podpisov bola overená na notárskom úrade I.. E. Č. a Centrálny register
osvedčených podpisov pridelil im poradové číslo XXXXXXX/XXXX a XXXXXXX/XXXX. V zmysle § 48

ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odstúpiť od zmluvy môže spočívať v zákone alebo v dohode.
Vzhľadom na znenie zákonného ustanovenia je zrejmé, že žalobcovia nemali žiadny dôvod na to, aby od
kúpnej zmluvy odstúpili, nakoľko kúpna cena bola žalovanými kupujúcim uhradená a predávajúci kúpnu
cenu prevzali, čo potvrdili svojimi podpismi na kúpnej zmluve. Naviac žalobcovia odstúpili od kúpnej
zmluvy z údajného dôvodu neuhradenia kúpnej ceny cca 2,5 roka odo dňa jej uzatvorenia a takéto ich

konanie považuje za špekulatívne. Kúpna zmluva mala všetky zákonom predpísané náležitosti, na jej
základe bol povolený vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech žalovaných. Aj
táto skutočnosť svedčí tomu, že v prípade, ak by žalovanými nebola uhradená kúpna cena, žalobcovia
by pravdepodobne odstúpili od kúpnej zmluvy okamžite a nečakali by na odstúpenie 2,5 roka. Túto
žalobu považuje za účelovú z dôvodu, že rozsudkom OS Prešov sp. zn. 28P/35/2016 zo dňa 19.10.2016,

ktorý nadobudol právoplatnosť 29.11.2016 bolo jej manželstvo so žalovaným v 1/ rade rozvedené a tým
zaniklo aj BSM. Následne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode pristúpila k vysporiadaniu
BSM, pričom jeho masu tvoria v prevažnej miere sporné nehnuteľnosti. Žalovaný v 1/ rade napriek
počiatočnému prísľubu, že sa chce pri vyporiadaní BSM dohodnúť, výhovorkami oddiaľoval rokovania
o BSM a v tomto smere bol maximálne pasívny. Žalobcovia odstúpili od zmluvy 6.2.2017, pričom

ona 8.3.2017 podala na súd návrh o vyporiadanie BSM vedený pod sp. zn. 28Pc/54/2017. Následne
žalobcovia žiadali na Okresnom úrade Prešov, katastrálnom odbore vykonanie zmeny vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam záznamom dňa 25.5.2017, pričom žalovaný v 1/ rade 25.5.2017
žiadal o prerušenie konania o vyporiadanie BSM z dôvodu, že žalobcovia odstúpili od kúpnej zmluvy,
predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti, ktoré patria do masy BSM. Žalobcovia, ktorí sú jej rodičmi,

nemajú s ňou dobré vzťahy, ktoré sa zhoršili najmä po tom, čo dňa 20.6.2016 ako svedok vypovedala
v konaní, ktoré viedol manžel jej zosnulej sestry o úpravu práv a povinností k maloletým deťom a
po svedeckej výpovedi, kde podporila švagra X. žalobcovia jej vulgárne nadávali na súde a zároveň
kategoricky nesúhlasili, aby opustila spolu s dcérou manžela, čo však realizovala 30.6.2016 a následne
podala návrh na rozvod manželstva. Reakciou jej rodičov bolo, že v júli 2016 darovali byt, v ktorom žijú

jej sestre G.. G.. Takto úmyselne ponížili dedičstvo po nich s úmyslom ju vytrestať za to, že opustila
manžela. Žalovanému v 1/ rade táto situácia vyhovuje, nakoľko toto konanie môže oddialiť, prípadne
zmariť konanie o vyporiadanie BSM.

5. Aplikujúc ust. § 151 ods. 1, 2, § 153 ods. 1 až 3 všetko CSP a § 126 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, 2, § 37 ods.

1, § 39, § 41a ods. 1, 2, § 588, § 589, § 590 a § 610 ods. 1, 2 všetko Občianskeho zákonníka, podľa
súduprvejinštanciezvykonanéhodokazovaniajednoznačnevyplynulo,žekúpnezmluvyoprevodetých
istých nehnuteľností z roku 2005 a z roku 2014 zišli zo špekulatívnych dôvodov na strane žalovaných v
1/ a 2/ rade, keď takýmto prevodom chceli dosiahnuť zníženie majetku, lebo v tej dobe, v roku 2005 sa
začalo konanie o zvýšenie výživného na dcéru žalovaného v 1/ rade a žalovaný v 1/ rade mal záujem

preukázať nižší majetok a zároveň zo strany žalovanej v 2/ rade táto pohnútka vznikla z dôvodu obavy o
stratu majetku, pretože bývalá manželka žalovaného v 1/ rade sa im vyhrážala, že ak nebude žalovaný
v 1/ rade riadne platiť výživné, bude majetok exekuovaný, pričom jej manžel bol exekútor. Ide teda podľa
súdu prvej inštancie o prípad zastretého právneho úkonu z dôvodu simulácie, ktorý znamená, že je
tu vedomá nezhoda vôle a jej prejavu. Táto nezhoda vôle sa podľa okresného súdu prejavila ako na

strane žalovaných, tak na strane žalobcov, pretože títo boli uzrozumení s touto situáciou a pristúpili
k realizácií takýchto právnych úkonov. Predaj bytu a pozemkov podľa kúpnej zmluvy z roku 2005 bol
robený naoko, keď účastníci tejto kúpnej zmluvy predstierali uzavretie kúpnej zmluvy z pohnútok, akosú uvedené vyššie, a kúpna zmluva z roku 2014 mala byť spätným prevodom a vrátením majetku tých
istých nehnuteľností, keď už skončili súdne spory žalovaného v 1/ rade.

6. Okresný súd poukazuje na to, že žalobcovia nevyvracali tvrdenia žalovanej v 2/ rade, že tento prevod
bol robený špekulatívne a v tomto smere nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazov. Žalovaný v 1/ rade
sám potvrdil, že išlo o špekulatívny úkon, ktorý bol robený s vedomím všetkých strán právneho úkonu,
aby sa ním znížila hodnota majetku žalovaných, lebo podľa jeho tvrdenia tak chcela žalovaná v 2/ rade,
aby pri určení výživného nedošlo k jeho zvýšeniu a keď skončili jeho spory, následne sa vykonával

spätný prevod v r. 2014. Tomu, že išlo o zastretý úkon, svedčí podľa súdu prvej inštancie aj kúpna cena
100.000,- Sk za predaj 3-izbového bytu a pozemkov, pričom garáž s pozemkom žalovaní v 1/ a 2/ rade
previedli na žalobcov darovacou zmluvou. Zákon v § 589 Občianskeho zákonníka síce neobmedzuje v
prípade predaja bytov dojednanie aj príliš nízkej ceny, avšak je potrebné skúmať, či takéto dojednanie
nebolo špekulatívne za účelom obídenia daňových zákonov. Je však všeobecne známe, že trhové ceny
v r. 2005 ohľadne predaja 3-izbových bytov sa pohybovali v hladine od 1.000.000,- Sk a vyššie.

7. Ani v kúpnej zmluve z r. 2005, ani zo zmluvy z r. 2014, ktoré sa týkali rovnakého predmetu kúpy
neboli podľa súdu prvej inštancie vedľajšie dojednania týkajúce sa zrušenia kúpnej zmluvy v prípade
nezaplatenia kúpnej ceny do stanovenej doby. Súd prvej inštancie zistil, že text týchto oboch zmlúv bol
totožný aj s nesprávnou formuláciou v bode II. posledná veta: „Celú dohodnutú cenu zaplatia kupujúci.“,

čo svedčí tvrdeniam žalovanej v 2/ rade, že text oboch kúpnych zmlúv pripravil žalovaný v 1/ rade a
použil pri oboch zmluvách rovnaký text aj s uvedenou chybou vyššie uvedenou.

8. Žalobcovia, pokiaľ ide o preukázanie, že nedošlo k výplate kúpnej ceny, poukázali na tzv. negatívnu
dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia majúca trvajúci charakter niečoho sa zásadne nepreukazuje

a nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázali reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V tomto
smere súd poukazuje na to, že žalovaná v 2/ rade preukazovala vyplatenie kúpnej ceny práve s
poukazom na text kúpnej zmluvy v bode II., ktorý rieši výslovne spôsob úhrady kúpnej ceny tak, že
prijatie kúpnej ceny v hotovosti do rúk predávajúceho je potvrdené podpisom predávajúcich na kúpnej
zmluve, čím potvrdia zmluvné strany prevzatie celej dohodnutej kúpnej ceny v hotovosti. K takémuto

postupu zo strany predávajúcich aj kupujúcich podľa súdu prvej inštancie došlo, preto pokiaľ žalobcovia
tvrdili, že kúpna cena im nebola vyplatená, nemožno argumentovať tzv. negatívnou dôkaznou teóriou
o neexistencii dôkazu vyplatenia kúpnej ceny vzhľadom na to, že žalovaná v 2/ rade hodnoverným
spôsobom preukázala spôsob, akým došlo k výplate kúpnej ceny uvedený v kúpnej zmluve, s poukazom
na okolnosti, za akých došlo a kde došlo k vyplateniu kúpnej ceny, jej tvrdenia sú logické, zodpovedajú

textu zmluvných dojednaní v kúpnej zmluve, preto skutkové tvrdenia žalobcov nie sú nesporné, boli
účinne popreté v zmysle § 151 ods. 2 CSP, pričom žalobcovia tvrdenie žalovanej v 2/ rade o nezaplatení
kúpnej ceny preukazovali vyjadrením notára I.. E. Č., ktoré však súd nepovažuje za hodnoverný dôkaz
o nezaplatení kúpnej ceny 16.9.2014, lebo neobsahuje konkrétne informácie vo vzťahu ku skutkovým
tvrdeniam žalobcov, ale len vo všeobecnej rovine sa v ňom uvádza, že pred zamestnancami notárskeho

úradu sa nevyplácajú kúpne ceny, avšak v praxi bežne dochádza pri podpise kúpnej zmluvy hneď k
výplate kúpnej ceny, tak ako aj v tomto prípade to bolo v článku II. kúpnej zmluvy dojednané.

9. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniam žalovaného v 1/ rade, ktorý uviedol, že kúpna cena nebola
vyplatená, lebo ako vyplynulo z dokazovania, práve ním bol naformulovaný text kúpnej zmluvy zo

16.9.2014, ako aj text predchádzajúcej kúpnej zmluvy z 1.4.2005, v ktorej v opačnom postavení, t.j.
žalovaní v 1/ a 2/ rade odpredávali tie isté nehnuteľnosti žalobcom a účel zmluvy bol špekulatívny -
fingovaný s úmyslom zmenšiť majetok žalovaných v 1/ a 2/ rade o tieto nehnuteľnosti pre prebiehajúci
spor o zvýšenie výživného na dcéru žalovaného v 1/ rade a po ukončení týchto súdnych sporov
žalobcovia spätne previedli rovnaké nehnuteľnosti na žalovaných v 1/ a 2/ rade kúpnou zmluvou zo

16.9.2014 a všetci účastníci tohto právneho úkonu poznali jeho účel, ktorý bol sledovaný. Tomu aj
svedčí v zmluve uvedená výška kúpnej ceny 5.000,- eur, keď trhová cena bytu v tom období bola cca
60.000,- eur plus cena garáže. Naviac tvrdenia žalovanej v 2/ rade o tom, že vyplatila žalobcom kúpnu
cenu po podpise kúpnej ceny a o tom, že so žalovaným v 1/ rade v tej dobe mali peniaze z predaja
rodinného domu za 90.000,- eur, ako aj z jej podnikania a vlastné peniaze z vyporiadania BSM z jej

predchádzajúceho manželstva vo výške 9.000,- eur žalobcovia ani žalovaný v 1/ rade nepopierali, preto
platíustanovenie§151ods.1CSP,ženepopretéskutkovétvrdeniaprotistranysapovažujúsanesporné,
čím žalovaná v 2/ rade preukázala, že mala finančné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny 5.000,- eur
a popísala, akým spôsobom ich odovzdala žalobcom pri podpise kúpnej zmluvy.10. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade nepredložili žiadny dôkaz o tom, že by vyzývali žalovaných v 1/ a 2/ rade
na vyplatenie kúpnej ceny počas 2,5 roka od podpisu kúpnej zmluvy, ani dôkaz o doručení odstúpenia

od zmluvy zasielaný žalovaným.

11. Žalovaná v 2/ rade podľa súdu prvej inštancie preukázala, že žalovaný v 1/ rade spolupracoval so
žalobcami, zaplatil za nich aj súdny poplatok za túto žalobu, čo bolo preukázané z výpisu jeho účtu a
odstúpenie od zmluvy jej bolo zasielané z počítača žalovaného v 1/ rade. Ani tieto skutkové tvrdenia

žalobcovia nepopreli, a preto v zmysle § 151 ods. 1 CSP sa považujú za nesporné.

12. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade podľa súdu prvej inštancie náležitým spôsobom neobjasnili, prečo až po
uplynutí 2,5 roka od podpisu kúpnej zmluvy od nej odstúpili pre nezaplatenie kúpnej ceny, keď sami
podali návrh na zápis prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo 16.9.2014 a ani v čase,
keď následne boli T. Ú. G. vyzvaní na opravu údajov na kúpnej zmluve, neodstúpili od nej z dôvodu

tvrdenej skutočnosti - nevyplatenia kúpnej ceny.

13. Všetci účastníci kúpnej zmluvy podľa súdu prvej inštancie simulovali právny úkon predaja
nehnuteľnosti jednak pri kúpnej zmluve 1.4.2005, jednak pri druhej kúpnej zmluve - spätného predaja
bytu s príslušenstvom 16.9.2014, teda rovnakých nehnuteľností, lebo v skutočnosti chceli vyvolať len

zdanie, že žalovaní v 1/ a 2/ rade nevlastnia tento majetok pre účely dokazovania v súdnom spore
týkajúcom sa úpravy výživného k dcére žalovaného v 1/ rade začatom v r. 2005, ako aj z obavy, aby
nebola na tento majetok nariadenia exekúcia, nemali úmysel byt odovzdať, odsťahovať sa z neho. Ide
preto o absolútne neplatný právny podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnosti,
ale aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, keď jeho účelom bolo dosiahnuť

znevýhodnenie či poškodenie oprávnenej osoby pri rozhodovaní o výživnom pri zisťovaní majetkových
pomerov na strane žalovaného v 1/ rade. Neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi
nastáva bez ohľadu na to, kto tento rozpor zavinil a či druhá strana bola pri vzniku právneho úkonu v
dobrej viere.

14. Všetky vyššie uvedené dôkazy hodnotené jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti procesných strán viedli
okresný súd k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, nepreukázali právny
dôvod pre odstúpenie od zmluvy v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka, lebo nemožno odstúpiť od
absolútneneplatnejzmluvy,ktoroukúpnazmluvazo16.9.2014je,pretožeužprevodnehnuteľnostipodľa
kúpnej zmluvy z 1.4.2005 bol simulovaný, žalobcovia sa nestali platnými vlastníkmi nehnuteľnosti - bytu

a príslušných pozemkov, na ktorých stojí bytový dom s príslušenstvom vo vlastníctve žalovaných v 1/ a
2/ rade, a preto ako nevlastníci nemohli znova tie isté nehnuteľnosti spätne odpredal žalovaným kúpnou
zmluvou zo 16.9.2014. Žalobcovia sa môžu domáhať len vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle
§ 457 Občianskeho zákonníka, čo však nie je predmetom tohto konania. Preto súd žalobu zamietol.

15. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, žalobcovia v 1/ a 2/ rade neboli
v konaní úspešní, nevzniká im preto nárok na náhradu trov konania. V konaní bola úspešná žalovaná
v 2/ rade, a preto súde jej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o ich výške
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

16. Opravným uznesením okresný súd rozhodol takto:

„O p r a v u j e záhlavie Rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/21/2017-115 zo dňa 28.2.2018, v
časti označenia právneho zástupcu žalobcov tak, že správne má byť uvedené:

"...Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s.r.o., so sídlom Prešov, Hlavná 29, ...".“

17. Proti tomuto rozsudku ako celku podali obaja žalobcovia včas odvolanie, pričom odvolacie dôvody
vymedzili ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

18. V podanom odvolaní žalobcovia v 1/ a 2/ rade vytýkajú súdu prvej inštancie absolútne nesprávne
vyhodnotenie „negatívnej dôkaznej teórie“ (bod č. 40. rozsudku). Žalobcovia v 1/ a 2/ rade od začiatku
tvrdia, že kúpna cena nebola zaplatená. Naopak žalovaná v 2/ rade vypovedala, že kúpnu cenu ,,sme
vyplatili pri podpise a overovaní podpisu na notárskom úrade“. (Zápisnica z pojednávania zo dňa12.2.2018, strana č. 11.) Vyjadrenie notárskeho úradu I.. E. Č., ktoré bolo v konaní predložené
žalovanými, svedčí o opaku. Napriek namietanej „všeobecnej formulácii“ textu notárskeho úradu
žalovanou v 2/ rade, bolo potvrdené, že ani v prípade sporových strán nebol zaregistrovaný pracovníkmi

notárskeho úradu iný neobvyklý postup, ktorý by potvrdil tvrdenie žalovanou v 2/ rade. K negatívnej
dôkaznej teórii sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade vyjadrili vo svojom podaní z 15.2.2018 s poukazom na
ustálenú súdnu prax.

19. Naviac podľa žalobcov práve žalovaná v 2/ rade len príliš všeobecne opísala svoju finančnú situáciu,

bez toho aby preukázala z akých konkrétnych finančných prostriedkov uhradila kúpnu cenu, kedy to
presne bolo, v ktorom konkrétnom notárskom úrade, kto mal byť všetko pri tom, v akej konkrétnej situácii,
komu presne odovzdanie peňazí adresovala aký bol prípadný prejav vôle tejto osoby, ktorej mala byť
odovzdaná suma peňazí atď.. (žalovaná v 2/ rade len jednoducho a všeobecne tvrdí vo svojej výpovedi,
že ,,ich položila zo svojej kabelky na stôl v notárskom úrade.“). - Čiže bez uvedenia ďalších konkrétnosti
napriek tomu, že v kontraste tohto všetkého je žalovaná presvedčená, že kúpna cena uvedená v zmluve

bola zaplatená v celej výške. Žalovaný v 1/ rade navyše tento postup absolútne vylúčil.

20. Navyše obaja žalobcovia poukázali na zrejmý nesúlad, keď súd v celosti uveril klamlivým tvrdeniam
žalovanej v 2/ rade a neprihliadol na vyjadrenia 3 strán sporu, ktoré jednoznačne svedeckými
výpoveďami vyvrátili úhradu kúpnej ceny alebo akúkoľvek vedomosť o úhrade kúpnej ceny.

21. K bodu 42. odôvodnenia poukázali na zrejmý nesúlad so skutočnosťou, žalobcovia riadne preukázali
doručenie odstúpenia od zmluvy, čo je aj súčasťou spisu. Rovnako nie je podľa žalobcov pravdou, že
počas 2,5 roka platnosti zmluvy boli pasívni, čo sa týka výziev na úhradu kúpnej ceny, tieto výzvy však
boli len vo verbálnej rovine a ich rozhodnutie od zmluvy odstúpiť eskalovalo aj správaním žalovanej v

2/ rade. Odstúpenie od zmluvy je fakultatívny jednostranný právny úkon, ktorý bol vo výlučnej dispozícii
žalobcov.

22. Ďalej je podľa žalobcov v 1/ a 2/ rade potrebné uviesť, že dôkazy, ktoré žalovaná v 2/ rade
predložila súdu pri svojej výpovedi v súdnom konaní, a ktoré prvostupňový súd pripustil ako dôkazy

konaní (,,dopracovanie“ sa k súkromnej e-mailovej komunikácii a výpisom z osobného bankového účtu
žalovaného v 2/ rade a ich následné vytlačenie), okrem toho, že podľa právneho názoru žalobcov boli
získané nezákonným spôsobom, tak sú hlavne dôkazom o nehodnovernosti jej tvrdení. Zároveň by
nemal na tieto dôkazy súd prihliadať aj podľa ust. § 167 ods. 2, 3 CSP, keďže aj vo svojej výpovedi
potvrdila, že nimi disponuje už od júna 2016 a mohla ich teda predložiť podstatne skôr na začiatku

konania. (Zápisnica z pojednávania zo dňa 12.2.2018, strana č. 12. a č. 13.).

23. Ohľadne nehodnovernosti a tendencii k fabulácii pri výpovediach žalovanej v 2/ rade podľa žalobcov
svedčí aj ďalší dôkaz nachádzajúci sa v súdnom spise - Znalecký posudok č. X/XXXX G.. Č. zo dňa
19.1.2018.

24. Rovnako v odvolaní poukázali aj na právne neudržateľný právny stav, keď súd v odôvodnený uvádza
právny názor o absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorých preskúmavanie ani nebolo predmetom
tohto konania a ktoré boli predložené len za účelom odvedenia pozornosti súdu od merita sporu.

25. V rámci svojho odvolacieho petitu odvolatelia navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie a vyhovel žalobe. Zároveň im priznal nárok na náhradu trov konania.

26. Žalovaný v 1/ rade sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.
27. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaná v 2/ rade uviedla, že pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko súd
prvej inštancie absolútne nesprávne vyhodnotil „negatívnu dôkaznú teóriu“ žalobcov, ktorí od začiatku
tvrdia, že kúpna cena nebola zaplatená, žalovaná v 2/ rade opakovane podotýka, že sami žalobcovia
predložili spolu so žalobou ako dôkaz Kúpnu zmluvu zo dňa 16.9.2014. Strany sporu počas konania
zhodne potvrdili autenticitu Kúpnej zmluvy ako aj Rozhodnutia Okresného úradu Prešov katastrálneho

odboru zo dňa 7.10.2014 o povolení vkladu vlastníckeho práva, ktoré v tomto konaní považoval súd prvej
inštancie za nesporné. Žalovaná v 2/ rade opätovne poukazuje na ustanovenie Kúpnej zmluvy, citujúc:
„Predávajúci svojim podpisom na tejto kúpnej zmluve potvrdzujú prevzatie celej dohodnutej kúpnej ceny
v hotovosti.“ Žalovaná v 2/ rade opakovane poukázala aj na to, že Kúpna zmluva bola žalobcami riadnepodpísaná, pričom pravosť ich podpisov bola overená na Notárskom úrade I.. E. Č. a Centrálny register
osvedčených podpisov pridelil podpisu žalobcu v 1/ rade poradové číslo M. XXXXXX/XXXX a podpisu
žalobkyne v 2/ rade poradové číslo M. XXXXXX/XXXX.

28. Na základe uvedeného má žalovaná v 2/ rade za to, že Kúpna zmluva je zo strany žalobcov
pozitívnym tvrdením skutočnosti, ktoré rozporuplne sami žalobcovia vyvracajú „negatívnou dôkaznou
teóriou“. Žalovaná v 2/ rade podotýka, že povinnosť tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú
ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem mali v prvom rade žalobcovia. Žalovaná
má za to, že vzhľadom k žalobcom predloženým dôkazom (najmä Kúpnej zmluvy zo dňa 16.9.2014),

ktorá bola stranami sporu označená za nesporný dôkaz a je teda pozitívnym tvrdením skutočností, je
tvrdenie žalobcov, že neprevzali kúpnu cenu len účelovou obranou žalobcov, označovanou žalobcami
ako „negatívna dôkazná teória“. Žalovaná v 2/ rade má však za to, že „negatívnu dôkaznú teóriu“ nie
je možné zo strany žalobcov v tomto prípade aplikovať, tak ako ju navrhujú a naopak má za to, že
žalobcovia tvrdením o „negatívnej dôkaznej teórii“ zakrývajú svoju „dôkaznú núdzu“.
29. Žalovaná v 2/ podotýka, že v konaní preukázala, že kúpna cena bola žalobcom riadne odovzdaná

viacerými dôkazmi, a to či už predloženou Kúpnou zmluvou alebo svojou výpoveďou, kde presvedčivo
opísala spôsob odovzdania kúpnej ceny ako aj majetkovú situáciu v manželstve so žalovaným v 1/ rade.
30. Žalovaná v 2/ rade akcentuje na to, že tvrdenia žalobcov o tom, že citujem: „súd v celosti uveril
klamlivým tvrdeniam žalovanej v 2/ rade“ považuje za hrubo osočujúce a podotýka, že právo na
hodnotenie dôkazov má v súlade ustanovením § 191 CSP výlučne súd, nie žalobcovia, ktorí sú

nespokojní s výsledkom rozhodnutia.
31. Tvrdenie žalovaného v 1/ rade ktorý chce „dať veci do poriadku“, to znamená, že nechce vlastniť
nehnuteľnosť, za ktorú nezaplatil, s vedomím, že prípade o strechu nad hlavou, považuje žalovaná v
2/ rade za rozporuplné, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že pôvodnými vlastníkmi
sporných nehnuteľností boli žalovaní a súčasne sám žalovaný v 1/ rade v konaní pred súdom uviedol, že

predmetné nehnuteľnosti užíva on sám, pričom tak tomu bolo aj počas konania. Na základe uvedeného,
má žalovaná v 2/ rade za to, že konaniu žalovaného v 1/ rade, ktorý samostatne užíva sporné
nehnuteľnosti, nesvedčí žalobcami tvrdený úmysel žalovaného v 1/ rade, že by sa ich chcel vzdať.
32. Tvrdenia žalobcov o tom, že všeobecná formulácia pri vyplatení kúpnej ceny uvedená v kúpnej
zmluve nie je žiadnym dôkazom považuje žalovaná v 2/ rade za šokujúce, nakoľko práve žalobcovia

predložili do konania tento dôkaz. Súd prvej inštancie pripustil dôkazy, ktoré predložila žalovaná v 2/
rade do konania, žalovaná opakovane podotýka, že právo na hodnotenie dôkazov má výlučne súd v
súlade s ustanovením § 191 CSP.
33. V súvislosti so Znaleckým posudkom č. X/XXXX G.. Č. žalovaná v 2/ rade uvádza, že tento bol
vypracovaný pre účely iného konania a to úpravy práv a povinností k dcére žalovaných mal. G. a preto

nevidí relevanciu takéhoto dôkazu v tomto konaní.
34. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie konštatoval, že obidve kúpne zmluvy sú podľa ustanovenia
§ 37 ods. 1 OZ pre nedostatok vážnosti a podľa ustanovenia § 39 OZ neplatné, žalovaná v 2/ rade
uvádza, že právne posúdenie súdu prvej inštancie je správne, nakoľko vychádza zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu.
35. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade vo svojej replike k vyjadreniu žalovanej v 2/ rade uviedli, že pokiaľ ide o
predloženie kúpnej zmluvy zo strany žalobcov do konania, tak túto skutočnosť žalobcovia nepopierajú
a ani nikdy nepopierali a nevideli racionálny dôvod prečo by to malo byť na ich ťarchu tak, ako
tvrdí žalovaná v 2/ rade vo svojom vyjadrení. Podstatná je skutočnosť, že k zaplateniu kúpnej ceny

jednoducho objektívne nedošlo, a preto mali žalobcovia za to, že túto skutočnosť by mal hodnoverne
preukázať ten, kto tvrdí opak, t.j. žalovaný v 2/ rade.
36. V časti súvisiacej s príliš všeobecnou formuláciou okolností, za ktorých mohlo podľa tvrdení
žalovanej v 2/ rade dôjsť k uhradeniu celej kúpnej ceny mali žalobcovia na mysli to, že žalovaná v 2/
rade nedostatočne, nehodnoverne a príliš stroho popísala konkrétne okolnosti, ktoré mali súvisieť s

praktickým a reálnym zaplatením celej predmetnej kúpnej ceny, prípadne okolnosti, ktoré jej vyplateniu
predchádzali, prípadne následne po vyplatení, atď..
37. Žalovaný v 1/ rade sa k replike žalobcov nevyjadril.
38. Žalovaná v 2/ rade vo svojej replike postrádala zmysel takéhoto podania žalobcov a považovala ho
zo strany žalobcov len za účelové.

39. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovom sídle súdu v súlade s § 219 ods.3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcov a vyjadreniami
sporových strán, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
40. Podľa § 387 ods. 2, 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

41. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom, iný, než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne
hodnotenie stavu veci.
42. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

43.Zvykonanéhodokazovaniapredsúdomprvejinštanciejenepochybné,ženehnuteľnosti(bytagaráž)
boli najskôr kúpnou zmluvou podpísanou dňa 1.4.2005, ktorej predmetom bol predaj bytu, predané
žalovanýmiv1/a2/radeakopredávajúcimi,žalobcomv1/a2/radeakokupujúcimadarovacouzmluvou
zo dňa 26.11.2003, ktorej predmetom bola garáž, darované žalovanými v 1/ a 2/ rade ako darcami
žalobcom v 1/ a 2/ rade ako obdarovaným a následne boli obe tieto nehnuteľnosti (byt a garáž) kúpnou

zmluvou zo dňa 16.9.2014 predané žalobcami v 1/ a 2/ rade ako predávajúcimi žalovaným v 1/ a 2/ rade
ako kupujúcim. Je zároveň potrebné konštatovať, že obe kúpne zmluvy zo dňa 16.9.2014 a 1.4.2005,
ktorýchpredmetombolpredajbytusúobsahovototožné,okremvýškykúpnejcenystým,žepodľaoboch
týchto kúpnych zmlúv mala byť dohodnutá suma zaplatená kupujúcimi v hotovosti do rúk predávajúcich
pri ich podpise, pričom predávajúci mali svojimi podpismi na týchto kúpnych zmluvách potvrdiť prevzatie

celej dohodnutej kúpnej ceny v hotovosti.
44. Z vykonaného dokazovania taktiež jednoznačne vyplynulo a nebolo to ani sporné, že kúpna aj
darovacia zmluva z roku 2005, na základe ktorých žalovaní previedli sporné nehnuteľnosti (byt a garáž)
na žalobcov boli vykonané zo špekulatívnych dôvodov, keď týmto prevodom chceli žalovaní dosiahnuť
zníženie svojho majetku, ktorý mali v bezpodielovom spoluvlastníctve a ktorého súčasťou boli aj obe

sporné nehnuteľnosti, nakoľko v tomto roku (2005) začalo konanie o zvýšenie výživného na dcéru
žalovaného v 1/ rade, čím tento chcel preukázať nižší majetok a zo strany žalovanej v 2/ rade vznikla
obava o stratu majetku v prípade nariadenia exekúcie, ak žalovaný v 2/ rade nebude uhrádzať výživné
na svoju dcéru, ktorú mal z prvého manželstva. Rovnako bolo nepochybné, že o týchto skutočnostiach
mali vedomosť obaja žalobcovia a s takýmto postupom obaja žalobcovia súhlasili, t.j. bolo nepochybné,

že žalobcovia neboli uvedený do omylu, preto všetci účastníci, či už na strane predávajúcich alebo
kupujúcich, takýto úkon robili naoko keď chceli vyvolať len zdanie, že žalovaní v 1/ a 2/ rade nevlastnia
tento majetok pre účely dokazovania v spore týkajúceho sa výživného k dcére žalovaného v 1/ rade ako
aj z obavy pre prípadnú exekúciu.
45. Je ďalej potrebné uviesť, že ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo

trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určito a zrozumiteľne) je absolútne neplatný. Právne úkony
postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastala priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku
(ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne
následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle

(konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky
aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Ak právnym úkonom mal byť zastretý iný právny úkon platí tento
iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta
prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom, t.j.
konkrétne právnym úkonom, tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, predstieraným, resp. urobeným

na oko (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon)
je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho skutočne uzavrieť, neplatný. V
takých prípadoch platí tento iný, t.j. zastieraný právny úkon. Podmienkou však je, že zastieraný právny
úkonzodpovedávôleúčastníkovaďalej,žesúunehosplnenéiostatnénáležitostipožadovanézákonom
pre platnosť (napr., že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom). Pokiaľ

by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený bol by rovnako neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).
46. Predmetom daného sporu vymedzeného návrhom bola existencia vlastníckeho práva žalobcov k
zmieneným nehnuteľnostiam, hoci žalovaní boli v katastri nehnuteľnosti zapísaní ako ich vlastníci, ale
žalovaný v 1/ rade na rozdiel žalovanej v 2/ rade nepopiera vlastnícke právo žalobcov.47. Je nepochybné, že kúpna a darovacia zmluva z roku 2005 nemá náležitosti iného právneho úkonu,
ktorý by mohol byť platný a v tomto prípade teda fakticky išlo o simulovaný, dvojstranný právny úkon,
ktorým zmluvné strany len predstierali uzatvorenie kúpnej a darovacej zmluvy, pretože v skutočnosti

mali žalovaní v 1/ a 2/ rade záujem dočasne (po dobu konania o určenie výživného na maloletú dcéru
žalovaného v 1/ rade) znížiť hodnotu svojho majetku, teda predmetná kúpna a darovacia zmluva ako
dvojstranný úkon neboli urobené vážne, pretože v nich absentuje jednak prvok vôle (vážnosť vôle), sú
obe tieto zmluvy z roku 2005 podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Z ust. § 41a ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že simulovaný právny úkon (urobený predstierane, tzv. „na oko“) je

síce neplatný, ale v zásade nie je vylúčená platnosť disimulovaného právneho úkonu (zastieraný právny
úkon, ktorý účastníci v skutočnosti urobili). Takýto disimulovaný právny úkon však platí len ak vyjadruje
vôľu účastníkom právneho úkonu a ak spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu. V prípade, ak súd
konštatoval neplatnosť kúpnej a darovacej zmluvy z roku 2005, t.j. žalobcovia nikdy nemohli nadobudnúť
kúpou a darovaním sporný byt a garáž, platí, že týmito nemohli ani disponovať, t.j. nemohli disponovať
vlastníckymprávomktýmtonehnuteľnostiam,pretožeho,takakotouviedolodvolacísúdvyššie,nemohli

nadobudnúť na základe absolútne neplatného právneho úkonu (neplatnej kúpnej a darovacej zmluvy
z toku 2005), nemohli tak ani previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou zo
dňa 16.9.2014.
48. Je potrebné konštatovať, že žiadna zo sporových strán žiadnu z týchto zmlúv neuzavrela vážne,
dôsledkom čoho je absolútna neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd v tejto súvislosti

konštatuje, že konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto chová podľa práva ale tak,
aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Dohoda (kúpna, darovacia),
ktorých skutočným zmyslom je - bez ohľadu na ich označenie, ako aj na obsah len fiktívny prevod
vlastníckeho práva v snahe umelo znížiť hodnotu svojho majetku, je preto neplatná aj pre rozpor s
dobrými mravmi a zároveň pre nedostatok vážnosti vôle, t.j. okolnosť zakladajúcu ich neplatnosť v

zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom o nedostatok vážnosti vôle išlo aj v prejednávanej
veci, keď sa zdanlivo prejavila vôľa, ktorá však v skutočnosti neexistovala, t.j. neexistovala vôľa k
prevodu vlastníckeho práva zo žalovaných na žalobcov a preto pokiaľ sa týka v poradí druhej kúpnej
zmluvy, na základe ktorej mali žalobcovia previesť svoje vlastnícke právo k sporovým nehnuteľnostiam
na žalovaných, nepochybne platí zásada rímskeho práva nemo plus iuris ad alium transferre potest

quam ipse habet, v zmysle ktorého z nepráva nemôže vzniknúť právo, t.j. žalobcovia nemohli previesť
a žalovaní nadobudnúť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, nakoľko žalobcovia svoje vlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam nikdy nenadobudli a teda ich nemohli ďalej platne previesť.
49. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu v prospech vlastníctva, ktorej svedčí
nadobúdacie konanie (modus) a zodpovedajúci právny titul (titulus), napr. zmluva. Pokiaľ „titulus“

preukazuje právo inej osoby než „modus“ je potrebné určiť kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takomto
prípade považovaný ten prospech práva, ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale
nemá právne následky aké mal platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu
nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľností „prevedených“
ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im

„titulus“. Dobrá viera ďalších nadobúdateľov je významnou len potiaľ, že im možno priznať všetky práva
a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný
právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva.
50. Ak je prvotná kúpna a darovacia zmluva neplatná, nestali sa prvý kupujúci (v prejednávanej veci
sú nimi žalobcovia v 1/ a 2/ rade) vlastníkmi nehnuteľností a v prípade ich ďalšieho prevodu (kúpnou

zmluvou zo dňa 16.9.2014) nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov (žalovaní v 1/ a 2/ rade)
vlastnícke právo, ktoré malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Na základe
absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, nemôže
ani uvažovať o ochrane vlastníckeho hoci dobromyseľne nadobúdateľov z prvej kúpnej a darovacej
zmluvy, t.j. žalobcov. Rovnako tak v prejednávanej veci z dôvodu, že s uvedeným konaním, t.j. snahou

žalovaných umelo znížiť svoj majetok boli uzrozumení aj obaja žalobcovia pri všetkých právnych
úkonoch neprichádza k úvahu ochrana práv žalobcov ako nadobúdateľov z poradia prvej kúpnej zmluvy
a darovacej zmluvy v dobrej viere. Preto je úplne nepodstatné, či z v poradí druhej kúpnej zmluvy došlo k
úhrade kúpnej ceny týchto nehnuteľností, resp. nedošlo, nakoľko pre vyššie uvedený dôvod žalobcovia
na jej úhradu nikdy nárok nemali ako nevlastníci sporných nehnuteľností.

51. Na záver vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalujúcej strany odvolací súd tiež pripomína, že do
obsahu základného práva podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany aby savšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade z jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).
52. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1/ a 2/ rade a žalovanou v 2/ rade

bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná v 2/ rade
ako plne úspešná strana sporu má proti obom žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. Žalovanému v 1/ rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, aj keď tento bol v konaní
úspešný, avšak z jeho procesného stanoviska ako aj z vyjadrení je nepochybné, že tento nárok žalobcov
nerozporoval, ba naopak v plnom rozsahu s týmto nárokom súhlasil, preto je faktické postavenie v spore

ajkeďvystupovalnajednejstranesožalovanouv2/rade,boloiné.Naviacžalovanémuv1/radeanitrovy
odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že na túto náhradu vo vzťahu k žalobcom
ako neúspešnej strane sporu nemá žalovaný nárok na ich náhradu.
53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).