Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010028
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2119010028.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného J. U., nar. XX.XX.XXXX pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/7/2019 zo dňa 5.3.2019, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 3.12.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného J. U. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 5.3.2019 Okresný súd Trnava pod sp. zn. 0T/7/2019 uznal
obžalovaného J. U. vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 04.01.2019 v čase okolo 13:10 hod. v meste Trnava po ulici Mozartova viedol ako vodič osobné

motorové vozidlo zn. Opel Omega, EČ: TT795AT, napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava zo dňa 27.08.2018 sp. zn. 0T/209/2018, právoplatným dňa 27.08.2018, mu bol okrem
iného uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 72 (sedemdesiatdva)
mesiacov.
Za to prvostupňový súd obžalovanému uložil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na
§ 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7

(sedem) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím
§ 43 Trestného zákona obžalovanému zároveň uložil aj ďalší trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu vo výmere 2 (dva) roky.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti
obžalovaného J. U. za splnenia procesných podmienok uvedených v § 252 ods. 2 Trestného

poriadku, pretože prvostupňový súd bol toho názoru, že vec bolo možné spoľahlivo rozhodnúť a účel
trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného, keďže: obžaloba bola obžalovanému
riadne doručená (dňa 06.01.2019), obžalovaný bol na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný
(predvolanie na hlavné pojednávanie mu bolo doručené dňa 28.01.2019 tzv. fikciou doručenia podľa § 66
ods. 3 Trestného poriadku), obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby,
pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom

vyšetrovaní, obžalovaný bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a obžalovaný bol riadnym spôsobom na možnosť vykonať
hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený (v predvolaní na hlavné pojednávanie).
Vo vzťahu k výroku o vine prvostupňový súd uviedol, že vykonané dokazovanie bezpečne bez
najmenších pochybností preukázalo, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedené v skutkovej
vete napadnutého rozsudku (k spáchaniu stíhaného skutku sa obžalovaný v rámci svojej výpovede z

prípravného konania i po podaní obžaloby priznal, pričom jeho priznanie bolo súladné aj s inými vo veci
vykonanými dôkazmi, s ktorými vytvorilo logickú reťaz dôkazov svedčiacich o tom, že sa skutok stal aže tento spáchal skutočne obžalovaný), čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pričom obžalovaný ako
subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska svojho veku v inkriminovanom období a

neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jeho nepríčetnosť či zníženie príčetnosti.
Naplnená bola i subjektívna stránka, t.j. zavinenie, v tom smere, že obžalovaný konal vo forme priameho
úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, t.j. chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť
alebo ohroziť záujem ním chránený.
Vo vzťahu k výroku o treste prvostupňový súd uviedol, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu

okolnosť(§36písm.l)Trestnéhozákona-priznalsakspáchaniutrestnéhočinuatentoúprimneoľutoval)
a jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m) Trestného zákona - už bol za trestný čin odsúdený, a to
práve vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/209/2018, kde mu bol okrem trestu zákazu činnosti
uložený aj spomenutý podmienečný trest odňatia slobody), preto dospel k záveru, že obžalovanému
J. U. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov (t.j. pri spodnej hranici
trestnej sadzby podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, keď trest mohol ukladať vo výmere až na 2

roky) so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2
písm. a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného
činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa v jeho
prípade prvostupňovému súdu nejavilo ako dôvodné (§ 48 ods. 4 Trestného zákona). Prvostupňový
súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude naplnený vyššie uvedeným nepodmienečným

trestom odňatia slobody (ako trestom primárnym) najmä s poukazom na to, že obžalovaný sa tejto
stíhanej úmyselnej trestnej činnosti dopustil len veľmi krátko (konkrétne počas piateho mesiaca 24-
mesačnej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia) po tom, ako bol odsúdený v inej trestnej veci
aj na podmienečný trest odňatia slobody, teda ani hrozba výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 5
(päť) mesiacov ho neviedla k vedeniu riadneho života bez páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti.

Iné alternatívne tresty prvostupňový súd nepovažoval u obžalovaného za také, ktoré by splnili účel
trestu i preto, že obžalovaný nemal v rozhodnom období žiaden finančný príjem, dlžil spolu s matkou na
nájomnom v byte, kde bývali, mal ísť pracovať do zahraničia, a preto nebolo možné ani len uvažovať o
uložení iného druhu trestu ako trestu primárneho. Keďže obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s
vedením motorového vozidla, prvostupňový súd mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

každého druhu vo výmere 2 (dva) roky (ako trest sekundárny), a to ako trest ďalší podľa § 43 Trestného
zákona, nakoľko ešte nevykonal v celosti totožný trest zákazu činnosti, ktorý mu bol uložený v trestnej
veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 0T/209/2018.
Obžalovaný voči uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie. V odôvodnení odvolania
obžalovaný uviedol, že žiadne predvolanie na hlavné pojednávanie neobdržal. Na výsluchu na

Okresnom súde dňa 6.1.2019 bol oboznámený s tým, že ak podá do 8 dní odpor, ktorý aj dňa 11.1.2019
podal, bude sa konať občiansky súd a bude mu pridelený obhajca. Pojednávanie sa však konalo v jeho
neprítomnosti. V napadnutom rozsudku je uvedené, že bol odsúdený za podobné činy, ktoré sa týkajú
cestnej premávky a to v cudzích štátoch. Tieto boli riešené blokovou pokutou, ktorú vždy na mieste v
príslušnom štáte zaplatil a tým to bolo uzavreté, preto nechápe, prečo na to prihliada prvostupňový súd

ako na priťažujúcu okolnosť. Voči Trestnému rozkazu vydanému vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn.
0T/209/2018 podal dňa 3.9.2018 odpor, avšak 7 mesiacov to prvostupňový súd nijak neriešil, k odporu
sa nevyjadril a ani obžalovanému nedal možnosť sa vyjadriť. V uvedenej veci sp. zn. 0T/209/2018 sa
ku skutku priznal, oľutoval ho, ale odpor podal hlavne proti výške trestu zákazu viesť motorové vozidlá
na dobu 72 mesiacov. Alkohol mu bol zistený dychovou skúškou, no v súčinnosti s užitím liekov proti

bolesti. Po opakovaní dychovej skúšky klesal - krv mu nebola odobratá.
Prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo

podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd
rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1.Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená,
pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.

Krajský súd vo veci nariadil verejné zasadnutie dňa 3.12.2019, o ktorom bol obžalovaný upovedomený
dňa 5.11.2019, pričom sa na verejné zasadnutie nedostavil a preto odvolací súd za splnenia zákonných
podmienok uznesením rozhodol, že podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku sa verejné zasadnutie
vykoná v neprítomnosti obžalovaného Martina U.. Na verejné zasadnutie sa dostavil prokurátor krajskej
prokuratúry.

Odvolací súd doplnil dokazovanie podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku oboznámením spisu
Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/209/2018. Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že - napadnutý
rozsudok vo všetkých jeho výrokoch považuje za správny a zákonný, rovnako trest, ktorý okresný súd
uložil obžalovanému považuje za spravodlivý a primeraný, a preto navrhol odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, po obdržaní obžaloby vykonal všetky

dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich
súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa dopracoval k
správnemu rozhodnutiu.
Hoci obžalovaný v odôvodnení odvolania namietal, že žiadne predvolanie na hlavné pojednávanie
neobdržal, odvolací súd poukazuje na zápisnicu o výsluchu zadržanej osoby, v ktorej je uvedené, že

obvinený bol poučený podľa § 34 ods. 7 Trestného poriadku, že je povinný uviesť adresu, na ktorú sa mu
majú písomnosti doručovať, vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania
s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť
príslušnému orgánu, pod následkom doručenia písomností tzv. fikciou doručenia podľa § 66 Trestného
poriadku a po tomto poučení obvinený uviedol adresu na doručovanie písomností poštou do vlastných

rúk: W., I. J. XXXX/XX. Preto prvostupňový súd postupoval správne, keď po tom ako sa mu vrátila
poštová zásielka s predvolaním na hlavné pojednávanie, adresovaná obžalovanému na adresu, ktorú
uviedol ako adresu na doručovanie písomností poštou do vlastných rúk, ako „neprevzatá v odbernej
lehote“ (viď č. l. 46), uplatnil fikciu doručenia v zmysle § 66 ods. 3 Trestného poriadku a tak za deň
doručenia zásielky obžalovanému považoval dátum 28.01.2019.

Čo sa týka obžalovaným v odôvodnení odvolania uvádzaného, že na výsluchu na okresnom súde dňa
6.1.2019 bol oboznámený s tým, že ak podá do 8 dní odpor, ktorý aj dňa 11.1.2019 podal, bude sa konať
občiansky súd a bude mu pridelený obhajca, odvolací súd zistil, že takéto skutočnosti zo zápisnice o
výsluchu zo dňa 6.1.2019 (vrátane priloženej predtlače poučenia) nevyplývajú (č. l. 36 - 37). Zo spisu ani
nevplýva, že by obžalovaný počas konania žiadal o ustanovenie obhajcu z dôvodu, že nemá dostatočné

prostriedky na úhradu trov obhajoby.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že nechápe, prečo prvostupňový súd prihliadal na to,
že bol obžalovaný odsúdený za podobné činy, ktoré sa týkajú cestnej premávky a to v cudzích štátoch,
ako na priťažujúcu okolnosť, odvolací súd zistil, že prvostupňový súd postupoval správne, keď ako na
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona (už bol za trestný čin odsúdený) prihliadal

na odsúdenie Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.8.2018 sp. zn. 0T/209/2018,
právoplatným dňa 27.8.2018 a teda prvostupňový súd nepostupoval tak, ako tvrdí obžalovaný.
Čo sa týka obžalovaným uvádzaného, že voči Trestnému rozkazu vydanému vo veci Okresného
súdu Trnava sp. zn. 0T/209/2018 podal dňa 3.9.2018 odpor, avšak 7 mesiacov to prvostupňový
súd nijak neriešil, k odporu sa nevyjadril a ani obžalovanému nedal možnosť sa vyjadriť, odvolací

súd doplnením dokazovania oboznámením spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/209/2018 na
verejnom zasadnutí zistil, že vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/209/2018 bol vydaný Trestný
rozkaz dňa 27.8.2018, voči ktorému sa na výsluchu dňa 27.8.2018 prokurátor ako i obžalovaný (a
to aj za osoby oprávnené podať odpor v jeho prospech) vzdali práva podať odpor, čím tento Trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť a preto aj obžalovaným dodatočne podaný odpor (dňa 3.9.2018) bol

uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 6.9.2018, ktoré bolo obžalovanému doručené fikciou dňa
10.10.2018 a nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2018, odmietnutý.
Odvolací súd zistil, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168
ods. 1 Trestného poriadku správne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak

si navzájom odporujú. Skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom má dostatočný racionálny základ
vo vykonaných dôkazných prostriedkoch. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona. Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa názoru odvolacieho súdu tedaobsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto jeho závery
boli svojvoľné alebo arbitrárne. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
je presvedčivé, preto proti nemu nemá podstatné výhrady a odôvodnenie napadnutého rozsudku si v

podstatných častiach osvojuje.
Vo vzťahu k výroku o treste má odvolací súd za to, že prvostupňový súd uložil zákonný, primeraný a
spravodlivý trest, ktorý obsahuje požadovaný prvok represie (zabránenie obžalovanej v páchaní ďalšej
trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej
prevencie(výchovnépôsobenienaostatnýchčlenovspoločnosti)vzmysle§34Trestnéhozákona.Výrok

o treste prvostupňový súd aj primerane odôvodnil a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere
stotožňuje a ako na správne naň bez potreby jeho opakovania v celom rozsahu poukazuje.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu
zasprávnyazákonnýazataképovažujeajkonanie,ktorénapadnutémurozsudkupredchádzalo,krajský
súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.