Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317206006
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317206006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v spore žalobcu: Poistná udalosť s. r. o., so
sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, proti žalovanému: G. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXX, zastúpený: Mgr. Ivica Šišoláková, advokátka so sídlom Minárčiných 888/30, 906 13
BrezovápodBradlom,ozaplatenie3.716,06Eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Galanta, č. k. 35C/20/2017-165 zo dňa 12. decembra 2018, vo vyhovujúcej časti (výrok
I.), takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok sa náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
3.716,06 Eur spolu s príslušenstvom vo výške 212,42 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.406,06 Eur od 9.12.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
2.310,- Eur od 9.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom II. v

časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.310,- Eur od 29.6.2016
do 8.12.2016 súd žalobu zamietol. Výrokom III. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Výrokom IV. priznal svedkovi F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A. č. X, XXX XX
A. svedočné, pozostávajúce z ušlej mzdy vo výške 57,53 Eur. Výrokom V. upravil učtáreň súdu, aby
po právoplatnosti tohto rozsudku poukázala svedkovi F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A. č. X, XXX XX
A. k jeho rukám sumu vo výške 57,53 Eur zo štátnych prostriedkov a výrokom VI. zaviazal žalovaného
zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté

samostatným uznesením.

2. Súd rozsudok po citovaní § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 428, § 442 ods. 1, § 443, § 121
ods. 3, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2, § 527 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1,
§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vecne odôvodnil tým, že žalobca si v konaní
žalobou na plnenie uplatňuje nárok na zaplatenie sumy vo výške 3.716,06 Eur, a to jednak z titulu
náhrady skutočnej škody predstavujúcej náklady vynaložené poškodenou T. T. na prenájom náhradného

motorového vozidla za dobu od 11.5.2016 do 14.6.2016 vo výške 2.310,- Eur, ďalej z titulu časti
škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle poškodenej a ktorú Slovenská kancelária poisťovateľov
poškodenej nerefundovala, vo výške 1.406,06 Eur a ďalej z titulu nákladov vynaložených na uplatnenie
pohľadávky na náhradu škody v podobe zabezpečenia znaleckého posudku vo výške 212,42 Eur.Uplatnené nároky na náhradu škody mali vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
žalovaného ako vinníka dopravnej nehody, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu motorového vozidla
poškodenej a potrebe zabezpečiť pre poškodenú náhradné motorové vozidlo za účelom zabezpečenia

jej dochádzania do zamestnania a na lekárske vyšetrenia z miesta bydliska K. do U.. Žalobca svoju
aktívnu legitimáciu na uplatnenie si týchto nárokov odvodzuje od dvoch zmlúv o postúpení zo 14.6.2016
a 31.7.2016 uzavretých medzi poškodenou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Pokiaľ ide
o argumentáciu žalovaného, že vo veci ide nárok spotrebiteľského charakteru, túto súd považuje za
nesprávnu.Nárokyuplatnenévkonanívzniklizozodpovednostnéhovzťahumedziškodcom-žalovaným

a poškodenou - T. T., ktorý vznikol v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného v súvislosti s
dopravnou nehodou a nespĺňajú tak charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy vymedzenú v § 52 ods. OZ.
Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,ževovecibolisplnenévšetkypredpoklady
pre založenie objektívneho zodpovednostného vzťahu na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
dopravných prostriedkov v zmysle § 427 a nasl. OZ. Ako prvé je to protiprávne konanie žalovaného
ako škodcu, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená, porušením predpisov cestnej premávky. Žalobca

tieto skutočnosti preukázal predložením záznamu o dopravnej nehode vypracovaného príslušníkmi
ODI v Galante dňa 7.5.2016, ktorý obsahuje popis dopravnej nehody, obsahuje údaje o účastníkoch
dopravnej nehody, motorového vozidla poškodenej, na ktorom vznikla škoda, označenie žalovaného
ako zodpovedného subjektu a príčiny dopravnej nehody. Tieto skutočnosti boli zhodne potvrdené aj
výsluchom svedkov - poškodenej T. T. a jej druha F. Q., ktorí na pojednávaní zhodne označili žalovaného

ako osobu, ktorá motorové vozidlo viedla. Okresný dopravný inšpektorát dopravnú nehodu riešil v
správnom konaní, pričom podľa lustrácie v registri priestupkov bolo šetrenie dopravnej nehody zo
7.5.2016 ukončené rozhodnutím právoplatným 3.6.2016 s uložením sankcie zadržanie vodičského
preukazu na základe §4 ods. 1 písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. (vodič je povinný venovať sa plne vedeniu
vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke). Žalovaný síce v priebehu konania poprel, že zavinil

dopravnú nehodu, žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali jeho objektívnu zodpovednosť v zmysle § 428
Občianskeho zákonníka ako prevádzateľa motorového vozidla neuviedol a neoznačil ani žiadne dôkazy,
ktoré by jeho zodpovednosť vylučovali, resp. ktoré by spochybnili informácie uvedené v zázname o
dopravnej nehode zo 7.5.2016 a vyjadrenia svedkov, ktorý ho označili za vinníka dopravnej nehody.
Zo strany žalovaného nebola ako dôkazný prostriedok navrhnutá ani jeho výpoveď, žalovaný neuviedol

žiadne vlastné skutkové tvrdenia týkajúce sa jeho konania a preto jeho obranu súd považoval za
neúčinnú v zmysle § 151 ods. 2 CSP.

3. Podľa názoru súdu bol preukázaný aj vznik skutočnej škody predstavujúcej náklady na opravu
poškodeného vozidla a zabezpečenie prenájmu motorového vozidla v rozsahu uplatnenom žalobou

ako aj priama príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody. Všeobecne sa pod pojmom
škody rozumie ujma, ktorú utrpí poškodený, objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda hodnota, o
ktorú sa v dôsledku škody zmenšil majetok poškodeného. Zníženie stavu finančných prostriedkov je
vždy majetkovou ujmou, ktorú je možné vyjadriť v peniazoch. Skutočnou škodou je majetková ujma,
spočívajúca v zmenšení existujúceho majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové

hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu, poprípade aby boli v
peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu by nebolo možné alebo účelné.

4. V súvislosti s nárokom na zaplatenie sumy 2.310,- Eur súd uvádza, že náklady na vypožičanie
náhradného motorového vozidla sú skutočnou škodou. Zaplatením nájomného sa zmenšuje existujúci

majetkový stav poškodeného. Náklady prenájmu sú neočakávané náklady a výdavky, ktoré by
poškodený nemal pri riadnom užívaní svojho motorového vozidla. Skutočnou škodou je preto vyplatené
nájomné za prenajaté vozidlo. Žalobca súdu predložením nájomnej zmluvy z 11.5.2016 uzavretej
medzi ním ako prenajímateľom a poškodenou ako nájomcom preukázal, že poškodená si prenajala
osobné motorové vozidla strednej triedy zn. KIA Ceed. Z predloženej zmluvy je zrejmé, že poškodená

motorové vozidlo prevzala dňa 11.5.2016. Rozsahom náhrady škody pri prenajatom náhradnom vozidle
sa zaoberal aj Najvyšší súd SR v uznesení z 28.6.2016, sp. zn. 3MCdo 3/2015. Podľa tohto rozhodnutia
skutočná škoda, spočívajúca v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady
na prevádzku vlastného vozidla, sa uhrádza len v rozsahu, v akom náklady na vypožičanie (nájom)
náhradnej veci boli vynaložené nutne a účelne. Náhradná vec pritom musí zodpovedať parametrom

pôvodnej veci, z užívania ktorej bola oprávnená osoba vylúčená po určitú dobu. Rozsah náhrady škody
je obmedzený hľadiskom účelnosti a nutnosti.5. Keďže výškou náhrady škody je len čiastka účelne vynaložená, súd sa zaoberal tým, či vyčíslená
škoda vo výške 2.310,- Eur za obdobie od 11.5.2016 do 14.6.2016 spĺňa predpoklad účelnosti.
Poškodenej vznikol nárok na náhradné vozidlo z rovnakej kategórie vozidiel, ako bolo jej poškodené

vozidlo, a to na primeranú dobu opravy, ale len do momentu, kým jej poisťovňa neoznámi, že ide o
totálnu škodu a v akej výške jej poistné plnenie poskytne. Pokiaľ ide o kritérium porovnateľnej kategórie
požičaného vozidla KIA Ceed a poškodeného vozidla VW Passat, táto skutočnosť nebola v konaní
sporná, žalovaný ju nenamietal. Pokiaľ ide o primeranosť doby prenájmu vozidla, tá závisí od rozsahu
poškodenia motorového vozidla. Ak by motorové vozidlo bolo možné opraviť, poškodený si môže

uplatňovaťnáhradnévozidlapodobuopravymotorovéhovozidla.Akbyvšakopravamotorovéhovozidla
bola nerentabilná, pôjde o totálnu škodu. Skutočnosť, že v danom prípade šlo o totálnu škodu vyplýva
jednak zo správy Allianz - Slovenská poisťovňa z 20.7.2016 ako aj zo znaleckého posudku, pričom
zo strany žalovaného nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by tieto dôkazy spochybnil. Ak došlo
k totálnej škode, jediným kritériom pre posúdenie účelnosti dĺžky prenájmu je doručenie oznámenia
o ukončení likvidácie poistnej udalosti. Súd zistil, že poškodená vozidlo prenajímateľovi odovzdala

14.6.2016, teda ešte predtým, ako jej zo strany poisťovne bolo oznámené, že ide o totálnu škodu
(listom z 20.7.2016). Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo podľa názoru súdu v konaní preukázané,
že poškodená mala náhradné vozidlo len po nevyhnutne potrebnú dobu (až do momentu, kedy sa jej
podarilo zabezpečiť si iné vozidlo) a preto celú dobu 35 dní je potrebné považovať za účelnú a dôvodnú.
Pokiaľ ide o primeranosť výšky nájomného dojednanej na 66,- Eur/deň, súd vychádzal z čestného

prehlásenia poškodenej zo 14.6.2016, v ktorom prehlásila, že až na základe primeraného prieskum
trhu autopožičovní sa rozhodla pre požičanie náhradného motorového vozidla s najvýhodnejšími
podmienkami na trhu (obvyklá cena, žiadne skryté poplatky a iné nástrahy, netreba zložiť depozit,
netreba zaplatiť požičovné vopred, bez obmedzenia počtu najazdených km, pristavenia auta v cene, 100
% technický stav, poistenie autopožičovne atď.) a doplnila, že auto si požičala v Bratislave, pretože v

miestebydliskaanivGalanteaokolínemalipožičovnevýhodnejšie,lepšiealacnejšiepodmienky.Žiadna
zo strán pritom nenavrhla vykonanie dokazovania na vyvrátenie skutočností uvedených v tomto čestnom
vyhlásení,resp.zaúčelompreukázaniaprimeranostidojednanejcenyzanájom(napr.predloženíminých
cenových ponúk, navrhnutím zistenia ceny na trhu obvyklej a pod.). Nakoľko cenové hľadisko účelnosti
nebolo rozporované, súd dojednanú cenu 66,- Eur/deň považoval za primeranú dennú sadzbu za nájom

motorového vozidla.

6. Hľadisko nutnosti nájmu mal súd za preukázané jednak listinnými dôkazmi - čestným prehlásením
poškodenej zo 14.6.2016, oznámením o postúpení zo 14.6.2016, z ktorých vyplýva, že poškodená
motorové vozidlo denne nevyhnutne potrebovala na dochádzanie do práce, do ktorej sa nemá inak ako

dostať a cez víkend ho nutne potrebovala na vybavenie povinností, ktoré cez pracovný týždeň nedokáže
časovo stíhať a bez auta nevie vybaviť. Z predloženého oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Galanta bolo potvrdené, že poškodená bol v rozhodnom období (trvania nájmu vozidla) v pracovnom
pomere u zamestnávateľa v Galanta, teda mimo miesta jej trvalého bydliska. Zároveň zo zhodných
vyjadrení svedkov, poškodenej T. T. a jej druha F. Q., bolo preukázané, že okrem nutnosti vozidla na

dochádzaniedozamestnania,potrebovalapoškodenáautoajvsúvislostisčastejšíminávštevamilekára,
keďže v tom čase bola tehotná. Žalovaný tieto vyjadrenia svedkov nerozporoval a ani v záverečnej reči
žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Vzhľadom na to dospel súd k záveru, že žalobca riadne preukázal aj
splnenie kritéria nutnosti, keď poškodená si na nevyhnutnú dobu potrebovala prenajať motorové vozidla
zaúčelomdochádzaniadozamestnania,nalekárskevyšetreniazdôvodugravidityanazabezpečovanie

ostatných nevyhnutných osobných potrieb.

7. Žalobca zároveň preukázal predložením pokladničného dokladu z 5.1.2017, že suma za celé obdobie
nájmu, t.j. 35 dní po 66,- Eur/deň, spolu 2.310,- Eur, bola žalobcovi ako prenajímateľovi zaplatená. Aj
poškodená, aj svedok F. Q. vo svojich výpovediach potvrdili, že túto čiastku zaplatili asi pol roka po

tom, ako bolo auto požičané a úhradu vykonali v hotovosti. Tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného v
záverečnej reči o tom, že doklady o úhradách sú účelové a poškodená plnenie voči žalobcovi neuhradila,
nebolo žiadnym spôsobom podložené a preukázané. Súd naň z tohto dôvodu nemohol prihliadnuť.
Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že poškodenej vznikla v priamej príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou skutočná škoda spočívajúca v nákladoch na nájom náhradného motorové vozidla

vo výške 2.310,- Eur a za túto zodpovedá žalovaný ako osoba, ktorá motorové vozidlo viedla a aj ako
prevádzateľ motorového vozidla.8. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie časti škody, ktorá vznikla na poškodenom motorovom vozidle
patriacom T. T., ako už bolo uvedené vyššie v danom prípade šlo o totálnu škodu, čo vyplýva jednak
zo správy Allianz - Slovenská poisťovňa z 20.7.2016 ako aj zo znaleckého posudku, pričom zo strany

žalovaného nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by tieto dôkazy spochybnil. V takom prípade sa
škodou rozumie majetková ujma vyčíslená v peniazoch tak, aby boli vyvážené dôsledky toho, že
navrátenie do predošlého stavu je nemožné alebo neúčelné. Podľa vyššie citovaného ust. § 443 OZ
pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Výška škody bola poisťovňou,
ktorá škodovú udalosť likvidovala, stanovená na 1.240,94 Eur a poškodenej/postupníkovi aj vyplatená.

Nakoľko poškodená, resp. postupník nepovažovali takéto vyčíslenie za adekvátne, dali si vypracovať
znalecký posudok č. 35/2016. V znaleckom posudku znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu vozidla
poškodenej ku dňu dopravnej nehody na 2.940,- Eur, výšku predajných zvyškov vozidla na 358,99 Eur,
a tým výšku škody pri totálnom zničení vozidla na sumu 2.647,- Eur. Zo strany žalovaného neboli v
priebehu konania produkované žiadne dôkazy spochybňujúce alebo preukazujúce nesprávnosť záverov
predloženéhoznaleckéhoposudku.Nazávereototálnejškodeničnemeníaniskutočnosť,žepoškodená

sa následne rozhodla vozidlo opraviť a spojazdniť. Rozhodujúce podľa názoru súdu je konštatovanie
poisťovne a znalkyne, že sa jednalo o totálnu škodu a že náklady na opravu poškodeného vozidla
by predstavovali čiastku 4.614,- Eur. Reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla pred poškodením
bola znalkyňou stanovená na 3.006,- Eur. Ak sa poškodená rozhodla takto preukázateľne nerentabilnú
opravu realizovať, náklady s tým spojené nemožno považovať za účelné, nakoľko by na navrátenie veci

do predošlého stavu (teda stavu tesne pred nehodou) musela byť vynaložená vyššia čiastka (podľa
znaleckého posudku vyčíslená na 4.614,- Eur). Ak aj poškodená na opravu vozidla vynaložila nižšiu
sumu (napríklad kúpou už použitých náhradných dielov), táto suma by nebola peňažným ekvivalentom
skutočnej škody, ktorá jej na jej majetku jeho poškodením vznikla. Súd mal za preukázané, že
poškodenej vznikla v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou skutočná škoda poškodením

jej motorové vozidla ako totálna škoda vyčíslená na sumu 2.647,- Eur, z ktorej jej zo strany poisťovne
bola vyplatená len suma 1.240,94 Eur, a za túto v celom rozsahu zodpovedá žalovaný ako osoba, ktorá
motorové vozidlo viedla a aj ako prevádzateľ motorového vozidla.

9. Žalovaný v konaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu neplatnosti zmlúv o postúpení

pohľadávok zo 14.6.2016 a 31.7.2016, a to pri oboch zmluvách s poukazom na ust. § 37 OZ, keď strany,
ktoré mali zmluvy uzavrieť neboli oboznámené s ich obsahom, a pre ich neurčitosť a nezrozumiteľnosť
pokiaľ ide o vymedzenie pohľadávky. Pri zmluve o postúpení pohľadávok žalovaný namietal aj jej
neplatnosť z dôvodu, že nebola uzavretá zo strany postupníka, keď v čase podania žaloby nebola
podpísaná.

10. Zmluva o postúpení pohľadávok si pre svoju platnosť vyžaduje zákonom stanovenú písomnú
formu, pričom písomný úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Je pravdou, že k žalobe
bola ako príloha pripojená kópia zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá je v časti podpisu opatrená
pečiatkou obsahujúcou identifikačné údaje žalobcu ako postupníka, avšak bez podpisu konateľky

žalobcu.Zástupcažalobcuvšaknapojednávanípredložiloriginálpredmetnejzmluvy,ktorýjepodpísaný,
pričom konateľka žalobcu pri výsluchu potvrdila, že ide o jej podpis. Zástupca žalobcu zároveň vylúčil,
že by bola zmluva opatrená podpisom až dodatočne a vysvetlil, že omylom bola do spisu založená
kópia zmluvy vyhotovená bezprostredne po vypracovaní zmluvy na interné účely. Súd toto vysvetlenie
v spojení s vyjadrením konateľky žalobcu a predloženým originálom riadne vyhotovenej a podpísanej

zmluvy o postúpení pohľadávky z 31.7.2016 musel akceptovať, keďže žalovaný svoje tvrdenie o
neplatnosti zmluvy pre nedostatok formy nepreukázal.

11. K námietkam žalovaného o neurčitosti a nezrozumiteľnosti zmlúv o postúpení súd uvádza, že ani
tieto nemožno považovať za relevantné. Zákon nevylučuje, aby boli postúpené aj budúce pohľadávky

a zároveň nie je nutné, aby bola postupovaná pohľadávka vyčíslená, ak je v zmluve jasným spôsobom
vymedzený spôsob jej určenia. V zmluve o postúpení pohľadávky z 31.7.2016 je postupovaná
pohľadávka špecifikovaná ako nárok postupcu (poškodenej) na náhradu škody v dôsledku totálneho
poškodenia jej motorového vozidla pri škodovej udalosti, ku ktorej došlo 7.5.2016 v obci A., a to v čiastke
prevyšujúcej poskytnutú náhradu obdržanú postupcom vo výške 1.240,94 Eur. Zmluva o postúpení

bola podpísaná 31.7.2016, teda po dopravnej nehode pri ktorej k vzniku škody došlo, avšak predtým,
ako bola jej výška stanovená znaleckým posudkom (z 26.9.2016). Je zrejmé, že účastníci zmluvy
o postúpení pohľadávok nemohli presne číselne špecifikovať výšku pohľadávky, podľa názoru súdu
je však pohľadávka vymedzená jasne a určito s uvedením titulu jej vzniku ako aj okruhu osôb voči,ktorým môže byť uplatnená (subjekt zodpovedný za škodovú udalosť, jeho poisťovňa, resp. Slovenská
kancelária poisťovateľov). To isté platí aj pre zmluvu o postúpení pohľadávok, v ktorej je pohľadávka
jednoznačne vyčíslená na sumu 2.310,- Eur, pričom táto predstavuje nárok na náhradu škody voči

subjektu zodpovednému za škodovú udalosť, ku ktorej došlo 7.5.2016 v obci A.. Pohľadávka predstavuje
náhradu za cenu za požičanie si náhradného vozidla na základe nájomnej zmluvy z 11.5.2016.V tomto
prípade podľa názoru súdu došlo k postúpeniu budúcej pohľadávky, keďže k plneniu poškodenej vo
výške 2.310,- Eur bolo žalobcovi ako prenajímateľovi vyplatené v hotovosti až 5.1.2017. Súd neprijal
ani argumentáciu žalovaného, podľa ktorej z toho, že pohľadávka bola postúpená bezodplatne vyplýva,

že osoby, ktoré mali byť postupcami, plnenie v prospech postupníka ako prenajímateľa neuhrádzajú,
doklady o úhradách sú účelové, a ak nedošlo k úhrade, neexistuje spôsobená škoda ani pohľadávka,
ktorá by mala byť postúpená. Takáto argumentácia je špekulatívna a v konaní nebola ničím podložená.
Tak ako zákon nevylučuje postúpenie budúcich pohľadávok, alebo pohľadávok, ktorých výška bude
presne špecifikovaná v budúcnosti, nevylučuje ani bezodplatné postúpenie pohľadávok, čo jednoznačne
vyplýva z ust. § 527 OZ.

12.Súdsanestotožnilanistvrdenímžalovanéhooneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávokzdôvodu,
že účastníci zmlúv sa neoboznámili s ich obsahom. Podľa názoru súdu takýto záver nemožno odvodiť z
výpovedí svedkyne a konateľky žalobcu, ktoré sa vzhľadom na časový odstup medzi uzavretím zmluvy
a ich vypočutím pred súdom (dva roky, resp. dva a pol roka) nevedeli vyjadriť k okolnostiam uzavretia

zmlúv, ich obsahu, resp. si na tieto nespomínali. Konateľka žalobcu sa vyjadrovala, že ako štatutárny
orgán zmluvy podpisovala, ich prípravou a realizáciu všetkých súvisiacich úkonov bol však poverený
jej zamestnanec p. V.. Poškodená T. T. sa vyjadrila, že keďže sa týmto veciam nerozumie, s úkonmi
spojenými so vznikom škody, ktorá jej vznikla na motorovom vozidle, jej pomáhal priateľ. Podľa názoru
súdu to, že obe účastníčky zmlúv sa pri ich podpise opierali o informácie nimi poverených osôb, osôb,

ktorých odbornosti či znalostiam dôverujú, nemôže mať na následok neplatnosť právneho úkonu. Obe
zhodne uviedli, že zmluvy mali k dispozícii, mali možnosť sa s nimi oboznámiť a v priebehu konania ani
raz nespochybnili, že tieto vyjadrujú ich vôľu, ktorú prejavili podpisom písomne vypracovaných zmlúv
o postúpení pohľadávok.

13. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd za preukázané, že poškodená T. T. na základe
zmlúv o postúpení zo 14.6.2016 a 31.7.2016 platne postúpila na žalobcu pohľadávku, ktorá jej vznikla v
priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako skutočná škoda spočívajúca v nákladoch na nájom
náhradného motorové vozidla vo výške 2.310,- Eur a pohľadávku vo výške 1.406,06 ako rozdiel medzi
skutočnou škodou, ktorá jej vznikla poškodením motorového vozidla (2.647,- Eur) a sumou, ktorá jej

bola refundovaná poisťovňou (1.240,94 Eur) voči žalovanému, ktorý za túto zodpovedá ako osoba, ktorá
motorové vozidlo viedla a aj ako prevádzateľ motorového vozidla. Súd preto považoval nárok žalobcu
na zaplatenie sumy 3.716,06 Eur za dôvodný a žalobe v tejto časti vyhovel.

14. Súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenia sumy 212,42 Eur z titulu nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s vyplatením vyúčtovania odmeny, náhrady
hotových výdavkov a náhrady za stratu času za vypracovanie znaleckého posudku č. 35/2016 znalkyni
Ing. Elene Koblíškovej na základe vyúčtovania č. 33/2016. Žalobca výšku nákladov preukázal doložením
vyúčtovania č. 33/2016 a ich zaplatenie preukázal predložením príjmového pokladničného dokladu. Súd
mal za preukázané, že znalecký posudok bol vypracovaný pred začatím konania na preukázanie výšky

uplatnenej pohľadávky na náhradu škody voči žalovanému a ide teda o náklady uplatnené účelne a
vzhľadom na ich výšku aj primerané.

15. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na úroky z omeškania a to vo výške 5 % ročne zo sumy 1.406,06
Eur od 9.12.2016 do zaplatenia, teda v časti nároku na náhradu škody na poškodenom vozidle odo

dňa nasledujúceho po dni, kedy žalovanému uplynula lehota na zaplatenie náhrady škody poskytnutá
mu žalobcom vo výzve, ktorú prevzal 23.11.2016. Súd neakceptoval tvrdenie žalovaného, že výzvu
neprevzal osobe, keďže z doručenky je zrejmé, že mu bola adresovaná na adresu jeho pobytu a táto
bola poštovým doručovateľom odovzdaná osobe, ktorá jej prevzatie potvrdila podpisom a označením
ako splnomocnenec. Je zrejmé, že zásielka sa dostala do dispozície žalovaného jej odovzdaním inej

osobe bývajúcej tam, kde žalovaný, pričom žalovaný nepreukázal, že by toto doručenie trpelo vadami.
Súd žalobcovi v tejto časti priznal úroky z omeškania v uplatnenom rozsahu. V časti nároku na úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.310,- Eur (náklady na nájom vozidla) súd nepriznal žalobcovi
nárok od požadovaného dátumu 29.6.2016 (teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 160602,ktorou bol nájom vyfakturovaný poškodenej T. T.), ale tiež až od 9.12.2016, kedy žalovanému uplynula
lehota na zaplatenie náhrady škody poskytnutá mu žalobcom vo výzve, ktorú prevzal 23.11.2016. Podľa
názoru súdu sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s uhradením náhrady škody predtým, ako sa

dozvedel o výške pohľadávky, ktorú si poškodená/postupník voči nemu uplatňuje a ako bol vyzvaný na
jej zaplatenie. Súd žalobcovi v tejto časti priznal úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.310,-
Eur od 9.12.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úrokov za obdobie od 29.6.2016 do 8.12.2016 žalobu
zamietol.

16. Na pojednávaní dňa 27.6.2018 sudkyňa riadne poučila strany o uplatnení sudcovskej koncentrácie
konania (§ 153 ods. 2 CSP), teda o tom, že návrhy na doplnenie dokazovania môžu súdu oznámiť
do 15 dní od konania tohto pojednávania s tým, že na neskôr označené a predložené dôkazy nemusí
súd prihliadať. Návrhy zástupkyne žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom pani T. (ktorý
bol realizovaný na predchádzajúcom pojednávaní), výsluchom znalkyne, ktorá vypracovala znalecký
posudok a vyžiadanie hlavnej knihy z účtovníctva žalobcu, ktoré predniesla na pojednávaní 1.10.2018

súd z uvedeného dôvodu zamietol, keďže zástupkyňa žalovaného neuviedla žiadne dôvody, ktoré jej
bránili v označení týchto dôkazov v súdom stanovenej lehote.

17. Nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti úrokov z omeškania, súd mu priznal
právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (§ 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady

trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Na pojednávaní dňa 1.10.2018 bol vypočutý svedok F. Q., bytom A. č. X, ktorý zároveň uviedol, že
si uplatňuje svedočné, pričom si ho vyčíslil v podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 5.10.2018, vo výške

57,53 eur, ktoré pozostáva z náhrady za stratu mzdy za 8 hodín pri výške priemerného čistého zárobku
7,191 Eur/hod o čom doložil potvrdenie od zamestnávateľa Peikko Slovakia, s.r.o. Súd po preskúmaní
uplatneného nároku svedka dospel k záveru, že výška požadovanej náhrady je v súlade s ust. § 73 ods.
1 a 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku
pre okresné, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo

výroku tohto uznesenia a svedkovi priznal náhradu svedočného zo štátnych prostriedkov v takej výške
ako si sám uplatnil.

19. Súd podotkol, že je síce pravdou, že Civilný sporový poriadok náhradu trov štátu výslovne
neupravuje, avšak štát musí mať naďalej nárok na náhradu trov konania, ktoré platil. O trovách štátu sa

preto rozhoduje za použitia analógie v zmysle čl. 4 ods. 2 v spojení s § 251 - 264 Civilného sporového
poriadku opierajúc sa o princíp spravodlivosti a rozumné usporiadanie procesných vzťahov.

20. V tomto konaní štátu vznikli trovy titulom svedočného, na ktorých náhradu súd zaviazal žalovaného,
ako v celom rozsahu neúspešnú stranu v konaní. O výške náhrady trov štátu rozhodne súd po

právoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník(§262ods.2CSP).

21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.NárokypoškodenejT.T.boliuspokojenépoisťovňou.

Podľa jeho informácií poškodenie auta poisťovňa klasifikovala ako totálne zničenie auta, toto auto však
bolo opravené automechanikom v obci Kajal, teda nepochybne za nižšie náklady, ako bola úhrada od
poisťovne a následne bolo predané tretej osobe, teda T. T. takto získala ďalšie finančné prostriedky.
Spochybňuje potrebu T. T. na zapožičanie motorového vozidla z dôvodu dochádzky do práce v meste
Galanta, keď medzi jej bydliskom v obci K. a Galantou je autobusové a vlakové spojenie, ide o susednú

obec. Vyúčtovaný nájom za vozidlo je neprimerane vysoký a ak by aj T. T. dochádzala do práce taxíkom,
vyšlo by ju to lacnejšie. Nájomné vo výške 66,- eur na 1 deň je neprimeraný a neodôvodnený luxus!
Z uvedených dôvodov nevznikla platná pohľadávka T. T. voči nemu a preto neexistujúca pohľadávku
nemohla byť postúpená na žalobcu. Stále preto namieta aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko zmluvy o
postúpení pohľadávok sú absolútne neplatné právne úkony v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka.

Zmluvy sú neplatné pre ich neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Všetky tieto námietky v konaní a v záverečnej
reči uviedol, avšak súd na tieto neprihliadal. V konaní tiež bolo preukázané, že zástupca žalobcu zmluvy
podpísal až dodatočne, účelové pre potreby tohto konania. Predmetné zmluvy, resp. oznámenia o
postúpení pohľadávok mu neboli v súlade so zákonom doručené. Vzhľadom na uvedené navrhuje, abyodvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta a žalobca je povinný
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

22. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol nič relevantné a iba
zopakoval svoju argumentáciu tvrdenú pred okresným súdom pričom okresný súd všetky jeho tvrdenia
uvedené v odvolaní v rámci prvoinštančného konania riadne preskúmal, vyhodnotil a svoje závery aj
riadne a vyčerpávajúco odôvodnil.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby

zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné
nebolo.

24. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie istiny 3.716 eur, príslušenstvom vo výške 212,42 eur,

úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.406,06 eur od 09.12.2016 do zaplatenia a úroky z
omeškania zo sumy 2.310 Eur od 29.6.2016 do zaplatenia a náhrada trov konania.

25.Súdprvejinštanciežalovanéhozaviazalzaplatiťžalobcovisumu3.716,06Eurspoluspríslušenstvom
vo výške 212,42 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.406,06 Eur od 9.12.2016 do

zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.310,- Eur od 9.12.2016 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2.310,- Eur od 29.6.2016 do 8.12.2016 súd žalobu zamietol. Nakoľko
odvolanie žalovaného smerovalo iba čo do výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, predmetom prieskumu
odvolacím súdom je táto časť rozsudku. Vo zvyšnej časti nadobudol rozsudok právoplatnosť.

26. Pretože odvolací súd vo veci samej preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide
o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom
rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu

dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľovi. Naviac je nutné zdôrazniť, že odvolateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové

zásadné skutkové či právne argumenty než tie, s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal už
súd prvej inštancie. K veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

27. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal priznanú výšku škody z dôvodu, že poisťovňa klasifikovala
škodu na motorovom vozidle ako totálnu škodu, poisťovňa jej plnila a motorové vozidlo poškodená

opravila za nižšiu sumu ako bola úhrada od poisťovne. Ďalej namietal potrebu poškodenej na prenájom
motorového vozidla a výšku nájmu za prenajaté motorové vozidlo. Namietal aj platnosť zmlúv o
postúpení pohľadávok a aktívnu legitimáciu žalobcu.

28. Žalobca si uplatňoval nárok na náhradu škody na základe postúpenej pohľadávky, pričom jeho

nárok pozostával z nároku na náhradu škody vo výške 1.406,06 eur za motorové vozidlo, ktoré bolo
žalovaným poškodené, nárok na náhradu škody vo výške 2.310 eur za prenájom motorového vozidla,
ktoré používala poškodená a z nároku na zaplatenie sumy 212,42 Eur, ktoré vznikli v súvislosti s
vypracovaním znaleckého posudku.

29. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.30. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

31. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

32. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

33. Podľa § 181 ods. 4 CSP ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť
lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto
skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154.

34. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu

nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v
určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je
vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán
sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej

obrany (§ 149).

35. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie
a žalobný návrh. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní t.j.

povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
stranách konania. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s
ichnesplnenímvpodobevecnenepriaznivéhorozhodnutianesietástranakonania,ktorátietopovinnosti
nesplnila.Medzipovinnosťoutvrdeniaapovinnosťouoznačiťdôkazynapreukázanietvrdeníjevzájomná
väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje

tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strana konania za to, že v
konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej
neprospech.

36. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
konania.Tátonormazásadneurčujetakrozsahdôkaznéhobremena(okruhskutočností,ktorémusiabyť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by
sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť. Teória v

tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a
dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a
na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (por.
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010).Otázku splnenia povinnosti tvrdenia
a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne

okolnosti prejednávanej veci.

37. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalovaný chcel v konaní uspieť mal tiež nielen
povinnosť tvrdiť, ale i preukázať svoje tvrdenia. Z vykonaného dokazovania bola preukázaná výška
škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle poškodenej, ktorá bola ustálená znaleckým posudkom

predloženým žalobcom. Škoda na motorovom vozidle bola vyčíslená na sumu 2.647 eur, pričom zo
strany žalovaného pred súdom prvej inštancie neboli produkované dôkazy, ktoré by spochybnili resp.
vyvrátili tvrdenia o výške škody na motorovom vozidle. Nakoľko bolo preukázané, že zo strany poisťovne
bola poškodenej vyplatená iba suma 1.240,94 eur, ktorá škodu na predmetnom motorovom vozidleustálila ako totálnu škodu, vznikol rozdiel vo výške 1.406,06 eur, ktorú je povinný uhradiť žalovaný.
Na veci nič nemení ani tá skutočnosť, že poškodená si dala opraviť motorové vozidlo (podľa tvrdenia
žalovaného ju oprava vyšla lacnejšie) a následne ho predala. Tu treba uviesť, že ide o nepreukázané

tvrdenia žalovaného a navyše ak by aj oprava vyšla poškodenú lacnejšie, táto suma nezodpovedala
skutočnej škode, ktorá poškodenej na motorovom vozidle vznikla.

38. V konaní bolo nesporne preukázané, že poškodená v danom čase pracovala v meste Galanta,
kam musela dochádzať. Poškodená navyše poukazovala aj na tú skutočnosť, že motorové vozidlo

potrebovala aj cez víkend na vybavenie povinností, ktoré cez týždeň nestíhala a bez auta uvedené
nevedela vybaviť. Bolo jednoznačne preukázané, že poškodená motorové vozidlo potrebovala už z
vyššie uvedených dôvodov, navyše nakoľko bola gravidná, potrebovala motorové vozidlo za účelom
návštev lekára a zabezpečenie ďalších potrieb. Žalovaný v tomto smere uvedené tvrdenia poškodenej
nerozporoval,nenavrholžiadnedôkazy,pretomáajodvolacísúdzato,žeprepoškodenébolonutnosťou
prenájom motorového vozidla. Preto pokiaľ žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že existovalo vlakové,

resp. autobusové spojenie, ktoré by bolo lacnejšie, ide o otázku nutnosti prenájmu motorového vozidla,
ktorá už bola vyriešená a cenové hľadisko, resp. výška prenájmu (primeranosť ceny) nebola zo strany
žalovaného namietaná, resp. v tomto smere z jeho strany opäť neboli produkované žiadne dôkazy.

39. Žalovaný namietal aj platnosť zmlúv o postúpení pohľadávky z poškodenej na žalobcu a zároveň aj

s tým spojenú aktívnu legitimáciu žalobcu. S touto otázkou sa jasne a zrozumiteľne taktiež vysporiadal
už súd prvej inštancie. Zmluvy o postúpení pohľadávok majú všetky náležitosti v zmysle zákona a sám
žalovaný bližšie nešpecifikoval v čom sú neurčité a nezrozumiteľné. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu vyplýva, že podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú okrem označenia je
účastníkov /postupcu a postupníka), identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí obsahovať

uvedenie postupiteľovho dlžníka a opis pohľadávky čo do jej výšky a skutočnosti, na ktorých sa zakladá.

40. Zmluva o postúpení pohľadávky je z hľadiska určitosti platná, ak v nej uvedená pohľadávka je určená
tak jednoznačne, aby bolo zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom postúpenia. Tento predpoklad
je splnený, aj je postupovaná pohľadávka jednoznačne určená označením predmetu plnenia, osoby

dlžníka,prípadneprávnehodôvodu,abynebolazameniteľnásinoupohľadávkoupostupiteľasrovnakým
dlžníkom. Určenie presnej výšky pohľadávky v peniazoch nie je možné považovať za podstatnú
náležitosťzmluvy,ktorejnedostatokbyviedolkneplatnostizmluvypreneurčitosť.(porovnajnapr.NSČR,
sp. zn. 33 Cdo 1375/2009). Pokiaľ aj nebolo žalovanému oznámené, že došlo k postúpeniu pohľadávky,
uvedené nemá vplyv na samotnú platnosť zmlúv o postúpení pohľadávky. (viď napr. NS ČR sp. zn.

33 Cdo 2969/2011 (C 12423): Ak nie je v zmluve o postúpení pohľadávky dohodnuté inak, dochádza
k zmene osoby veriteľa už uzatvorením zmluvy bez ohľadu na to, či postupiteľ oznámil dlžníkovi
postúpenie pohľadávky, poprípade postupník dlžníkovi postúpenie pohľadávky preukázal. Zmluvy boli
riadne podpísané, keď tvrdenia žalovaného o ich dodatočnom podpísaní preukázané neboli a nakoľko
v danom prípade neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali neplatnosť zmlúv o postúpení

pohľadávok uzatvorených medzi žalobcom a poškodenou, je možné konštatovať, že došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky a žalobca je aktívne legitimovaný v spore.

41. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska
ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi

predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

42. Súd prvej inštancie túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil
a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Podľa názoru odvolacieho
súdu, žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy priznanej mu súdom prvej inštancie preukázal.

43. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.44. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký,

ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o
argument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument
( RuizTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 -A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 03 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

45. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa
§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP voči v odvolaní neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu
vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať
(§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).