Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Magdaléna Krajčovičová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/312/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515206901
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2515206901.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Y. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J., X. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Ján Kanaba ml., advokát,
so sídlom Trenčín, J. Zemana 101, proti žalovanému: J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., C. G. X, o návrhu
žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, o odvolaní žalovaného voči uzneseniu Okresného
súdu Piešťany č. k. 15C/261/2015-125 zo dňa 08.08.2018, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o
d m i e t a.
III. Žalobca má n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. návrh žalovaného zo dňa 19.02.2018
na zrušenie rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 15C/261/2015 - 70 zo dňa 21.03.2017 zamietol,
výrokom II. návrh žalovaného zo dňa 19.02.2018 na odpustenie zmeškania lehoty zamietol.
Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 105 ods. 1, 3, § 122, § 274, § 277
ods. 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 32 ods. 1, 2, ods.
5 písm. b), ods. 6 písm. a), ods. 7 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), ďalej len
„zákon o e-Governmente. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že na základe žaloby sa žalobca
žalobou doručenou súdu dňa 26.10.2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu
50.814,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 50.814,11 eur od 01.10.2015
do zaplatenia. Na základe návrhu žalobcu súd prvej inštancie vydal dňa 21.03.2017 rozsudok pre
zmeškanie žalovaného a súčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo
výške 100%. Z odôvodnenie rozsudku vyplýva, že boli splnené všetky predpoklady pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného, nakoľko dňa 23.01.2016 bola žalovanému do vlastných rúk doručená žaloba
spolu s prílohami, poučenie a výzva, aby sa k podanej žalobe v lehote 15 dní od doručenia písomne
vyjadril. Doručenie preukazuje doručenka podpísaná žalovaným dňa 23.01.2016 (č.l. 47). Žalovaný
sa k žalobe písomne nevyjadril. Dňa 27.02.2017 (č.l. 60) bolo žalovanému doručené predvolanie
na pojednávanie na termín 21.03.2017 ako i poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach.
Žalovanému bolo doručované postupom v zmysle § 105 ods.1 CSP v spojení s § 32 ods. 1, 2, 5 písm. b)
zákona č. 305/2013 Z.z., s tým, že predvolanie na pojednávanie sa považovalo za doručené v zmysle §
32 ods. 5 tohto zákona dňom 27.02.2017 (č.l. 60). Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň
riadne a včas predvolaný a súčasne bol v predvolaní na pojednávanie poučený o následku nedostavenia
sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (§ 274 CSP). Žalovaný svoju neprítomnosť na
pojednávaní neospravedlnil.
2. Zdôraznil, že čo sa týka návrhu žalovaného zo dňa 19.02.2018 na zrušenie rozsudku (pre zmeškanie
žalovaného) Okresného súdu Piešťany č.k. 15C/261/2015 - 70 zo dňa 21.03.2017, podmienky na
prípadné zrušenie tzv. kontumačného rozsudku sú upravené v ust. § 277 CSP. Na daný prípad sa
vzťahujú ust. § 277 ods. 2 a 3 CSP, nakoľko predmetný rozsudok pre zmeškanie žalovaného bol vydaný
postupom podľa § 274 CSP, t.j. na pojednávaní na návrh žalobcu, keďže žalovaný sa tohto pojednávania
nezúčastnil. Skôr ako súd pristúpil k vecnému posúdeniu dôvodov uvádzaných žalovaným na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie, bolo potrebné sa prioritne vysporiadať s tým, či návrh žalovaného na zrušenie
kontumačného rozsudku bol podaný včas, nakoľko ust. § 277 ods. 3 CSP stanovuje zákonnú prekluzívnu
procesnú lehotu 15 dní (odkedy sa žalovaný o rozsudku pre zmeškanie dozvedel) na podanie takéhoto
návrhu. Ako vyplýva z ust. § 277 ods. 3 CSP, žalovaný môže návrh podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel, t.j. počiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na moment dozvedenia
sa o tzv. kontumačnom rozsudku. Pritom zachovanie tejto lehoty je povinný preukázať žalovaný priamo
v návrhu. Ak to opomenie, súd ho nevyzýva na dodatočné preukázanie zachovania lehoty (k tomu:
Števček, Ficová a kolektív, Civilný sporový poriadok - Veľké komentáre, C.H.Beck, str. 1006). Ako bolo
vyššie uvedené, bremeno preukázania, že návrh na zrušenie kontumačného rozsudku je na žalovanom,
ktorý podáva návrh. Žalovaný v danom prípade vo vzťahu k momentu dozvedenia sa o kontumačnom
rozsudku, ktorý je významný z hľadiska posúdenia včasnosti podania návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie, uviedol, že o vydaní rozsudku pre zmeškanie sa dozvedel až po tom, ako mu zo
strany banky bol zablokovaný jeho účet v exekučnom konaní začatom na základe vydaného rozsudku
pre zmeškanie (pozn. súdu - žalovaný neuviedol kedy sa tak stalo, ktorým dňom). Ďalej uviedol, že
upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené dňa 17.02.2018. Uvedený dátum 17.02.2018 je
však podľa súdu nepodstatným, nakoľko žalovaný už dňa 02.02.2018 bol nahliadať do súdneho spisu,
v ktorom bol predmetný kontumačný rozsudok ako súčasť spisu. Žalovaný ďalej uviedol, že o obsahu
rozsudku sa dozvedel až potom ako kontaktoval povereného súdneho exekútora, ktorý mu oznámil, že
exekúciu vykonáva na základe rozsudku doručovaného do elektronickej schránky žalovaného (pozn.
súdu - opätovne žalovaný neuviedol kedy sa tak stalo, ktorým dňom). Napokon žalovaný uviedol, že
si elektronickú schránku otvoril a oboznámil sa s rozsudkom dňa 3.2.2018. Je potrebné uviesť, že
žalovaný zachovanie lehoty na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ničím nepreukázal,
nenavrhol ani vykonať dôkaz za týmto účelom. Tým podľa názoru súdu neuniesol bremeno preukázanie
tohto, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podal včas v zmysle § 277 ods. 3 CSP. Možno sa
len dohadovať, prečo žalovaný jasným a nespochybniteľným spôsobom neuviedol (konkrétny dátum),
kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel, no naopak uvádzal viaceré momenty dozvedenia sa o
rozsudku pre zmeškanie (k tomu pozri bod 7. odôvodnenia), pričom pri niektorých (zrejme podstatných)
momentoch však dátum neuviedol. Možno sa len domnievať, kedy sa žalovaný v skutočnosti dozvedel o
rozsudku pre zmeškanie. Samotné nahliadnutie do spisu žalovaným dňa 02.02.2018 v čase od 8:05 hod.
do 8.35 hod. (č.l. 84) bol zrejme len reakciou na vedomosť žalovaného o rozsudku pre zmeškanie. Ako
sám žalovaný uviedol, o vydaní rozsudku pre zmeškanie sa dozvedel až po tom, ako mu zo strany banky
bol zablokovaný jeho účet v exekučnom konaní začatom na základe vydaného rozsudku pre zmeškanie,
s tým, že o obsahu rozsudku sa dozvedel až potom ako kontaktoval povereného súdneho exekútora,
ktorý mu oznámil, že exekúciu vykonáva na základe rozsudku doručovaného do elektronickej schránky
žalovaného. Po oboznámení sa s týmito skutočnosťami zrejme žalovaný učinil nahliadnutie do spisu. Nie
je na mieste však vytvárať dohady o momente dozvedenia sa žalovaným o rozsudku pre zmeškanie, ako
už bolo uvedené, bolo povinnosťou žalovaného preukázať (nespochybniteľným spôsobom) zachovanie
lehoty na podanie tohto návrhu, čo však žalovaný nesplnil, a preto súd jeho návrh zo dňa 19.02.2018 na
zrušenie rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 15C/261/2015 - 70 zo dňa 21.03.2017 zamietol (výrok
I.). Súd vzhľadom na žalovaným uvádzané viaceré momenty dozvedenia sa o rozsudku pre zmeškanie
nemal možnosť bez akýchkoľvek pochybností konštatovať (ustáliť), že návrh na jeho zrušenie bol podaný
včas. Pri tomto posudzovaní bolo potrebné zohľadniť aj právnu istotu (postavenie) protistrany (žalobcu),
ktorý by mohol namietať postup súdu za daného, nejasného stavu vo vzťahu k okamihu dozvedenia
sa o rozsudku pre zmeškanie žalovaný. Súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že žalovaný mal
vedomosť o tom, že na tunajšom súde sa vedie spor týkajúci sa jeho osoby v postavení žalovaného,
nakoľko ešte dňa 23.01.2016 mu bola prostredníctvom pošty doručená výzva na vyjadrenie k žalobe.
Sporové strany majú normovanú procesnú povinnosť spolupôsobiť pri rýchlom a efektívnom rozhodnutí
civilného sporu. Ak teda sporová strana (žalovaný) javí známky procesnej pasivity, môže to z jej pohľadu
viesť až k takým dôsledkom akým je strata sporu.
3. Ak by súd aj pripustil včasné podanie návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku, má za to, že
dôvody na jeho zrušenie v zmysle § 277 ods. 2 CSP nie sú dané. Súd doručoval žalovanému postupom
v zmysle § 105 CSP poučenie (podľa ustanovení CSP) ako i predvolanie na pojednávanie s poučením o
možných následkoch nedostavenia sa na toto pojednávanie, a to do elektronickej schránky žalovaného
podľa osobitného predpisu (zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení účinnom
do 31.10.2017). Podľa súdu nebolo povinnosťou súdu vykonať opätovné doručenie predvolania na
pojednávanie tak ako sa toho dožadoval žalovaný s poukazom na ust. § 32 ods. 7 cit. zákona, nakoľko
osobitný predpis (CSP) nevylučuje možnosť použitia náhradného doručenia (tzv. fikcia doručenia) vo
vzťahu k predvolaniu na pojednávanie. Preto aplikácia postupu v zmysle § 32 ods. 7 cit. zákona nebola
dôvodná. Žalovaný musel mať vedomosť o tom, že si aktivoval elektronickú schránku, o jej deaktiváciu
preukázateľne nepožiadal. Ak by elektronickú schránku aktivovanú nemal, nebolo by možné mu zo
strany súdu doručovať mu takýmto spôsobom písomnosti (viď. č.l. 60, 74 a 81 spisu). Navyše vedomosť
o súdom spore preukázateľne mal už od 23.01.2016. Nakoľko boli splnené podmienky ustanovené
§ 274 CSP, bolo povinnosťou súdu vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného, keďže jeho vydanie
navrhol žalobca a súčasne boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 274 CSP (k tomu pozri bo 4.
odôvodnenia). Čo sa týka zvyšných námietok žalovaného, súd sa k nim nevyjadril, nakoľko sú vecnou
obranou žalovaného k predmetu sporu. V danom štádiu rozhodovania súdu o návrhu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie tu priestor na vysporiadanie sa s takýmito argumentmi žalovaného nie je.
4. Nakoľko žalovaný spolu s návrhom na zrušenie rozsudku podal aj návrh na odpustenie zmeškanie
lehoty spolu so sťažnosťou voči uzneseniu sp. zn. 15C/261/2015 zo dňa 05.06.2017, súd posúdil aj
uvedený návrh a dospel k záveru, že žalovaný ani v tomto prípade nepreukázal zachovanie lehoty 15
dní na podanie takéhoto návrhu, keďže odkázal na primerané použitie návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie. Na základe vyššie uvedeného bolo potrebné návrh na odpustenie zmeškania lehoty
zamietnuť (výrok II.) z dôvodov uvedených pri odôvodnení zamietnutia návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie.
5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný s použitím odvolacieho § 357 písm. h), písm. b)
CSP a § 365 ods. 1 CSP. Má za to, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala strane jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 26.10.2015 domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 50.814,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto
sumy od 01.10.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie rozsudkom z 21.03.2017 rozhodol, že žalovaný
je povinný žalobcovi zaplatiť žalovanú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Žalovaný trval na tom, že súd
nemohol vyhovieť žalobe žalobcu pre vydanie rozsudku pre zmeškania pre nesplnenie procesných
podmienok. Procesné podmienky predstavujú zákonné, objektívnym právom stanovené predpoklady,
bez ktorých nemožno dospieť k rozhodnutiu vo veci samej. Súd je povinný skúmať procesné podmienky
ex offo od začatia konania až do jeho skončenia kedykoľvek počas konania. Poukázal na znenie
§ 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zdôrazňujúc, čo znamená vecná legitimácia ako postavenie
účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Súd sa v konaní v žiadnom smere nevysporiadal s
otázkou procesných podmienok, túto ani neskúmal a to napriek tomu, že v zápisnici z pojednávania
zo dňa 21.03.2017 sudca pred rozhodnutím sám vo veci uviedol, že je sporná legitimácia pasívnej
legitimácie žalovaného. Nedostatku pasívnej vecnej legitimácie sa súd prvej inštancie nevenoval, ani
len v napadnutom uznesení a nijako neodôvodnil takýto postup. Z takéhoto pohľadu je odôvodnenie
súdneho rozhodnutia nedostatočné a má za to, že v danom prípade súd prvej inštancie pochybil a
rozsudok zo dňa 21.03.2017, ktorým bolo žalobe vyhovené a na základe ktorého sa voči nemu vedie
exekučné konanie je nezákonný a skutočnosť, že žalovaný nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
sama o sebe bola dôvodom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 21.03.2017. V napadnutom
uznesení súd prvej inštancie uvádza, že na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bolo potrebné prioritne sa
vysporiadať s tým, či návrh žalovaného na zrušenie kontumačného rozsudku bol podaný včas (§ 277 ods.
3 CSP). Žalovaný namieta konštatovanie súdu prvej inštancie, že zachovanie lehoty na podanie návrhu
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ničím nepreukázal. Žalovaný jasne a nespochybniteľne uviedol
vo svojom návrhu, že si elektronickú schránku otvoril a to prvýkrát odkedy si ju vytvoril a s rozsudkom
pre zmeškanie sa oboznámil dňa 03.02.2018, a že tento moment považuje žalovaný za podstatný.
Dôkazom otvorenia elektronickej schránky prvýkrát dňa 03.02.2018 je história prihlásení, ktorú v prílohe
k odvolaniu priložil. V žiadnom prípade teda súd nemôže tvrdiť, že žalovaný uvádzal viaceré momenty
dozvedenia sa o rozsudku pre zmeškanie, pričom pri niektorých podľa súdu zrejme podstatných
dátum neuviedol. Má za to, že pojem dozvedieť sa o rozsudku znamená nielen samotnú vedomosť o
existencii nejakého rozsudku, ale aj vedomosť o jeho obsahu, s ktorým sa žalovaný oboznámil dňa
03.02.2018. Žalovaný o nemožnosti platiť svojou platobnou kartou dozvedel dňa 30.01.2018 po práci
okolo 18:00 hod. Následne kontaktoval infocentrum banky a bola mu poskytnutá iba informácia, že
má zablokovaný účet na základe príkazu súdneho exekútora JUDr. Lukáša Liščáka. S exekútorom
sa mu podarilo skontaktovať až následne a stále o rozsudku o zmeškania nemal žiadne vedomosti,
odmieta teda bezdôvodné a ničím nepreukázané konštatovanie súdu prvej inštancie, že samotné
nahliadnutie do spisu žalovaným dňa 02.02.2018 bolo iba reakciou na vedomosť žalovaného o rozsudku
pre zmeškanie. Je síce pravdou, že 02.02.208 na Okresnom súde v Piešťanoch sa dozvedel, že všetka
komunikácia ohľadom súdneho konania mu bola doporučovaná do elektronickej schránky, ktorú si
zriadil ako štatutár právnickej osoby pre spoločnosť PEPEÉ s.r.o. Elektronickú schránku zriadil medzi
prvými, na začiatku procesu povinnej aktivácie elektronických schránok právnických osôb, výlučne iba
pre potreby právnickej osoby, ako štatutárny orgán spoločnosti. Skutočnosť, že takáto aktivácia sa
môže vzťahovať na žalovaného aj ako na fyzickú osobu, mu známa nebola. Na odporúčanie súdnej
pracovníčky súdneho exekútorovi zaslal 02.02.2018 zaslal súdnemu exekútorovi mail a elektronickú
schránku sa mu podarilo otvoriť za pomoci technickej podpory 03.02.2018 doobeda. Nachádzalo v nej
asi päť neotvorených emailov vrátane predvolania na súdne pojednávania a rozsudok pre zmeškanie. S
exekútorom sa mu podarilo spojiť až 06.02.2018. Má za to, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
bol podaný včas a bez akýchkoľvek pochybností z návrhu žalovaného vyplýva, že sa s obsahom
rozsudku pre zmeškanie oboznámil 03.02.2018. Aj v prípade, ak by súd za moment dozvedenia sa
o rozsudku pre zmeškanie žalovaným považoval deň, kedy žalovaný bol nahliadnuť do spisu, t.j.
02.02.2018, bola by lehota na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie dodržaná a dôvody
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sú dané. Je síce pravdou, že mu 23.01.2016 cestou Okresného
súdu bola doručená žaloba žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie a s poučením súdu ešte podľa
Občianskeho súdneho poriadku a na výzvu súdu nereagoval. Podľa poučenia súdu prvej inštancie
mu doručenej písomnosti možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak o to účastník konania
alebo jeho zástupca požiada a oznámi adresu na zasielanie písomnosti elektronickými prostriedkami.
Písomnosť súdu sa považuje za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.
Doručovanie podľa § 45 ods. 4 OSP je vylúčené pri doručovaní súdnych rozhodnutí, predvolania
na pojednávanie a písomnosti, ktoré sa doručujú do vlastných rúk. Ďalej z poučenia súdu vyplýva,
že písomnosti možno doručovať elektronickými prostriedkami, ak o to účastník konania požiada a
oznámi adresu na zasielanie. Takéto doručovanie je však vylúčené v prípadoch doručovania súdnych
rozhodnutí, predvolania na pojednávanie a písomností, ktoré sa doručujú do vlastných rúk. Na základe
uvedeného nepredpokladal, že súd mu bude doručovať písomnosti elektronickými prostriedkami. Z
poučenia súdu nevyplynula závažnosť toho, ak sa k žalobe nevyjadrí, keďže očakával, ako to v súdnych
konaniach býva obvyklým, že bude predvolaný na pojednávanie, na ktorom sa k podanej žalobe bude
mať možnosť osobne a ústne vyjadriť. Ďalej poukázal na úpravu obsiahnutú v § 17 zákona č. 305/2013
Z.z. článok 12 CSP § 100 CSP, z čoho vyvodil, že súd mu neodôvodnene doručil predvolanie na
pojednávanie iba elektronickým spôsobom, keďže predvolanie na jednotlivé procesné úkony, teda aj
na ústne pojednávanie sa má uskutočniť spravidla písomne. Navyše súd nemal dôvod predvolanie
žalovanému nedoručiť písomne, keďže žalovanému bolo možné doručiť písomnosť na jeho adresu,
ktorá súdu bola známa a na ktorú mu súd doručil aj žalobu. V prípade, že by mal žalovaný vedomosť o
vytýčenom pojednávaní, v žiadnom prípade by sa prítomnosti na ňom nevzdal. Na súdne pojednávanie
sa pripravoval, o čom svedčí jeho snaha zaobstarať si dôkazy o skutku, napríklad kamerový záznam
od spoločnosť SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY. a.s. O tom, že nemá žiadnu vedomosť
o skončení súdneho konania a vydaní rozsudku svedčí aj fakt, že žiadnym spôsobom sa nesnažil si
zrušiť svoj účet v banke, alebo scudziť svoj nehnuteľný alebo hnuteľný majetok z dôvodov, aby sťažil,
resp. znemožnil vymáhanie v prípadnom exekučnom konaní. Žalovaný na základe postupu súdu ale
nemal vytvorený procesný priestor na to, aby na to, aby na pojednávaní argumentoval a prezentoval
svoje stanovisko či už k dokazovaniu alebo k vyjadreniu druhej strany. Súd môže rozhodnúť vo veci
rozsudkom pre zmeškanie jedine za predpokladu, že sú kumulatívne splnené podmienky uvedené v
§ 274 CSP. Ale keďže mu nebolo že mu nebolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie vo
veci, súd porušil právo na spravodlivý proces a neboli splnené podmienky ani na vydanie rozsudku
pre zmeškanie. Ďalej argumentoval aj tým, že v rozsudku sa prvoinštančný súd nezaoberal nielen
procesnými podmienkami konania, ale ani pre vec významnými tvrdeniami žalovaného a už vôbec
sa nevenoval ústavným aspektom prípadu a povinnosti vykladať ustanovenia právnych predpisov v
súlade s ústavnými princípmi a ľudskými právami. Navyše takýto svoj postup nijako neodôvodnil. Čo
sa týka obrany žalovaného voči žalobe súdu, z nich malo byť zjavné, že okrem nedostatku pasívnej
legitimácie, je žaloba absurdná a na základe neho vydaný rozsudok pre zmeškanie je nespravodlivý a
je potrebné ho zrušiť. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal pasívnou legitimáciou žalovaného, ani
aktívnou legitimáciou žalobcu, resp. osoby podávajúcej žalobný návrh, keďže po dôkladnom prezretí
žaloby a jej príloh a najmä plnomocenstva, ktorým žalobca mal dať plnú moc právnemu zástupcovi JUDr.
Jánovi Kanabovi ml. je zrejmé, že túto plnú moc žalobca nepodpísal. Súd prvej inštancie sa v konaní
vôbec nezaoberal samotným uplatneným nárokom, či žalobcom uplatnený nárok možno považovať
za primeraný a či žalobcom tvrdený skutkový stav možno považovať za nesporný. V ďalšej časti
odvolania popísal situáciu, ku ktorej došlo 13.11.2014 bol v Piešťanoch na kúpeľnom ostrove, kde
sa mal žalobca zdržiavať so svojím autom z dôvodu návštevy zubného lekára. Žalovaný vykonával
svoju prácu, ktorá okrem iného zahŕňa aj zabezpečovanie a kontrolovanie vstupu a výstupu ľudí zo
strážených objektov. Žalobca prišiel k terminálu a chcel opustiť priestory kúpeľov, čo však nebolo
možné, pretože mal vstupný lístok z inej vstupnej rampy, kde boli iné hodinové sadzby parkovného.
Žalobca bol informovaný o skutočnosti, že ktorou rampou prišiel do areálu kúpeľov a tou musí aj
odísť. Žalobca sa však bránil, že bol u zubára a preto má právo parkovisko využívať bezplatne. Toto
sa však nezakladá na pravde, preto mu neotvoril výstupnú rampu. Žalobca vystúpil z vozidla a začal
žalovaného poťahovať za služobnú rovnošatu, verbálne bol agresívny a vyhrážal sa mu v ruskom jazyku.
Žalovaný mal snahu incident oznámiť pracovníkovi operačného strediska SLK, ktorý však toto videl na
kamerovom zázname a volal štátnu políciu. V čase telefonického rozhovoru sa však žalobca objavil v
priestoroch budovy stanoviska, kde sa nachádzajú zbrane a strelivo, je tam zákaz vstupu nepovolaným
osobám, na čo žalovaný reagoval ústnou výzvou, aby opustil tento priestor, čo žalobca neakceptoval
a neustále sa vyhrážal. Žalobca bol z tohto dôvodu vytlačený žalovaným primeraným spôsobom z
priestoru stanoviska. Žalovaný teda nepopiera fyzický kontakt so žalobcom. Taktika zásahu bola mierená
na oblasť hrudníka s cieľom žalobcovi neublížiť, o čom svedčí aj fakt, že žalobca sa nesťažoval na
bolesť v hrudníku, problémy s dýchaním, narazený hrudník, prípadne prasknuté rebrá. Ako na dôkaz
poukazoval CD video záznam, ktorý sa nachádza v spise súdu. Žaloba má vážne nedostatky, aj čo sa
týka špecifikácie výšky škody, ktorá žalobcovi mala vzniknúť a ktorú pokladá za vymyslenú a absolútne
neprimeranú. Toto svoje tvrdenie podrobne zdôvodnil s poukazom na potvrdené dodatky, ktorými mal
preukazovať svoj mesačný príjem na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa spoločnosti. Ďalej
poukázal na to, že žalobca bol ošetrený na chirurgickej ambulancii v Piešťanoch, kde sa sťažoval
len na bolesť v ramene a bola mu odporučená octanová masť a lieky na bolestivosť. Pokiaľ predložil
správu z Fakultnej nemocnice Trenčín, kam sa údajne dostavil na odporúčanie spádového ortopéda,
toto žiadnym spôsobom nepreukázal. Na trinásty deň mal MUDr. V. konštatovať rozsiahle hematómy,
modriny a odporučil mu kontrolu u jeho obvodného lekára, ale nie u spádového ortopéda. Žalobca v
ambulancii MUDr. V. asi ani nebol, na lekárskej správe na pravom dolnom rohu sa nachádza poznámka
od JUDr. Kanabu, žalovaný považuje za maximálne neobvyklé, aby sa v lekárskej správe nachádzalo
meno právnika, ktorý v následnom súdnom konaní zastupuje pacienta ako žalobcu. Spochybnil teda
hodnovernosť predložených lekárskych správ. V ďalšom zdôrazňoval spravodlivé prejednanie veci,
ktorým je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť
štruktúry základných ľudských práv a slobôd, poukázal a nález ústavného súdu I. ÚS 26/94 obsah práva
na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy a na to, že každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so
zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Ďalej argumentoval § 122
CSP a § 356 CSP. Čo sa týka návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie sťažnosti a sťažnosti
voči uzneseniu súdu, žalovaný z vyššie uvedených dôvodov trvá na odpustení zmeškania lehoty na
podanie sťažnosti voči uzneseniu súdu a trvá na tom, aby súd jeho sťažnosti vyhovel. V závere zdôraznil,
že voči napadnutému uzneseniu podáva v celom rozsahu odvolanie a navrhuje, aby ho odvolací súd v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby ho zmenil. Tiež navrhol,
aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil rozsudok okresného súdu pre zmeškanie, ako aj uznesenie
okresného súdu Piešťany zo dňa 05.06.2017 o trovách konania.
6. K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalobca. Uviedol, že žalovaný opakovane uvádza
tvrdenia, ktoré iba dokazujú, že postup okresného súdu bol zákonný. Obšírne rozoberá svoju vecnú
obranu v predmetnom spore, ktorý je ale právoplatne ukončený a okresný súd postupuje zákonne, keď
sa k týmto argumentom nevyjadruje. Ani jeden z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného nie je
dôvod, pre ktorý by bolo možné rozsudok Okresného súdu Piešťany pre zmeškanie, ako aj uznesenie
o trovách konania zrušiť. Rozsudok pre zmeškanie a napadnuté uznesenie sú správne a zákonné a
v tomto prípade splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené. Žalovaný mal
možnosť uplatňovať všetky námietky, ktoré vznáša toho času a toto svoje právo obrany nevyužil. Dôvod o
nevedomej aktivácii schránky nie je dôvodom, pre ktorý by bolo možné vyhovieť návrhom žalovaného. Ak
by schránka nebola aktívna, nemohla by prijať doručovanú poštu. Je irelevantné, aký by bol myšlienkový
pochod žalovaného pri spúšťaní schránky, pravda je, že schránku mal fukčnú a okresný súd doručoval
predvolávanie tak, ako mu prikazuje zákon. Obrana žalovaného je účelová. Z jeho vyjadrení je jasné,
že je vzdelaný a rozumie základom práva. Zdôraznil, že ešte 10.09.2015 zaslal žalovanému písomnú
výzvu na mimosúdne vyriešenie veci, v ktorej ho vyzval na dobrovoľné vyplatenie škody, ktorá mu
vznikla, prípadne, aby ho kontaktoval za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu, ani na výzvu súdu,
doručenú poštou, žalovaný nereagoval. Lehota na dobrovoľné plnenie mu tak uplynula 30.09.2015.
Žalovanému bola súdom doručená žaloba, na ktorú tiež nereagoval, rozhodnutie bolo 21 mesiacov od
zaslania predžalobnej výzvy žalovanému. Napriek obrane žalovaného bola žaloba, ako i predvolanie
na pojednávanie riadne doručené v zmysle zákonných ustanovení o doručovaní písomností. Z obsahu
spisu jasne vyplýva pasivita žalovaného, ktorý nereagoval nijakým spôsobom ani na predžalobné výzvy
žalobcu a žalobcu nijakým spôsobom ani neskôr nekontaktoval, pretože o prebiehajúcom spore mal
vedomosť. Nie je pravdou tvrdenie o podpisovanie plnej moci inou osobou, ako ním- žalobcom. Žalobca
je aktívne legitimovaný, plnú moc podpísal, bol informovaný o priebehu a následne podnikol kroky i k
vymoženiu pohľadávky. Dôvody na zrušenie v zmysle § 277 ods. 2 CSP nie sú dané. Navrhol preto
odvolanie zamietnuť a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania.
7. K predmetnému vyjadreniu sa vyjadril žalovaný s tým, že sa naďalej pridržiava svojho podaného
odvolania, ako aj jeho odvolacích dôvodov. V odvolaní poukázal na viaceré nedostatky žaloby a
súdneho konania, ako aj samého rozhodnutia súdu, pre ktoré neboli splnené či už hmotnoprávne
alebo procesnoprávne podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a napadnutého uznesenia.
Svoje tvrdenia podoprel právnymi aj vecnými skutočnosťami a preukázal, že dôvody na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie sú dané. Je nepochopiteľné, že plnomocenstvo pre právneho zástupcu
žalobcu nebolo podpísané žalobcom. Vyplýva to z príloh od žalobcu, ktoré súd doručil žalovanému,
ktoré obsahujú skutočný podpis žalobcu (zmluva o výkone funkcie konateľa spoločnosti, dodatok k
zmluve č. 1-6, potvrdenia zo Sociálnej poisťovne a lekárska správa z Trenčína, spolu ide o 13 listín,
ktoré obsahujú podpis žalobcu. Viaceré z uvedených príloh, ako napr. Dodatky zmluvy obsahujú aj
podpis tretej osoby C. F., pričom práve podpis tejto osoby sa zhoduje s podpisom uvedeným na
plnomocenstve pre právneho zástupcu žalobcu. Uvedené je nespochybniteľné, pretože zhoda je aj
voľným okom viditeľná. Žalovanému nie je jasné z akého dôvodu žalobca tvrdí, že plnomocenstvo
podpísal, keďže plnomocenstvo obsahuje podpis, ktorý sa absolútne nepodobá jeho podpisu, tento je
identický s podpisom už vyššie uvedenej tretej osoby. Naďalej považuje rozhodnutie súdu v danej veci
za nespravodlivé a odporujúce. Trvá na svojom podanom odvolaní a navrhuje, aby mu odvolací súd v
celom rozsahu vyhovel.
8. Po doručení tohto vyjadrenia žalobcovi, tento do spisu založil čestné vyhlásenie, že podpisy na
splnomocneniach pre advokáta JUDr. Jána Kanabu sú jeho, o súdnom konaní vie a sám ho inicioval.
Pokiaľ ide o podpis, podpisuje sa rôzne a hlavne vtedy, keď sú na listinách podpisy aj jeho syna a to
na odlíšenie jeho podpisov. Iný podpis používa v súkromnom živote, iný ako konateľ na Slovensku a
iný ako konateľ v Poľsku.
9. Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý v ustanovení § 470
ods.1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom
stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku I. nie je dôvodné a je potrebné ho ako vecne správne potvrdiť a v napadnutom
výroku II. je potrebné ho odmietnuť, nakoľko v tejto časti bolo podané, ako odvolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a návrh žalovaného na
odpustenie zmeškania lehoty zamietnutý.
12. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a. sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b. žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
13. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.
14. Podľa § 277 ods. 3 CSP, návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
15. Podľa § 121 Civilného sporového poriadku do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň,
keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty (odsek 2). Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo
deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (odsek 4). Lehota
je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý
má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené
súdu mimo pracovného času (odsek 5).
16. Odvolací súd považuje za správnu argumentáciu žalovaného, že žaloba o zrušenie rozsudku pre
zmeškanie je podaná včas, berúc do úvahy fakt, žalovaný sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel pri
nahliadnutí do spisu t.j. 02.02.2018. Lehota na podanie návrhu mu tak začala plynúť dňom 3.2.2018,
pričom 15. dňom bol 17.2.2018, t.j. sobota, preto posledným dňom na podanie tohto návrhu bol
19.2.2018. Žalovaný žalobu na súd doručil 20.2.2018 poštovou zásielkou podanou na poštu 19.2.2018.
17. Čo sa týka posúdenia dôvodnosti návrhu, odvolací súd sa za použitia ust. § 387 ods. 1 a 2
CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a
v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z dôvodu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby
v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli zopakované tie závery a hodnotenia, ktoré už
odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade
skutkovo rozhodné okolnosti.
18. Na základe podaného odvolania, po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie a konania, ktoré
mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav veci a o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhodol vecne správne.
19. Žalovaný odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh žalovaného na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o návrhu žalovaného na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie postupoval v zmysle ust. § 277 ods. 2, 3 CSP a opätovne posúdil a
odôvodnil dôvody, prečo návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. S dôvodmi uvedenými v
odôvodnení uznesenia sa odvolací súd stotožňuje, konštatuje ich správnosť a na tieto poukazuje.
20. Zákon stanovuje podmienky, za ktorých možno rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
Medzi ne je potrebné zaradiť predovšetkým riadne a včasné predvolanie žalovaného na pojednávanie,
poučenie žalovaného v predvolaní o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, nedostavenie
sa žalovaného na pojednávanie bez včasného ospravedlnenia odôvodneného vážnymi okolnosťami a
návrh žalobcu na pojednávaní rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie. Splnenie týchto podmienok
treba posudzovať kumulatívne. Nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok nemožnosť vydať
súdom prvej inštancie vo veci zákonný rozsudok pre zmeškanie.
21. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec z hľadiska citovaných zákonných ustanovení a skutkového
stavu dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie, ktorý v danej veci zamietol návrh žalovaného na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného bol správny.
22. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje
následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. Tento inštitút vychádza z toho, že v
kontradiktórnom procese majú byť nosičom procesnej aktivity sporové strany, teda nie len žalobca, ale aj
žalovaný musí vyvíjať iniciatívu vo forme procesnej obrany, ak chce v spore procesne obstáť. V opačnom
prípade je sankciou to, že skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový
stav. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti sporovej strany.
V čase, keď súd nariadi pojednávanie vo veci samej, to je neospravedlnená neúčasť žalovaného na
pojednávaní. Zároveň však musí rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie navrhnúť žalobca. Podmienky
musia byť splnené súčasne a súd tak môže urobiť na ktoromkoľvek pojednávaní, teda nemusí ísť len
o prvé pojednávanie vo veci samej.
23. V predmetnom konaní je podstatným, že žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný,
predvolanie bolo žalovanému doručované postupom v zmysle ust. § 105 ods. 1 CSP v spojení s § 32
ods. 1, 2, 5 písm. b) zákona o e-Governmente s tým, že predvolanie na pojednávanie sa považovalo
za doručené v zmysle § 32 ods. 5 uvedeného zákona dňom 27.02.2017 (č.l. 60). Žalovaný sa však
na pojednávanie nedostavil a žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Tým boli splnené
podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie.
24. K námietke žalovaného, podľa ktorej súd žalovanému neodôvodnene doručil predvolanie na
pojednávanie iba elektronickým spôsobom sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že nebolo povinnosťou súdu vykonať opätovné doručenie predvolania na pojednávanie tak, ako sa
toho dožadoval žalovaný s poukazom na ust. § 32 ods. 7 zákona o e-Governmente, nakoľko osobitný
predpis (CSP) nevylučuje možnosť použitia náhradného doručenia (tzv. fikcia doručenia) vo vzťahu k
predvolaniu na pojednávanie. Žalovaný si musel byť vedomý toho, že si aktivoval elektronickú schránku,
o deaktiváciu preukázateľne nepožiadal a navyše vedomosť o súdnom spore mal preukázateľne už od
23.01.2016, kedy bol súdom vyzvaný vyjadriť sa k žalobe. Aplikácia postupu v zmysle ust. § 32 ods. 7
uvedeného zákona nebola dôvodná. Okrem toho žalovaný aj v čase predchádzajúcemu nariadenému
pojednávaniu vo veci, zostal pasívny.
25. Niet pochybností o tom, že žalovaný sa na pojednávanie dňa 23.05.2017 nedostavil bez
ospravedlnenia, žalobca navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktorému návrhu bol súd povinný
vyhovieť. Žalovaný ani v tomto konaní o zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepreukázal, že
pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a preto nebol
daný dôvod rozsudok pre zmeškanie zrušiť podľa § 277 ods. 2 CSP. Toto ustanovenie zakotvuje
osobitný spôsob ochrany žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie vo forme návrhu na jeho zrušenie.
Nemožno totiž vylúčiť, že na strane žalovaného môže dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti
objektívneho charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalovaným, resp. inak zavinenej, v
dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp. ktoré mu zabránia, aby včas ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní. Účelom tejto zákonnej úpravy je teda zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu
aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie. V tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (zákonná úprava vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku), ale
je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným (zistené súdom), (ne)možno
považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní.
Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným
dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred
známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne
ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania.
Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred známa, hoci
mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby
svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 4
Cdo 184/2009). Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní
musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na
pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine).
Podľa názoru KS Žilina vyjadrenom v uznesení č.k. 13 Cob/135/2018 zo dňa 14.11.2018), pokiaľ
aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané
ani kritéria pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá
je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou
povahou znemožňujúca sa sporovej strane v danom prípade žalovanému dostaviť sa na pojednávanie,
je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná
alebo neočakávaná), neodvrátiteľná a náhla, vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej
strane v danom prípade žalovanému zúčastniť sa pojednávania. Takýto ospravedlniteľný dôvod žalovaný
nepreukázal.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené, za ospravedlniteľný dôvod, ani pri snahe o pochopenie situácie
žalovaného, súd nemohol považovať to, že žalovaný zabudol, že má aktivovanú elektronickú schránku,
kde sa mu doručuje pošta.
27. K námietke žalovaného, podľa ktorej sa súd prvej inštancie v konaní vôbec nezaoberal samotným
uplatneným nárokom, či žalobcom uplatnený nárok možno považovať za primeraný a či žalobcom
tvrdený skutkový stav možno považovať za nesporný, odvolací súd uvádza, že v prípade rozhodnutia
rozsudkom pre zmeškanie sa súd nezaoberá hmotnoprávnym posúdením veci. Súd prvej inštancie
v tomto prípade vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, pričom svoju
neúčasť riadne a včas neospravedlnil, a teda si nesplnil svoju povinnosť sporovej strany. Podstatným
a majúcim vplyv na postup súdu je tiež to, že žalovanému pred pojednávaním, ešte za účinnosti
občianskeho súdneho poriadku bola riadne doručená žaloba s výzvou na vyjadrenie. Žalovaný teda mal
možnosť všetky svoje námietky, proti žalobe, ktoré prízvukuje teraz, vzniesť a dať na vedomie súdu vo
vyjadrení sa k žalobe. Žalovaný sa však k žalobe nevyjadril.
28. Podľa Uznesenia Ústavného súdu SR č. I.ÚS 233/2019-22 zo dňa 4.6.2019, zákon výslovne
nezdôrazňuje, či pri rozhodovaní rozsudkom pre zmeškanie sa môže postupovať aj vtedy, ak žaloba trpí
takými vadami, ktoré odôvodňujú ustáliť, že tvrdenia žalobcu nie sú dostatočne presvedčivé, alebo sú
dokonca rozporné - skrátka že za „normálnych okolností“ by mal žalobca v procese dokazovania problém
spor procesne ustáť (vyhrať). Všetky tieto situácie pokrýva výraz „súd môže“ v hypotéze komentovaného
ustanovenia; súd má teda možnosť zvážiť, či kontumačný rozsudok v tejto fáze (bez návrhu žalobcu a
bez nariadenia pojednávania) vydá alebo bude v konaní pokračovať. Vo fáze pojednávania, ak žalobca
za splnenia prezumovaných podmienok (§ 274) vydanie kontumačného rozsudku navrhne, súd možnosť
takejto úvahy nemá a je povinný nasledovať prejav dispozičného princípu a žalobe kontumačným
rozsudkom vyhovieť, (tak ako to bolo v prejednávanom prípade - pozn.odvolacieho súdu)
29. Ak súd za splnenia podmienok § 273, resp. § 274 CSP prikročí k vydaniu kontumačného rozsudku,
ide o skrátený typ rozhodnutia. Preto súd v odôvodnení rozsudku pre zmeškanie uvedie iba predmet
konania... a právny dôvod vydania rozsudku - teda ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.»
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 1001 až 1004). Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní
nezaoberal.“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010).
Ústavný súd vo vyššie citovanom uznesení tiež vyslovil, že podľa zásady „vigilantibus iura scripta
sunt“, ktorá vo svojej podstate znamená, že práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o
využívaní zákonných procesných ustanovení.
30. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, preto súd prvej inštancie posúdil správne, žalovaný
totiž nepreukázal ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie vo veci dňa 23.05.2017, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie a správne potom súd prvej inštancie návrh na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie zamietol.
31. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu nestotožňuje, považujúc rozhodnutie okresného súdu
voči nej za nespravodlivé, však sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS
4/94 <.) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v
súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.
32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.
z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
33. Žalovaný spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podal aj návrh na odpustenie
zmeškania lehoty spolu so sťažnosťou voči uzneseniu sp. zn. 15C/264/2015 zo dňa 05.06.2017.
Súd prvej inštancie posúdil aj uvedený návrh a dospel k záveru, že žalovaný ani v tomto prípade
nepreukázal zachovanie lehoty 15 dní na podanie takéhoto návrhu. Na základe vyššie uvedeného návrh
na odpustenie zmeškania lehoty zamietol.
34. V odvolaní žalovaný namietal aj správnosť výrok II., ktorým súd návrh žalovaného zo dňa 19.02.2018
na odpustenie zmeškania lehoty zamietol. Odvolanie žalovaného v tejto časti však bolo podané proti
rozhodnutiu proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (357 CSP a contrario), o čom bol v napadnutom
uznesení aj správne poučení.
35. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
36. S prihliadnutím na uvedené, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 386 písm. c) CSP odvolanie žalovaného proti výroku II. napadnutého uznesenia odmietnuť
ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu
úspešný žalobca. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.
38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.