Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/40/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711213159
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:1711213159.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcuŠ.X.,X..XX.XX.XXXX,L.L.,N..J.XX,vkonanízastúpenéhoMgr.RastislavomMunkom,PhD.,
advokátom, Advokátska kancelária v Bratislave, Strojnícka 979, IČO: 42 266 751, proti žalovanému
J.. C. J., X.. XX. XX. XXXX, L. L. L., N.. E. XX, v konaní zastúpenému JUDr. Milanom Ružbárskym,
advokátom, Advokátska kancelária Bratislava, Líščie údolie 139/c, s adresou pre doručovanie P.O.BOX
153, 840 00 Bratislava, IČO: 42 171 539, o zaplatenie 509 142,07 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovaný má nárok voči žalobcovi na zaplatenie náhrady trov konania vo výške 100 %, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne samostatnými návrhmi podanými na Okresnom súde Pezinok dňa 27. 09.
2011 domáhal od žalovaného zaplatenia finančnej sumy z titulu investície do nehnuteľnosti v rámci
rekonštrukcie.

2. Po postúpení uvedených sporových konaní na Okresný súd Banská Bystrica tieto boli vedené pod
spisovými značkami 14C/40/2012, 7C/78/2012, 9C/86/2012, 9C/99/2012, 13C/97/2012, 13C/146/2012,

20C/50/2012, 20C/85/2012 a 7C/103/2013.

3. V záujme hospodárnosti konania súd spojil na spoločné konanie veci, ktoré boli vedené na Okresnom
súde Banská Bystrica, skutkovo spolu súviseli a týkali sa tých istých účastníkov, rozhodnutím zo
dňa 13. 11. 2012 pod č. k. 14C/40/2012-69 tak, že súd spojil konania pod sp. zn. 14C/40/2012,
7C/78/2012, 9C/86/2012, 9C/99/2012, 13C/97/2012, 13C/146/2012, 20C/50/2012 a 20C/85/2012 na
spoločné konanie s tým, že sa toto konanie bude ďalej viesť pod sp. zn. 14C/40/2012. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 12. 2012.

4. Zároveň svojím uznesením vyhláseným za prítomnosti všetkých účastníkov konania na pojednávaní
dňa 14. 05. 2013 spojil konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7C/103/2013
do spoločného konania tak, že toto sa bude ďalej viesť pod sp. zn. 14C/40/2012.

5. Vzhľadom na tieto rozhodnutia súdu o spojení jednotlivých konaní na spoločné konanie bolo

predmetom konania finančné plnenie vo výške 509 142,07 Eur.

6. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že spolu so žalovaným sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, a
to budovy s pozemkom nachádzajúcej sa v kat. úz. Z., S. Z., S. K., B. X. Z. Č.. XXXX C. L. - S. G. R.R. Č. X, J. X. J. Č.. XXXX/X C. J. R. J. Č.Í. XXXX S. Y. XXX H.X - B., R. J.. Č.. XXXX/X S. Y. XXXXX
H.X - Z. J., R. J.. Č.. XXXX/X S. Y. XXXX H.X - Z. J., R. J.. Č.. XXXX S. Y. XXXX H.X - V. V. J., R. J..
Č.. XXXX S. Y. XXXX H.X - Z. J., R. J.. Č.. XXXX S. Y. XXXXX H.X - Z. J., R. J.. Č.. XXXX/X S. Y. XXX

H.X - B. J. C. X. C. R. J.. Č.. XXXX/X S. Y. XXXX H.X - B. J. C. X..

7. Žalobca je spoluvlastníkom na týchto nehnuteľnostiach v podiele 21/64 a žalovaný je podielovým
spoluvlastníkom v podiele 43/64, ktorý tvorí súčet jednotlivých podielov (90/320 + 25/320 + 25/320 +
15/320 + 60/640 + 15/320 + 15/320).

8. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z predloženého Listu vlastníctva č. XXXX.

9. Žalobca ďalej uviedol, že v októbri roku 2010 sa účastníci konania stretli, aby sa dohodli o výkone
spoluvlastníckeho práva, pričom pre zlý stav nehnuteľnosti sa dohodli s okamžitou rekonštrukciou, ktorú
bude zabezpečovať navrhovateľ, pričom žalovaný navrhol, aby rekonštrukčné práce vykonával žalobca

prostredníctvom svojej stavebnej firmy. Hodnotu týchto prác odhadli na 1 000 000,-- Eur, pričom žalobca
vypracoval statický posudok, z ktorého malo byť zrejmé, aké práce treba urobiť a akým škodám či
havarijným stavom by mala táto rekonštrukcia predísť.

10. Na základe uvedeného žalobca začal s rekonštrukčnými prácami, ktoré k máju roku 2011 dosiahli

výšku 778 891,86 Eur. Túto skutočnosť oznámil aj žalovanému, ktorý takýto list zo dňa 24. 05. 2011
nasledujúcideňajprevzal.Zuvedenýchnákladovžalobcavylúčiltie,ktoréspočívalivovýstavbestrelnice
a garáže, keďže k úhrade týchto nákladov sa účastníci výslovne nedohodli. Podiel žalovaného na
takýchto rekonštrukčných prácach potom predstavuje sumu 519 261,24 Eur.

11. Žalobca teda uviedol, že investoval do spoločnej nehnuteľnosti, čím zvýšil hodnotu podielov oboch
účastníkov a žalovaný, ktorý v prvej fáze takúto rekonštrukciu odsúhlasil, sa v súčasnej dobe odmieta
na nej spolu podieľať.

12. Žalobca si teda v konaní uplatnil právo na náhradu za vykonané exteriérové práce na pozemku

a stavbe v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, ktoré vynaložil a boli fakturované
spoločnosťou TOLMIN s.r.o. so sídlom Bratislava, pričom táto spoločnosť vystavila faktúru vo výške
77 220,-- Eur, z ktorej navrhovateľ uhradil 2 x po 25 000,-- Eur a 1 x po 22 220,-- Eur, spolu teda 72
220,-- Eur. Z uvedenej sumy je potom žalovaný povinný refundovať navrhovateľovi sumu 48 522,81 Eur,
pripadajúci na jeho spoluvlastnícky podiel k tejto nehnuteľnosti.

13. Ďalej si žalobca uplatnil právo na náhradu za zabezpečenie montáže podlahového kúrenia, rozvod
vody, plynu a kotolne, kanál, zabezpečenie montáže elektroinštalácie, alarmu, bleskozvodu, rozvodov
pre wifi a internet, zateplenia poterov a omietok, prenájom lešenia a likvidáciu sute na stavbe tak, že za
tieto práce spoločnosť Maestria s.r.o. so sídlom v Dunajskej Lužnej vystavila faktúru v celkovej hodnote

134 037,32 Eur. Z tejto sumy žalobca uhradil sumu 51 744,-- Eur, 20 724,-- Eur, 29 676,-- Eur, 15
883,20 Eur a 16 010,12 Eur, spolu teda 134 037,32 Eur, kedy z tejto zaplatenej sumy je žalovaný povinný
refundovať žalobcovi podľa svojho podielu sumu 90 056,32 Eur.

14. Žalobca si ďalej uplatnil náhradu za vykonané práce na rozvode vody a kanalizácie na tejto stavbe,

ktorú fakturovala spoločnosť ITG - Iuris Texo Giraffe, s.r.o so sídlom v Bratislave, kedy táto spoločnosť
vystavila faktúru v celkovej výške 227 520,-- Eur, z ktorej žalobca uhradil sumu 100 000,-- Eur a 127
500,-- Eur, spolu teda 227 520,-- Eur, pričom z tejto sumy je žalovaný povinný refundovať žalobcovi v
zmysle svojej výšky spoluvlastníckeho podielu sumu 152 865,-- Eur.

15.ŽalobcasiďalejuplatnilnáhraduzazabezpečeniedodávkytehálaroxoruodspoločnostiMGFerrum,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, kedy táto spoločnosť vystavila navrhovateľovi faktúry v celkovej výške 59
862,19 Eur, z ktorej žalobca uhradil sumu 3 392,93 Eur, 2 090,88 Eur, 53 550,-- Eur a 829,38 Eur, spolu
teda 59 862,19 Eur, pričom z tejto sumy je povinný žalovaný refundovať navrhovateľovi v zmysle výšky
svojho spoluvlastníckeho podielu sumu 40 219,90 Eur.

16. Žalobca si ďalej uplatnil právo na náhradu za vykonanie pokrývačské práce na streche stavby od
dodávateľa spoločnosti ITG - Iuris Texo Giraffe, s.r.o. so sídlom v Bratislave, kedy táto spoločnosť
vystavila žalobcovi faktúru v celkovej výške 48 265,70 Eur, pričom na túto faktúru žalobca uhradil sumu27 048,-- Eur, 10 626,70 Eur, 10 591,-- Eur, teda spolu 48 265,70 Eur, pričom z tejto zaplatenej sumy
je žalovaný povinný refundovať žalobcovi v zmysle výšky svojho spoluvlastníckeho podielu sumu 32
428,52 Eur.

17. Žalobca si ďalej uplatnil právo na náhradu za triedené kamenivo použité na stavbe od spoločnosti
Stavark, s.r.o. so sídlom Ružomberok, kedy táto spoločnosť vystavila žalobcovi faktúry v celkovej výške
14 538,39 Eur, kedy žalobca z tejto sumy uhradil sumu 3 827,18 Eur, 7 750,36 Eur a 2 960,85 Eur, spolu
teda 14 538,39 Eur. Z tejto sumy je žalovaný povinný refundovať žalobcovi sumu 9 767,98 Eur v zmysle

výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.

18. Žalobca ďalej v konaní si uplatnil náhradu za nákupy od rôznych dodávateľov potrebné na práce
na pozemku a stavbe, kedy išlo o náklady, ktoré zaplatil žalobca v hotovosti pri prevzatí, pričom tieto
pokladničné doklady sú v celkovej výške 12 078,28 Eur, kedy z tejto sumy žalobca uhradil celkovo
12 078,28 Eur, pričom žalovaný je povinný refundovať žalobcovi tieto náklady v zmysle výšky svojho

spoluvlastníckeho podielu vo výške 8 115,09 Eur.

19. Žalobca si ďalej v konaní uplatnil náhradu za vypracovanie fotodokumentácie pozemku a stavby,
ktorého dodávateľom bola spoločnosť Nevas, s.r.o. so sídlom v Bratislave, pričom táto spoločnosť
vystavila žalobcovi faktúru vo výške 4 231,-- Eur, pričom z tejto sumy žalobca uhradil 780,-- Eur, 1 606,50

Eur, 1 844,50 Eur, spolu teda 4 231,-- Eur. Žalovaný je povinný žalobcovi refundovať v zmysle výšky
svojho spoluvlastníckeho podielu sumu 2 842,70 Eur.

20. Žalobca si ďalej uplatnil náhradu za zabezpečenie dodávky a montáže eurookien na stavbe
v podielovom spoluvlastníctve od dodávateľa spoločnosti ITG - Iuris Texo Giraffe, s.r.o. so sídlom

Bratislava, kedy táto spoločnosť vystavila faktúru v celkovej výške 185 040,-- Eur, z ktorej žalobca uhradil
sumu 100 000,-- Eur a 85 040,-- Eur, spolu teda 185 040-Eur. Predmetom je teda refundácia žalovaného
nákladov žalobcovi v zmysle výšky spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo výške 124 323,75 Eur.

21. Ku všetkým tvrdeniam uvádzaných v tejto časti žalobcom predložil aj listinné dôkazy, a to

jednotlivé faktúry spolu s potvrdeniami o ich úhradách, kedy po vykonaní dokazovania týmito listinnými
dôkazmi mal súd za preukázané tvrdenia žalobcu o vynaložení takýchto finančných prostriedkov v
zmysle predložených faktúr jednotlivými dodávateľskými spoločnosťami. Súd vo veci vykonal ďalej
dokazovanie listinami predložených v konaní účastníkmi konania s tým, že z listu adresovaného
žalobcom žalovanému dňa 14. 10. 2000 zistil, že týmto listom požiadal žalobca žalovaného, aby

svojím podpisom potvrdil súhlas s dole uvedenými rekonštrukčnými prácami na objekte vily a pozemku
zapísané na LV č. XXXX Y. F.. Ú.B.. Z.. Zároveň žalovaný mal prejaviť súhlas s podieľaním sa
na úhrade nákladov na takúto rekonštrukciu. Zo zoznamu predmetných prác vyplýva, že sa malo
jednať o geodetické vytýčenie a oplotenie pozemku, rekonštrukciu strechy a výmenu krovov, sanáciu a
opravu stropov, rekultiváciu pozemkov, pripojenie objektu na elektrickú sieť, spevnenie príjazdovej cesty,

odvodnenie objektu vily a svahu, rekonštrukcie fasády objektu vily a pripojenie vily na zdroj pitnej vody.

22. Na uvedený list reagoval žalovaný listom adresovaným žalobcovi zo dňa 29. 10. 2010, ktorému
oznámil, že je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Z., B.
X. Z. Č.. XXXX a na základe uvedeného ako väčšinový podielový spoluvlastník v súlade s ustanovením §

139 ods.2 Občianskeho zákonníka rozhodol, že na nehnuteľnosti v obytnom dome sa nebudú vykonávať
v súčasnosti žiadne rekonštrukčné práce ani výruby a vypiľovanie stromov.

23. Z listu zo dňa 07. 11. 2010 adresovaného žalobcom žalovanému súd zistil, že tento si uplatnil
predkupné právo v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmé, že napriek súhlasu s

rekonštrukciou pri osobnom rozhovore dňa 11. 10. 2010 tento súhlas bol odňatý listom zo dňa 29. 10.
2010, týkajúci sa odmietavého stanoviska k rekonštrukcii ich spoločného majetku, a preto v zmysle §
140 Občianskeho zákonníka bolo žalovanému poskytnuté v zákonnej lehote 2 mesiacov využitie jeho
predkupného práva na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalobcu.

24. Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 08. 11. 2010 súd zistil, že žalovaný vyzval žalobcu
na zdržanie sa vykonávania akýchkoľvek prác, pretože s týmito začal ešte skôr ako bola doručená jehovýzva na udelenie súhlasu s vykonávaním takýchto prác, kedy začal realizáciu rekonštrukčných prác na
stavbe. Zároveň bol upozornený na realizáciu takýchto prác bez stavebného povolenia.

25. Z rozhodnutia S. Z. zo dňa 09. 11. 2010 súd zistil, že tento vo svojom rozhodnutí s okamžitou
platnosťou zastavil všetky stavebné práce na obytnom dome súpisné číslo 8, ktoré boli realizované bez
stavebného povolenia, prípadného ohlásenia stavebnému úradu, kedy stavebníkom je žalobca.

26. Žalovaný vo svojom vyjadrení a neskôr na pojednávaní uviedol, že pre rozhodnutie spoluvlastníkov o

investíciáchdopredmetuspoluvlastníctvasúdnapraxsubsumujepodpojemhospodáreniesospoločnou
vecou a naň sa vzťahuje princíp väčšinového rozhodovania počítaného podľa veľkosti spoluvlastníckych
podielov. Znamená to, že k rokovaniu a následnému prejavu vôle podielových spoluvlastníkov ústiacemu
do rozhodnutia podlieha každá investícia do spoločnej veci a to ešte pred jej uskutočnením, v ktorom
procese spoluvlastníci rozhodujú a druhu a výške nákladov, ktoré majú byť na vec vynaložené.
Predpokladom platnosti rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou a vzniku povinnosti druhého

spoluvlastníka podieľať sa na úhrade nákladov vynaložených na spoločnú vec v závislosti od veľkosti
jeho podielu je, že mu zo strany investujúceho spoluvlastníka zámer vynaložiť tieto náklady je
predostretý tak, že sa k nemu môže aj vyjadriť. Súhlas či nesúhlas s investíciou môže spoluvlastník
vyjadriť výslovne alebo aj konkludentne. Pokiaľ podielový spoluvlastník s určitou, t. j. konkretizovanou
čo do rozsahu prác a predpokladaných finančných nákladov, investíciou súhlasí a tá je vykonávaná

len na náklady investujúceho spoluvlastníka, je neinvestujúci spoluvlastník povinný na takto vynaložený
nákladprispievaťpodľaveľkostisvojhopodielu,čímsiplnípovinnosťvyplývajúcuprenehozustanovenia
§ 137 ods.1 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k neinvestujúcemu spoluvlastníkovi v tej situácii
vzniká majetkové práv investujúceho spoluvlastníka už momentom vynaloženia investície za trvania
spoluvlastníckeho vzťahu, a to bez ohľadu na to, či išlo o investíciu na nevyhnutné opravy alebo údržbu

spoločnej veci, alebo inú nie nutnú investíciu.

27. V prípade vynaloženia finančných prostriedkov jedným zo spoluvlastníkov na nie nevyhnutnú opravu
či údržbu spoločnej veci bez súhlasu ostatného spoluvlastníka, či dokonca bez poskytnutia mu možnosti
k zamýšľanej investícii vyjadriť sa, vyplýva povinnosť neinvestujúceho spoluvlastníka podieľať sa na

takto vynaložených nákladoch z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká až pri zániku podielového
spoluvlastníctva. Pre posúdenie, či na strane investujúceho spoluvlastníka vzniklo majetkové právo
vyplývajúce z ustanovenia § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka, alebo či pri zániku podielového
spoluvlastníctva vzniklo bezdôvodné obohatenie neinvestujúceho spoluvlastníka, je podstatné, či
v konkrétnom prípade boli investície do spoločnej veci vynaložené so súhlasom neinvestujúceho

spoluvlastníka. Pri bezdôvodnom obohatení sa v súvislosti s preukázateľne vynaloženými nákladmi
ako tzv. nevyhnutné investície do veci, vzniká povinnosť neinvestujúceho spoluvlastníka vydať ho
momentom vynaloženia takýchto nákladov, inak vzniká investujúcemu spoluvlastníkovi nárok až pri
zániku spoluvlastníckeho vzťahu, o ktorom súd rozhoduje len na návrh, a to samostatným výrokom v
rámci tzv. širšieho vyporiadania.

28. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca listom zo dňa 14. 10. 2010 požiadal
žalovaného, ktorého veľkosť spoluvlastníckeho podielu predstavuje 2/3-inový podiel k celku, o súhlas
s rekonštrukciou predmetu spoluvlastníctva, ktoré vecne vymedzil tak, že sa má jednať o geodetické
vytýčenie a oplotenie pozemku, rekonštrukciu strechy a výmenu krovov, sanáciu a opravu stropov,

rekultiváciu pozemku, pripojenie objektu na elektrickú sieť, spevnenie príjazdovej cesty, odvodnenie
objektu vily a svahu, rekonštrukciu fasády objektu vily a pripojenie vily na zdroj pitnej vody. Finančné
náklady však v takto vymedzenej rekonštrukcii nevyčíslil, pričom svoje tvrdenia vyvodil len z toho, že
sa jedná o havarijný stav nehnuteľnosti. Žalovaný odpovedal žalobcovi listom zo dňa 29. 10. 2010,
kedy mu tlmočil svoj nesúhlas s prácami a investíciami do predmetu spoluvlastníctva, ako rozhodnutie

väčšinového spoluvlastníka. Následne žalobca svojím listom zo dňa 07. 11. 2010 akceptoval takéto
odňatie súhlasu s rekonštrukciou zo strany žalovaného a ponúka mu využiť predkupné právo za 200
000,-- Eur.

29. Následne listom zo dňa 08. 11. 2010 označeným ako Výzva na zdržanie sa vykonávania akýchkoľvek

prác, odporca ako väčšinový spoluvlastník požiadal žalobcu, ktorý napriek jeho nesúhlasu započal s
týmito rekonštrukčnými prácami, aby sa ich zdržal a v nich ďalej nepokračoval. Pretože žalobca v týchto
prácach napriek tomu pokračoval, rozhodnutím S. Z. zo dňa 09. 11. 2010 stavebný úrad s okamžitouplatnosťouzastavilvšetkystavebnéprácenaobytnomdomesúpisnéčíslo8realizovanébezstavebného
povolenia a následne začal proti žalobcovi priestupkové konanie.

30. Z vyjadrenia žalovaného ďalej vyplýva, že pokiaľ on je väčšinovým spoluvlastníkom veci a
vzhľadom na zákonnom ustanovený spôsob rozhodovania spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou
vecou, preto nemohlo zo strany žalobcu ako menšinového spoluvlastníka dôjsť k právne súladnému
rozhodnutiu v zmysle kladného čo sa týka ustanovenia § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka o ním
zamýšľanej rekonštrukcii, ktorým by preklenul nesúhlasné stanovisko žalovaného k nej. Absenciou

takéhoto zákonného podkladu pre výkon rozsiahlych rekonštrukčných prác na spoločnej nehnuteľnosti
však žalobca neriešil ani inými prostriedkami, preto výkon takýchto rekonštrukčných prác zo strany
žalobcu žalovaný považuje za svojvoľný, pričom protiprávnosť počínania žalobcu konštatoval aj
príslušný stavebný úrad. Z uvedeného potom žalovaný vyvodil, že pre nedostatok spoločného kladného
rozhodnutia účastníkov o vynaložení investícií do spoločnej nehnuteľnosti znamená, že v merite veci
nejde o riešenie vnútorného záväzkovo-právneho vzťahu v zmysle § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka

a z tohto dôvodu plynúci nárok žalobcu ako túto skutočnosť nesprávne v návrhu klasifikuje. Naopak,
ide o investíciu do spoločnej veci bez súhlasu druhého spoluvlastníka, čo znamená, že po dobu trvania
spoluvlastníctva neexistuje nárok na vyporiadanie investujúceho spoluvlastníka proti neinvestujúcemu,
ako samostatný obligačný nárok a z tohto dôvodu žiadal návrh žalobcu zamietnuť ako nedôvodný.

31. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v októbri roku 2010 v obchodnom centre
Európa v Banskej Bystrici sa stretol so žalovaným, s ktorým prišla nejaká pani, pričom on sám prišiel
s p. X.. On najskôr navrhoval žalovanému, že jeho spoluvlastnícky podiel od neho odkúpi a navrhol
aj cenu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nebol ochotný svoj spoluvlastnícky podiel mu predať, o tejto
otázke nedošlo k dohode, začali sa rozprávať o možnosti rekonštrukcie nehnuteľnosti. Žalobca uviedol,

že žalovaný na stretnutí súhlasil s tým, aby sa vykonala rekonštrukcia a sám navrhol vykonať túto
rekonštrukciu cez stavebnú firmu žalobcu, pričom došlo z jeho strany aj k uvedeniu rozsahu resp. výšky
nákladov na 1 000 000,-- Eur. Následne sa zo stretnutia rozišli. Žalobca ďalej uviedol, že on zabezpečil
a začal s rekonštrukčnými prácami, keď dostal od žalovaného písomné stanovisko, že ruší súhlas s
pôvodnou ústnou dohodou, avšak s prihliadnutím na to, že hrozili škody, sám sa rozhodol, že bude

v rekonštrukcii pokračovať a podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Uviedol, že v súčasnej
dobe sú rekonštrukčné práce vykonané v rozsahu 700 000,-- Eur a stavebné povolenie doteraz nie
je zlegalizované. Uviedol, že bolo potrebné vykonať stavebné úpravy v interiéri, v exteriéri, statické
úpravy, nové omietky, potery, elektroinštaláciu, vodoinštaláciu, opravy fasád, výmeny okien, strechy,
oplechovanie, pričom on sám sa nedomáha celkových nákladov na rekonštrukcii tejto nehnuteľnosti, ale

len vyčíslil tie náklady, ktoré sa týkali nutnej rekonštrukcie, ktoré približne zodpovedajú sume 750 000,--
Eur. Z nich alikvotnú čiastku si uplatňuje v rámci týchto spojených konaní.

32. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že na jeseň roku 2010 sa stretli so žalobcom v obchodnom
centre Európa v Banskej Bystrici s tým, že tam boli štyria okrem žalobcu a p. X. tam bola prítomná jeho

známa, kedy nie je pravdou, že by sa dohodli na tom, že sa budú vykonávať rekonštrukčné práce, nie
je pravdou to, že by sa dohodli, že sa bude investovať približne 1 000 000,-- Eur, ani nie je pravdou,
že by súhlasil s tým, aby práce vykonal žalobca prostredníctvom svojich stavebných firiem. Potom, čo
bol žalovaný upozornený, že rekonštrukčné práce prebiehajú, začal so žalobcom komunikovať písomne
potom,čomužalobcaposlalžiadosťzodňa14.10.2010,abyvyslovilsúhlassrekonštrukčnýmiprácami.

On mu na to odpovedal listom zo dňa 29. 10. 2010 v zmysle, že s takýmito prácami nesúhlasí. Následne
žalobca ponúkol využitie predkupného práva k nehnuteľnosti, na ktoré on reagoval listom zo dňa 08. 11.
2010, kedy upozornil žalobcu, aby sa zdržal vykonávania rekonštrukčných prác. Následne bolo vydané
rozhodnutie stavebného úradu o uložení povinnosti zastaviť stavebné práce.

33.Žalovanýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuuviedol,žepreriešeniespornejvecijepotrebné
zistiť, či žalobca ako minoritný spoluvlastník mal súhlas k zamýšľanému výkonu rekonštrukčných prác od
majoritnéhospoluvlastníka,ďalejčirekonštrukčnéprácepredstavujúnevyhnutnéprácenanehnuteľnosti
týkajúce sa opravy, úpravy alebo iné práce do nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca investoval bez súhlasu
druhého spoluvlastníka, vyplýva z toho, že sa jedná o investície nie nevyhnutné a potom nenastala

splatnosť takto vynaložených investícií za trvania spoluvlastníctva medzi účastníkmi konania.

34. Súd vo veci vypočul ako svedka G. X., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že s účastníkmi konania nie
je v rodinnom ani príbuzenskom vzťahu, žalobcu pozná lepšie a žalovaného videl prvýkrát na spoločnomstretnutí v obchodnom centre v Európe v Banskej Bystrici. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že vie
o tom, že žalobca odkupoval spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti od realitnej spoločnosti. Vzhľadom
k tomu, že je z Ružomberka, túto nehnuteľnosť pozná a má napojenie na realitnú kanceláriu, zrejme

z tohto dôvodu ho navrhovateľ oslovil, aby sa zúčastnil takéhoto stretnutia, ktoré sa uskutočnilo medzi
ním a žalovaným v októbri roku 2010 v Banskej Bystrici. Na tomto stretnutí okrem účastníkov konania
bola prítomná ešte aj svedkyňa, ktorá bola prítomná na pojednávaní. Uviedol, že v rámci takéhoto
stretnutia sa riešili dva okruhy problémov, kedy navrhovateľ navrhol odporcovi, že jeho spoluvlastnícky
podiel odkúpi. Pretože druhá strana s takýmto odkúpením spoluvlastníckeho podielu nesúhlasila, ďalej

sa o možnosti využitia predkupného práva nerozprávali. Druhým okruhom, o ktorých sa rozprávali bolo
to, že sa dohodli, že nehnuteľnosť budú rekonštruovať. Konštatovali, že nehnuteľnosť sa nachádza v
havarijnom stave, takže si to vyžaduje rekonštrukciu, pričom žalobca povedal, že rekonštrukcia bude
zrejme za vysokú sumu a žalovaný na to povedal, že bude súhlasiť s rekonštrukciou v rozsahu 1 000
000,-- Eur. Celé toto stretnutie trvalo asi 20 minút. Z otázok, ktoré boli na tomto stretnutí vyslovené,
on vyrozumel, že sa dohodli na rekonštrukcii nehnuteľnosti s tým, že obaja súhlasili, že rozsah tejto

rekonštrukcie bude v sume okolo 1 000 000,-- Eur. Uviedol, že jeho pocit po odchode zo stretnutia bol
taký, že sa účastníci konania rozišli dohodnutí.

35. Súd vo veci vypočul ďalej ako svedkyňu E.. D. H., J.., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaného
pozná, pretože ho na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb zastupovala ako advokátka.

Žalobcu prvýkrát videla pri spoločnom stretnutí v októbri v Banskej Bystrici v Europa Shopping Centrum,
kde sa zúčastnil žalobca ako spoluvlastník F. Y., pričom žalovaný ju pozval, aby sa takéhoto stretnutia
zúčastnila. Predmetom tohto stretnutia bola otázka nehnuteľnosti, kedy najskôr sa žalobca spýtal
žalovaného, či by mu svoj podiel neodpredal. Žalovaný reagoval tak, že nemieni svoj spoluvlastnícky
podiel žalobcovi predať. Na to žalobca nadhodil otázku rekonštrukcie nehnuteľnosti, na čo žalovaný

odpovedal, že je možné rozprávať o rekonštrukcii, ale vyžaduje to dlhšie časové obdobie, pretože
treba sa najskôr zaoberať otázkou projektovej dokumentácie, ktorá bude riešiť rozsah rekonštrukcie a
štýl tejto rekonštrukcie, použitie materiálov a podobne. Celé toto stretnutie skončilo v takomto štádiu,
trvalo 15 až 20 minút. Svedkyňa uviedla, že ona mala pocit, a preto uvádza, že podľa nej sa stretli
podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorí sa v podstate ani nepoznali a pri tomto stretnutí si riešili

otázku možného použitia predkupného práva jeden druhému, a keď k tomu nedošlo, tak sa nadškrtla
otázka rekonštrukcie. Na otázku súdu svedkyňa potom uviedla, že stretnutie skončili s tým, že žalovaný
uviedol, že je možné rozprávať o rekonštrukcii, ale že si to vyžaduje dlhší čas. Z jej pohľadu teda k
dohode spoluvlastníkov o tom, že sa uskutoční rekonštrukcia, na stretnutí nedošlo. Uviedla, že žiadna
suma ohľadne rekonštrukcie nepadla a nehovorilo sa hlbšie o rekonštrukcii, napríklad rozsah, charakter,

o stavbách, prístavbách, o tomto sa nehovorilo.

36. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že bez ohľadu na to, či rozsah
rekonštrukčných prác, ktoré žalobca vykonal, možno hodnotiť ako nevyhnutné náklady a ostatné
náklady, teda iné nie nevyhnutné, žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

alikvotnej časti nevyhnutných nákladov vynaložených na nehnuteľnosť. Svoj nárok žalobca teda
vyvodzoval z uzavretej dohody v zmysle § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka s tým, že pokiaľ žalovaný
tvrdí, že k dohode nedošlo, treba rozlíšiť nutné náklady od iných nákladov.

37. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalobca sa domáha priznania

finančného plnenia od žalovaného na základe uzavretej dohody o vykonaní prác. Z dokazovania však
vyplýva, že takáto dohoda sa nepotvrdila a pokiaľ je potrebné vykonať dokazovanie ohľadne výšky
nevyhnutných nákladov vynaložených na stavebných prácach, je toto potrebné považovať za zmenu
pôvodných skutkových dôvodov, čo by predstavovalo zmenu návrhu na začatie konania.

38. Súd postupom v zmysle § 118 OSP konštatoval, že z doteraz vykonaného dokazovania nie je
preukázané,žemedzispornýmistranamibydošlokdohodepodľa§137ods.1Občianskehozákonníkao
rozsahuvykonávanýchstavebnýchprácakdohodeotom,akosaspoluvlastnícibudúpodieľaťnaúhrade
nákladov na stavebné práce. V takomto prípade potom nárok žalobcu môže smerovať na bezdôvodné
obohatenie, pričom je treba rozlíšiť, aké boli vynaložené nutné náklady a aké boli vynaložené iné

náklady. Pri nutných nákladoch je možné požiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia aj v čase, kedy
podielové spoluvlastníctvo trvá, ale pri vynaložení iných nákladov (nie nutných) prináleží do úvahy vydať
bezdôvodné obohatenie až po zániku podielového spoluvlastníctva.39. Zároveň súd obom sporným stranám doporučil pokúsiť sa vyriešiť spor mimosúdnou dohodou
a pokiaľ k takejto dohode nedôjde, bude nutné zo strany navrhovateľa vyšpecifikovať vecné aj vo
finančnom vyjadrení nutné náklady a na základe toho bude zrejme potrebné nariaďovať znalecké

dokazovanie. Súd pojednávanie odročil s tým, že po uplynutí lehoty na mimosúdne vysporiadanie sporu
právna zástupkyňa žalobcu oznámi súdi vyšpecifikované vecné nutné náklady čo do rozsahu aj čo do
výšky nákladov.

40. Túto povinnosť si žalobca nesplnil a dňa 16. 01. 2014 žalobca predložil znalecký posudok č. 1/2014,

z ktorého vyplynulo, že zadaná znalecká úloha predstavovala zodpovedať a posúdiť tieto otázky:
1/ odhad nákladov nevyhnutných na zachovanie bytového domu
2/ odhad nákladov nevyhnutných na zachovanie a modernizáciu bytového domu
3/ odhad nákladov na modernizáciu bytového domu

41. Zo záveru znaleckého posudku potom vyplýva, že znalec odpovedal na otázku č. 1 ohľadne

odhadu nákladov nevyhnutných na zachovanie bytového domu tak, že označil stavebné objekty ako
R.-XX C. R.-XX a to bytový dom - budova, strážny dom, oplotenie, oporný múr, vodomerná šachta 1,
vodomerná šachta 2, kanalizačná prípojka, žumpa, vodovodná prípojka. Odhad nákladov nevyhnutných
na zachovanie stavby bytového domu po zaokrúhlení predstavoval sumu 1 554 000,-- Eur s DPH.

42. Na otázku č. 2 ohľadne odhadu nákladov nevyhnutných na zachovanie a modernizáciu bytového
domu znalec odpovedal tak, že náklady nevyhnutné na zachovanie a modernizáciu bytového domu
tvoria náklady na rekonštrukciu a modernizáciu stavebných objektov 1. a 3. skupiny, t. j. celej stavby ako
objekty R.-XX C. R.-XX, ktorých odhad nákladov nevyhnutných na zachovanie a modernizáciu stavby
bytového domu je stanovený na 1 947 000,-- Eur s DPH. Znalec odpovedal na otázku č. 3 ohľadne

odhadu nákladov na modernizáciu bytového domu tak, že sa jedná o náklady na modernizáciu bytového
domu, sú realizované len z dôvodu modernizácie stavby, jedná sa o stavebné objekty označené ako
SO-04 hobby miestnosť, SO-06 náraďovňa, SO-07 spevnené plochy, SO-10 altánok, SO-14 elektrická
prípojka, SO-15 vonkajšie osvetlenie, SO-16 terénne úpravy. Odhad nákladov na modernizáciu stavby
bytového domu bol stanovený po zaokrúhlení na sumu 393 000,-- Eur s DPH.

43. K uvedenému znaleckému posudku sa vyjadril žalovaný v tom zmysle, že zadanie úloh pre znalca
zo strany žalobcu nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu po predbežnom posúdení veci súdom
tak, ako bol konštatovaný tento predbežný právny názor na pojednávaní dňa 14. mája 2013 v zmysle
§ 118 OSP.

44. Žalovaný uviedol, že namiesto vymedzenia nevyhnutných nákladov vo vecnom a finančnom
vyjadrení potrebných na prípadnú sanáciu objektu - stavby znalkyňa spracovala znalecký posudok
ohľadne odhadov nákladov nevyhnutných na zachovanie bytového domu resp. na zachovanie a
modernizáciu bytového domu, resp. odhad nákladov na modernizáciu bytového domu. Z tohto dôvodu

žalovaný uviedol, že zadaný a predložený posudok znalkyne je nepoužiteľný v predmetnom konaní,
pričom namietal aj potrebnú kvalifikáciu znalca.

45. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že vzájomný vzťah má vyplývať zo záväzkového
vzťahu, takýto v konaní nepreukázal. Pri otázke nákladov je treba posudzovať, či sa jednalo o náklady

nutné a nevyhnutné, ako výdavky pre udržanie tohto spoluvlastníctva, avšak v danom prípade predtým
než by bolo prípadné spracované znalecké dokazovanie, je tu akási absencia tvrdení zo strany žalobcu,
ktorý v podstate ešte ani netvrdil tie skutočnosti, aké náklady boli nevyhnutné vynaložiť, pričom žalobcu
zaťažuje takéto bremeno tvrdenia. Až následne by malo prísť k dokazovaniu, ktoré navrhne žalobca.

46. Na základe takto tvrdeného skutkového stavu stranami sporu potom súd uzavrel, že u žalobcu
existuje právo na náhradu nákladov, ktoré vynaložil z dôvodu odstránenia havarijného stavu
nehnuteľností, avšak pre to aby bol žalobca v konaní úspešný, je potrebné, aby jednoznačným
spôsobom skutkovo vymedzil tieto jednotlivé stavebné práce a náklady, ktoré za ne zaplatil, pričom
žalobca v tomto smere žiadne tvrdenia súdu neposkytol a súd teda o týchto potrebných skutočnostiach

sa ani nedozvedel a z uvedeného dôvodu potom nemohol urobiť takéto skutkové tvrdenia predmetom
svojho poznania a prípadného ďalšieho dokazovania. Dôkazné bremeno zaťažuje v zásade žalobcu
a preto pre takýto nedostatok spočívajúci v nesplnení si základných procesných povinností žalobcu,
musel súd žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesenímpod č.k. 16Co/505/2016-446 zo dňa 21. 02. 2018 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica pod č.k.
14C/40/2012-323 zo dňa 24. 11. 2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

47. Podľa bodu 17 rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici nariadil
Okresnému súdu Banská Bystrica, aby v ďalšom konaní zodpovedal otázku, aké náklady boli skutočne
zaplatené za stavebné práce vykonané a fakturované, ktoré boli spojené s výlučne s odstraňovaním
havarijného stavu a zabezpečením nehnuteľnosti pred ďalším znehodnotením. Zároveň pri svojom
rozhodovaní mal Okresný súd Banská Bystrica vychádzať z toho, či sporná stavba je zapísaná v

evidencií historického alebo kultúrneho dedičstva, či jej stav neohrozoval zdravie a bezpečnosť a či jej
vlastníkom hrozil zo strany úradov administratívny postih.

48. Na základe uvedeného potom súd vyzval strany sporu, aby vzhľadom na závery uvedené v
rozhodnutíKrajskéhosúduvBanskejBystricipreukázalisvojetvrdeniavkonaní,označiliprípadnéďalšie
dôkazy. Uvedená výzva bola stranám sporu prostredníctvom ich právnych zástupcov doručená. Jedná

sa o výzvu zo dňa 15. 05. 2018.

49. Na uvedenú výzvu reagoval iba žalovaný svojím podaním zo dňa 29. 05. 2018, v ktorom uviedol,
že civilné sporové konanie je konaním kontradiktórnym, pričom účastník, ktorý niečo tvrdí je povinný
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca v žalobách, ktorých celkový počet je 12 netvrdil,

že odstraňoval havarijný stav nehnuteľnosti, ale len to, že investoval do rekonštrukcie nehnuteľnosti.
Túto skutočnosť neodstránil ani po výzve súdu, ktorou mal špecifikovať rozsah nevyhnutných a nutných
nákladov vo vecnom a finančnom vyjadrení. Žalovaný ďalej uviedol, že odborný posudok, ktorý žalobca
predložil a bol spracovaný A.. P. U., J.. nemôže chýbajúcu špecifikáciu v nutných a nevyhnutných
nákladov nahradiť.

50. Žalovaný ďalej uviedol, že stavba bola v podielovom spoluvlastníctve a nikdy nebola zapísaná
v zozname chránených pamiatok. Zároveň žalovaný uviedol, že stavebnotechnický stav stavby
neohrozoval zdravie a bezpečnosť a nikdy neboli jej bývalí vlastníci či terajší spoluvlastníci atakovaní
úradmi na odstránenie prípadného havarijného stavu. Stavba bola obývaná a užívaná pôvodnými

vlastníkmi. Zároveň žalovaný uviedol, že disponuje znaleckými posudkami z obdobia, ktoré popisujú
stavebnotechnický stav nehnuteľnosti, súborom fotografií, ktorými preukazuje stav nehnuteľnosti po jej
rekonštrukcii.

51. Zároveň žalovaný uviedol, že takéto dôkazy predloží potom, čo žalobca si splní svoju povinnosť

tvrdenia ako aj povinnosť označiť dôkazy, ktoré budú spôsobilé preukázať pravdivosť týchto tvrdení. V
opačnom prípade je žalobca v dôkaznej núdzi a má zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena.

52. Žalobca svojím podaním zo dňa 04. 06. 2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal o
predĺženie lehoty na označenie dôkazov z dôvodu, že žiadali Krajský súd v Banskej Bystrica cca pred

6 mesiacmi o fotokópiu celého súdneho spisu, nakoľko prevzal právny zástupca právne zastúpenie a
nedostal žiadne doklady k predmetnej právnej veci.

53. Zároveň právny zástupca žalobcu požiadal o doručenie spisu na súd príslušný podľa jeho sídla. Súd
dňa 20. 06. 2018 vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu požiadal o zaslanie spisu na dožiadaný

súd za účelom nahliadnutia, resp. vyhotovenia potrebných kópií, vyzval na zaplatenie súdneho poplatku
a dňa 21. 06. 2018 bol spis odoslaný na Okresný súd Bratislava II.

54. Na základe telefonického dotazu na právneho zástupcu žalobcu dňa 12. 10. 2018 ohľadne
nahliadnutia do súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 14C/40/2012,

právny zástupca žalobcu oznámil, že zatiaľ nebol do spisu nahliadnuť, avšak hneď v pondelok t. j. 15.
10. 2018 si dohodne termín k nahliadnutiu do súdneho spisu.

55. Súdny spis z Okresného súdu Bratislava II bol doručený späť konajúcemu súdu až dňa 17. 05. 2019.

56. Napriek výzve súdu zo dňa 15. 05. 2018 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nijakým
spôsobom nereagoval, súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25. 06. 2019, ktoré pojednávanie bolo
odročené na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu z dôvodu práceneschopnosti.57. Žalobca si prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvu nesplnil ani do ďalšieho pojednávania,
ktoré bolo nariadené na deň 31. 10. 2019.

58. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení na tomto pojednávaní
uviedol, že medzi stranami sporu k dohode nedošlo, pričom žalobca je takejto dohode otvorený. Uviedol
ďalej, že z rozhodnutia Krajského súdu vyplýva právne posúdenie sporovej veci a takéto posúdenie je
záväzné. Z uvedeného rozhodnutia malo vyplynúť, že žalobca si môže uplatniť nevyhnutné náklady,
ktoré vynaložil z odstránenia havarijného stavu a to aj bez zmeny žaloby. Právny zástupca žalobcu

navrhol nariadiť vo veci znalecké dokazovanie a poveriť znalca úlohou, ktorá by vyriešila otázku, ktoré
nevyhnutné práce na odstránenie havarijného stavu boli vykonané.

59. Na otázku sudcu, aby právny zástupca uviedol skutkové tvrdenia a špecifikoval, ktoré stavebné
práce boli vykonané a fakturované a boli vynaložené teda náklady, ktoré boli skutočne aj zaplatené
a boli spojené výlučne s odstránením havarijného stavu a zabezpečením nehnuteľnosti bez ďalšieho

znehodnotenia, právny zástupca žalobcu uviedol, že sa jednalo o všetky tie práce, ktoré boli uplatnené
jednotlivými žalobami a ktoré tvoria predmet tohto konania, kde v rámci konaní boli predložené faktúry,
dodacie listy, pokladničné doklady svedčiace o zaplatení.

60. Na ďalšiu otázku sudcu, aby právny zástupca žalobcu vysvetlil a uviedol skutkové tvrdenia o tom,

ktoré z prác mali byť vyhotovené na základe faktúry, v ktorej bola fakturovaná suma 77 220,-- Eur zo
dňa 20. 01. 2011, právny zástupca žalobcu uviedol, že toto žalobca špecifikovať nevie a v tejto súvislosti
navrhuje vykonať dokazovanie vyjadrením od dodávateľa týchto prác, ktoré z jednotlivých prác boli
vykonané.

61. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nie je sporná tá skutočnosť,
že na strane žalobcu existuje nárok na nevyhnutné náklady, ktoré boli vynaložené na odstránenie
havarijného stavu. Právny zástupca žalovaného uviedol, že už predchádzajúci sudca v konaní v roku
2014 žiadal žalobcu, aby teda skutkovým spôsobom žalobca tvrdil vecné a vynaložené náklady, aby
ich špecifikoval, čo žalobca do dňa pojednávania neurobil. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho

zástupcu uviedol, že disponuje znaleckým posudkom, z ktorého vyplýva, že náklady, ktoré súviseli s
odstránením havarijného stavu porúch nehnuteľnosti boli v rozsahu asi 15 000,-- Eur, avšak v žiadnom
prípade nie v rozsahu 500 0000,-- Eur tak, ako je to vlastne žiadané uvedenými žalobami. Tieto náklady
neboli vynaložené v priamej príčinnej súvislosti s odstránením porúch havarijného stavu. Zároveň
žalovanýpredložilzápisnicuzodňa22.10.2019zohliadkyvkonanípredOkresnýmsúdomRužomberok

pod sp. zn. 7C/44/2012. Z uvedenej zápisnice vyplýva, že na pozemku sú postavené čierne stavby,
žalobca zachytil potok vo vlastníctve štátu do jazierka a podobne.

62. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu navrhol vo veci vykonať dokazovanie a to vyžiadaním
od jednotlivých dodávateľov stavebných prác vyjadrenia, ktoré budú obsahovať popis prác, pretože

žalobca ani právny zástupca nevie tieto jednotlivé práce popísať, myslené tie, ktoré boli nevyhnutné
vynaložiť na odstránenie havarijného stavu.

63. Podľa článku 5 Civilného sporového poriadku, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd
môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom

zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva,
alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

64. Podľa článku 7 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súdne konanie sa zásadne začína na návrh
strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.

65. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

66. Podľa článku 11 ods.4 Civilného sporového poriadku, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len
skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o
skutočnosti ustanovené zákonom.67. Podľa § 132 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

68. Podľa § 137 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých
spoluvlastníkov rovnaké.

69. Podľa § 139 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Ohospodárenísospoločnouvecourozhodujúspoluvlastníciväčšinoupočítanoupodľaveľkostipodielov.
Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek
spoluvlastníka súd.
Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol
súd.

70. Občiansky súdny proces možno pojmovo vnútorne rozdeliť do dvoch základných foriem, a to
rozhodovanie v sporoch o právo medzi dvoma stranami, ktoré možno označiť za konanie sporové. Druhá
forma je určená na riešenie iných vecí, ako sú spory medzi stranami, to znamená na úpravu právnych
vzťahov, na ktoré sa klade zvlášť dôležitý záujem. Takéto konanie potom označujeme ako konanie

nesporové.

71. Konanie sporové je ovládané zásadou prejednacou, takže iniciatíva na zhromažďovanie skutkového
základu leží zásadne na stranách sporu, pričom konanie nesporové je ovládané zásadou vyšetrovacou.

72. Súd v konaní zisťuje skutkový stav veci, pričom ide o to, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli
v súlade a to čo možno v najvernejšom súlade s objektívnou realitou. Treba zdôrazniť, že absolútny
stav objektívnej reality sa dokazovaním nikdy nemôže dosiahnuť. Súd sa k nej môže len priblížiť. Pre
túto činnosť je vždy nutné tvrdenie o týchto rozhodujúcich skutočnostiach. Vyplýva to z toho, že v
procese sa súdu dokazuje pravdivosť tvrdení o týchto skutočnostiach. O takýchto skutočnostiach sa súd

dozvedá z prednesov strán sporu a z vykonaného dokazovania. Iným spôsobom sa súd o rozhodujúcich
skutočnostiach nemá možnosť dozvedieť.

73. Povinnosť tvrdiť a dôkazná povinnosť postihuje strany v konaní ovládanom zásadou prejednacou,
teda v konaní sporovom. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre účastníka nepriaznivý dôsledok.

Ak sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie, nebude môcť potrebnú skutočnosť urobiť predmetom
svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodenia návrh vo veci zamietnuť. Tento procesný
dôsledok je procesnou ujmou žalobcu, ktorý nesplnil tieto svoje procesné povinnosti. Okolnosť, že strana
v spore ovládanom zásadou prejednávacou nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa
nazýva v procesnej teórii jeho procesnou zodpovednosťou. Tento procesný dôsledok sa označuje ako

bremeno tvrdenia. Toto je možné vymedziť ako procesný dôsledok postihujúci stranu za to, že bude
vykonané tvrdenie potrebné na odôvodnenie návrhu strany urobené v sporovom konaní. Ten, kto má
povinnosť tvrdenia, má aj povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa tieto tvrdenia majú
preukázať. Dôkazná povinnosť je teda nutným dôsledkom povinnosti tvrdenia. Ak nebude potrebné
tvrdeniepreukázané,jehonávrhvovecibudezamietnutý.Tentoprocesnýdôsledokvspojenísdôkaznou

povinnosťou sa nazýva dôkazné bremeno.

74. Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú strany sporu. Súd je povinný vykonávať iba
navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné.

75. Zákon považuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností za samotný základ žaloby.
Žalobcovou povinnosťou je zrozumiteľne určite opísať tie okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby,
teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku by mali byť
jednoznačné a konkrétne a nemalo by dôjsť k zámene s iným skutkom. Žalobca musí v žalobe uviesťtaké skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok a v takomto rozsahu
je možné jednoznačne individualizovať predmet konania po skutkovej stránke. Povinnosťou žalobcu je
teda formulovať a zrozumiteľne konkretizovať pri zachovaní určitej miery individualizácie svoje skutkové

tvrdenia tak, aby tieto mohli byť plnohodnotným predmetom relevantného dokazovania. Iba na základe
riadne substancovaného skutkového tvrdenia v zmysle jeho úplnosti, určitosti a presnosti môže súd v
konaní preskúmať a posúdiť, či uplatňované subjektívne právo skutočne vzniklo, trvá, resp. nevzniklo
alebo netrvá. Všeobecné, vágne či paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie
a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v

konaní legitímne opomenie, nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie. Nedostatočné
skutkové tvrdenia, neúplné prednesy či podania žalobcu diskvalifikujú súd z možnosti subsumovať
tvrdený skutkový stav pod konkrétnu právnu normu a dospieť preskúmateľným spôsobom k záveru o
existencii žalobou uplatneného subjektívneho práva. Takáto okolnosť sa nutne musí potom prejaviť v
ďalšom procesnom postupe súdu za stavu, kedy je teda neúplne zistený skutkový stav, súd nemá k
akým skutkovým okolnostiam vykonávať dokazovanie a smeruje k rozhodnutiu vo veci, ktoré je logickým

dôvodom takéhoto postupu teda zamietnutia žaloby. Za čo plnú zodpovednosť nesie procesne neaktívny
žalobca.

76. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za
preukázané, že strany sporu boli spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Z., S. Z.,

S. K., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX. Jedná sa o budovy, a to obytný dom so súpisným číslom X,
ktorý je postavený na parcele č. XXXX/X. B. Ú. F. R. R. J. J.Ý. Č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X C. XXXX/X. V konaní nebolo sporné takéto spoluvlastníctvo strán sporu,
pričom tak isto nebolo sporné to, že žalobca je minoritným vlastníkom v rozsahu 21/64 podielu na celku
a žalovaný je väčšinovým spoluvlastníkom v podiele 43/64 podielu na celku. V konaní taktiež nebola

sporná tá skutočnosť, že žalobca investoval finančné prostriedky do rekonštrukcie nehnuteľnosti, a to
stavby budovy - obytného domu so súpisným číslom 8, ktoré v konaní aj preukázal, pričom charakter
týchto investícií bol rôzny z pohľadu ich charakteru.

77. V konaní zostalo sporným medzi stranami sporu, či došlo k dohode medzi účastníkmi konania v

zmysle § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd konštatuje, že na základe vykonaného
dokazovania, kedy tvrdenia oboch strán sporu boli vo vzájomnom rozpore, súd vo veci vypočul ako
svedkov osoby prítomné na stretnutí strán sporu, kedy svedok G. X. vo svojej výpovedi uviedol, že
pocit z takéhoto stretnutia medzi stranami sporu a rozhovor medzi nimi bol taký, že títo sa dohodli o
rekonštrukcii nehnuteľnosti a jej rozsahu. Z výpovede svedkyne E.. D. H., J.. naopak vyplynulo, že z

jej pohľadu nebola riešená otázku rozsahu teda sumy prípadnej rekonštrukcie nehnuteľnosti a tak isto
medzi stranami nedošlo k dohode spoluvlastníkov.

78. Na základe takéhoto záveru súd potom zhodne s predchádzajúcim predbežným právnym názorom,
ktorý súd vyslovil na pojednávaní dňa 14. 05. 2013 vyplýva, že po takomto vykonanom dokazovaní nie

je v konaní preukázané, že by medzi stranami sporu došlo k dohode v zmysle § 137 ods.1 Občianskeho
zákonníka. Teda nedošlo k dohode ohľadne rozsahu vykonávania stavebných prác a dohode o tom,
ako sa budú jednotliví spoluvlastníci podieľať na úhrade nákladov za takéto rekonštrukčné práce. Súd
nemal dôvod v rámci ďalšieho postupu v konaní meniť svoj právny názor v tom zmysle, ktorý vyslovil v
zmysle § 118 OSP, podľa ktorého nárok žalobcu mohol smerovať na vydanie bezdôvodného obohatenia,

pričom bolo potrebné rozlíšiť aké boli vynaložené nutné náklady a aké boli vynaložené iné náklady. Pri
nutných nákladoch je možné požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia aj v čase, kedy podielové
spoluvlastníctvo trvá, ale pri vynaložení iných nákladov teda nie nutných prináleží do úvahy vydať
bezdôvodné obohatenie až po zániku podielového spoluvlastníctva.

79. Po takto naznačenom právnom názore súdu však žalobca v konaní nepredložil rozhodujúce
tvrdenia o tom, aké nutné náklady boli vynaložené v rámci jeho vložených finančných prostriedkov
do rekonštrukcie tejto obytnej budovy, pričom predložený znalecký posudok č. 1/2014 znalkyňou z
odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti a odhad hodnoty stavebných prác takúto
požiadavku nespĺňa. V tejto súvislosti súd musí prisvedčiť právnemu názoru žalovaného o tom,

že namiesto vymedzenia nevyhnutných nákladov, ktoré by boli vo vecnom a finančnom vyjadrení
spracované formou znaleckého posudku, ktoré boli potrebné pre prípadnú sanáciu objektu stavby, bol
žiadaný od znalkyne len odhad nákladov nevyhnutných na zachovanie, resp. modernizáciu bytového
domu. Pričom predmetom konania nemal byť odhad, ale skutočne vynaložené náklady.80. Pri riešení sporovej veci súd vychádzal z toho, že z hľadiska povahy nárokov je potrebné rozlišovať
medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu vecí, teda nevyhnutné náklady resp. medzi nákladmi na

opravu a údržbu vecí, ktoré neboli nevyhnutné, teda nie nevyhnutné náklady. Zároveň je potrebné
rozlišovať medzi nákladmi v bežnej záležitosti a nie v bežnej záležitosti, pričom dôležitým hľadiskom
je taktiež rozlišovať medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo boli vynaložené
niektorým zo spoluvlastníkov bez takéhoto súhlasu.

81. Z uvedeného je potom zrejmé, že pokiaľ sa jedná o nie nevyhnutné náklady, vždy sa jedná o
nie bežnú záležitosť, kedy sa vyžaduje súhlas. Pokiaľ takýto súhlas existuje, môže sa investujúci
spoluvlastník domáhať nákladov v pomernej časti od ostatných spoluvlastníkov už za trvania
spoluvlastníckeho vzťahu. V danom prípade sa nejedná o bezdôvodné obohatenie, ale o majetkové
právo investujúceho spoluvlastníka a to v 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá plynie od vynaloženia takýchto
nákladov. V prípade, že tu súhlas absentuje, tak sa týchto nákladov nemôže domáhať za trvania

spoluvlastníctva a takýchto nákladov sa môže domáhať až pri zániku spoluvlastníctva ako vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia svojho podielu.

82. V tejto súvislosti je potom potrebné skúmať, či sa jedná o bežnú záležitosť, kedy je potrebný
vyžadovať súhlas a investujúci spoluvlastník sa môže domáhať pomerných nákladov od ostatných

spoluvlastníkov už za trvania spoluvlastníctva. V danom prípade sa nejedná o bezdôvodné obohatenie,
ale o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V danom prípade
však bolo v konaní preukázané, že k takémuto súhlasu nedošlo a preto investujúci spoluvlastník sa
môže domáhať už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu vydania bezdôvodného obohatenia.

83. Súd teda opätovne konštatuje tak, ako tomu bolo v predchádzajúcom rozhodnutí, že právo u žalobcu
existuje, avšak pri absencii skutkových tvrdení, ktoré by vymedzili rozsah jednotlivých stavebných
prác, ktoré boli vykonané a fakturované v spojení s výlučne s odstraňovaním havarijného stavu a
zabezpečením nehnuteľnosti pred ďalším znehodnotením, súdu poskytnuté neboli. Z tohto dôvodu
nemali byť aké skutkové tvrdenia podrobené dokazovaniu a prvostupňový súd nemohol zodpovedať

otázku bez absencie skutkových tvrdení žalobcu o tom, aké náklady žalobca vynaložil a boli uplatnené
žalobou, boli v prospech spoluvlastníkov a mali sa týkať stavebných prác odstraňujúcich havarijný stav
nehnuteľnosti. Žalobca neodpovedal na žiadne z položených otázok aj z rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici, pričom na tieto reagoval len žalovaný. Žalobca už na pojednávaní dňa 14. 05.
2013 bol poučený o tom v rámci vtedy platného ustanovenia § 118 OSP, aby špecifikoval vecné nutné

náklady čo do rozsahu a čo do výšky súvisiacich s prácami, ktoré bol nútený vynaložiť na odstránenie
havarijného stavu nehnuteľnosti. Túto povinnosť napriek uplynutiu niekoľkých rokov nesplnil a tieto
skutkové okolnosti nevedel uviesť ani na pojednávaní predchádzajúcom súdnemu rozhodnutiu.

84. Súd zároveň nemohol vyhovieť návrhu žalobcu o tom, aké navrhuje vo veci dokazovanie pokiaľ

nie súd skutkové tvrdenia spočívajúcich vo vykonaných stavebných prácach, ktoré boli fakturované
a zaplatené a týkali sa odstránenia havarijného stavu resp. zabezpečenia nehnuteľnosti pred
ďalším znehodnotením tak, ako ich žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol.
Je jednoznačne vecou žalobcu, aby pred podaním žaloby si zhromaždil dostatočný počet, sumu,
skutkových tvrdení, na základe ktorých sa chce žalobou domáhať svojho práva na súde. V opačnom

prípade súd takéto konanie považuje za zneužitie práva vo forme svojvoľného a bezúspešného
uplatňovania práva. Pokiaľ žalobca a jeho právny zástupca neboli schopní z technického pohľadu
zhodnotiť rozsah týchto prác, čo mu súd však uveriť nemôže pokiaľ žalobca vykonal tak rozsiahlu
rekonštrukciu nehnuteľnosti, ako to vyplýva z popisu a predložených fotografií, že by nevedel, ktoré
z prác boli prácami, ktoré sanovali havarijný stav uvedenej nehnuteľnosti. Preto súd dokazovanie,

ktorým sa malo vlastne preukázať skutkový stav, ktorý žalobca mal už vedieť pri podaní žaloby, či
už znaleckým dokazovaním, ktorým mal identifikovať tieto stavebné práce, resp. tak ako ich žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol na poslednom pojednávaní, teda po temer 8 rokoch
zisťovať od dodávateľov jednotlivých prác, aké práce vykonali a tieto osoby mali identifikovať, či uvedené
práce boli práce súvisiace s odstraňovaním havarijného stavu, sú procesne nespôsobilé túto skutočnosť

preukázať, preto súd takéto návrhy na dokazovanie zamietol ako nedôvodné. Súd tak isto považoval za
nedostatočné tvrdenie žalobcu o tom, že všetky práce, ktoré boli uplatnené žalobou sú prácami, ktoré
odstraňovali tento havarijný stav. Táto skutočnosť nemôže byť v žiadnom prípade pravdivá a bez toho,
aby boli poskytnuté jednotlivé konkrétne skutkové tvrdenia nie je možné ich odkázať ani na jednotlivédôkazy, ktoré mali o tom svedčať. Napriek tomu súd z jednotlivých faktúr zistil, že boli fakturované
práce ako napríklad exteriérové práce v zmysle preberacieho protokolu na sumu 77 220,-- Eur, pričom
z uvedenej faktúry nevyplýva žiadna konkrétna exteriérová práca, ktorá mala byť vykonaná v súvislosti

s odstraňovaním havarijného stavu. Súd ďalej poukazuje na to, že z faktúr je zrejmé, že boli vynaložené
finančné prostriedky na také práce, ktoré súviseli napríklad so zabezpečením montáže alarmu, rozvodov
pre Wifi alebo internet, rôzne nákupy od rôznych dodávateľov za práce potrebné na pozemku a stavbe,
náhrada za vypracovanie fotodokumentácie pozemku a stavby, pričom v týchto prípadoch určite nejde
o práce a náklady, ktoré boli vynaložené pri odstraňovaní havarijného stavu nehnuteľnosti. Z ďalších

predložených listinných dôkazov faktúr súd nemal možnosť zistiť, ktoré práce mali byť vykonané, keď
bola fakturovaná dodávka tehál a roxorov, triedeného kameniva a podobne.

85. Žalobca si teda nesplnil svoju základnú povinnosť a to pred podaním žaloby zhromaždiť dostatok
skutkových tvrdení, ktoré mali svedčať o jeho nároku na zaplatenie finančnej sumy súvisiace s
vynaloženými nákladmi za stavebné práce, ktoré súviseli s odstraňovaním havarijného stavu resp.

zabezpečením nehnuteľnosti pred jej ďalším znehodnotením. Pokiaľ takéto tvrdenia zo strany žalobcu
neboli poskytnuté, súd o týchto potrebných skutočnostiach sa nedozvedel, z tohto dôvodu ich nemohol
urobiť predmetom svojho poznania a vykonať v tejto súvislosti dokazovanie. V tejto súvislosti je správny
postreh Krajského súdu v Banskej Bystrici o tom, že okresný súd nevykonal už pri prvom rozhodnutí vo
veci dokazovanie, pretože nebolo k akým skutkovým tvrdeniam takéto dokazovanie vykonať. Žalobca

teda neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, ktoré v zásade v kontradiktórnom procese
zaťažuje žalobcu a pre taký nedostatok v nesplnení si týchto základných procesných povinností žalobcu,
súd žalobu žalobcu musel zamietnuť ako nedôvodnú.

86. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania, ktoré priznal žalovanému ako strane

sporu úspešnej v rozsahu 100 %, keďže žalobný návrh žalobcu bol zamietnutý. Žalobca je povinný
zaplatiť náhradu trov konania žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým vyšší
súdny úradník rozhodne o ich výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.