Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/159/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205565
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6716205565.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členiek senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: J. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom E., Q. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Harakály,
so sídlom advokátskej kancelárie Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
IČO: 30807484, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
15C/106/2016-183 zo dňa 09. 04. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/106/2016 - 183 zo dňa 09. 04. 2019 vo výrokoch II. a
III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 8.899,20 Eur zastavil (výrok I.). V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi (výrok III.). Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou si
uplatnil zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu vo výške 14.832 Eur. Z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom súd konanie o zaplatenie zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 8.899,20 Eur zastavil postupom v zmysle § 145 ods. 2 CSP. Súd
v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca si pôvodne žalobou uplatňoval okrem zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 14.832,- Eur, pričom súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22. 12. 2016 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. 06. 2018 právoplatne zastavil konanie o náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 14.832,- Eur s príslušenstvom. Následne v tejto časti
postúpil spor na rozhodnutie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia Sociálnej
poisťovni - žalovanému na rozhodnutie o uvedenom nároku. Sociálna poisťovňa dňa 30. 08. 2018 vo veci
rozhodla tak, že podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
žalobca nemá nárok na ďalšiu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 14.832,- Eur v
dôsledku pracovného úrazu zo dňa 09. 05. 2007. V rozhodnutí poukázala na predchádzajúce konania
o sťažení spoločenského uplatnenia ako aj spôsobe ich rozhodnutia. V rámci prieskumu spisového
materiálnu poistnej udalosti poškodeného najmä v súvislosti s v minulosti predloženými lekárskymi
posudkami a im prislúchajúcimi právoplatnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne bolo zistené, že
právny zástupca žalobcu v podaní žiadne zmeny skutkového ani právneho stavu neuviedol, nedoložil
žiadne nové zistenia ani skutočnosti súdu ani Sociálnej poisťovne, ktoré by mali odôvodniť ďalší nový
nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 99, resp. po opätovnom posúdení

ani zmenu nároku v zmysle § 112 citovaného zákona. Sociálna poisťovňa konštatovala, že ide o
konanie za rovnakých skutkových okolností ako v pôvodných právoplatne skončených konaniach a
nový lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený v zmysle ustanovení zákona č.
437/2004 Z. z. v konaní predložený nebol, priznané náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
boli po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovni vyplatené žalobcovi, ktorý plnenie
prijal. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súčasťou žaloby boli posudky o
zdravotnom stave žalobcu. Posudok vypracovaný 02. 10. 2009 MUDr. Babíkom ohodnotil sťaženie
spoločenského uplatnenia v počte bodov 770. Žalovaný na základe tohto posudku priznal rozhodnutím
1109044415 zo dňa 12. 01. 2010 úrazovú dávku, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 8.908,- Eur. Následne bol opätovne vyhotovený posudok MUDr. Babíka dňa 22. 07. 2011,
kde bolo priznaných 75 bodov a na základe tohto posudku žalovaný rozhodnutím č. 242-14/2011-
ZV zo dňa 27. 09. 2011 priznal 923,- Eur žalobcovi. Následne bol podaný v roku 2013 posudok, kde
bolo obodovaných 100 bodov, pričom žalovaným na základe rozhodnutia č. 204-62/2013-ZV zo dňa
13. 08. 2013 bola priznaná náhrada za 55 bodov v sume 692,- Eur. K žalobe je pripojený lekársky
posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný zdravotníckym zariadením I.
ortopedicko-traumatologickej kliniky LFUK, SZU a UNB Bratislava podpísaný MUDr. Andreyom Švecom,
PhD., zástupcom prednostu UNB Nemocnice Ružinov Bratislava, I. ortopedicko-traumatologickej kliniky.
Týmto lekárskym posudkom bolo vykonané hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia po ukončení
liečenia 25. 04. 2014 od 02. 04. 2014 u žalobcu, kde je položka 401. strata dolnej končatiny v
predkolení, počet bodov 650, zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona, spolu 1300 bodov. Súčasťou je aj
prepúšťacia správa z Univerzitnej nemocnice Bratislava vystavená žalobcovi 25. 04. 2014. K pôvodne
podanej žalobe pripojil žalobca rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, ktorým bolo konanie
zastavené. Žalobca žiadal rozhodnúť žalovanú, ako vecne príslušnú na rozhodnutie vo veci uplatnenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení. Konanie o tomto nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo zastavené
dňom 15. 04. 2016, doručeným žalobcovi do vlastných 21. 04. 2016. V rozhodnutí bolo uvedené aj
poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. Zastavenie konania bolo zapríčinené tak ako vyplýva
z odôvodnenia rozhodnutia žalobcovou nečinnosťou. Rovnako žalobca v zákonom stanovenej lehote v
zmysle poučenia nepodal proti uvedenému procesnému rozhodnutiu opravný prostriedok, v dôsledku
čoho nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť dňom 24. 05. 2016. Súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobcovi boli priznané náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe právoplatných a
vykonateľných rozhodnutí v dôsledku čoho mal vyplatené tieto úrazové dávky v súlade s ustanoveniami
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V dôsledku amputácie pravého predkolenia a lekárskeho
posudku si uplatnil žalobca u žalovaného nárok na priznanie úrazovej dávky titulom náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, o ktorom bolo rozhodnuté v zmysle ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení tak, že konanie bolo zastavené rozhodnutím č. 8787-105/2016-ZV zo dňa 15.4.2016,
právoplatné 24.5.2016. Žalovaný tu konštatoval, že právny zástupca žalobcu nereagoval na výzvu
pobočky pred vydaním rozhodnutia a po doručení tohto rozhodnutia nepodal opravný prostriedok
proti uvedenému rozhodnutiu, následne podal žalobu na tunajšom súde dňa 6.5.2016. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplynulo, že dňa 2.3.2016 bolo žalovanému prostredníctvom pobočky doručené podanie,
žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Prílohou bol aj výpočet sťaženia
spoločenského uplatnenia, ako aj zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom
k tomu, že Sociálna poisťovňa konštatovala, že tu nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu,
zaslali právnemu zástupcovi žalobcu dňa 10.3.2016 výzvu, v ktorej vyzvali na odstránenie nedostatkov
k doručenej žiadosti o náhradu za SSU s tým, že vyzvali právneho zástupcu predložiť lekársky posudok
o sťažení spoločenského uplatnenia - nové hodnotenie aj so zdôvodnením, s upozornením na možnosti
uplatnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 7, 8 a 10 ods. 4
zákona č. 437/2004 Z.z.. Súčasne bol upozornený právny zástupca, že ak požadovaný podklad na
rozhodnutie nebude doručený, bude to považované za nedostatok podania, pre ktorý môže byť konanie
v zmysle ustanovenia § 194, zákona zastavené. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi 10. 03.
2016. Právny zástupca v tejto lehote uvedené podklady nedoložil. Z tohto dôvodu bolo vydané procesné
rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že nový lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia
vystavený v zmysle ustanovení zákona 437/2004 Z.z. v konaní predložený nebol. Priznané úrazové
dávky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia boli po právoplatnosti a vykonateľnosti vyplatené
tak, ako to konštatovala Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa namietla v konaní premlčanie nároku
v súvislosti s plynutím lehôt, t.j. k 06. 05. 2016 kedy bola podaná žaloba na súde. Mali za to, že tu
uplynula zákonná premlčacia doba s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Dohoda o vyrovnaní nie je úrazovou dávkou, preto podľa nich nebolo možné na danú vec aplikovať

ustanovenie § 114 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení tak, ako na to poukazoval žalobca, ktorý
naopak mal za to, že nárok uplatňovaný v tomto konaní premlčaný nie je. Prv než súd posudzoval
premlčanie nároku uplatňovaného v tomto konaní zaoberal sa samotným základom nároku. Žalobca
v konaní uplatňuje nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.. V zmysle zákonného ustanovenia v prípadoch hodných osobitného
zreteľa akým je uznanie invalidity môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť. To
znamená, že musí existovať určitá náhrada, o ktorej súd následne rozhoduje v zmysle ustanovenia
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Predpokladom zvýšenia tejto náhrady je existencia samotného
základu nároku, to znamená priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V konaní, tak
ako je to vyššie konštatované, však takýto nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia
priznaný nebol. Pred podaním žaloby na súd na základe podania žalobcu rozhodoval žalovaný ako
oprávnený orgán o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe podania dňa 02. 03.
2016. V tomto konaní bolo vydané rozhodnutie o zastavení č. 8787-105/2016-ZV dňa 15. 04. 2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 24. 05. 2016. Následne po postúpení veci žalovanému na rozhodnutie
o nároku na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodnutím č. 199-141/2018-
ZV zo dňa 30. 08. 2018 Sociálna poisťovňa - žalovaný rozhodol, že žalobca nemá nárok na ďalšiu
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.10.2018.
Ani proti jednému z týchto rozhodnutí, kde sa malo rozhodnúť o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, t.j. o základe, ktorý by mohol byť zvýšený, nepodal opravný prostriedok. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam mal súd za to, že nie je preukázaná existencia samotného základu nároku, ktorý by
mal súd v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. zvyšovať. Je totiž nepochybné, že
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa žalobca domáha v dôsledku amputácie
pravého predkolenia, ktoré podstúpil v apríli 2014. Žalobca tvrdí, že nárok na zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia patrí pod úrazovú dávku v zmysle ustanovenia § 99 zákona č.
461/2003 Z.z.. § 99 je zahrnutý do 9.dielu, IV. hlavy zákona o sociálnom poistení s názvom „úrazové
dávky“. Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon č. 437/2004 Z.z.. Podľa názoru žalobcu by
malo byť premlčanie posudzované podľa špeciálnych ustanovení zákona o sociálnom poistení § 114
a nie podľa všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka § 106. Súd v tejto súvislosti poukázal
na to, že ustanovenie § 114 zákona č. 461/2003 Z.z. hovorí o premlčaní na výplatu úrazovej dávky.
Žalobca si však v konaní neuplatňuje úrazovú dávku, ale zvýšenie nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré nie je úrazovou
dávkou a o ktorom nemá oprávnenie rozhodovať Sociálna poisťovňa, ale súd. Z tohto dôvodu nie je
možné na tento nárok vzťahovať ustanovenia zákona o sociálnom poistení a teda § 114 zákona č.
461/2003 Z.z.. Správne žalovaný poukazuje na ustanovenia občianskeho zákonníka konkrétne § 106
ods. 1 a namieta premlčanie nároku s tým, že podľa tohto zákonného ustanovenia sa právo na náhradu
škody premlčí za dva roky, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Vzhľadom
na dátumy právoplatnosti jednotlivých rozhodnutí o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a
podanej žaloby, prípadne dohody o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorá bola v zmysle rozhodnutí
podaná u žalovaného žalobcom 02. 03. 2016, právo na náhradu škody žalobcu, je premlčané. Nárok
na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia mal byť uplatnený v lehote dvoch rokov
odkedy sa žalobca o škode dozvedel, t.j. v lehote dvoch rokov od právoplatnej priznanej náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa právoplatnosti jednotlivých rozhodnutí. Posledné právoplatné
rozhodnutie o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo 21. 08. 2013, teda posledný
deň lehoty na uplatnenie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uplynul 21. 08. 2015.
Žalobca si uplatnil u žalovaného nároky 02. 03. 2016 a na súde 06. 05. 2016. To znamená, že si
ich uplatnil po zákonnej dvojročnej premlčacej lehote. Toto konštatovanie však nič nemení na tom,
že samotný základ nároku nie je preukázaný, nakoľko v danej veci súd posudzoval zvýšenie nároku
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z týchto dôvodov mal za to, že nárok bol podaný
nedôvodne a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Vec právne posúdil v zmysle § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z. z. a § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol postupom v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP, pričom hoci žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a prináležal by mu nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi, z dôvodu, že tento si žiadne trovy konania neuplatnil a žiadne
trovy mu v konaní ani nevznikli, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, a to voči
výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol, odvolanie
odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku tým, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne
poukázal na to, že žalobca dňa 09. 05. 2007 utrpel pracovný úraz pravej nohy, pričom utrpel dilaceráciu
chodidla, od úrazu u neho pretrvávala secernácia, kvôli čomu bol opakovane hospitalizovaný a
operovaný a zranenie vyústilo až do amputácie pravej nohy v predkolení v roku 2014. Žalovaným mu
bola priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 900 bodov. Žalobca pri vyčíslení
nároku vychádzal z doteraz priznaného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v
rozsahu 900 bodov a z hodnoty bodu platnej pre rok 2014 v sume 16,48 Eur, nakoľko až v tomto roku po
amputácii pravého predkolenia došlo k ustáleniu jeho zdravotného stavu. Zároveň akceptoval vlastné
spoluzavinenie na vzniku pracovného úrazu v rozsahu 20 %. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne
posúdil samotnú podstatu nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď konštatoval,
že žalobcovi nebola priznaná základná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, z ktorej by
potom mohol následne priznať zvýšenie. Poukázal na to, že žalobca sa domáhal zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia z náhrady za 900 bodov, ktorá mu už bola žalovaným priznaná.
Vyplýva to z jednotlivých rozhodnutí žalovaného č. 1109044415 zo dňa 12. 01. 2010, č. 242-14/2011-ZV
zo dňa 27. 09. 2011 a č. 204-62/2013-ZV zo dňa 13. 08. 2013. Nie je sporné, že žalobcovi bola priznaná
základná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu za bodové hodnotenie 900 bodov,
pričom žalobca žiadal zvýšenie o 50 % práve z tejto nespornej náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktorá mu bola žalovaným priznaná a aj uhradená. Okresný súd poukazoval na to, že žalobca
žiadal priznať zvýšenie náhrady za amputáciu pravého predkolenia. Toto tvrdenie nie je v zmysle, ako
ho postavil okresný súd, pravdivé. Žalobca samozrejme dôvodil okolnosti hodné osobitného zreteľa
žalobcu s poukazom na znenie ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. okrem iného aj skutočnosťou
amputácie pravého predkolenia. Zvýšenie nepožadoval práve z amputácie pravého predkolenia, či z
bodového ohodnotenia tejto medicínskej skutočnosti. Je potrebné vnímať skutkový podklad náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu komplexne a v súvislostiach. Žalobcovi podľa toho, ako
sa následky pracovného úrazu vyvíjali, bola postupne priznávaná zo strany žalovaného náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia až do rozsahu bodového hodnotenia 900 bodov. Následne došlo u
žalobcu k amputácii pravého predkolenia. Následnými rozhodnutiami žalovaného došlo k nepriznaniu
náhrady za túto skutočnosť nie z dôvodu, že by táto nebola následkom pracovného úrazu, ale z
dôvodu, že žalobcovi už bolo priznané odškodnenie za 900 bodov, čo je podľa žalovaného maximálna
možná hranica odškodnenia za stratu končatiny v predkolení v zmysle § 9 ods. 7 v spojení s § 10
ods. 8 zákona č. 437/2004 Z. z. Teda doteraz priznaná náhrada je aj náhradou za tento následok
a tento následok spočívajúci v strate končatiny v predkolení bol už odškodnení v doteraz priznanej
náhrade za bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 900 bodov. Následok
straty končatiny u žalobcu nemožno umelo vytrhnúť z kontinuity vývoja zdravotného stavu žalobcu
po úraze. Táto skutočnosť predstavuje spolu s inými medicínskymi skutočnosťami vyskytujúcimi sa v
priebehu vývoja zdravotného stavu žalobcu po úraze jeden komplexný celok a náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktorá bola doteraz zo strany žalovaného žalobcovi poskytnutá v rozsahu
bodového hodnotenia 900 bodov je náhradou práve za takto kontinuálne sa vyvíjajúce následky žalobcu
po pracovnom úraze, ktorá dosiahla (podľa žalovaného) svoj limit na hranici bodového hodnotenia
900 bodov, ako to vyplýva aj z rozhodnutia žalovaného č. 10041-87/2014-ZV zo dňa 21. 10. 2014.
Žalobca teda uplatňoval nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z doteraz
priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za 900 bodov, ktorá predstavuje náhradu
za následky žalobcu po pracovnom úraze v celom ich komplexe, vrátane následku straty končatiny v
pravom predkolení.

3. Vo vzťahu k otázke premlčania súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že nárok na zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je úrazovou dávkou podľa § 99 zákona č. 461/2003
Z. z. Či ide o úrazovú dávku alebo nie, nezávisí od procesných kritérií a od toho, aký orgán o priznaní
tohto nároku rozhoduje. Túto otázku je potrebné posúdiť podľa hmotnoprávnych kritérií podľa toho, čo
zákon č. 461/2003 Z. z. označuje za úrazové dávky, čo je náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
a čo všetko táto náhrada zahŕňa. Ustanovenie § 13 ods. 3 písm. h/ zákona č. 461/2003 Z. z. jednoznačne
označuje náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za úrazovú dávku, čomu zodpovedá aj znenie
ustanovenia § 99 zákona. Je potrebné zodpovedať, či zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. predstavuje nejaký osobitný nárok, alebo je
súčasťou (aj keď nie obligatórnou) samotnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zákon č.
437/2004 Z. z. v ustanovení § 1 písm. a/ uvádza, že tento zákon ustanovuje podmienky priznania a
poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zákon neupravuje tri
druhy náhrad, náhradu za bolesť, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a zvýšenie náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale len dva typy náhrad, a to náhradu za bolesť a náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Teda aj nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. nepredstavuje samostatný typ náhrady či nároku,
ale je súčasťou náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z logickej interpretácie § 5 ods. 5
zákona č. 437/2004 Z. z. je zrejmé, že súd nepriznáva nový druh náhrady či nároku, len zväčšuje
rozsah doteraz určenej a vypočítanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Má za to, že
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.
je vo svojej podstate súčasťou náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a teda čo do druhu
predstavuje náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Keďže náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia je v zmysle § 13 ods. 3 písm. h/ a následne § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. úrazovou dávkou,
aj zvýšenie rozsahu tejto náhrady podľa § ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. je úrazovou dávkou. Nakoľko
je zrejme nesprávny záver okresného súdu, že zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
nie je úrazovou dávkou, je následne nesprávny aj záver ohľadom premlčania tohto nároku. Pokiaľ
ide o premlčanie jednotlivých úrazových dávok, nepoužije sa všeobecná úprava premlčania v zmysle
ustanovení § 101 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ale špeciálna právna úprava premlčania
obsiahnutá v ustanovení § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa nárok na výplatu dávky
alebo jej časti premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Nepremlčiava sa
nárok na dávku ako taký, ale premlčiava sa len nárok na výplatu dávky, čo je podstatný rozdiel. Nárok na
výplatu dávky vzniká totiž až vtedy, keď je tento nárok na výplatu priznaný právoplatným rozhodnutím
príslušného orgánu (Sociálnej poisťovne, resp. ako v danom prípade rozhodnutím súdu). Až takýmto
rozhodnutím totiž poškodenému vzniká nárok na samotné vyplatenie dávky a len takto priznaný nárok
na výplatu dávky sa môže v zmysle § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. premlčať. Žalobcovi doteraz
nebol nárok na výplatu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ako úrazovej dávky
priznaný právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu nárok na výplatu tejto dávky teda žalobcovi ešte
nevznikol, a preto sa tento nárok nemohol v zmysle § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. premlčať.
Premlčanie práva žalobcu na výplatu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ako
úrazovej dávky nedošlo a vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného nie je dôvodná. Aj v
prípade ak by sme považovali za dôvodnú argumentáciu žalovaného v tom zmysle, že premlčanie je
potrebné posudzovať podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné zvažovať otázku,
kedy sa žalobca dozvedel o škode na zdraví, ktorej sa v predmetnom konaní domáha. Súdna prax
považuje pri škode na zdraví spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia za okamih podstatný
pre plynutie premlčacej doby okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Ak vezmeme do úvahy
vývoj zdravotného stavu žalobcu ohľadne jeho sťaženia spoločenského uplatnenia, tento sa konštantne
vyvíjal od samotného vzniku pracovného úrazu dňa 09. 05. 2007 a vyústil až do amputácie pravého
predkolenia dňa 10. 04. 2014. Zdravotný stav žalobcu ohľadne sťaženia spoločenského uplatnenia sa
nemohol ustáliť skôr, ako po samotnej amputácii. Žalovaná účelovo tvrdí, že žalobca žiada zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskych posudkov vydaných v rokoch
2010, 2011 a 2013. Žalobcovi však bol vydaný aj lekársky posudok 10. 09. 2014 po samotnej amputácii
pravého predkolenia. Na základe tohto posudku o sťažení spoločenského uplatnenia žalobcovi nebola
poskytnutá náhrada len z dôvodu aplikácie ustanovení § 10 ods. 8 a § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004
Z. z., podľa ktorých ak sa viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu,
nesmie súčet bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia prekročiť bodové hodnotenie
za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Nič to však nemení na tom, že sťaženie
spoločenského uplatnenia bolo hodnotené u žalobcu riadnym lekárskym posudkom aj v roku 2014,
kedy bol stanovený konečný stav sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. Práve tento okamih
by bol v prípade aplikácie ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodný. V danom
prípade by premlčacia doba mohla začať plynúť najskôr odo dňa 10. 09. 2014 a od tohto okamihu
do podania žalobného návrhu neuplynula márne dvojročná premlčacia doba. Má za to, že v jeho
prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa predpokladané ustanovením § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z. z. Následky pracovného úrazu viedli u žalobcu k podstatnej degradácii kvality jeho života
a k rozsiahlym obmedzeniam v jeho spoločenskom uplatnení aj vzhľadom k tomu, že vzhľadom na svoj
vek žil pred pracovným úrazom nadpriemerne aktívnym spôsobom života, čo bolo potvrdené vykonaným
dokazovaním. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa môže byť hodnotená aj skutočnosť, že žalobcovi
nebola priznaná vyššia základná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovená podľa počtu
bodov len v dôsledku zákonného limitu upraveného v § 9 ods. 7 v spojení s § 10 ods. 8 zákona č.
434/2004 Z. z. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v napadnutej časti a
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 5.932,80 Eur.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že pokiaľ žalobca ako nesprávne právne
posúdenie veci namieta, že sa domáhal zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za 900
bodov, ktorá bola vyplatená a nesporná a žiadal o zvýšenie 50 % z tejto nespornej náhrady, poukázal
žalovaný na tú skutočnosť, že žalobca počas celého konania nekonkretizoval, z čoho vypočítal uplatnené
nároky. Na pojednávaní konanom dňa 26. 02. 2019, kde žalobca zotrval na návrhu o vyplatenie 5.932,80
Eur a vo zvyšnej časti zobral žalobu späť, žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania v prípade,
že uvedenú sumu žalobca vypočítal z už vydaných lekárskych posudkov. Žalobca počas celého konania
nie jasne a zrozumiteľne právne aj skutkovo formuloval svoje podania a vyjadrenia. K otázke premlčania
uviedol, že zotrváva na právnom názore a názore súdu, že v uvedenom prípade sa nejedná o úrazovú
dávku sociálneho poistenia, preto nie je možné na zvýšenie náhrady za SSU (o ktorej rozhoduje súd)
uplatniť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a teda ani jeho
ustanovenie § 114 o premlčaní nároku na výplatu dávky - bod 14. rozsudku. Má za to, že je potrebné
uplatniť § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda nárok aj v prípade, že sa vychádza z už vydaných
lekárskych posudkov, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté, je premlčaný. Posledné právoplatné
rozhodnutie o priznaní náhrady za SSU bolo 21. 08. 2013, teda posledný deň lehoty na uplatnenie
zvýšenia náhrady za SSU uplynul dňa 20. 08. 2015, pričom žalobca si nároky uplatnil až 02. 03. 2016,
teda po uplynutí premlčacej lehoty. Ďalej poukázal na jednotlivé lekárske posudky a rozhodnutia o SSU
č. 1 - 4 s uvedením právoplatnosti a vykonateľnosti jednotlivých rozhodnutí s tým, že prvé rozhodnutie
bolo právoplatné a vykonateľné dňa 19. 01. 2010, druhé dňa 05. 10. 2011, tretie dňa 21. 08. 2013 a štvrté,
ktorým nebolo priznané SSU, bolo právoplatné a vykonateľné dňa 26. 01. 2015 (po odvolaní, rozhodnutie
pobočky potvrdené Sociálnou poisťovňou, ústredie). Uplatnenie nároku podľa § 99 zákona, vrátane
príloh, bolo doručené pobočke dňa 02. 03. 2016, pričom výzva pobočky na odstránenie nedostatkov
podania bola zo dňa 03. 03. 2016, rozhodnutie o SSU č. 5, ktorým bolo zastavené konanie zo dňa 15.
04. 2016, právoplatné dňa 24. 05. 2016. Poukázal na to, že § 13 ods. 3 písm. h/, § 172 ods. 1 až 4
zákona, § 177 zákona, § 99 zákona, ako aj zo stanoviska Najvyššieho súdu SR č. j. P9/06 vyplýva,
že zvýšenie náhrady za SSR nepatrí medzi úrazové dávky, o ktorých rozhoduje Sociálna poisťovňa. Z
uvedeného dôvodu nie je možné na zvýšenie náhrady za SSU uplatniť zákon č. 461/2003 Z. z., a teda
ani jeho ustanovenie § 114 o premlčaní nároku na výplatu dávky. Pokiaľ žalobca mal za to, že sumu
vypočítal z priznanej náhrady za SSU, odporuje si vo výpočte plynutia premlčacej lehoty, keď vychádza
z rozhodnutia SSU z roku 2014, kedy žalobcovi náhrada za SSU priznaná nebola. Pokiaľ žalobca v
odvolaní namietal, že žalobcovi nebola priznaná náhrada SSU „len“ v dôsledku limitu upraveného v § 9
ods. 7 v spojení s § 10 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z. z., uvádza, že Sociálna poisťovňa ako žalovaná,
súd, ako aj ostatné inštitúcie a účastníci akéhokoľvek konania sú povinní dodržiavať právny poriadok
Slovenskej republiky. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
potvrdil.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvával na podanom odvolaní, ako aj na jeho
právnom zdôvodnení, nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nejasne formuloval nároky, či podania; už v
samotnej podanej žalobe špecifikoval svoj nárok dostatočne, podobne tak urobil aj v ďalších podaniach
a vyjadreniach. Zopakoval skutočnosti uvedené v podanom odvolaní.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na vyjadreniach skutkových
ako aj právnych okolnostiach uvádzaných počas celého konania, žiada rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť.

7. V dôsledku podaného odvolania žalobcom krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

8. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP
a dôvodov podaného odvolania v zmysle § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie
náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220
ods. 2 CSP a vec správne právne posúdil. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie
dôvody žalobcu uvedené v jeho odvolaní, pričom odvolací súd poukazuje na to, že za obsahové
vymedzenie odvolania zodpovedá žalovaný a odvolací súd je povinný rešpektovať odvolacie dôvody
žalovaného uvedené v podanom odvolaní, pretože týmito odvolacími dôvodmi je v zmysle § 380 ods.
1 CSP viazaný, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané
odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným
v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom
odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci
odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali
procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie
sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie je
správne. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uplatnenými
v konaní pred súdom prvej inštancie s prihliadnutím na námietky žalovaného, ku ktorým sa žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vyjadroval. Odvolací
súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vykonaného súdom v
bodoch 13. až 14.3., na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje.

11. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že zo žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca sa domáhal zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia celkovo na základe štyroch lekárskych posudkov, pričom spolu
za lekárske posudky 1 až 3 bolo sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslené počtom bodov 900, v
4. lekárskom posudku počtom bodov 1300, avšak vzhľadom na maximálne bodové hodnotenie straty
jednej končatiny v rozsahu 1800 bodov sa pôvodne domáhal zvýšenia SSU vo výške 1483,- Eur, čo
prestavuje 50 % zvýšenie z počtu bodov 1800 pri hodnote bodu 16,48 Eur. Odvolací súd v tomto
smere poukazuje na to, že pôvodne podanou žalobou sa žalobca domáhal nároku na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom práve pri tomto nároku špecifikoval jednotlivé nároky s
prihliadnutím na podané posudky za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, ktorými rozhodovala o uplatnenom nároku na základe toho-ktorého posudku, pričom sa
jedná o rozhodnutia žalovanej č. 1109044415 zo dňa 12. 01. 2010, na základe ktorého žalobcovi bola
priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 8.908,- Eur, na základe rozhodnutia
č. 242-14/2011-ZV zo dňa 27. 09. 2011, ktorým rozhodnutím bola priznaná náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 923,- Eur a na základe rozhodnutia č. 204-63/2013-ZV zo dňa 13.
08. 2013 bola priznaná žalobcovi náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 692 bodov,
pričom súčet bodov vo všetkých troch rozhodnutiach s prihliadnutím na hodnotenie vo vypracovaných
a predložených posudkoch o sťažení spoločenského uplatňovania v súčte predstavoval 900 bodov. V
žalobe žalobca poukazoval aj na vystavený lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia po vykonanej amputácii nohy v pravom predkolení, pričom v lekárskom posudku bola strata
dolnej končatiny v predkolení ohodnotená 650 bodmi s následným zvýšením bodového hodnotenia
na dvojnásobok na celkový počet 1300 bodov. Žalobca však uplatňoval sťaženie spoločenského
uplatnenia len z počtu bodov 900 s prihliadnutím na maximálny rozsah bodového hodnotenia straty
jednej končatiny v rozsahu 1800 bodov. Vo vzťahu k zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa domáhal na základe hore uvádzaných štyroch lekárskych posudkov za 1800 bodov. Pričom
následne na pojednávaní dňa 26. 02. 2019 vzal žalobu čiastočne o zaplatenie 8.899,20 Eur späť,
žiadal priznať zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.932,80 Eur z počtu
bodov 900, 1 bod po 16,48 Eur pri hodnote 50 %-ného zvýšenia táto čiastka predstavuje sumu 7.416,-
Eur. S prihliadnutím na uznané spoluzavinenie žalobcu, ktoré predstavuje čiastku 1.483,20 Eur sa
domáhal zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.932,80 Eur. Nešpecifikoval,
či zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa domáha na základe prvého, druhého,
tretieho alebo štvrtého posudku. Z týchto dôvodov preto súd prvej inštancie správne vyhodnocoval
osobitne základ uplatneného nároku a danosť základu uplatneného nároku, ako aj sa zaoberal otázkou
premlčania nároku vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. Je potrebné

zdôrazniť, že žalobcovi bolo sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodnutiami žalovaného priznané
na základe prvých troch posudkov týkajúcich sa ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, a
to konkrétne rozhodnutiami, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19. 01. 2010, 15. 10.
2011, 21. 08. 2013. Práve vo vzťahu k týmto rozhodnutiam v prípade uplatnenia nároku na zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. bola vznesená
námietka premlčania žalovaným, pričom podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne
aplikoval na posúdenie premlčania ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k
právnemu záveru, že vzhľadom na dátumy právoplatnosti jednotlivých rozhodnutí o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia s prihliadnutím na dátum podania žaloby, prípadne dohodou o sťažení
spoločenského uplatnenia, ktorá bola v zmysle rozhodnutí podaná u žalovaného žalobcom dňa 02.
03. 2016, právo na náhradu škody žalobcu je premlčané. Odvolací súd teda k odvolacej námietke
vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu premlčania, keď podľa názoru žalobcu súd prvej
inštancie nesprávne aplikoval ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď podľa názoru žalobcu
mal aplikovať ust. § 114 zákona č. 461/2003 Z. z., uvádza, že túto námietku žalobcu odvolací súd
nepovažuje za dôvodnú, v plnom rozsahu sa pridržiava právneho posúdenia vykonaného súdom prvej
inštancie uvedeného v odôvodnení rozhodnutia v bode 14.3., pričom odvolací súd zároveň zdôrazňuje,
že ust. § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. upravuje otázku premlčania nároku na výplatu dávky. Z
týchto dôvodov preto posúdenie uplatneného nároku, ktorým sa žalobca domáhal zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia na základe rozhodnutí Sociálnej poisťovne právoplatného a vykonateľného
dňa 19. 01. 2010, 05. 10. 2011 a 21. 08. 2013 z dôvodu uplynutia premlčacej doby v zmysle § 106
ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie posúdil právne správne ako nárok premlčaný a s
prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného nemohol žalobcovi priznať z tohto
titulu zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Keďže, tak ako už odvolací súd zvýraznil vyššie v
konaní nebolo jednoznačne špecifikované v rámci konania pred súdom prvej inštancie, či sa žalobca
nedomáha aj zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku, ktorým bolo
ohodnotené jeho sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 1300 (štvrtý lekársky posudok),
správne sa súd prvej inštancie zaoberal aj otázkou oprávnenosti základu nároku. V konaní bolo
nepochybne preukázané, že na základe štvrtého lekárskeho posudku, Sociálna poisťovňa nepriznala
žalobcovi sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom toto rozhodnutie bolo právoplatné a vykonateľné
dňa 26. 01. 2015 a o ďalšom uplatnenom nároku na základe žiadosti žalobcu doručenej Sociálnej
poisťovni dňa 02. 03. 2016 Sociálna poisťovňa rozhodla dňa 15. 04. 2016 tak, že konanie zastavila, toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24. 05. 2016. Vo vzťahu k týmto nárokom
uplatneným žalobcom u Sociálnej poisťovni, čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, nebol
daný základ nároku, keďže Sociálnou poisťovňou v týchto dvoch prípadoch žalobcovi nebolo priznané
sťaženie spoločenského uplatnenia, súd preto správne pri aplikácii ustanovenia § 5 ods. 5 zákona
č. 437/2004 Z. z. dospel k záveru, že predpokladom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
je existencia samotného základu nároku, to znamená priznanie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, keďže vo vzťahu k ostatným dvom uplatneným nárokom žalobcu u Sociálnej poisťovne
nebolo vyhovené, keď rozhodnutím Sociálnej poisťovne právoplatným a vykonateľným dňa 26. 01. 2015
bol uplatnený nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietnutý v celom rozsahu a
rozhodnutím právoplatným a vykonateľným dňa 24. 05. 2016 konanie vo veci žiadosti žalobcu, ktorým
sa domáhal priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo zastavené. Vzhľadom už na
hore uvedené preto odvolací súd preskúmaním veci dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny, preto ho postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

12. Odvolací súd podrobil prieskumu aj závislý výrok, čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie vo
vzťahu k trovám konania (výrok III.), pričom preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd správne
rozhodol, keď žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Aj keď žalovaný
bol v konaní úspešnou stranou sporu, avšak žiadne trovy konania si neuplatnil a z obsahu spisu ani
nevyplýva vznik trov žalovanému.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 CSP aplikujúc ust. § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, keďže
v súvislosti s odvolaním žalovanému trovy konania nevznikli. Odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 3. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.