Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/47/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218202529
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218202529.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr.
Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci navrhovateľky: T. O., nar. X.XX.XXXX, adresa
trvalého pobytu P. č. XXX, proti manželovi: T. O., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu P. č. XXX,
t. č. bytom ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda z 30. apríla 2018 č.k. 5P/40/2018-99, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 22.11.1980 na Matričnom
úrade v Novom Živote rozviedol (výrok I.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za preukázaný tento skutkový stav:
Účastníci ako štátni občania SR uzatvorili dňa 22.11.1980 manželstvo. U oboch išlo o prvé manželstvo.
Posledné spoločné bydlisko mali v obci P. č.d. XXX, kde obaja t.č. aj bývajú. Manžel je t.č. vo výkone
trestu odňatia slobody.

1.2.2 Z manželského spolužitia účastníkov konania maloleté deti nepochádzajú.

1.2.3 Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 3To/148/2018-242 zo dňa 26.9.2018 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 3To/148/2018-264 zo dňa 6.12.2018 (právoplatný
dňa 6.12.2018) bol manžel právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej osoby - svojej manželky -
navrhovateľky a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov nepodmienečne.

1.2.4 Navrhovateľka vníma manžela ako osobu agresívnu, spôsobujúcu jej vážne psychické útrapy v
dôsledku čoho je už šiesty rok nútená navštevovať psychiatra. V manželovi necíti žiadnu citovú oporu,
práve naopak, už dlhšiu dobu sa necíti s ním v domácnosti bezpečne, keďže tento sa jej vyhrážal zabitím.
Tento stav hodnotí ako dlhodobo nemenný. K manželovi nič necíti, nemá ho rada a nevie si predstaviť
s ním ďalej žiť. Aj napriek manželovmu nesúhlasu s rozvodom nemá záujem zotrvať v manželstve.

1.2.5 Manžel s rozvodom nesúhlasil, poprel svoju zodpovednosť za psychický stav navrhovateľky ako
aj vyhrážky so zabitím. Manželstvo účastníkov vníma ako slušné a navrhovateľku ako chorobne žiarlivú.

1.2.6 Manželia spolu nežijú, nehospodária a intímne sa nestýkajú minimálne od januára 2018.

1.3 Právne veci posúdil ako nárok navrhovateľky ako manželky domáhať sa rozvodu manželstva s
manželom, ktorý návrh nepodal podľa § 23 ods. 1 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších
zmien a doplnení, ďalej len „ZoR“), a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný a je potrebné
mu vyhovieť.

1.4 Manželstvo účastníkov konania je nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel. Manželka dlhé
roky (minimálne od roku 2013) žila pod tlakom svojvoľného správania sa manžela, ktorý ju neustále
ponižoval a opakovane brutálnym spôsobom fyzicky napádal a to aj za prítomnosti ich spoločných detí.
Doposiaľ si vinu za takéto správanie sa voči navrhovateľke nepriznáva a nie je ochotný sa navrhovateľke
ospravedlniť za útrapy, ktoré jej spôsobil. Rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi
manželmi sú vážne narušené a nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou
do budúcnosti. Zároveň rešpektujúc vôľu navrhovateľky, ktorá opakovane verbalizovala nezáujem o
obnovenie manželského spolužitia a možnosť jeho obnovy jednoznačne odmietla, súd manželstvo
účastníkov rozviedol.

1.5 Ako dôvod rozpadu manželstva zistil dlhodobé agresívne správanie sa manžela voči navrhovateľke
vyvolávajúce u nej odôvodnený strach o jej život a zdravie, vedúce k úplnému citovému odcudzeniu sa
navrhovateľky voči manželovi.

1.6 O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 C.m.p. (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov).

2.1 Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním manžel s návrhom na jeho zmenu zamietnutím
návrhu navrhovateľky dôvodiac, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) a súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

2.2 Poprel tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu, že neplatil nájomné (toto údajne platil aj počas
posledných piatich rokov a to aj počas ich manželských nezhôd), že by manželstvo s navrhovateľkou
uzavrel po trojmesačnej známosti (nakoľko podľa jeho názoru to bolo po ročnej známosti) a že by
navrhovateľku psychicky alebo fyzicky týral.

2.3 Súdu prvej inštancie vytkol, že vo veci nevypočul ich dcéru T. O., jeho brata T. O. a sestru R. E.,
ktorých výpovede by preukázali pravdivosť jeho tvrdení.

3.1 Navrhovateľka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4.1 Manžel v replike k vyjadreniu navrhovateľky zotrval na svojich doterajších tvrdeniach dôvodiac, že
navrhovateľkou manipuluje ich dcéra a syn.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 C.s.p. a § 7 ods. 1 a § 94 C.m.p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie
(§ 65 C.m.p.) a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné.

6. Predmetom konania na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5P/40/2018 je návrh navrhovateľky ako
manželky, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s manželom, ktorý návrh nepodal poukazujúc na
hlboko a trvalo rozvrátené vzťahy manželov, pre ktoré ich manželstvo neplní účel tak, ako to predpokladá
Zákon o rodine. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky manžela
je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov
konania rozviedol.

7.1 Konanie vo veciach rozvodu manželstva je konaním návrhovým, upraveným v C.m.p.

7.2 Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia C.s.p., ak tento
zákon neustanovuje inak.

7.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok manžela sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i
právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Reagujúc na odvolacie dôvody však dopĺňa nasledovné:

9.1 Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

9.2 Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

9.3 Podľa § 23 ods. 1 a 2 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a
od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada (2 veta prvá).

9.4 Podľa čl. 6 C.m.p. súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav
veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď
ich účastníci konania nenavrhli.

9.5 Vo vyššie citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod
manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu
vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.
Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti
plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

9.6 Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí
byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a
nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia
a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory
prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno
chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na
budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov.
Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí
mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a
rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého
životného spoločenstva.

9.7 Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu
manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad
jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb, dlhodobé oddelené spolužitie manželov so
samostatnými domácnosťami, dlhé trvanie mimomanželských známostí s plánmi ďalšieho vzájomného
spolužitia a pod.. Možnosť obnovenia manželského spolužitia jednoznačne závisí od vôle manželov a
ide o subjektívnu kategóriu.

10. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené a skutkový stav zistený súdom prvej inštancie ako aj
odvolacím súdom v odvolacom konaní dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a
trvale rozvrátené, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva,
resp. rodiny založenej manželstvom, a to aj napriek nesúhlasu manžela, ktorý návrh nepodal.

11. Účastníci konania ako manželia od januára 2018 nežijú v spoločnej domácnosti intímne sa nestýkajú
a nehospodária spolu. Z toho vyplýva, že každý z manželov vedie od tohto času svoj život, a manželstvo
je len formálne. Ide o dlhodobo nepriaznivý stav, kedy sa navrhovateľka manžela bojí, vzhľadom na jeho
agresívne správanie sa k nej, vedúce k jej ponižovaniu a fyzickému a psychickému týraniu (ktoré bolo
aj preukázané v trestnom konaní) a majúci za následok úplné citové odcudzenie sa navrhovateľky k
manželovi.

12.1 Odvolací súd poukazuje aj na čl. 1 ZR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

12.2 So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva
je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny
vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho
harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho
existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku
spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a
slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah
zachovávať.

13. S poukazom na vyššie uvedené, v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania niet pochýb o
tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, a zhodne s prvoinštančným súdom aj
odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek spôsobom
mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického
manželského spolužitia, pokiaľ to raz jeden z manželov výslovne odmieta, ako to odmieta navrhovateľka.
Preto bolo namieste považovať v uvedenom prípade za naplnené dôvody pre rozvod manželstva a
na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manžel má ešte záujem o zachovanie
manželstva. Za irelevantné je v tomto prípade treba považovať tiež to, že manželia uzatvorili manželstvo
po jednoročnej známosti, že manžel platil nájomné, ako aj že spolu vychovali deti a v minulosti žili v
slušnom manželstve, čím argumentuje manžel, keďže tieto skutočnosti síce vypovedajú o tom, že svojho
času si manželstvo svoje spoločenské funkcie naozaj plnilo, toto však už je minulosťou a nepochybne
spadá do obdobia spred rozvratu manželstva. Spoločná minulosť manželov, akokoľvek by bola bývala
harmonická, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý
rozvrat vzťahov a navrhovateľka ďalšie spolužitie v manželskom zväzku odmieta. Na takomto závere
nemohli nič zmeniť ani prípadné výpovede v konaní vypočutých svedkov navrhovaných manželom
(ktorí mali súdu potvrdiť či už dlhodobosť vzťahu manželov pred uzatvorením manželstva, harmonickosť
manželského spolužitia z obdobia spred rozvratu manželstva, platenie nájomného manželom aj počas
nezhôd medzi manželmi, prípadne o psychiatrickom ochorení navrhovateľky od mladosti) a tak pokiaľ
súd prvej inštancie v záujme hospodárnosti konania týchto svedkov nevypočul, konal správne. Odvolací
súd zároveň konštatuje, že deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania sú už plnoleté, preto už
nemožno prihliadať na potrebu zachovania manželstva ani z hľadiska záujmu maloletých detí. Zotrvanie
v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich
nútiť zotrvať v manželstve, ktoré neplní svoje funkcie.

14. Na základe už uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

15.1 O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 58 C.m.p.), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh (§ 57 C.m.p.) a ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie (§ 396 ods. 1 C.s.p.).

15.2 O náhrade trov tohto konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s § 396
ods. 1 a 2 C.s.p., pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 C.m.p..

16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 2. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.